Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/52/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: I., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Kellerom, advokát so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovanému: H., o zaplatenie 2.096,71 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť k rukám žalovaného v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 07.10.2019 domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 2.096,71 Eur. Žalobca zaplatenie náhrady škody žiadal na základe skutočnosti, že R., právoplatným a vykonateľným dňa 10.12.2016, uznal žalovaného za vinného okrem iného zo spáchania prečinu poškodzovania veriteľa podľa , prečinu zvýhodnenia veriteľa podľa a podľa súd poškodených, teda aj právneho predchodcu žalobcu, odkázal na občianskoprávne konanie. Právny predchodca žalobcu H. previedol Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 29.12.2014 pohľadávku vo výške 2.096,71 Eur, ktorú evidoval voči dlžníkovi spoločnosti Q. na žalobcu. Žalovaný ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti Q. toho času v konkurze, konajúci v mene spoločnosti samostatne, uzatvoril dňa 19.06.2009 dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok v zmysle a nasl. so spoločnosťou Q. vo výške 31.460,16 Eur vyplývajúcich z f.č. 200900. Daná faktúra v účtovníctve spoločnosti Q. neexistovala a tým, že odstránil časť majetku spoločnosti Q. zmaril čo i len čiastočné uspokojenie svojich veriteľov. Žalovaný, ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti Q. v dňoch 25.11.2009 a 27.11.2009 si z pokladne spoločnosti vyplatil mzdu v hotovosti vo výške 5.305,95 Eur. Dňa 27.11.2009 v hotovosti vyplatil spoločnosti Q. sumu vo výške 36.955,- Eur a dňa 30.11.2009 prevodom z účtu poukázal spoločnosti Q. sumu vo výške 38.780,- Eur. Žalovaný svojim konaním uprednostnil uspokojenie pohľadávky osobám blízkym spoločnosti pred pohľadávkami ostatných veriteľov spoločnosti a zmaril, čo i len čiastočné uspokojenie svojich veriteľov, a to i právneho predchodcu žalobcu. Žalobca má za to, že preukázal porušenie zákonnej povinnosti žalovaným, ktorou spôsobil škodu vo výške 2.096,71 Eur, za porušenie ktorej bol žalovaný právoplatne uznaný za vinného a súčasne preukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením zákonnej povinnosti zo strany žalovaného a vzniknutou škodou.

2. Žalovaný k podanému žalobnému návrhu uviedol, že s ním v celom rozsahu nesúhlasí a žiada žalobný návrh zamietnuť. Dôvodom zamietnutia je skutočnosť, že žalovaný vznáša námietku

premlčania, keďže nárok bol žalobcom uplatnený po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2016 a návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na súd v októbri 2019.

