Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cr/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R. T. XXXX/XX, XXX XX W., zast. JUDr. Ján Mikuľak, advokát, Františkánska 5, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/Lanfer s.r.o., so sídlom Hlavná 137/67, 956 07 Veľké Ripňany - Behynce, IČO: 36 772 283, zast. JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom Martina Granca 3, Bratislava, X/ J. J., nar. XX.XX. XXXX, bytom J. XXX, XXX XX W., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu..

odôvodnenie:

1.Žalobou podanou dňa 09.11.2015 na Okresnom súde Nitra sa žalobca domáhal voči žalovanému v 1/ rade zrušenia Rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT (ďalej len „rozhodcovský súd“), zo dňa 17.10.2017, spis. zn. , ktorým rozhodcovský súd žalobe žalovaného (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu) v celom rozsahu vyhovel a žalobcu (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovaného v 1/ rade) a J. J. (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovaného v 2/ rade) ako bývalých konateľov spoločnosti Truck Speed TV s. r.o., spoločne a nerozdielne zaviazal v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku uhradiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu) dlžnú sumu vyplývajúcu z náhrady škody v sume 486 Eur, s príslušenstvom trovy právneho zastúpenia a náhradu trov rozhodcovského konania (ďalej len „Rozsudok“) .

2.Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodcovský súd Royal Development v konaní zaviazal spoločnosť Truck Speed TV, s.r.o .na zaplatenie sumy 216 Eur s príslušenstvom. Podľa vyjadrenia žalovaného v žalobe v rozhodcovskom konaní spoločnosť Truck Speed TV, s.r.o . je platobne neschopná, nekomunikuje so svojimi veriteľmi a jej konatelia H. Y. ( žalobca v tomto konaní ) a J. J. sa nestarajú o problémy spoločnosti, ktoré vznikli v čase ich funkcií. Z dôvodu, že v čase od 09.02.2011 do 23.03.2015 boli konateľmi spoločnosti, smerovala žaloba o náhradu škody zo dňa 02.06.2015 proti ním, ako fyzickým osobám. Žalovaný založil zodpovednosť za škodu konateľov ako fyzických osôb podľa ust. § 135a Obch. zák. Žalovaný ďalej v žalobe uviedol, že právomoc Rozhodcovského súdu Royal Development rozhdovať o tejto žalobe o náhradu škody proti konateľom Truck Speed TV, s.r.o. je daná zo Všeobecných zasielateľských podmienok Lanfer s.r.o. ( VZP- L). Žalobca sa o začatí rozhodcovského konania dozvedel z Oznámenia o začatí rozhodcovského konania zo dňa 15.07.2015, doručeného dňa 21.07.2015. Žalobca vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.08.2015 namietol právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že si nie je vedomý uzatvorenia žiadnej rozhodcovskej doložky resp. rozhodcovskej zmluvy. Následne mu bolo doručené rozhodcovské uznesenie zo dňa 06.08.2015 v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že existuje platná rozhodcovská

zmluva v rozsahu podanej žaloby medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade a existuje právny rámec sporu definovaný v § 135a Obch. zák. Napriek argumentácii odporcu v 1/ rade uvedenej v jeho vyjadrení nevykonal rozhodcovský súd žiadne dôkazy a dňa 24.09.2015 vydal rozhodcovský rozsudok , ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3.Žalobu o zrušenie Rozsudku z podal žalobca dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZRK, nakoľko je nepochybné, že predmetným Rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.

4.K žalobe doložil žalobca žalobu o náhradu škody podanú na rozhodcovskom súde žalovaným, Oznámenie o začatí rozhodcovského konania, výzva, Žalobnú odpoveď žalobcu v rozhodcovskom konaní, rozhodcovské uznesenie zo dňa 08.06.2015, vyjadrenie žalobcu v rozhodcovskom konaní a rozhodcovský rozsudok spis. zn. . Súd uznesením zo dňa 14.01.2016 odložil na návrh žalobcu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Toto uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 28.04.2016 zrušené a zmenené tak, že návrh navrhovateľa na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sa zamieta, nakoľko medzi účastníkmi konania bola uzavretá platná rozhodcovská zmluva.

