Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-18-2020.pdf
PDF · 81.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/18/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnej: C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, o vymoženie sumy 16,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 5. decembra 2017 č. k. 10Er/317/2008-32 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 5. decembra 2017 č. k. 10Er/317/2008-32 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 04. 2008 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 16,60 eura a trov exekúcie, keď poukazoval na právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. AA 2629899 zo dňa 13. 05. 2007. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 23. 04. 2008. Okresný súd Komárno vydal dňa 15. 05. 2008 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*027490 v konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/317/2008 (EX 2735/08) pre súdneho exekútora JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad Zvolen. Dňa 10. 06. 2016 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekučného konania. Súdny exekútor oznámil, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne je povinná poberateľom dôchodkovej dávky vo výške 140,40 eura. Proti povinnej je vedených viacero exekučných konaní. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a to v súlade s citovaným ustanovením § 203 ods. 2 prvá veta EP, pričom o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 a 2 CSP).
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 31. 08. 2008 a od 01. 09 2008 (ďalej Zákon o priestupkoch). Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia vyššie uvedeným znením Zákona o priestupkoch začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojim charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené uplynula dňom 18. 03. 2011. V tomto prípade sa exekučný titul stal vykonateľným dňa 29. 05. 2007, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008, kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Na základe uvedeného mala byť exekúcia zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Nestotožnil sa s tým, aby v uvedenom prípade uhrádzal trovy súdneho exekútora oprávnený, ale povinný. V tomto kontexte poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky7M Cdo13/2011. Napadnuté uznesenie navrhol zrušiť.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci exekučné konanie začalo dňa 23. 04. 2008, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Borovianska 17 doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancii doručené dňa 09. 05. 2008 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2629899 zo dňa 13. 05. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 05. 2007 a vykonateľnosť dňa 29. 05. 2007. Súd prvej inštancie dňa 15. 05. 2008 v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. V priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči povinnej, v dôsledku čoho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07. 03. 2011 č. k. 10Er/317/2008-17 pripustil, aby z exekúcie vystúpil oprávnený Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Dňa 10. 06. 2016 súdny exekútor podal súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Zároveň žiadal zaviazať oprávneného k úhrade trov exekúcie. O podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súdne správnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
11. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie oprávneného dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je nedostatočné a predčasné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Týmto postupom súdu bola účastníkom exekučného konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť
efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, účastník exekučného konania nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.
12. V predmetnom exekučnom konaní súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že mu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej. Súd prvej inštancie tak vychádzal iba zo stručného vyjadrenia súdneho exekútora. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu konštatuje, že z jeho obsahu vyplýva, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii exekútorský spis, na základe ktorého by si mohol vykonané šetrenie súdneho exekútora overiť a urobiť si prehľad o majetkových pomeroch povinnej. V súdnom spise sa nenachádza žiadna zmienka o jeho pripojení a ani počas odvolacieho konania exekútorský spis pripojený nie je. Bez preskúmania tohto spisu súd nemôže posúdiť dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda či úkony smerujúce k zisteniu majetkových pomerov povinnej súdny exekútor skutočne vykonal a či zároveň skutočne odôvodňujú zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia. Navyše napadnuté uznesenie bolo vydané takmer po roku a pol od namietanej nemajetnosti povinnej súdnym exekútorom, lustrácie pripojené súdnym exekútorom sú tiež datované so staršími dátumami. Odvolací súd tak zistil, že napadnuté uznesenie nie je dostatočne presvedčivé. Je síce správne v prípade zistenia nemajetnosti v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak táto musí byť riadne preukázaná, čo v danom prípade splnené nebolo.
13. K námietke oprávneného, že exekúcia mala byť zastavená v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie, odvolací súd dodáva, že výkon rozhodnutia správneho orgánu (tzv. správna exekúcia) je procesná činnosť správneho orgánu, smerujúca k vynútenému splneniu povinností uložených v rozhodnutí správneho orgánu. Výkon rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou: a) správnej exekúcie; v tomto prípade postupujú správne orgány podľa ustanovení Správneho poriadku, b) exekúcie vykonanej exekútorom; v tomto prípade postupujú exekútori podľa Exekučného poriadku. V prípadoch upravených v osobitných predpisoch môže byť postup pri výkone správnej exekúcie oproti Správnemu poriadku modifikovaný podľa špecifických podmienok na danom úseku. V právnej úprave priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb. bolo v čase vydania exekučného titulu účinné ustanovenie § 88 ods. 1, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Takýmto spôsobom Zákon o priestupkoch konkretizoval časovú limitáciu možnosti, ten ktorý konkrétny nárok (v tomto prípade vyplývajúci z rozkazu o uložení sankcie za priestupok), exekučný titul vykonať. Novelou ustanovenia § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2008 bolo toto ustanovenie zmenené tak, že sa upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie, pričom zákonodarca zákonom nezaviedol riešenie intertemporálnych otázok, preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01. 09. 2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch potom zmocňuje pre prípad, že nie je v Zákone o priestupkoch úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť úpravu uvedenú v Zákone o správnom konaní. Správny poriadok lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok nestanovuje, v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku však upravuje, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. To potom znamená, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia.
14. V predmetnej veci exekučný titul, t. j. blok na pokutu nezaplatenú na mieste nadobudol vykonateľnosť dňa 29. 05. 2007. Trojročná lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula dňa 29. 07. 2010. Oprávnený návrh na výkon rozhodnutia súdnemu exekútorovi doručil dňa 23. 04. 2008 a súd prvej inštancie exekúciu nariadil vydaním poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Borovianska 17 dňa 15. 05. 2008 pod č. 5401 027490. Z uvedených skutočností je nesporné, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bol nariadený v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
15. Nad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že aj výrok o náhrade trov exekúcie trpel vadou spočívajúcou v jeho neúplnosti, pretože súd prvej inštancie v ňom opomenul uviesť konkrétnu výšku náhrady trov exekúcie, ale aj skutočnosť, voči komu má súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie. V dôsledku týchto vytknutých nedostatkov takýto výrok súdu prvej inštancie možno považovať za nevykonateľný a nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie navyše postupoval v rozpore s ustanovením § 203 odsek 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), ktoré prikazuje súdu zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, ak exekúciu zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil v napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o trovách exekúcie a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude pripojiť si exekútorský spis, z ktorého následne posúdi, či nemajetnosť povinnej je skutočne preukázaná tak, ako uvádza súdny exekútor v podanom podnete. Ak takú skutočnosť opätovne zistí, bude jeho povinnosťou odôvodniť svoje rozhodnutie v dostatočnom rozsahu, tak aby obsahovalo aj dostatok dôvodov.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).