Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Sa/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s., so sídlom Winterova 29, 921 01 Piešťany, IČO: 34144790, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom, Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36866598, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 64 Bratislava, IČO: 30794536, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 2019/149052, UPS/US1/OK/BEZ/2019/16563 zo dňa 19. augusta 2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava číslo: 2019/149052, UPS/US1/OK/BEZ/2019/16563 zo dňa 19.08.2019 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany číslo: PN2/RK/KON/2019/50, č. k. zo dňa 24.05.2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Piešťanoch, svojim rozhodnutím č. PN2/RK// , č.k.2019/65805 zo dňa 24.05.2019 uložil žalobcovi pokutu vo výške 28.200,- Eur za porušenie o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaním kontroly bolo zistené, že žalobca ako zamestnávateľ nepredložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany relevantný doklad o odoslaní informačnej karty u 13-tich osôb ktorých zamestnával, hoci z ustanovenia § 23a ods. 6 zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že zamestnávateľ ktorý zamestnáva občana členského štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov alebo štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a a poskytne písomne úradu údaje na formulári ktorého vzor určí ústredie, najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 24.06.2019 odvolanie, v ktorom namietal výšku uloženej pokuty a skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia.

4.

Žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, svojim rozhodnutím číslo: 2019/149052, UPS/US1/OK/BEZ/2019/16563 zo dňa 19. augusta 2019 zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že z výroku vypustil text: „V zmysle zákona o službách zamestnanosti ukladá pokutu vo výške 28 200 Eur podnikateľskému subjektu: SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s., Winterova 29, 921 01 Piešťany, IČO: 34144790 za porušenie o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nahradil ho textom nasledovného znenia: „V zmysle zákona o službách zamestnanosti ukladá pokutu vo výške 14 100,- Eur podnikateľskému subjektu, právnickej osobe, obchodné meno: SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s., sídlo: Winterova 29, 921 29 Piešťany, IČO: 34144790 za porušenie povinností zamestnávateľa, účastníka konania, pri zamestnávaní piatich občanov členského štátu Európskej únie a ôsmich štátnych príslušníkov tretej krajiny, porušenie zákona o službách zamestnanosti, ku ktorému došlo tak, že účastník konania neposkytol písomne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany údaje o zamestnávaných občanoch členského štátu Európskej únie a štátnych príslušníkoch tretej krajiny na formulári, ktorého vzor určilo ústredie, najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa ich nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia ich zamestnania. Ostatné časti rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, číslo: PN2/RK/KON/2019/50 č.k.2019/65805 zo dňa 24.05.2019 ostávajú nezmenené.

5.

Druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci odvolacieho konania zistil u prvostupňového správneho orgánu procesné chyby, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré spočívali v nejednoznačnosti resp. v nesprávnej citácii právneho predpisu podľa ktorého bola uložená pokuta, nejednoznačnosti výroku, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné - výrok musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný ( § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní), musí obsahovať popis skutku, miesto, čas, spôsob spáchania skutku tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom, a nedostatočne odôvodnená výška pokuty. Na základe legitímneho očakávania spravodlivého posúdenia porušenia zákona preto odvolací súd rozhodol o znížení výšky pokuty tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie a uložil žalobcovi pokutu na sumu 14 100,- Eur, teda v dôsledku procesných chýb znížil pokutu o 50 %.

6.

Odvolací orgán v zmysle zákona o správnom konaní zistené procesné chyby v konaní správneho orgánu prvého stupňa odstránil, v zmene výroku uviedol správne písmeno , podľa ktorého mala byť uložená pokuta s oporou v , v ktorom sú uvedené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018 citovaného zákona, podľa ktorého konanie podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začaté pred 1. májom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018. Podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. mája 2018 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Správne konanie vo veci uloženia pokuty za kontrolou zistený správny delikt porušenia zákona o službách zamestnanosti začal úrad 17.4.2019 pod číslom 2019/50692 - výzvou účastníka k vyjadreniu začatému správnemu konaniu v zmysle zákona o správnom konaní a mal teda povinnosť použiť uloženie pokuty podľa zákona.

7.

Na margo podstaty sankcie za uvedený správny delikt, odvolací orgán uvádza, že obligatórne ukladané pokuty predstavujú nielen represívne, ale najmä preventívne opatrenie, keďže pod hrozbou pokuty sú zamestnávatelia, iné právnické ako aj fyzické osoby nútené konať v súlade s právnymi predpismi. Nakoľko je zákonom stanovená povinnosť uložiť pokutu za spáchaný správny delikt, ide o závažné previnenie, ktorým zákonodarca sledoval preventívne pôsobenie najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Nemôže sa preto jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Parafrázujúc z dôvodovej správy k , ktorým bol novelizovaný

zákon o službách zamestnanosti, skúsenosti ukázali, že existujúci systém sankcií nebol dostatočný na zabezpečenie plného dodržiavania zákazu zamestnávania najmä štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. Ide o prípady vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín z krajiny EÚ na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi na území SR, kedy je obzvlášť dôležité, aby si zamestnávateľ ohlasovaciu povinnosť splnil s cieľom následného overenia tejto skutočnosti. Vzhľadom na to, že v poslednom období bolo kontrolnou činnosťou zistené časté neplnenie si tejto povinnosti zamestnávateľom, zvýšila sa maximálna výška pokuty za nesplnenie povinností zamestnávateľa informovať úrad podľa § 23b zákona o službách zamestnanosti až na 100 000,- Eur. V nadväznosti na uvedené, preto odvolací orgán zdôrazňuje, že keďže má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, preventívnu ako aj represívnu a postihovať účastníka konania za jeho protiprávne konanie, je žiaduce, aby výška pokuty bola výrazne citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Jej výška musí byť stanovená tak, aby sa účastník konania, ako aj ostatní nositelia totožných zákonných povinností do budúcna vyvarovali porušení povinností vyplývajúcich z § 23b zákona o službách zamestnanosti.