5.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca podal žalobu na príslušnom súde - Okresnom súde Bratislava V dňa 11.01.2016. Rozhodcovský rozsudok zo dňa 24.09.2015 prevzal dňa 29.09.2015. Zákonná 60 dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uplynula dňa 28.11.2015 a žalobca teda zmeškal lehotu na podanie žaloby na príslušný súd. Zmeškanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je neodstrániteľná vada a preto musí súd takúto žalobu zamietnuť. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípade postúpenia práv alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Pojmu iná zmena v osobe dlžníka zodpovedá aj právna situácia podľa Obch. zák., kedy veriteľ má právo požadovať úhradu svojej pohľadávky od konateľa dlžníka, pokiaľ ju nedokáže vymôcť za majetku spoločnosti dlžníka. Nejedná sa o spor voči fyzickej osobe ale o spor podľa voči konateľovi, ktorého treba ponímať ako za inštitucionálnu súčasť spoločnosti dlžníka .Žalobca bol štatutárnym zástupcom spoločnosti dlžníka v čase vzniku pohľadávky. Žalobca sa v konaní opiera iba o jediný dôvod a to, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať v danej veci z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy, resp. že táto zmluva sa nevzťahuje na žalobcu ako fyzickú osobu. S touto právnou skutočnosťou sa už vysporiadal Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. , ktorým rozhodol o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku kde stanovil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá platná rozhodcovská zmluva .

6.Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žaloba bola podaná na Okresný súd Nitra, pričom miestna príslušnosť bola určená v súlade s prvá veta podľa ktorého je na konanie vo veciach rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Z dôvodu, že sídlo rozhodcovského súdu je v Hruboňove, bola podaná žaloba na Okresný súd Nitra. Žaloba bola podaná dňa 09.11.2015, pričom lehota na podanie žaloby končila dňa 29.11.2015. Žalobca ďalej uviedol, že nedostatok právomoci namietal v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone vo veci samej a to vo vyjadrení zo dňa 03.08.2015 Podanie návrhu na súd aby o námietke rozhodol je ponechané len na vôli účastníka, zákon však nestanovuje sankciu za nevyužitie tohto práva. Naopak, zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. bod 1., ak rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená. Podľa tohto zákona, súd na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to určenej, inak bezodkladne. Žalobca namietal neexistenciu rozhodcovskej doložky v zákonom stanovenej lehote.

7.Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na svojom tvrdení, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby, nakoľko ju nepodal v tejto lehote na príslušný súd, ktorým bol podľa Z.z o sídlach a obvodoch súdov Okresný súd Bratislava V pre obvody Krajských súdov v Bratislave, Trnave a Nitre. Od 01.01.2015 bol teda kauzálne príslušným súdom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku Okresný súd Bratislava V .

8.Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby a skutkových tvrdení v nej uvedených ako aj tvrdení uvedených v písomných vyjadreniach.. Dôvody žaloby opiera jednak o dôvody uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní, tak ako uviedol v žalobe. Žalobca nebol účastníkom konania medzi žalovaným a spoločnosťou Track Speed TV s.r.o. , od ktorého konania si žalovaný uplatnil voči žalobcovi svoj nárok v rozhodcovskom konaní. Žalobcovi neboli doručené žiadne písomnosti týkajúce sa tohto konania a nebol ani s priebehom tohto konania oboznámený. Včasnosť podania žaloby skonštatoval aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí . Čo sa týka možnosti podania žaloby napriek absencii žaloby podľa § 21 ZRK uviedol, že predpokladom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je podanie takejto žaloby, ale včasné znesenie námietky absencie právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, čo žalobca včas vykonal. Samotné ustanovenie § 40 ZRK predpokladá podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku práve z nedostatku právomoci rozhodcovského súdu.