3. Žalobca vo vzťahu k vznesenej námietke uviedol, že považuje námietku premlčania za plne nedôvodnú, pretože žalobca, ako právny nástupca poškodeného, sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 07.10.2019 domáhal voči žalovanému nároku na náhradu škody vo výške 2.096,71 Eur s poukazom na trestný rozkaz R., právoplatný a vykonateľný dňa 10.12.2016. Súd v trestnom konaní uznal žalovaného za vinného a žalobcu s náhradou škody odkázal na občianskoprávne konanie. Žalobca s právnym názorom žalovaného nesúhlasí, je toho názoru, že žaloba z jeho strany bola podaná v rámci objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej doby upravenej v , . Podľa názoru žalobcu objektívna 10-ročná doba, keďže žalobca sa domáha nároku na náhradu škody spôsobenej úmyselným trestným činom, začala plynúť dňom spáchania skutku zo strany žalovaného, a to dňa 19.06.2009 (viď. skutkové veta bod. 2 trestného rozkazu). Uvedeným dňom 19.06.2009 došlo k zmenšeniu majetku na strane poškodeného, t. j. právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa. Právny predchodca žalobcu vystupoval v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Z. pod sp. zn. XT/XX/ XXXX ako poškodený, ktorý samostatne podaným trestným oznámením zo dňa 06.06.2011 si uplatnil i nárok na náhradu škody. Predmetné trestné oznámenie bolo spojené do spoločného trestného konania s inými poškodenými. S prihliadnutím na ustanovenie možno konštatovať, že v prípade, ak poškodený si riadne uplatní svoj nárok na náhradu škody na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní aj riadne pokračuje, premlčacia doba po dobu konania neplynie. Právny predchodca žalobcu ako poškodený si riadne uplatnil svoj nárok na náhradu škody najneskôr dňa 06.06. 2011 (podané trestné oznámenie) a v tomto konaní riadne pokračoval. Trestné konanie bolo právoplatne skončené dňa 10.12.2016. Z uvedeného vyplýva, že až do právoplatného skončenia trestného konania neplynula objektívna premlčacia doba a pokračovala až po skončení trestného konania. Objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 19.06.2009, kedy sa žalovaný dopustil úmyselného trestného činu, ktorým spôsobil škodu, dňa 06.06.2011 sa pretrhla, keďže si právny predchodca žalobcu podaným trestným oznámením uplatnil nárok na náhradu škody a pokračovala po tzv. pretrhnutí v zmysle od 11.12.2016 (deň nasledujúci po právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Z.. k. XT/XX/XXXX-XXXX) a uplynula by dňom 11.12.2024. Ak žalobca podal žalobu dňa 07.10.2019 bola podaná v rámci objektívnej premlčacej doby. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej 2- ročnej premlčacej doby, ktorá začala podľa názoru žalovaného plynúť dňa 11.12.2016 a skončila dňa 11.12.2018. Súdnou praxou bolo ustálené, že začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je spojené so skutočnou vedomosťou oprávneného o tom, že došlo k vzniku škody, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Nestačí iba predpokladaná vedomosť poškodeného. V danom prípade je dôkazná povinnosť na strane žalobcu, pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, aby preukázal začiatok plynutia 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalobca tvrdí, že začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby nemožno odvodzovať od dňa 10.12.2016, kedy bol žalovaný právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Z.. k. XT/XX/XXXX-XXXX zo dňa 26.10.2016, ale až od dňa 16.09.2019, kedy právny predchodca žalobcu osobne prevzal na súde rozsudok Okresného súdu Z.. k. XT/XX/XXXX- XXXX zo dňa 16.10.2018 (právoplatný dňa 03.07.2019), ktorým súd odsúdil spoluobžalovaného V. Až z predmetného rozsudku a informácie podanej asistentkou zákonného sudcu sa právny predchodca žalobcu prvý krát dozvedel, že trestné konanie voči žalovanému H. bolo právoplatne skončené už dňa 10.12.2016. Konajúci súd až následne, (keďže právny predchodca žalobcu namietal, ako je možné, že konanie je právoplatne skončené, ak o jeho podanom odpore voči trestnému rozkazu nebolo doteraz rozhodnuté) vydal uznesenie č. k. XT/XX/XXXX-XXXX zo dňa 20.09.2019, ktorým súd odmietol odpor proti trestnému rozkazu, ktorým právny predchodca žalobcu napádal zákonnosť a správnosť výroku o náhrade škody. Ak by sa právny predchodca žalobcu dňa 16.09.2019 pri osobnej návšteve súdu neinformoval o stave predmetnej trestnej veci, možno doteraz by nemal vedomosť, že predmetné trestné konanie je už právoplatne skončené. V priebehu konania v predmetnej trestnej veci bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený len trestný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnom stanovenej lehote odpor (o ktorom súd rozhodol až dňa 20.09.2019, napriek tomu, že u žalovaného bolo trestné konanie právoplatne skončené dňom 10.12.2016 a u spoluobžalovaného dňom 03.07.2019), po podaní odporu bol predvolaný len na jedno pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 08.11.2017, kde zákonný sudca väčšinu poškodených aj žalobcu (zastupoval otca - poškodeného v trestnom konaní) pre časovú tieseň nevypočul a poslal preč s tým, že budú opätovne predvolaní za účelom výsluchu, čo sa však nestalo. Právnemu predchodcovi žalobcu nebolo doručené zo strany súdu okrem hore uvedeného nič,

na základe čoho by mohol nadobudnúť vedomosť o tom, že došlo k vzniku škody, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá skôr ako dňa 16.09.2019. (napr. odpor spoluobžalovaného, rozsudok č. k. XT/ XX/XXXX-XXXX zo dňa 16.10.2018, odvolanie prokuratúry, rozsudok odvolacieho súdu, predvolanie na pojednávania, prípadne upovedomenia o pojednávaní). Žalobca na základe predmetných skutočností tvrdí, že 2 - ročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 17.09.2019 (t.j. deň nasledujúci po dni 16.09.2019, kedy prevzal právny predchodca žalobcu na Okresnom súde Z. rozsudok č. k. XT/XX/XXX- XXXX zo dňa 16.10.2018 a bol prvýkrát informovaný o tom, že konanie voči žalovanému je právoplatne skončené) a skončila by dňa 17.09.2021. Ak žaloba bola podaná na súde v danej veci dňa 07.10.2019, bola podaná v rámci 2 - ročnej subjektívnej premlčacej doby, ako aj v rámci objektívnej premlčacej doby.

4. Vo veci súd rozhodol za prítomnosti strán sporu a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomným vyjadrením strán sporu, zmluvy o predaji podniku, faktúry, trestného rozkazu, obsahu spisu Okresného súdu Z. sp. zn. XT/XX/XXXX.