8.

Rešpektujúc jednu zo základných zásad správneho konania ustanovenú v § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, správny orgán prvého stupňa uplatnil na daný prípad príkaz GR ( viď. dôkaz č. 4, str. 6 tohto rozhodnutia o odvolaní). 9. K predmetnej veci odvolací orgán dodáva, že pri výpočte pokuty za správny delikt správny orgán (ako aj príkaz GR) vychádzal z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2018, ktorú v predmetnom prípade môžeme chápať ako hodnotu jedného pracovného miesta, ktoré bolo obsadené jedným zisteným cudzincom u účastníka konania. Výška takejto priemernej nominálnej mesačnej mzdy predstavuje sumu 1 013,- Eur. 10. Správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty má povinnosť rešpektovať § 68a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti a pri ukladaní pokuty prihliadať najmä na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov. Je preto potrebné uviesť, že závažnosť predmetného správneho deliktu sa v danom prípade zvyšovala o to viac, čím dlhšie trval protiprávny stav, t.j. stav, počas ktorého účastník konania neposkytol písomne príslušnému úradu na určenom formulári, ktorého vzor určilo ústredie (informačnej karte) údaje. Z vykonaných dôkazov bolo dokázané, že účastník konania svoju povinnosť podľa § 23b ods. 2 zákona o službách zamestnanosti v prípade deviatich zistených cudzincov nesplnil vôbec a v štyroch prípadoch ju splnil oneskorene. 11. Na účely posúdenia trvania protiprávneho stavu je preto potrebné vychádzať aj z ust. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, t.j. z maximálnej doby, počas ktorej sa nevyžaduje u štátnych príslušníkov tretích krajín prechodný pobyt na účel zamestnania, a ktorá predstavuje 90 dní ( t.j. 3 mesiace, 3x 1 013,- Eur zaokrúhlene, pri neposkytnutí informácie zákonom určeným spôsobom vôbec, alebo neskôr ako 3 mesiace). Priamo úmerne zvyšovaním počtu osôb štátnych príslušníkov tretích krajín a občanov Európskej Únie (zistení cudzinci), o ktorých účastník konania písomne neposkytol príslušnému úradu na určenom formulári, ktorého vzor určilo ústredie (informačnej karte) údaje, sa zvyšuje aj závažnosť predmetného správneho deliktu. V danom prípade išlo až o 13-tich (slovom trinástich) zistených cudzincov. Zistené porušenie zákona o službách zamestnanosti účastníkom konania, ktoré zistil a výkonom kontroly dôkazne preukázal orgán kontroly, účastník konania nevyvrátil. 12. Porušenie zákona o službách zamestnanosti kontrolovaným zamestnávateľským subjektom, účastníkom konania, vyhodnotil správny orgán ako závažné porušenie zákona z vyššie uvedených dôvodov. 13. Účastník konania je právnická osoba. V zmysle rozsudku NS SR sa tzv. zmiešané správne delikty fyzických a právnických osôb, podnikateľov, zásadne neviažu na zavinenie. Podnikajúca právnická osoba je za zistený delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje

všeobecné liberačné dôvody. Konateľ právnickej osoby zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie.

14.

Podľa rozsudku NS SR námietku, podľa ktorej je potrebné obmedziť trestanie iba na prípady, kedy je to odôvodnené závažnosťou a spoločenskou nebezpečnosťou protiprávneho konania má správny orgán povinnosť odmietnuť. V teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré o.i. patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). Tá znamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). Aj keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, dikcia § 68a ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti limituje úvahu správneho orgánu o výške pokuty.

15.

V rozsudku NS SR je vymedzená aj zodpovednosť za správny delikt na báze objektívnej zodpovednosti, bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje povinnosť každé zistené protiprávne konanie sankcionovať, bez možnosti zohľadnenia materiálneho korektívu správneho deliktu.

16.

Odvolací orgán vyhodnotil uloženie pokuty úradom účastníkovi konania za zavinený správny delikt ako správne - pri určení a odôvodnení výšky pokuty v napadnutom rozhodnutí č.: 2019/65805 správne orgány nevybočili z ústavných a zákonných hľadísk.

II. Žaloba a žalobné dôvody

17.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 23.9.2019 elektronicky žalobu, ktorú doplnil písomne a v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ustanovením , keďže žalovaný ako druhostupňový správny orgán kombinuje zmenu a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, čo je v rozpore s ustanovením Správneho poriadku, keďže takýto postup zákon nepripúšťa. Ak odvolací orgán zmení odvolaním napadnuté rozhodnutie, má toto zmeniť ako celok, nielen v časti a vo zvyšku potvrdiť. To je zrejmé zo zákonného ustanovenia Správneho poriadku. Ďalej namietal, že žalovaný v novom výroku rozhodnutia uvádza, že pri trinástich cudzincoch bolo zistené porušenie zákona o službách zamestnanosti, ku ktorému došlo tak, že účastník konania neposkytol písomne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany údaje o zamestnávaných občanoch členského štátu Európskej únie a štátnych príslušníkov tretej krajiny na formulári, ktorého vzor určilo ústredie, najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa ich nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia ich zamestnania. Z odôvodnenia výroku rozhodnutia je však zrejmé, že pri trinástich cudzincoch žalobca neporušil obidve informačné povinnosti, teda predloženie na písomnom formulári najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania, resp. najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia ich zamestnania. Výrok rozhodnutia ktorý uvádza porušenie oboch povinností pri trinástich cudzincoch je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia a preto je nezákonné. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné preto, že niektoré časti tohto rozhodnutia neboli vydané v štátnom jazyku, teda v slovenskom jazyku, keďže súčasť rozhodnutia tvoria označenia štátnych príslušníkov cudzincov výraz ako „Czech republic“, „Bulgaria“, „Austria“, „Macedónia“, „Republic of Serbia“, a pod., čím sa rozhodnutie dostalo do rozporu so zákonom, pretože tieto údaje nie sú uvedené v slovenskom jazyku. Podľa ust. Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa o štátnom jazyku Slovenskej republiky vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku.