9.Žalovaný uviedol, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na kauzálne príslušný súd, t.j. Okresný súd Bratislava V oneskorene, po uplynutí . sa zaviedla kauzálna príslušnosť súdov v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania. Tento zákon zveril prejednávanie určitých vecí len niektorým súdom z existujúcej sústavy súdov a súčasne im pre dané konanie vymedzuje aj iný väčší územný obvod. Kauzálna príslušnosť tak vymedzuje vecnú príslušnosť súdu na prejednanie a rozhodnutie veci určitého druhu. Prípady kauzálnej príslušnosti sú v zákone upravené taxatívne. Podľa ZRK tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby. Žalobca si prevzal napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 29.09.2015, t.j. lehota na podanie žaloby na kauzálne príslušný súd žalobcovi uplynula dňa 28.11.2015. Žalobca podal žalobu dňa 28.09.2015 na kauzálne nepríslušný Okresný súd Nitra, ktorý postúpil žalobu súdu príslušnému dňa 11.01.2016. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zmeškal 60-dňovú lehotu na podanie žaloby. Právne dôležitou skutočnosťou v tejto veci je, že 60-dňová lehota na podanie žaloby je lehota hmotno-právna, t.j. ak má takéto podania spôsobiť zamýšľané právne účinky musí byť príslušnému súdu doručené v tejto lehote. Podstatné je, že na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa primárne aplikuje zákon o rozhodcovskom konaní, pričom ustanovenia sa v danom prípade aplikujú subsidiárne. Účastníkmi konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú tí istí účastníci, ktorí vystupovali v rozhodcovskom konaní len v opačnom postavení. Okruh účastníkov konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí byť totožný s okruhom účastníkov rozhodcovského konania. Žalovanými v rozhodcovskom konaní boli žalobca a J. J. a títo boli zaviazaní napadnutým rozsudkom spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na to, že v rozhodcovského konaní žalovaní tvorili pasívne procesné spoločenstvo, t.j. nerozlučné spoločenstvo, je vo väzbe na ustanovenie ZRK v spojení s , , nevyhnutné, aby v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vystupovali na strane žalobcov tí istí účastníci, ktorí vystupovali v rozhodcovskom konaní na strane žalovaných a tvorili aktívne procesné spoločenstvo. Pristúpením ďalšieho žalobcu do konania nemôže dôjsť po uplynutí 60-dňovej lehoty na podanie žaloby. Ustanovenie ZRK jednoznačne určuje povinnosť účastníka rozhodcovského konania, ktorý najneskôr pri prvom úkone vo veci vznesie námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podať žalobu na príslušnom súde. Žalobca takúto žalobu nepodal. Ak rozhodcovský súd svoju právomoc uznesením podľa ZRK potvrdil a žalobca ako žalovaný v rozhodcovského konaní nedal proti tomuto uzneseniu návrh na súd, nemôže sa neexistencie rozhodcovskej zmluvy dovolávať po vydaní rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské uznesenie o právomoci, ktoré nebolo napadnuté návrhom podľa má medzi účastníkmi rozhodcovského konania účinky res iudicata a nedostatok právomoci nemožno opätovne namietať v žalobe podľa . Súd nemusí rozhodcovského rozsudok zrušiť zo žiadneho dôvodu pokiaľ to nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej podľa -4 ZRK. V rozhodcovského konaní nenastal jediný dôvod pre akékoľvek procesné pochybenie rozhodcovského súdu, ktorý by mohol mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

10.Žalovaný vo svojom vyjadrení následne len opakovane uviedol ním už uvádzané tvrdenia v predchádzajúcich vyjadreniach a tvrdenia uvedené na pojednávaní.

11.Následne žalobca vo svojom vyjadrení zhodne zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia a navrhol vstup J. J. do konania na strane žalovaného. K vyjadreniu žalobcu sa opakovane vyjadril žalovaný a uviedol, že po uplynutí hmotnoprávnej lehoty nie je možné žalobu meniť a nie je možné ani meniť okruh účastníkov súdneho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zopakoval už uvádzané tvrdenia.

12.Súd uznesením zo dňa 19.10.2018 pripustil vstup J. J. do konania na strane žalovaného a zaslal mu poučenie strany sporu spolu s uznesením podľa . Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe nevyjadril.

13.Na pojednávaní dňa 07.10.2020 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe, nebol účastníkom rozhodcovského konania, ktoré predchádzalo konaniu , v konaní podal námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu o ktorej rozhodca rozhodol rozhodcovským uznesením v ktorom skonštatoval, že má právomoc vo veci konať a vydal rozhodcovský rozsudok. Nakoľko žalobca nikdy rozhodcovskú zmluvu ani doložku nepodpísal, rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať.

14.Podľa o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa tohto zákona.

15.Podľa súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

16.Podľa ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

17.Podľa na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

18.Podľa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa <aspi://module='ASPI'&link='%252336'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

19.Podľa , súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

20.Podľa rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

21.Podľa účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

22.Podľa ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='%252321'&ucin-k- dni='30.12.9999'> rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

23.Podľa Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

24.Rozhodcovské konanie je alternatívnym riešením sporov, ide o konanie uskutočňované pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu, výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Charakter rozhodcovskej činnosti je založený zmluvou delegujúcou vôľu strán, rozhodnutie je kvalifikovanou formou záväzku. Rozhodca právo nenachádza, ale tvorí záväzkový vzťah, jeho moc pochádza od vlastnej moci strán určovať si svoj osud, ktorú mu zverili. Výsledkom rozhodcovského konania je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe zákona vyvoláva účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul. Základom rozhodcovského konania je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní.

25.Žalovaný v konaní namietal, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava V po uplynutí zákonnej, hmotnoprávnej 60-dňovej lehoty a preto je potrebné ju ako oneskorene podanú zamietnuť. Žalovanému bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 29.09.2015. Posledný deň na podanie žaloby bol 28.11.2015. Žalobca podal žalobu na Okresný súd Nitra dňa 09.11.2015, teda pred uplynutím zákonnej lehoty. Žaloba bol postúpená kauzálne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 11.01.2016.

