Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/155/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom v Bratislave, Mozartova 9, IČO: 00 420 166, zastúpeného Mgr. Petrom Kubovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Námestie Biely kríž č. 3, proti žalovanému: PEGAS J&M s.r.o., so sídlom v Prešove, Slovenská 7, IČO: 46 690 077, zastúpenému Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, o zaplatenie 81,60 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -105 zo dňa 30.6.2020, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 81,60 € s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 81,60 € od 1.2.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia 81,60 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.8.2017 do zaplatenia titulom nezaplatenej licenčnej odmeny v zmysle licenčnej zmluvy, uzatvorenej medzi stranami sporu za obdobie roku 2017. Žalobca dôvodil, že na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR č. MK-1587/2016-232/10421, vydaného dňa 18.8.2016 je právnickou osobou v zmysle tohto oprávnenia vykonávajúcou kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, choreografickým dielam. Žalovaný bol v roku 2017 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia S.H. B. X H. K. V. Č.. X v S.. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 10.7.2017 rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udelil žalovanému licenciu na použitie predmetov ochrany v správe žalobcu, a to verejným prenosom v prevádzkach žalovaného prostredníctvom štyroch zvukovo obrazových zariadení. V zmysle zmluvy a sadzobníka žalobcu sa žalovaný zaviazal za rok 2017 zaplatiť žalobcovi licenčnú odmenu vo výške žalovanej sumy, avšak svoj záväzok nesplnil, čím sa dostal do omeškania. Žalovaný pritom nárok neuznal ani čo do základu, ani do výšky, pretože žalobca nedoložil ako prílohu k žalobe vypovedanie licenčnej zmluvy č. 1796500498, ktorá výpoveď bola konateľom podpísaná 30.6.2017. Zmluva bola pritom vypovedaná v súlade s článkom V. bod 3 zmluvy v lehote najneskôr do 31.10. príslušného roka. Stratila platnosť a účinnosť po právnom úkone výpovede dňom 31.12.2017 a žalobcovi vznikol iba alikvotný nárok na zaplatenie nevýhradnej licencie za dobu od 1.7.2017 do 31.12.2017, čo je v prepočte 40,80 €. Súd vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa ust. , autorského zákona, s tým, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2016, pričom vznik týchto vzťahov, vrátane nárokov z nich vyplývajúcich ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31.12.2015, to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak. Predpisom účinným do 31.12.2015 bol o autorskom

práve a právach súvisiacich s autorským právom a súd prvej inštancie žalobu žalobcu posúdil podľa ust. , , podľa , podľa , tohto zákona, podľa , , ,, ,,, , , , , podľa ,, autorský zákon, a vo veci rozhodol.

3. Na základe dokazovania vzal za preukázané, že žalobca vykonáva kolektívnu správu v zmysle v znení na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR zo dňa 18.8.2016 č. MK1587/2016-232/10421 a že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 10.7.2017 rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udelil žalovanému licenciu na použitie predmetov ochrany v správe žalobcu, a to verejným prenosom v opísaných prevádzkach žalovaného prostredníctvom štyroch zvukovo obrazových zariadení na izbách ubytovacieho zariadenia a žalovaný sa zaviazal zaplatiť licenčnú odmenu v zmysle uzatvorenej licenčnej zmluvy a sadzobníka žalobcu. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie uzatvorená hromadná licenčná zmluva je platná, lebo ju platne uzavreli obidve strany sporu, žalobca ako autorská spoločnosť a žalovaný ako používateľ a podľa článku V. ods. 2 zmluvné strany sa dohodli, že uzavretím zmluvy a uhradením príslušnej výšky licenčnej odmeny sú v rozsahu údajov uvedených v prílohe zmluvy vysporiadané všetky nároky žalobcu vyplývajúce z používania diel zo strany používateľa v období od 1.1.2017 do dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy. Podľa prílohy k licenčnej zmluvy žalovaný používal 4 televízory v penzióne B. X N. S., žalobca vyhotovil faktúru č. 1796500498 zo dňa 8.8.2017, ktorou vyúčtoval ročnú licenčnú odmenu za rok 2017 vo výške žalovanej sumy zo splatnosťou 22.8.2017. Na zaplatenie faktúry žalobca vyzval žalovaného upomienkou z 25.9.2017 a žalovaný vypovedal licenčnú zmluvu doporučeným listom v lehote do 31.10. príslušného kalendárneho roka, teda platnosť a účinnosť licenčnej zmluvy sa nepredĺžila o ďalší kalendárny rok 2018, ale zanikla dňom 31.12.2017. Žalovaný užíval diela žalobcu od 1.1.2017, lebo z hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi organizáciou SOZA a žalovaným, ktorú žalovaný predložil vyplýva, že od uzavretia zmluvy, t.j. od 5.5.2015 boli zvukovo obrazové zariadenia, resp. televízory v zariadení žalovaného umiestnené. Spoločnosť SOZA spravuje len hudobné diela, pričom zvukovo obrazové diela spravuje žalobca.

4. Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi podľa vl. nar. č. , pričom uzavrel, že do omeškania sa žalovaný dostal preukázateľne dňa 31.1.2020, keď mu bola doručená žaloba a preto priznal úroky z omeškania až od 1.2.2020 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti čo do zaplatenia úrokov žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, lebo mal vo veci plný úspech.

6. V zákonnej lehote podal žalovaný proti zaväzujúcemu výroku rozsudku a výroku o trovách konania odvolanie v zmysle ust. , a . Uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal jeho predošlou argumentáciou a iba odkaz na znenie autorského a uzavretie právnej úvahy, že hromadná licenčná zmluva je platná, lebo ju uzavreli obidve strany sporu nestačí, jedná sa o nedostatočné zistenie skutkového stavu a povrchná právna úvaha bez vysvetlenia, v čom súd vidí argumentáciu žalovaného nedostatočnú alebo nesprávnu chýba. Rozsudok trpí aj procesnými vadami, keď v zápisnici z pojednávania absentuje uznesenie, ktorým súd dokazovanie ukončí podľa a je neúplný prvý výrok o priznaní úroku z omeškania, len odvolateľ nevie o aký úrok z omeškania sa jedná, či týždenný, denný alebo ročný a už tieto minimálne vytýkané vady sú dôvodom na zrušenie napadnutého výroku rozsudku. Odvolateľ zdôraznil, že žalovaný nepopiera užívanie 4ks televízorov ako zvukovo obrazových zariadení vo svojom penzióne, len platí za ten istý predmet užívania organizácii SOZA od roku 2015, o čom predložil do spisu aj listinné dôkazy. Súd sa nezaoberal a nevyhodnotil špekulatívne konanie žalobcu, ktorý žiadal zaplatenie poplatku aj za rok 2018 v upomienke zo dňa 10.5.2018 po zrušení zmluvy výpoveďou žalovaného a vôbec sa nejedná len o administratívnu chybu, ale o cielené špekulačné správanie sa žalobcu v závere získať neoprávnene ďalšie peňažné prostriedky, čo je zrejmé bežná činnosť tejto spoločnosti. Súd sa tiež vôbec nezaoberal jeho námietkami, iba stroho konštatoval znenie článku V bod 2 zmluvy, akési vysporiadanie všetkých nárokov žalobcu od 1.1.2017 spätne, pričom nevedmo aké nároky žalobcovi vznikli, nakoľko ich nijako nepreukázal a jedná sa o zakázané retroaktívne ustanovenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle a preto je zo zákona neplatné, čo je nutné vysloviť súdom. Nemožno predsa poskytnúť súdnu ochranu takému ustanoveniu zmluvy, ktoré zjavne je v neprospech žalovaného a ide o zjavné zneužitie práva žalobcom. Súd prvej inštancie sa týmto otázkam vôbec nevenoval a nevysporiadal sa