18.

Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa vôbec nezaoberal v rozhodnutí konkrétnou závažnosťou zistených nedostatkov, ani závažnosťou ich následkov a tieto podstatné skutkové okolnosti, ktorými by musel odôvodniť výšku pokuty v zmysle , nevykonal a ani neuviedol v rozhodnutí žiadne dôkazy. Žalobca argumentuje tým, že žalovaný nezákonne prihliadal na svoje usmernenie pri výške pokút, a ako podklad pre vydanie rozhodnutia nezákonne použil Usmernenia generálneho riaditeľa a generálneho tajomníka služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.01.2018, číslo: UPS/US1/OK/BEZ/2018/92578, č. z. 2018/215951 pri ukladaní pokút. Ďalej žalobca namieta, žalovaný svojim odôvodnením na strane 9 rozhodnutia odporuje výroku svojho rozhodnutia, tým ho činí nepreskúmateľným pre zmätočnosť. Žalobca namieta, že pri znížení pokuty z 28 200,-Eur na polovicu v prospech žalobcu, došlo zo strany žalovaného k nezákonnému postupu a žalovaný pri určení výšky pokuty neprihliadol na nezávažnosť konania, pretože závažnosť nemôže byť daná v prípade, keď štát má k dispozícii informácie o začatí pracovného vzťahu a aj o jeho skončení prostredníctvom informačných systémov Sociálnej poisťovne, čo uznal žalovaný na strane 10 rozhodnutia tým, že zistil splnenie povinnosti prihlásiť zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovne.

19.

Žalobca poukázal, že v dôvodoch rozhodnutia (str. 10) argumentuje použitím ustanovenia , podľa ktorého prechodného ustanovenia žalovaný aplikoval právne predpisy na konanie podľa o pobyte cudzincov, začaté pred 1. májom 2018, avšak žalovaný argumentuje zmätočne, pretože v tomto konaní nešlo o konanie podľa o pobyte cudzincov, ale o konanie podľa o službách zamestnanosti a nešlo o konanie začaté pred 1.5.2018, ako to posúdil žalovaný, pretože konanie začalo vydaním poverenia na rozsah kontroly zo dňa 13.11.2018 so začiatkom kontroly dňa 13.11.2018. Žalovaný tak rozhodoval podľa právnych predpisov, ktoré sa nepoužijú na toto konanie. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný na str. 11 rozhodnutia vychádza z predpokladu, že za správny delikt je možná pokuta až 100 000,- Eur, teda vychádzal z právnych predpisov účinných až od 1.5.2018, avšak kontrola bola vykonaná na plnenie predpisov do 30.4.2018, teda nemohlo byť použité ustanovenie v znení účinnom až od 1.5.2018, ktoré zaviedlo špecifickú pokutu do 100 000,- Eur. Ak sa žalobca do 30.4.2018 dopustil správneho deliktu, nemohol byť trestaný podľa právnych predpisov účinných od 1.5.2018. Žalobca namieta, že na str. 12 rozhodnutia uvádza, že „pri výpočte pokuty za správny delikt správny orgán vychádzal z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2018, ktorú v predmetnom prípade môžeme chápať ako hodnotu jedného pracovného miesta, ktoré bolo obsadené jedným zisteným cudzincom u účastníka konania. Výška takejto priemernej nominálnej mesačnej mzdy predstavuje sumu 1 013,- Eur. Tento nezákonný pokus o určenie výšky pokuty odmieta žalobca ako prekročenie právomoci žalovaného. Žalovaný nie je oprávnený takto nič posudzovať ani kvantifikovať, pretože zákonné kritériá podľa takéto kritéria nepoznajú a neumožňujú. Odôvodnenie výšky pokuty je tak vnútorne zmätočné. Žalovaný na str. 13 rozhodnutia uvádza, že dôvody a zákonnosť postupu určenia uloženej výšky pokuty správnym orgánom v rozsahu zákonom stanovenej výšky pokuty podľa zákona o službách zamestnanosti majú oporu vo vnútornom predpise. Táto argumentácia odôvodnenia výšky pokuty je zmätočná, pretože neobsahuje žiadnu úpravu na určenie výšky pokuty, a to výslovne žiadnu vo vzťahu ku pokute podľa tohto zákona. Žalobca na záver uvádza, že na základe vyššie uvedených dôvodov považuje rozhodnutie za nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a že v konaní správneho orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

20.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a to dňa 27.11.2019, keď uviedol, že rozpor s § 68a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti - nezákonnosť určenia výšky pokuty podľa usmernenia generálneho riaditeľa žalovaný odmieta.

21.