5. Okresný súd Z. trestným rozkazom č. k. XT/XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným a vykonateľným dňa 10.12.2016, uznal žalovaného za vinného okrem iného zo spáchania prečinu poškodzovania veriteľa podľa , prečinu zvýhodnenia veriteľa podľa a podľa súd poškodených, teda aj právneho predchodcu žalobcu, odkázal s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Dňa 10.12.2016 bol žalovaný právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Z.. k. XT/XX/ XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetný trestný rozkaz prevzal H., právny predchodca žalobcu, dňa 25.11.2016. Vo vzťahu k žalovanému H. došlo k vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 29.06.2017, keďže vo vzťahu k nemu nebol podaný odpor. Okresný súd Z. rozsudkom č. k. XT/XX/XXXX- XXXX zo dňa 16.10.2018 (právoplatný dňa 03.07.2019) rozhodol vo vzťahu k spoluobžalovanému V.. Konajúci súd následne vydal dňa 20.09.2019 uznesenie č. k. XT/XX/XXXX-XXXX, ktorým odmietol odpor proti trestnému rozkazu, ktorým poškodený napádal zákonnosť a správnosť výroku o náhrade škody. K odmietnutiu odporu došlo v súlade s z dôvodu, že právny predchodca žalobcu podal odpor ako neoprávnená osoba, pretože proti výroku o náhrade škody možno podať odpor len, ak náhrada škody bola priznaná. V tejto trestnej veci náhrada škody priznaná nebola, všetci poškodení boli odkázaní so svojimi nárokmi na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

6. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

7. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

8. Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

9. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania pristúpil súd k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. ).

10. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobcu na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať

u súdu svojho práva. Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať.

11. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto dôb je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. v citovanom ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.

12. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75). Ak poškodený uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní jednak riadne a včas, t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.04.2011, sp. zn. ). Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený, až do jej úplného vyčerpania. (Rc 31/74). Poškodený v konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe pokračuje v občianskom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej doby bude vždy otázkou posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu.

13. Nie je možné stotožniť sa argumentáciou žalobcu, že rozhodným okamihom je až deň 16.09.2019, deň prevzatia rozsudku Okresného súdu Z.. k. XT/XX/XXX-XXXX zo dňa 16.10.2018, z ktorého žalobca získal vedomosť o tom, že je konanie právoplatne skončené. Právny predchodca žalobcu H., dňa 25.11.2016 prevzal trestný rozkaz Okresného súdu Z.. k. XT/XX/XXXX-XXXX zo dňa 26.10.2016. Dňa 05.12.2016 podal právny predchodca žalobcu odpor proti predmetnému trestnému rozkazu v časti výroku o náhrade škody z dôvodu, že nesúhlasil s výrokom, v zmysle ktorého boli poškodení so svojimi nárokmi odkázaní na občianskoprávne konanie. Vo vzťahu k žalovanému H. došlo k vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 29.06.2017, keďže vo vzťahu k nemu nebol podaný odpor. Dobu, po ktorú bol právny predchodca žalobcu, resp. žalobca, nečinný rozhodne nemožno považovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť poškodeného nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného na občianskoprávne konanie pokračovalo plynutie premlčacej doby. So zreteľom na uvedené pre pokračovanie plynutia premlčacej doby podľa nie je rozhodujúci okamih vyznačenia právoplatnosti na rozhodnutí, ktorým bol právny predchodca žalobcu ako poškodený odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych, ale doručenie tohto rozhodnutia poškodenému. Postup súdu v priebehu trestného konania mohol právneho predchodcu žalobcu zmiasť, avšak v čase doručenia trestného rozkazu poškodený získal vedomosť o tom, kto zodpovedá za škodu a že bol so svojim nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie. Právny predchodca žalobcu síce podal odpor, no cieľom odporu bolo dosiahnuť, aby o náhrade škody bolo rozhodnuté v priebehu trestného konania, avšak daný postup nie je v zmysle možný a podaný odpor bol posúdený ako odpor podaný neoprávnenou osobou (súd rozhodol o náhrade škody tak, že odkázal poškodených

na občianskoprávne konanie a odpor možno podať len proti výroku o náhrade škody, ktorým náhrada škody bola priznaná). Súd považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 26.11.2016 (t.j. deň nasledujúci po doručení trestného rozkazu Okresného súdu Z.. k. XT/XX/XXXX-XXXX zo dňa 26.10.2016) a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 07.10.2019, teda po márnom uplynutí 2 - ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia , a preto žalobný návrh žalobcu zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky). Súd v danom prípade nepoužil žalobcom navrhovaný korektív dobrých mravov v zmysle , pretože za daného skutkového stavu by korektív dobrých mravov bol na ujmu princípu právnej istoty a oslabil by subjektívne právo žalovaného vyplývajúce z právnych noriem.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade tým, že súd žalobu zamietol v celom rozsahu, je žalovaný stranou úspešnou v spore, a preto mu vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.