s argumentáciou žalovaného v tomto smere. Skutkový stav nebol súdom v tomto vyhodnotený nijako, teda existujú pochybnosti o právnom posúdení veci, ktoré je podľa názoru žalovaného nesprávne a nezákonné. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. , ktoré rieši problém rektroaktivity právnych predpisov a ktoré analogicky dopadá aj na zákaz retroaktivity zmluvných ustanovení (ochrana dotknutého neprávom). Nemožno totiž spätne žiadať neurčité imaginárne nároky za obdobie, ktoré nie je kryté časovo platnou a účinnou zmluvou. Súd sa s touto argumentáciou nevysporiadal, čím opakovane pochybil. Nároky zo zmluvy môžu totiž žalobcovi vzniknúť iba za obdobie jej platnosti a účinnosti, t.j. od 10.7.2017 do 31.12.2017, kedy došlo k zrušeniu zmluvy výpoveďou žalovaného a nie spätne, aj keď je to v znení článku V bod 2 podpísané. Ide o bod neplatný a žalovaný bol žalobcom v tomto bode uvedený do omylu, preto aj pre omyl je táto časť zmluvy neplatná. Uvažovanie súdu prvej inštancie bolo formalistické, nevysporiadal sa s ďalšími zásadnými námietkami žalovaného v predošlých podaniach a v zápisnici z pojednávania dňa 30.6.2020 je evidentné, že nebola položená sudkyňou ani jediná otázka žalobcovi na objasnenie námietok žalovaného, čo preukazuje formálnosť a povrchnosť zistenia skutkového stavu.

7. V zákonnej lehote na odvolanie žalovaný podal ešte doplnenie dôvodov odvolania s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v bode 21 uvádza, že spoločnosť SOZA spravuje len hudobné diela, pričom zvukovoobrazové diela spravuje žalobca. Toto tvrdenie súdu nie je pravdivé a odporuje skutočnosti, nakoľko v prílohe podania (Stanovisko II - doplnenie dôkazov, ktoré bolo zaslané súdu 4.6.2020) žalovaný pripojil okrem zmluvy aj faktúru za platbu žalovanému sumu 63,83 €, ktorá bola vystavená organizáciou SOZA dňa 25.5.2015. Súd prehliadol, že SOZA uvedenou faktúrou fakturuje žalovanému autorskú odmenu za licenciu v dvoch položkách, a to reprodukovaná hudba 18,33 € bez DPH a zvukovoobratový prijímač alebo prehrávač v ubytovacom zariadení 4 ks, t.j. televízory 34,83 € bez DPOH. Táto faktúra vyvracia nesprávne tvrdenie súdu, že len žalovaný spravoval zvukovoobrazové diela. Je to zrejme omyl súdu, a nevyhodnotenie zásadného dôkazu, pretože žalovaný platil SOZA od roku 2015 autorskú odmenu za licenciu zvukovoobrazové dielo, počet 4 televízorov, a teda platenie žalobcovi by bolo duplicitné a v rozpore s dobrými mravmi aj napriek podpísanej zmluve. Takto koncipovanú zmluvu žalovaný podpísal v omyle, preto je neplatná s prihliadnutím na všetky listinné dôkazy a argumenty žalovaného. Treba si dobre všimnúť faktúru organizácie SOZA zaslanej ako prílohy podania zo dňa 4.6.2020. Žalovaný teda navrhol, aby napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, alebo nech je rozsudok v napadnutej časti zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, pretože on ako žalobca riadne svoj nárok preukázal čo do dôvodu a výšky a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení uviedol, že licenčná zmluva je platná a bola platne uzavretá medzi žalobcom a žalovaným a platnosť licenčnej zmluvy žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani nepreukázal. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to v čl. IV ods. 2 jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že uzavretím zmluvy a uhradením príslušnej výšky licenčnej zmluvy sú vysporiadané všetky nároky vyplývajúce z používania diel zo strany používateľa v období od 1.1.2017 do dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy. Nepochybne teda vyplýva, že žalovaný používal predmety ochrany v správe žalobcu už pred samotným uzatvorením licenčnej zmluvy, a to od 1.1.2017, pričom za používanie predmetov ochrany za dané obdobie sa používateľ, t.j. žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi príslušné zmluvné plnenie, ktoré je vo výške celoročnej licenčnej odmeny za rok 2017. Nie je toto ustanovenie teda v žiadnom prípade retroaktívnym ustanovením, ide len o zmluvné ustanovenie, ktorým sa žalovaný zaviazal uhradiť plnenie za použitie predmetov ochrany, ktoré žalovaný uskutočňoval už v čase pred samotným uzatvorením zmluvy, čo podpisom zmluvy aj deklaroval, nejde o žiadne imaginárne nároky. K duplicitnému plateniu licenčnej odmeny v súvislosti s uzatvorenou licenčnou zmluvou s organizáciou kolektívnej správy SOZA žalobca uviedol, že je všeobecne známou skutočnosťou, že SOZA vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv výhradne k hudobným dielam. Žalobca preukázal, že vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobno-dramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Aj z licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a organizáciou SOZA, ktorú sám žalovaný súdu predložil vyplýva, že ňou získal súhlas na verejný prenos iba od autorov a nositeľov práv k hudobným dielam. Získal teda licenciu iba za použitie hudobnej zvukovej autorskej zložky verejného prenosu zvukovo-obrazovými zariadeniami.