V nadväznosti na skutočnosť, že porušenie § 23b zákona o službách zamestnanosti žalobcom bolo orgánom kontroly dôkazne preukázané (v priebehu celého konania žalobca nepredložil žiadne dôkazy na vyvrátenie tejto skutočnosti), by nové konanie neprinieslo žiadnu zmenu v predkladaní dôkazov ex- post. Sporná bola výška uloženej pokuty a jej nedostatočné odôvodnenie, s čím sa žalovaný vysporiadal zmenou výroku (výšky uloženej pokuty) v rozhodnutí správneho orgánu I. st. č. k.: , ktoré bolo napadnuté odvolaním.

22.

V súlade s § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní žalovaný v konaní o odvolaní uprednostnil zákonný postup určený zákonom o správnom konaní rozhodnúť vo veci samej -zmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový orgán nesprávne použil hmotnoprávny predpis ( v predmetnom prípade nesprávne použitie § 68a ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti).

23.

V žalovanom rozhodnutí odstránil chybu nejednoznačnosti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu I.st. č. 2019/65805, v dôsledku čoho bolo rozhodnutie nepreskúmateľné. V žalobou napadnutom rozhodnutí č. : 2019/149052 reformuloval jasný výrok, ktorý je určitý a zrozumiteľný; v súlade s § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní obsahuje popis skutku, miesto, čas, spôsob porušenia zákona žalobcom tak, že nemôže byť zameniteľný s iným.

24.

K dôvodnému napadnutiu porušenia zákona o spisovnom jazyku žalovaným tým, že pri cudzincoch je uvádzaná ich štátna príslušnosť v inom ako slovenskom jazyku uvádzame, že nešlo o úmysel, ale o automatický opis zo získaného dôkazu od účastníka konania/žalobcu, ktorý predložil orgánu kontroly. Uvedenie štátnej príslušnosti dotknutých cudzincov v inom ako slovenskom jazyku nemá vplyv na predmet konania. Nezákonnosť použitia Usmernenia generálneho riaditeľa a generálneho tajomníka služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.01.2018, č. sp.: UPS/US1/OK/BEZ/2018/9257 č. z.: 2018/215951 pri ukladaní pokút v zmysle § 68a ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti žalovaný odmieta.

25.

Žalovaný naďalej tvrdí, že v záujme jednotného postupu úradov pri ukladaní finančných sankcií za kontrolou preukázané správne delikty porušenia § 23b zákona o službách zamestnanosti kontrolovanými zamestnávateľmi, za neposkytnutie alebo oneskorené poskytnutie informácie príslušnému úradu o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania cudzincov riadne a včas, v zmysle dikcie § 23b ods. 2 a § 23b ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, má ústredie v zmysle § 12 písm. a) zákona o službách zamestnanosti právo a povinnosť koordinovať činnosť úradov, zabezpečiť, aby za rovnaké zavinenie nevznikali neodôvodnené rozdiely pri určovaní výšky pokuty. Usmernenie má oporu aj v zásadách správneho konania; podľa § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nemôžu vznikať neodôvodnené rozdiely.

26.

Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota. Zabezpečenie jednotného postupu úradov pri rovnakom zavinení, pri zistenom porušení povinnosti písomne informovať úrad o začatí a skončení zamestnávania cudzinca riadne a včas, tak ako stanovuje zákona o službách zamestnanosti nevylučuje uplatnenie individuálneho posudzovania skutočností pri ukladaní pokuty v zmysle zákona o službách zamestnanosti.

27.

Žalovaný pri znížení výšky pôvodne uloženej pokuty o 50 % prihliadal na skutočnosť, že žalobca ostatné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní cudzincov, podľa zistení orgánu kontroly, plnil a porušenia zákona sa dopustil v predmetnej veci prvýkrát.

28.

Vytknuté údajné porušenie § 33 zákona o správnom konaní v tom, že odvolací orgán neumožnil žalobcovi sa s predmetným usmernením, z ktorého pri výške stanovenej pokuty správne orgány vychádzali, oboznámiť, žalovaný odmietol. Nejde o novozískaný dôkaz v konaní, ktorý by akýmkoľvek spôsobom potvrdzoval alebo vylúčil zistený správny delikt porušenia zákona o službách zamestnanosti žalobcom.

29.

Argumentácia odôvodnenia výšky pokuty v žalovanom rozhodnutí č.: 2019/149052 v texte celého rozhodnutia uvádza § 68a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti ( viď. napr. str. 12 ods. 3). Je zrejmé, že jednorazová citácia na str. 13 ods. 6: „Uviedol dôvody a zákonnosť postupu určenia uloženej výšky pokuty správnym orgánom v rozsahu zákonom stanovenej výšky pokuty podľa § 68a ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, pri rovnakom zavinení s oporou na vnútorný predpis organizácie“ je chybou v písaní a nevedie k nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia č.: 2019/149052. 30. V žalovanom rozhodnutí č.: 2019/149052 žalovaný potvrdil správnosť a zákonnosť postupu orgánu kontroly určený zákonom o kontrole, ktorý orgán kontroly dodržal v plnom rozsahu.

31.

