Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-16-2020.pdf
PDF · 101.21 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: Zafirka, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina 010 01, IČO: 51 982 668 právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina 010 01, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, , so Štefanovičova 4, Bratislava
- Staré Mesto 816 23, IČO: 00 585 , právne zastúpený: NEUPAUER Felix JUDr., advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/1A , Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811 02, v konaní o zaplatenie 498,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 498,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 498 eur od 15.05.2019 do zaplatenia z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanému právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 498,- € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že 27.3.2019 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Kia Carens, EČ: J., ktorého držiteľom bol poškodený Z. Z.. K vzniku škody došlo prevádzkou vozidla Mercedes Benz Sprinter, EČ: M., ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Počas opravy svojho motorového vozidla poškodený uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 34/2019 zo dňa 29.3.2019, na základe ktorej si prenajal náhradné motorové vozidlo od žalobcu. Po ukončení nájmu mu žalobca vystavil faktúru za nájom na sumu 930,- €, za obdobie od 29.3.2019 - 18.4.2019, pričom bolo fakturované denné nájomné 45,- € a 30,- € poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Dňa 18.4.2019 poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného 23.4.2019. Dňa 30.4.2019 žalovaný oznámil, že 29.4.2019 skončil šetrenie a vybavil poistnú udalosť tak, že poskytol plnenie za prenájom vozidla vo výške 432,- €. Krátenie poistného plnenia bolo odôvodnené účelnou dĺžkou nájmu len v rozsahu 12 dní s denným nájomným v sume 33,- € s DPH. 17.2.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu zvyšku poistného plnenia, ktoré žalovaný neuhradil.
2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 27Up/668/2020, voči ktorému podal žalovaný odpor a uviedol, že žaloba nespĺňa náležitosti § 132 ods. 2 CSP. Tiež namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom spore s tým, že Zmluva o postúpení pohľadávky je podľa názoru žalovaného neplatná, lebo bola postúpená neexistujúca pohľadávka.
K samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že takýto nárok nevyplýva ani zo Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani z Občianskeho zákonníka. Súčasne žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený náhradné vozidlo užívať. Tiež namietol žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo /145/2017.
3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, keď uviedol, že žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie od Zmluvy o postúpení pohľadávky s tým, že predmetom postúpenia bola existujúca pohľadávka, pretože z hospodárskeho hľadiska ma započítanie charakter platenia a započítanie je jedným zo spôsobov zániku pohľadávky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nárok žalobcu nevyplýva ani zo Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani z Občianskeho zákonníka, tak naopak žalobca tvrdí, že nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení ( PZP ). Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z PZP sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2, písm. b) Zákona o PZP. Pokiaľ žalovaný spochybňuje uvedenie presného dátumu ukončenia nájmu v zmluve, tak žalobca uvádza, že dátum sa vpisuje do zmluvy po ukončení nájmu, na čo má žalobca vyhotovený špeciálny počítačový program. Pokiaľ ide o účelnosť nájmu, tak poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, nie vlastným zavinením. Náhradné motorové vozidlo využíval na ten istý účel ako svoje vlastné motorové vozidlo. Pokiaľ ide o krátené poistné plnenie, tak žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu ako aj opomenul skutočnosť, že z predloženého čestného prehlásenia poškodeného, ako aj z potvrdenia autoservisu vyplýva, že opravené vozidlo bolo odovzdané poškodenému až po doručení krycieho listu poisťovňou, zo dňa 18.4.2019. K výške denného nájomného žalobca uviedol, že na preukázanie predkladá cenovú ponuku spoločnosti pôsobiacej v žilinskom regióne a to cenová ponuka spoločnosti Náhradné vozidlo s.r.o., z ktorej vyplýva sadzba denného nájomného za vozidlo Hyundai i30 vo výške 35,- € s DPH. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak je pravdou, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené 29.4.2019, avšak žalobcovi neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré bolo poistné plnenie krátené.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že odkazuje na podanú žalobu, ako aj svoje písomné vyjadrenie.
6. Právny zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnil, ospravedlnil sa z dôvodu hospodárnosti a zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie ochorenia COVID-19. Súd pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.
7. Do spisu bola predložená Zmluva o nájme č. 34/2019 z 29.3.2019 medzi prenajímateľom Zafirka, s.r.o. a nájomcom Z. Z. , ktorej predmetom bol prenájom osobného automobilu Hyundai i30 za zmluvné nájomné 45,- € s tým, že bol dohodnutý aj poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- € . Doba nájmu bola od 29.3.2019 do 18.4.2019. K tejto zmluve bol pripojený aj protokol o prenájme náhradného vozidla a Faktúra č. 0432019, z ktorej vyplýva vyfakturované nájomné v celkovej výške 930,- € bez DPH.
8. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.4.2019 medzi postupcom Vladislavom Vojtekom a postupníkom Zafirka, s.r.o. vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka postupcu voči KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, ktorá rieši škodu spôsobenú vozidlom EČV: M. vo výške 930,- €, pričom predmetom postúpenia je nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 27.3.2019 na vozidle EČV: J.. Súčasťou tejto zmluvy v zmysle bodu V je dojednanie o tom, že zmluvné strany si vzájomné nároky z titulu úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky a úhradu nájomného vzájomne započítavajú. K zmluve bolo pripojené aj oznámenie o postúpenie pohľadávky, ktorou toto postúpenie postupca oznamoval žalovanému.
9. Za účelom preukázania účelu nájmu bolo predložené žalobcom do spisu čestné prehlásenie s tým, že poškodený prehlásil, že z dôvodu poškodenia jeho vozidla po poistnej udalosti zo dňa 27.3.2019 bolo
jeho vozidlo v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou, pričom počas doby opravy nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.
10. Listinou zo dňa 23.4.2019 si žalobca uplatnil u žalovaného škodu z postúpenej pohľadávky.
11. Z Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný dňa 29.4.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, ktorá bola hlásená 26.4.2019 a prílohou tohto listu bol výpočet výšky plnenia, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na pracnosť opravy stanovenej výrobcom bolo priznané zapožičanie náhradného vozidla maximálne na 12 dní, pretože zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla a tiež bola upravená denná sadzba na náhradné vozidlo za deň 33,- € s DPH. Poistné plnenie bolo poskytnuté vo výške 432,- €.
12. Dňa 17.2.2020 žalobca vyzval žalovaného na doplatok poistného vo výške 498,- €, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 3.3.2020 a uviedol, že v danom prípade výrobca pre danú značku poškodeného vozidla stanovuje na odstránenie poškodenia pracnosť vo výške 11,5 NH, teda necelé dva dni na výkon práce. K tomuto času bol pripočítaný čas potrebný na výkon doobhliadky, na preukázanie ďalšieho poškodenia po odstrojení vozidla. Pripočítaná bola aj doba potrebná na objednanie a dodanie náhradných dielov, ako aj prestoje, ktoré vznikajú pri práci. Celková doba potrebná na vykonanie obhliadky, ako aj samotnej opravy bola stanovená na 12 dní. Poisťovňa nezodpovedá za neschopnosť servisu vykonať opravu v stanovených termínoch, či už z kapacitných, alebo iných dôvodov.
13. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil do spisu cenník spoločnosti Náhradné vozidlo s.r.o. platný od novembra 2018, z ktorého vyplýva cena nájmu za vozidlo Hyundai i30 55,- € a jednorazový poplatok za pristavenie vozidla vo výške 30,- €.
14. Z potvrdenia autoservisu Autobercchi s.r.o. je zrejmé, že poškodené vozidlo z Poistnej udalosti č. 9567092699 zo dňa 27.3.2019 bolo prevzaté autoservisom na opravu 29.3.2019 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany KOOPERATIVA poisťovňa a.s. , Vienna Insurance Group dňa 18.4.2013 bolo opravené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi.
15. Žalobca tiež predložil do spisu cenu nájomného z internetových stránok, z ktorého vyplýva, že Kia Ceed sa prenajíma za sumu 58,80 €, Hyundai i30 za sumu 63,60 € a Kia Carens za sumu 72,- €.
17. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
18. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
19. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené
20. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z.,poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia
21. Podľa § 11 ods.8 Zákona č. 381/2001 Z.z.,ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa odseku 6 je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
23. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
24. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
25. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
26. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo ani sporné, že dňa 27.3.2019 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Kia Carens, EČ: J., ktorého držiteľom bol poškodený Vladislav Vojtek. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Mercedes Benz Sprinter, EČ: M. , v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. Poškodený počas opravy jeho motorového vozidla uzatvoril so žalobcom Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 34/2019 zo dňa 29.3.2019, na základe ktorej si prenajal náhradné motorové vozidlo Hyundai i30, v čase od 29.3.2019 do 18.4.2019. Za prenájom zaplatil v zmysle Faktúry č. 0432019 sumu 930,- €. Žalovaný ako poisťovňa poskytol poistné plnenie vo výške 432,- €. Rozdiel medzi skutočnou škodou a poistným plnením bol predmetom sporu.
27. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s tým, že neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného nebolo preukázané, že faktúra za prenájom náhradného vozidla bola poškodeným uhradená, tak s týmto súd nesúhlasí, pretože predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia bol nárok na náhradu vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Predmetom postúpenia bola preto pohľadávka poškodeného voči žalovanému a to pohľadávka z poistného plnenia, ktoré sa skladá z nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, čo zodpovedá ustanoveniu § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet postúpenia bol vyjadrený zmluvnými stranami v zmluve o postúpení pohľadávok v bode 1, pričom fakticky túto pohľadávku žalovaného voči žalovanému vyjadril aj sám žalovaný ak v oznámení o poistnom plnení kvalifikoval túto postúpenú pohľadávku ako pohľadávku z poistného plnenia pozostávajúcu v nákladoch na použitie náhradného vozidla. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil a tým potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
28. Pasívna legitimácia na strane žalovaného vyplývala žalovanému priamo z ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobca nadobudol pohľadávku postúpením a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva a povinnosti s ňou spojené.
29. Pokiaľ ide o samotnú existenciu škody a námietku žalovaného, že nebolo preukázané, žeby poškodený uhradil faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla tak súd uvádza, že k zániku pohľadávky dochádza aj započítaním, pričom takéto započítanie bolo zahrnuté priamo do zmluvy o postúpení pohľadávok, konkrétne do bodu V., kde sa zmluvné strany dohodli, že odplata za postúpenie pohľadávky a náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla sa vzájomne započítavajú. Započítanie je formou úhrady pohľadávky.
30. Existenciu a vznik škody mal súd teda vzhľadom na vyššie uvedené za preukázané. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2, písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný za neho nahradil poškodenému ( v danom prípade žalobcovi , ako právnemu nástupcovi poškodeného ) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. S poukazom na ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. žalobca, ako právny nástupca poškodeného bol potom oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorý je v danom prípade žalovaný. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi
nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou žalovaným. Táto škoda, ako suma o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie bola predmetom žaloby a súd vyhodnotil krátenie poistného plnenia ako nedôvodné. Škoda spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na vypožičanie náhradného vozidla a túto škodu je povinný žalovaný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Pokiaľ ide o účelnosť, tak táto vyplývala priamo z čestného prehlásenia, kde poškodený prehlásil, že iné vozidlo k dispozícii počas opravy svojho poškodeného vozidla nemal k dispozícii a náhradné vozidlo využíval za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo. Pokiaľ ide o dĺžku nájomného vzťahu, tak tento trval po nevyhnutnú dobu opravy poškodeného motorového vozidla s tým, že poškodený nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla. Pokiaľ ide o sadzbu denného nájomného tak žalobca preukázal, že táto sadzba nájomného za obdobný predmet prenájmu je v danom regióne obvyklá, naviac súd konštatuje, že poškodený, ktorý sa dostal do situácie, keď nemohol užívať svoje vlastné motorové vozidlo nie svojim zavinením, nie je povinný vyhľadávať autoservis, kde mu opravia auto za čo najkratšiu dobu a kde dostane čo najvýhodnejšiu ponuku z hľadiska sadzby denného nájomného. Pokiaľ ide o položku 30,- € za pristavenie a odovzdanie vozidla, tak táto suma nepochybne predstavuje náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle poškodeného a nebyť ktorej by k vzniku týchto nákladov nebolo došlo, pričom nepochybne aj tieto náklady poškodený musel vynaložiť. Súd teda vzhľadom na vyššie uvedené mal preukázanú aj výšku uplatnenej škody v tomto konaní.
31. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky z omeškania, tak rozhodujúcim pre posúdenie nároku na úroky z omeškania bolo práve oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že dátum hlásenia poistnej udalosti bol 26.4.2019, pričom poisťovňa oznámila poškodenému, že 29.4.2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti a posiela súčasne výpočet výšky poistného plnenia. V tejto súvislosti súd uvádza, že si osvojil názor vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017, kde sa uvádza, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2011 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6, písm. a) alebo b) Zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Z dikcie ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a) a b) Zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca povinnosť poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. V danom súdenom prípade z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný plnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že listom zo dňa 30.4.2019 oznámil, že 29.4.2019 skončil šetrenie poistnej udalosti hlásenej 26.4.2019 ( teda v rámci troj- mesačnej lehoty ) a súčasne žalovaný poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie, ktoré si poškodený, resp. žalobca ako jeho právny nástupca od neho nárokoval. Vo vysvetlení uviedol, že vzhľadom na rozsah poškodenia pracnosť opravy stanovené výrobcom bolo priznané maximálne za 12 dní, pretože zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Tiež považuje za neprimeranú dennú sadzbu nájomného, ktorá bola upravená na 33,- € s DPH. Ako vyplýva z rozhodnutia NS SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo sa v súdenom prípade stalo a žalovaný ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov túto povinnosť splnil. Preto súd nárok na úroky z omeškania zamietol. Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Žiline ako ukazuje rozhodovacia prax a aplikoval ho napríklad aj v rozhodnutí 13Cob/114/2019.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP a žalobcovi, ktorý bol plne úspešný, pokiaľ ide o samotnú istinu uplatňovanú žalobou priznal právo voči žalovanému na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.