Nezískal však súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobno-dramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia, ktorých zastupuje práve žalobca. Je tiež vylúčené, aby žalovaný používal verejným prenosom zvukovo-obrazovými zariadeniami iba diela spravované organizáciou SOZA a zároveň nepoužíval diela spravované žalobcom, nakoľko tieto sú vždy súčasťou toho istého verejného prenosu a teda ani nemožno technicky oddeliť verejný prenos diel spravovaných žalobcom od verejného prenosu diel spravovaných organizáciou SOZA. V praxi pri verejnom prenose diel zvukovo- obrazovými zariadeniami sú hudobné diela v správe SOZA vždy iba súčasťou audiovizuálnych diel, a to filmov, seriálov a podobne a ďalších diel, ktoré sú samotnou podstatou verejného prenosu a ktoré sú v správe žalobcu. Nejde o duplicitné plnenie, ak za používanie licencie na základe zmluvy so spoločnosťou SOZA uhrádzal licenčnú odmenu. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na nejasnosť výroku v súvislosti s úrokom z omeškania z dôvodu právnej istoty, žalobca navrhol, aby súd podľa vydal opravné uznesenie, ktorým opraví prvú vetu výroku rozsudku tak, že bude znieť, že ide o úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.

9. K podaniu žalobcu opätovne podal vyjadrenie žalovaný, kde uviedol v prvom rade, že pôsobnosť subjektov LITA a SOZA je tak podobná a vzájomne prepletená, že pôsobenie týchto dvoch vyberačov peňazí od majiteľov hotelov a penziónov sa prelína do nejasností a zavádzania a definovanie autorských práv žalobcu je tak obšírne, že je to až podozrivé. Podľa neho došlo k retroaktivite zmluvy, ktorú podrobne už popísal v predošlých podaniach, trval na tom, že pri podpise zmluvy o dielo konal v omyle, nakoľko si neuvedomil v tom momente, že platí aj organizácii SOZA. Opätovne poukazoval na faktúru, ktorá mu bola 25.5.2015 vystavená organizáciou SOZA ako aj ďalšie faktúry, ktoré platí bez prerušenia aj v súčasnosti, kde sa definuje platba ako zvukovo-obrazový prijímač alebo prehrávač a ide o televízor, na ktoré zariadenie si duplicitne uplatňuje nárok aj žalobca. SOZA fakturuje a žalovaný platí od roku 2015, teda nielen za zvukovo-hudobné práva, ale platí kompletne za všetky práva aj tie, ktoré sú uvedené v neplatnej zmluve so žalobcom. Faktické konanie žalovaného rozhoduje pre výsledok sporu a tým je platenie faktúr, pričom žalobca sa prilepil na žalovaného zmluvou, ktorá bola zrušená, tak prečo už netrvá na platení a novej zmluve, keď má také rozsiahle práva. Opätovne poukázal na upomienku zo dňa 10.5.2018, v ktorej žalobca žiada platbu od žalovaného žalobca za rok 2018 a vyhováranie sa, že išlo o administratívnu chybu je pochybné, primitívne a úsmevné. Trval na tom, že žalobca zjavne zneužil právo v zmysle , žiada retroaktívny nárok, uviedol žalovaného do omylu a neoprávnene žiadal platby za rok 2018, čo je tiež rozpor s dobrými mravmi.

10. Opätovne došlo k vyjadreniu žalobcu s tým, že zotrval na svojich argumentoch a vysvetleniach, riadne preukázal svoj nárok čo do dôvodu a výšky a opätovne požadoval potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Zamietavý výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý, nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu a ostal právoplatný.