K písomnému vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca a to dňa 07.01.2020, v ktorej uviedol, že žalovaný písomným vyjadrením prakticky doznal, že na uloženie výšky pokuty nepoužil zákonné kritériá, ktorými sú len závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, podľa - o službách zamestnanosti, ale určil výšku pokuty bez zákonných kritérií a bez správnej úvahy podľa vlastného nezákonne vydaného sadzobníka pokút, ktorý bol nezákonne vydaný Usmernením generálneho riaditeľa a generálneho tajomníka služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 16.01.2018. Ďalej uviedol, že štát nie je oprávnený žiadať rovnaké informácie prostredníctvom rôznych štátnych orgánov, a ak ku porušeniu takej dvojmo stanovenej povinnosti dôjde, je povinný zobrať aj tieto okolnosti do úvahy pri prípadnom ukladaní sankcie. Porušenie informačnej povinnosti nemôže mať vážne následky za zisteného skutkového stavu, v ktorom žalobca vo všetkých ďalších zákonných povinnostiach vyhovel, išlo o legálne zamestnávanie a štát tieto informácie, i keď aj cez iné orgány štátu, mal k dispozícii. Žalovaný, ale ani prvostupňový správny orgán pri svojom postupe a rozhodnutí vôbec nerešpektovali o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia Zákona proti byrokracii orgány verejnej moci sú pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a vyhotovovať si z nich výpisy a tieto údaje a výpisy si v nevyhnutnom rozsahu navzájom bezodplatne poskytovať. Žalobca ďalej poukázal, že na určovanie pokuty v rámci kritérií podľa musí byť použitá správna úvaha ohľadom závažnosti zistených nedostatkov a závažnosti ich následkov, a dôkazy ku takej závažnosti, takéto kritériá žalovaný vôbec nepoužil. Ďalej žalobca uviedol, že sadzobník nezákonne zakladá určenie pokuty na počte zamestnaných fyzických osôb, avšak toto kritérium je nezákonné pri pokute ukladanej podľa , pretože na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb sa prihliada, len ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b) citovaného zákona. Žalobca ďalej zotrváva na tvrdení, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné, pretože žalovaný ponechal nezmenenú aj tú časť prvostupňového rozhodnutia, v ktorom prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že sú splnené podmienky stanovené v zákona o službách zamestnanosti pre uloženie pokuty a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, pričom do rozporu s týmto ponechaným odôvodnením sa dostalo nové odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia, ktoré uznáva, že nie je možné použiť v tom čase neúčinné znenie zákona, a pri uložení pokuty preto nepoužil ale zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nevyjadril k namietanej zmätočnosti rozhodnutia, nevykonal v rámci zákonných možností podľa Správneho poriadku príslušné opatrenia a nezmenil rozhodnutie, ani ho nezrušil, tak ako to vyžaduje toto ustanovenie. Žalobca na záver v replike uvádza, že zrušením napadnutého rozhodnutia môže privodiť pre žalobcu výhodnejšie

postavenie, pretože výška pokuty musí byť posúdená podľa zákonných kritérií, ktorými sú závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov podľa o službách zamestnanosti. 32. K replike žalobcu sa duplikou vyjadril žalovaný dňa 31.01.2020, v ktorej uviedol, že zotrváva na odôvodnení rozhodnutia žalovaného a na svojom vyjadrení k žalobe, ktoré zaslali súdu, pričom argumentácia žalobcu vo všetkých bodoch k vyjadreniu žalovaného je účelová, v snahe odviesť pozornosť od skutočnosti, že účastník konania preukázateľne porušil povinnosť zamestnávateľa stanovenú podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný uvádza, že pri stanovení novej výšky pokuty rešpektoval precedenčnú zásadu správneho konania a vychádzal z databázy vlastných rozhodnutí a rozhodnutí úradov, ktoré rozhodovali v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Zohľadnil počet osôb o zamestnaní, ktorých účastník konania informoval úrad oneskorene, dĺžku trvania protiprávneho stavu a skutočnosť, že všetky ostatné povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva cudzincov, t. j. štátnych príslušníkov tretích krajín a občanov členských štátov Európskej únie účastník konania splnil. Poukázal na rozsudok NS SR č. , podľa ktorého námietku, podľa ktorej je potrebné obmedziť trestanie iba na prípady kedy je to odôvodnené závažnosťou a spoločenskou nebezpečnosťou protiprávneho konania má správny orgán odmietnuť. Ďalej poukázal aj na rozsudok NS SR č. , v ktorom je vymedzená aj zodpovednosť za správny delikt na báze objektívnej zodpovednosti, bez možnosti liberalizácie pre príslušné orgány verejnej správy. Žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že zákonodarca prikročil k úprave povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť zosúladenie vnútroštátnej úpravy povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní takýchto občanov s článkami Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EU o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri svojom rozhodovaní nijakým spôsobom nevybočil z rámca zákonnosti, použil inštitút správnej úvahy, ktorý nezneužil a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil. Správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom.

IV. Relevantná právna úprava a konanie pred správnym súdom

33.

Podľa účinnom od 01.05.2018 (1) Ústredie a úrad uložia pokutu d) právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie povinnosti podľa do 100 000 eur.

Podľa účinnom do 30.4.2018 (1) Ústredie a úrad uložia pokutu a) zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 33 193,91 eura, ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa účinnom do 30.4.2018 (2) Ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb.