26.Je nesporné, že lehota uvedená v citovanom ustanovení § 41 zákona o rozhodcovskom konaní je lehotou hmotnoprávnou. Na to, aby bola dodržaná lehota ustanovená hmotným právom, je potrebné, aby ku skutočnosti, ktorej sa plynutie lehoty týka, došlo najneskoršie posledný deň lehoty. V tomto prípade teda bolo potrebné, aby najneskoršie posledný deň zákonom stanovenej 60-dňovej lehoty bola súdu doručená žaloba. Iná skutočnosť z § 41 zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva.

27.Konanie na súde bolo začaté dňom podania žaloby na Okresný súd Nitra t.j. dňa 16.3.2016, aj keď tento súd podľa vtedy platne právnej úpravy nebol súdom miestne príslušným, keďže príslušnosť vyplývala z zákona o sídlach a obvodoch súdov, podľa ktorého bol príslušný Okresný súd Bratislava V ako súd s agendou rozhodcovského konania aj pre obvod Krajského súdu v Nitre. Pre konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku platia Spoločné ustanovenia o príslušnosti súdu upravené v Piatom diely . Z ustanovenia vyplýva, že

konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania ( ). Podľa právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované. Podaním žaloby na Okresný súd Nitra bola dodržaná hmotnoprávna podmienka podať žalobu v 60-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku, keďže postúpením sporu na kauzálne príslušný súd zostávajú zachované právne účinky spojené s podaním žaloby.

28.Žalovaný podal na rozhodcovský súd voči žalobcovi a žalovanému v 2/ rade, ako bývalým konateľom spoločnosti STONED, spol. s r.o. podľa / ods. 5 žalobu o náhradu škody , ktorou sa domáhal zaplatenia 216 Eur s príslušenstvom. Žalovaný v 1/ rade ( v tomto konaní žalobca) sa k žalobe vyjadril v žalobnej odpovedi a vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným, ako aj medzi spoločnosťou Truck Speed TV, s.r.o., spol. s r.o. a žalovaným.

29.Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca a rozhodca uznesením zo dňa 06.08.2015 rozhodol, že“ existuje platná rozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby medzi žalobcom a žalovaným v 1/. rade a žalovaným v 2/ rade a existuje právny rámec sporu definovaný v / ods. 5 “. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.09.2017. Žalobca v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia nepodal na súd návrh, aby o námietke rozhodol podľa .

30.Právo žalobcu domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nepodaním takéhoto návrhu na súd zaniklo. Nepodanie návrhu na súd spôsobilo preklúziu práva účastníka rozhodcovského konania domáhať sa nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku a viedlo k tacitnému vzniku rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi rozhodcovského konania ( ) z dôvodu, že žalobca rešpektovali rozhodcovské uznesenie a nevyužil možnosť podania návrhu na príslušný súd. Toto uznesenie v dôsledku uplynutia zákonnej 30 dňovej prekluzívnej lehoty nadobudlo účinky rozsúdenej veci ( res iudicata) a je záväzné pre všeobecné súdy.

31.Súd teda v zmysle vyššie uvedeného má za to, že nepodaním návrhu na rozhodnutie o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, resp. ad hoc rozhodcu došlo k tacitnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu.

32.V , v ktorom sú taxatívne uvedené spory, o ktorých nemožno v rozhodcovskom konaní rozhodovať. Spor, v ktorom si žalovaný uplatnil voči žalobcom nárok na náhradu škody v zmysle v rozhodcovskom konaní v uvedenom zákonnom ustanovení uvedený nie je, preto rozhodcovskému súdu nič nebránilo, po tacitnom uzavretí rozhodcovskej zmluvy tento spor rozhodnúť.

33.Žalobca v podanej žalobe namietal, že došlo k porušeniu jeho procesných práv priamo vyplývajúcich z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ako aj zákona o rozhodcovskom konaní a bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania tým, že mu v priebehu konania neboli doručené všetky písomnosti, od ktorých žalobca svoj nárok odvíjal. Žalobca vo vyjadrení k žalobe ani v celom rozhodcovskom konaní nenamietal ďalšie dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 odseku 1 písm. a) ZRK a súd k nim preto v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže prihliadať. Navyše žalobca tieto svoje tvrdenia ani žiadnym spôsobom nepreukazoval.

34.Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

35.Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36.Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - ) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie( ) Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal ( ).