12. Žalovaný použil odvolacie dôvody uvedené v , , ale aj písm. b/ , nakoľko to vyplýva z obsahu odvolania. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , . Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd

berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo je potrebné konštatovať, že odvolacie dôvody sú naplnené. Odvolací súd sa oboznámil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v prvom rade dospel k záveru, že toto odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám uvedeným v .

14. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (, , , , ) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované vtedy v , od 1.7.2016 podľa . Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného predpisu prišlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, je pravda, že nedostatok týchto dôvodov prináša až porušenie práva na spravodlivý súdny proces a je preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totiž vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa do dôsledku všetkými otázkami, ktoré vyvstali v spore nezaoberal, neodpovedal na ne, čo je potrebné považovať za arbitrárne rozhodnutie súdu a tento nedostatok nemôže napraviť ani odvolací súd.

15. V prvom rade upozorňuje odvolací súd na skutočnosť, že na č.l. 99 spisu sa nachádza úradný záznam, že z technických dôvodov nebol vyhotovený zvukový záznam z pojednávania dňa 30.6.2020. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 30.6.2020 vyplýva, že sa súd prvej inštancie neoboznámil z celým obsahom spisu, nezaznamenal dôkazy, ktoré do spisu doložil žalovaný a to odpoveď na list z 18.8.2017 (č.l. 85), upomienka 10.5.2018 (č.l. 86), Hromadná licenčná zmluva so spoločnosťou SOZA (č.l. 87), faktúra č. 2151116374 od dodávateľa SOZA (č.l. 88), výpis z e-mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalovaného a pracovníčkou žalobcu (č.l. 89). V zmysle ustanovenia je pravdou, že dôkaz listinou, ak bol jej odpis protistrane doručený sa nevykoná prečítaním alebo oboznámením jej obsahu na pojednávaní, vykonanie tohto dôkazu však musí byť zaznamenané (, ) a musí byť zrejmé, aké informácie súd z listiny čerpal. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval, napriek tomu že žalobca a žalovaný si vysvetľovali obsah a význam týchto listín odlišne. Súd prvej inštancie tiež na konanom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku nedodržal postup podľa , keď uznesením nevyhlásil dokazovanie za skončené, pričom ide o uznesenie, ktoré súd verejne vyhlasuje, aj keď proti nemu nie je prípustné odvolanie a súd ho môže zrušiť. Skončenie dokazovania je totiž významným procesným medzníkom, lebo ohlasuje moment, dokedy si môžu procesné strany uplatniť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany. Ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, prečo riadne neboli vykonané dôkazy, ktoré doložil žalovaný včas v rámci svojej procesnej obrany.

16. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentmi žalovaného ohľadne platnosti zmluvy uzavretej so žalobcom, z ktorej nárok si žalobca v toto konaní uplatňuje. Neuviedol svoje úvahy, právne ich nepodložil, len stroho konštatoval, že zmluva je platná, lebo bola uzavretá obomi stranami, že v zmysle jej dojednania sú vysporiadané všetky nároky žalobcu vyplývajúce z používania diel žalovaným od 1.1.2017 do nadobudnutia účinnosti zmluvy. O aké nároky ide, súd neuviedol, neuviedol ani právny dôvod ich oprávnenosti a neodpovedal na námietky žalovaného. Nevyhodnotil vôbec vyššie uvedené dôkazy predložené žalovaným, tiež len stroho skonštatoval, že organizácia SOZA spravuje len hudobné diela a toto konštatovanie ničím neodôvodnil.

17. V neposlednom rade súd prvej inštancie ohľadne úrokov z omeškania rozhodol neurčitým výrokom, ako správne v odvolaní namieta žalovaný a tento nedostatok nezhojil ani opravným uznesením, ako to žiadal žalobca.

18. Z dôvodov vyššie uvedených odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku v zmysle , spolu s výrokom o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( ).

19. Úlohou súdu prvej inštancie bude zákonným spôsobom vykonať dôkazy, vyhodnotiť ich, následne v spore opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. a ustálenými zásadami súdnej praxe, uviesť správne závery, ktoré boli zo skutkového stavu vyvodené, aby boli dané jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky a vrátane námietok žalovaného v priebehu odvolacieho konania. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania ( ).

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).