Podľa a účinnom do 30.4.2018 Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny

(2) Zamestnávateľ je povinný písomne informovať úrad o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov a štátneho príslušníka tretej krajiny do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania; ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, túto povinnosť plní zamestnávateľ vo vzťahu k ústrediu. Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, zamestnávateľ je povinný k informáciám podľa prvej vety priložiť kópiu

pracovnej zmluvy. Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. f), zamestnávateľ je povinný k informáciám podľa prvej vety priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

(6) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana členského štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov alebo štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a, poskytuje písomne úradu údaje na formulári, ktorého vzor určí ústredie, najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania. Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u), ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu, prílohou k formuláru podľa prvej vety je aj doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu, 23aa) najmenej na obdobie zamestnania. Povinnosť podľa prvej vety má aj informujúca organizácia, ku ktorej sú vysielaní štátni príslušníci tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. l), m), w) až z), najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. w), prílohou k formuláru podľa prvej vety je aj a) doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu,23aa) najmenej na predpokladané obdobie vyslania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu, b) kópia osvedčenia o uplatniteľných právnych predpisoch,30aa) ak bolo poskytnuté, c) kópia dokladu o pobyte na území členského štátu, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny bežne pracuje, ak sa povolenie na pobyt vyžaduje podľa právnych predpisov štátu, z ktorého je vyslaný.

Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

34.

Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 8.10.2020 podľa , pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

35.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 8.10.2020 uviedol, že v rozhodnutí žalovaného chýba správna úvaha, pričom sám žalovaný v texte odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že pri ukladaní výšky pokuty použil vlastnú smernicu vydanú ako interný predpis, čo je podľa jeho názoru v rozpore so základnými kritériami pri ukladaní pokút za správny delikt. Argumentoval aj tým, že ustanovenie § 68a ods. 1 písm. a) zákona nemožno použiť pri ukladaní pokút v súvislosti s počtom zistených pracovníkov, takéto kritérium pri ukladaní pokút by bolo možné použiť v príp. ustanovenia § 68a ods. 1 písm. b). Poukázal aj na to, že samotné usmernenie o výške pokuty je z iného obdobia, pričom nie je zrejmé, prečo bola za jednotlivých pracovníkov stanovená výška pokuty 3.000,- Eur a prečo bola táto stanovená z priemernej mzdy za rok 2018, keď použili takýto argument, tak mali vychádzať z priemernej mzdy za rok 2017. Pri ukladaní výšky pokuty do 100.000,- Eur podľa ustanovenia je možné uložiť takúto pokutu až od 1.5.2018, uvedené ustanovenie nemohlo byť použité, pretože kontrola bola vykonaná do 30.4.2018 a do tohto obdobia bolo možné uložiť za takýto delikt len pokutu vo

výške do 30.000,- Eur. Z rozhodnutia správnych orgánov nie je teda zrejmé, z akého dôvodu bola uložená pokuta v strede sadzby zákona platného do 1.5.2018. Poukázal na to, že zníženie pokuty odôvodnil žalovaný pochybeniami v prvostupňovom konaní, čo považujeme za v rozpore so zákonom. Uviedol, že v danom prípade mal žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku možnosť zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť prvostupňové rozhodnutie, avšak v danom prípade v časti zmenil a v ostatnom ponechal v platnosti prvostupňové rozhodnutie, pričom takúto možnosť správny poriadok nepripúšťa a týmto sa rozhodnutie žalovaného stalo zmätočným. Prvostupňový správny orgán uložil pokutu podľa ust. § 68a ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti, v čase keď toto ustanovenie ešte neplatilo. Žalovaný síce ust. § 68 ods. 1 písm. d) zmenil na písm. a), týmto však spôsobil zmätočnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že v trinástich prípadoch neboli porušené obe povinnosti ktoré ukladá zákon zamestnávateľovi a to prihlásenie do siedmich dní a odhlásenie do siedmich dní, pričom pri jednotlivých cudzincoch nebolo vyšpecifikované to, akým spôsobom bola pri jednotlivých cudzincoch porušená konkrétna povinnosť.

36.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia ako aj písomne zaslanej dupliky, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli, kde podrobne rozobrali dôvody pre ktoré považujú svoje rozhodnutia za zákonné. V súvislosti s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu na dnešnom pojednávaní ohľadne použitia ust. zákona o zamestnanosti uviedla, že podľa tohto ustanovenia sa ukladajú pokuty za porušenia v súvislosti so zákazom nelegálneho zamestnávania. V prípade, že ide o porušenie podľa , tak sa ukladajú pokuty podľa ustanovenia .

37.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že pracovníci kontrolného orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, vykonali u žalobcu kontrolu v súvislosti s dodržiavaním predpisov v oblasti dodržiavania povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní cudzincov, pričom táto kontrola bola začatá 13.11.2018, pričom kontrolný orgán vykonal kontrolu za kontrolované obdobie od 01.01.2017 do 30.04.2018, v rozsahu poverenia č. 145/2018/VK zo dňa 13.11.2018, so začiatkom výkonu kontroly 13.11.2018. Výsledkom tejto kontroly bol protokol o výsledku kontroly č.PN2/RK/KON/2019/50, č.z.: 2019/8160 zo dňa 21.01.2019, s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 01.02.2019. V tomto protokole konštatuje kontrolný orgán, že žalobca ako zamestnávateľ v trinástich prípadoch neinformoval úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o začatí zamestnania resp. o skončení zamestnania cudzincov u žalobcu, čo bolo jeho povinnosťou podľa ust. § 23b ods. 2 zákona o službách zamestnanosti. Dňa 03.04.2019 prerokovaným protokolom o výsledku kontroly a podpísaním zápisnice o prerokovaní protokolu a výsledku kontroly členmi kontrolnej skupiny a dvoma členmi predstavenstva kontrolovaného zamestnávateľského subjektu bola kontrola v zmysle § 13 ods. 8 zákona o kontrole ukončená.

38.

Na základe výsledkov tejto kontroly, v súlade so závermi protokolu o výsledku kontroly, vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. PN2/RK/KON/2019/50, č. k. zo dňa 24.05.2019, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 28 200,- Eur za porušenie o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zmenené napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 2019/149052, UPS/US1/OK/BEZ/2019/16563 zo dňa 19.08.2019.

