Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-2-2020.pdf
PDF · 74.8 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levici vo veci strán sporu žalobcov: 1.) B., zastúpený splnomocneným zástupcom: N., 2.) P., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobcom v I/ a II/ rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 28.1.2020 žiadali o určenie vlastníckeho práva k parcele č XXXX podľa výpisu z pozemno-knižného výpisu č. vložky XXXX kat. územie Levice. Uznesením č.k. 12C/2/2020- 9 zo dňa 4.2.2020 súd vyzval žalobcov, aby uvedené podanie doplnili s tým, aby žalobu zo dňa 23.1.2020 podpísal aj žalovaný v II/ rade a zároveň označil žalovaného v súvislosti s Civilným sporovým poriadkom. Žalobcovia v zmysle uvedeného uznesenia doplnili uvedené podanie, ktoré je podľa obsahu žalobou o určenie vlastníckeho práva. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým , že ako bratia zdedili po ich matke O. každý v 1 v.l. č. XXXX parc. č. XXXX rola výmera 4 holdy 105 Š.s. pod B4 v kat. úz. Levice. Nakoľko táto nehnuteľnosť nebola predmetom pôvodného dedičského konania D/1958/92, tak žiadajú o určenie ich vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti danou žalobou. V žalobe ďalej uviedli, že žalobca žiadal Správu katastra Levice o vyhotovenie identifikácie pozemno-knižnej parcely č. XXXX, avšak táto zistila, že 12C/2/2020
túto pozemno-knižnú parcelu nie je možné v kat. území Levice identifikovať na operát pozemkového katastra, nakoľko sa v kat. úz. Levice operát pozemkovej knihy nezjednotil s operátorom pozemkového katastra. Žalobca násl. žiadal Katastrálny úrad Nitra o vyhotovenie identifikácie pozemkovo-knižnej parcely č. XXXX, avšak tento nevedel žiadosť spracovať a parcelu č. XXXX nevedel identifikovať. Uznesením č.k. 12C/2/2020 -14 zo dňa 24.2.2020 vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe podľa § 167 ods. 2 SP. Žalovaný vo vyjadrení čl. 19 uviedol, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti a vzhľadom k tomu nemá pasívnu legitimáciu, pokiaľ však žalobcovia tvrdenia, že vlastníkom nehnuteľnosti je Slovenská republika v správe Okresného úradu Nitra, tak pasívnu legitimáciu na zastupovanie má majetkovo-právny odbor Okresného úradu Nitra. Uznesením č.k. 12C/2/2020 - 22 zo dňa 6.3.2020 súd v zmysle § 167 ods. 3 CSP vyzval žalobcov k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 2.3.2020. Žalovaný v II/ rade vo vyjadrení ( čl. 28) uviedol, že podľa posledného oznámenia SK Levice zo dňa 21.12.2012 boli upozornení, že bol založený nový list vlastníctva č. XXXX., ktorým nedisponujú. Uznesením č.k. 12C/2/2020 - 32 súd vyzval žalovaného na
vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov zo dňa 30.3.2020. Žalovaný vo vyjadrení ( čl. 37) uviedol, že trvá na svojom pôvodnom vyjadrení zo dňa 2.3.2020.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca v I rade, splnomocnený zástupca žalobcu v I/ rade, nedostavil sa žalobca v II rade, ktorého neúčasť žalobca v I/ rade ospravedlnil.
3. Splnomocnený zástupca žalobcu v I/ rade uviedol, že trvá na predmetnej žalobe v zmysle písomného podania a predložených dôkazov, ktoré boli predložené k žalobe, s tým, že samotní žalobcovia nemienili ani podťať túto žalobu, avšak majú za to, že sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáhajú a došlo k tomu, že žaloba bola podaná na základe doručenia kat. úradu, resp. Katastrálneho úradu v Nitre.
4. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že so žalobou nesúhlasí, pridržiavajúc sa svojich vyjadrení a žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, aj z dôvodu uvedených nedostatkov v žalobe.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :
Žalobcovia sa žalobou, ako vyplýva z obsahu žaloby a predložených listinných dôkazov domáhali určenia vlastníckeho práva k parc. č. XXXX podľa výpisu z pozemno - knižného výpisu vložky XXXX kat. územie Levice. Žalobcovia označili ako žalovaného a to v doplňujúcom podaní v zmysle výzvy súdu SR zastúpená Okresným úradom Nitra.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní uviedol, že v predmetnom spore je pasívne legitimovaný a žiadal tak, z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného zamietnuť. Zo zistených listinných dôkazov, ktoré vyžiadal súd z Okresného úradu Levice, ako aj z identifikácie parciel (čl. 50 - 68) bolo zistené, že ako vlastníci nehnuteľností parcely č. XXXX druh pozemku roľa PK vložka XXXX o výmere 4 j 105 š.s. sú vedení ako vlastníci podľa stavu údajov určeného operátu E. (správca SPF), D. a spol., O. a spol, E. Slovenská republika (správca: SPF), N. a spol., aj podľa pripojených listov
vlastníctva č. XXXX, listu vlastníctva č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX , LV č. XXXX ( čl. 79 - 91).
7. V uvedenom konaní žalovaný namietal pasívnu legitimáciu, pričom aktívnu legitimáciu ako aj pasívnu legitimáciu súd skúma ex offo, teda aj bez námietky strany sporu. na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu ( v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba, ( v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinný, ktoré sú predmetom konania, sa občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú konaní ide.
8. Z dôvodu, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva, ktorú žalobu o určenie vlastníckeho práva podali proti doplňujúcom podaní označenom žalovaného, pričom tento vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, pričom aj z listinných dôkazov je preukázané, že žalovaný nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v tomto konaní ide, nie je vedený ako vlastník nehnuteľností, ktorého určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú, tak súd z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného žalobu zamietol, s tým, že ďalšími skutočnosťami sa súd nezaoberal.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Žalovaný bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, čím mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v I, II rade. Z dôvodu, že žalovaný výslovne uviedol, že náhradu trov konania voči žalobcom I, II, rade si neuplatňuje, súd rozhodol tak ,že žalovanému sa nárok na náhradu tro konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.