39.

V súvislosti s jednotlivými námietkami žalobcu krajský súd poznamenáva nasledovné: Za zásadnú námietku pre ktorú došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia považuje súd námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty zmätočné a že žalovaný si jednotlivými dôvodmi uvedenými vo svojom rozhodnutí odporuje pri zdôvodnení výšky pokuty.

40.

Z prvostupňového rozhodnutia krajský súd zistil, že čo sa týka odôvodnenia výšky uloženej pokuty, prvostupňový správny orgán sa vôbec odôvodnením o výške uloženej pokuty nezaoberal, čo konštatuje koniec koncom aj druhostupňový správny orgán, teda žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď túto skutočnosť uvádza ako procesnú chybu v prvostupňovom konaní, ktorú sa žalovaný snažil zmeniť v

rámci odvolacieho konania tým, že zmenil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že okrem iného znížil uloženú pokutu vo výške 28 200,- Eur, ktorú uložil prvostupňový správny orgán žalobcovi na polovicu, t. j. na sumu 14 100,- Eur.

41.

Takýto postup odvolacieho správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, pretože pokiaľ došlo k procesnému porušeniu týkajúce sa riadneho zdôvodnenia výšky uloženej pokuty, tak druhostupňový správny orgán mal v tomto smere postupovať tak, že mal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť ako nedostatočne odôvodnené a nie naprávať chybu prvostupňového správneho orgánu takým spôsobom, akým to vykonal druhostupňový správny orgán. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že druhostupňový správny orgán pri odôvodňovaní výšky pokuty uviedol, že ako podklad pre uloženie pokuty prvostupňový správny orgán použil vnútorný predpis - Usmernenie generálneho riaditeľa a generálneho tajomníka služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.01.2018, č. sp.:UPS/US1/OK/BEZ/2018/9257, č.z.:2018/21595 pri ukladaní pokút podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, adresované všetkým riaditeľom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny ako príkaz na jednotný postup, v ktorom je výška pokuty odstupňovaná podľa závažnosti zavinenia za počet pracovných dní omeškania predloženia informácií úradu za zistenú osobu. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že prvostupňový správny orgán toto usmernenie vo svojom rozhodnutí vôbec nespomína a pokiaľ druhostupňový správny orgán prihliadol na toto usmernenie pri ukladaní pokuty a pri znížení o polovicu, dostatočným spôsobom druhostupňový správny orgán neodôvodnil prečo pristúpil k zníženiu pokút takým spôsobom, že jednotlivé pokuty znížil o polovicu, čo je v rozpore aj s interným predpisom vydaným generálnym riaditeľom a generálnym tajomníkom služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.01.2018 a je to aj v rozpore so zásadou dvojinštančnosti konania, keďže pred prvostupňovým správnym orgánom tento predpis, podľa ktorého bola ukladaná pokuta, nebol žalobcovi známy a teda k tomuto dôkazu, ktorý zásadne ovplyvnil aj výšku uloženej pokuty, sa nemohol vyjadriť. V danom prípade ide o porušenie ustanovenia Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladom a spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V tomto smere správne orgány porušili uvedené ustanovenie tým, že žalobca sa dozvedel o tom, že pri ukladaní pokuty bol použitý interný sadzobník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny až po vydaní druhostupňového rozhodnutia.

42.

Ďalšou zásadnou námietkou pre ktorú došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia je námietka, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty neskúmali závažnosť a následok ktorý vznikol porušením povinností žalobcu pri plnení povinností zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnaniu cudzích štátnych príslušníkov. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že žalobca sa mal dopustiť správneho deliktu tým, že v období od 01.01.2017 do 30.04.2018 u trinástich cudzích štátnych príslušníkov nevypísal informačný formulár, ktorého vzor určilo ústredie, do siedmich pracovných dní odo dňa ich nástupu do zamestnania resp. do siedmich pracovných dní, kedy došlo k ukončeniu pracovného pomeru u týchto zamestnancov.

43.

Žalobca vo svojej žalobe poznamenáva, že je si vedomý, že došlo zo strany zamestnávateľa Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a.s. k porušeniu tejto povinnosti, avšak poukazuje zároveň na to, že v danom smere nebolo preukázané, že došlo k nelegálnemu zamestnaniu týchto cudzincov, pretože títo cudzinci boli riadne prihlásení na Sociálnu poisťovňu, boli za nich odvádzané odvody, boli platené dane za týchto cudzincov, a teda zamestnávateľ nemal žiadny úmysel týchto cudzincov zamestnávať tzv. „na čierno“. V tejto súvislosti krajský súd rovnako ako žalobca dospel k záveru, že pri ukladaní výšky pokuty bolo potrebné prihliadať aj na závažnosť spáchaného skutku, ako aj na jeho následky ktoré nastali porušením povinností zo strany zamestnávateľa a podľa názoru súdu je uloženie pokuty v takej výške akú ju uložil prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán, ktorý túto pokutu znížil o polovicu, neprimerané závažnosti a následku vzniknutého spáchaním správneho deliktu. 44.

Krajský súd zistil, že odvolací správny orgán zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, keď na str. 9 svojho rozhodnutia konštatuje, že zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k procesným chybám, ktoré spočívali:

- nejednoznačnosť, resp. nesprávna citácia správneho predpisu podľa ktorého bola uložená pokuta,

- nejednoznačnosť výroku, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné,

- výrok musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní, musí obsahovať popis skutku, miesto, čas, spôsob spáchania tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom,

- nedostatočne odôvodnená výška pokuty.

45.

V tomto smere krajský súd musí konštatovať, že ani žalovaný dostatočným spôsobom túto nezákonnosť vo vzťahu k výroku rozhodnutia neodstránil, keďže jednoznačným spôsobom vo svojom výroku nešpecifikoval u jednotlivých cudzincov k akému konkrétnemu porušeniu povinností zamestnávateľa došlo v súvislosti s tým, či jednotliví cudzinci neboli prihlásení do siedmich dní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. či neboli odhlásení do siedmich dní od ukončenia ich zamestnávania. V tomto smere pochybil aj žalovaný, keď nešpecifikoval u jednotlivých cudzincov o aký druh porušenia povinností zamestnávateľa u nich prišlo.

46.

V súvislosti s posúdením účinnosti ohľadne posúdenia právnej úpravy, podľa ktorej sa má posudzovať skutok ktorý bol spáchaný žalobcom, krajský súd poznamenáva, že v správnom konaní platia pri správnom trestaní zásady trestného práva, pričom podľa sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Výnimka v tomto smere existuje len vtedy, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V tomto smere treba vykladať aj posudzovanie skutku, ktorého sa dopustil žalobca.

47.

Z protokolu o výkone kontroly ako aj zo samotného rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že kontrola vykonaná pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, bola vykonaná za kontrolované obdobie od dňa 01.05.2017 do dňa 30.04.2018. Z uvedeného je teda zrejmé, že v danom prípade bolo treba posudzovať zodpovednosť žalobcu ako zamestnávateľa podľa ustanovení o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých predpisov účinnom do 30.04.2018. V tomto smere teda, ak sa žalobca dopustil skutku, teda správneho deliktu do 30.04.2018, nemohol byť trestaný podľa právnych predpisov od 01.05.2018.

48.

Nová právna úprava platila od 1.5.2018. Ustanovenie , podľa ktorého bola uložená žalobcovi pokuta, až od 01.05.2018 zaviedlo špecifickú pokutu do 100.000,- Eur. Do 30.04.2018 podľa bolo možné uložiť pokutu len vo výške do 33.193,91 Eur. Žalovaný resp. prvostupňový správny orgán síce uložili pokutu v rozmedzí zákonom stanovenej hranice účinnej do 30.4.2018, avšak z textu oboch rozhodnutí nie je zrejmé, prečo správne orgány ukladali žalobcovi pokutu vo výške takmer na hornej hranici zákonom povolenej sadzby. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný ukladal žalobcovi pokutu podľa ustanovenia účinného od 01.05.2018, keď konštatuje, že pre uvedený správny delikt bolo možné uložiť špecifickú pokutu do 100.000,- Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že pri ukladaní pokuty došlo u žalovaného k porušeniu zásady, ktorá je ustanovená v a ktorá je prevzatá aj do správneho konania, že trestnosť skutku je posudzovaná podľa zákona kedy bol skutok spáchaný. Pre odstránenie nezákonnosti nepostačuje zmena právnej kvalifikácie, podľa ktorej bola pokuta ukladaná ( ), ale je potrebné, aby táto právna kvalifikácia korešpondovala so skutkovým a právnym stavom premietnutým v odôvodnení rozhodnutia.

49.

Krajský súd sa v danom prípade ešte musí vrátiť k otázke závažnosti a následku, ktorý namietal žalobca v žalobe, keďže krajský súd dáva za pravdu tvrdeniu žalobcu, že závažnosť deliktu je tak minimálna a následky deliktu nie sú žiadne, pretože štát neutrpel na žiadnych právach a prostredníctvom Sociálnej poisťovne a prostredníctvom správcu dane mal k dispozícii všetky informácie týkajúce sa zamestnancov žalobcu, u ktorých bolo zistené porušenie Porušenie informačnej povinnosti nemôže mať vážne následky za zisteného skutočného stavu v takom smere, že by bolo možné uložiť za ne takú výšku pokuty akú ukladal správny orgán či v prvostupňovom alebo v druhostupňovom konaní. Krajský súd sa prikláňa k názoru žalobcu, že nadmerný formalizmus a byrokratizmus pri posudzovaní nesplnenia informačnej povinnosti na písomnom formulári, pokiaľ boli splnené ostatné ohlasovacie povinnosti u iných orgánov verejnej správy, nie je takým previnením, za ktoré by bolo možné uložiť také vysoké pokuty aké boli ukladané v tomto konaní.

50.

Ostatné námietky ktoré vzniesol žalobca v konaní, či už je to námietka že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v štátnom jazyku Slovenskej republiky, keď boli použité v tomto rozhodnutí označenia ako „Czech republic“, „Bulgaria“, „Austria“, a pod., sú podľa názoru krajského súdu nedôvodné resp. ide o námietky ktoré nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takouto námietkou je aj námietka, že žalovaný nemá právomoc vydávať sadzobník pokút tak ako ho vydal generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.01.2018. Podľa názoru krajského súdu je v právomoci orgánu verejnej správy vydávať interné predpisy pri usmernení podriadených orgánov verejnej správy, teda prvostupňových správnych orgánov, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach občanov a týmito internými predpismi tieto orgány sú povinné sa riadiť, avšak aby bolo možné takéto interné predpisy interpretovať aj do vydávaných rozhodnutí, je potrebné, aby účastníci konania mali možnosť sa k týmto interným predpisom riadne vyjadriť, oboznámiť sa s ich obsahom, pokiaľ sú tieto interné predpisy obsahom rozhodnutia správneho orgánu.

51.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.