Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_2P-5-2020.pdf
PDF · 126.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: K.. O. P., rod.Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX H., právne zastúpená JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti manželovi: K. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, t.č. XXX XX H. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: 1/ A. P., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX H., 2/ Q. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX H., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov O. P., rod. Z. a K. P. uzavreté dňa XX.X.XXXX v Lackovej, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hniezdne, zväzok X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a. II. Maloletá A. P., nar. X.XX.XXXX a maloletá Q. P., nar. X.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky O. P., nar. XX.X.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otec K. P., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. A. P. sumou 130 eur mesačne, na výživu mal. Q. P. sumou 100 eur mesačne, ktoré výživne je povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky O. P., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Styk otca s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e. V. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a. VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu 14.1.2020 žiadala aby súd jej manželstvo rozviedol, mal. detí navrhla zveriť do jej výchovy, otca zaviazať platením výživného v sume 250 eur na obe detí, úpravu styku otca s dcérami nenavrhovala. Návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo spočiatku relatívne harmonické, po čase sa manželovo správanie voči nej začalo zhoršovať. Čoraz častejšie ju začal urážať, ponižovať, správal sa k nej majetnícky. V poslednom čase na ňu viackrát slovne zaútočil, opakovane sa jej vyhrážal zabitím a podobne. Dňa 15.11.2019 ju v nočných hodinách fyzický napadol, spôsobil jej zlomeninu nosa, ako aj viaceré hematómy, bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie. Okrem fyzického útoku sa jej slovne vyhrážal zabitím, obmedzoval ju na osobnej slobode, zobral jej mobilný telefón, svedkami boli ich detí. Na druhý deň podala naň trestné oznámenie. V súčasnosti je voči manželovi vedené trestné stíhanie. Z dôvodu uvedeného násilia ako aj celkovo nezvládnuteľnej situácie v rodine sa chce rozviesť. Z manžela má strach, v rámci prebiehajúceho trestného konania mu bol uložený zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, jeho pohyb je monitorovaný elektronickým
zariadením. K návrhu pripojila sobášny list, rodné listy detí, listiny preukazujúce jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, lekársku správu a potvrdenie Obvodného oddelenia PZ v Starej Ľubovni.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/5/2020 zo dňa 27.1.2020 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky vyzval aby sa k návrhu písomne vyjadril.
4. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 20.2.2020 uviedol, že s rozvodom nesúhlasí, potvrdil, že manželstvo prechádza krízou, ktorá bola ovplyvnená rôznymi okolnosťami, okrem iného aj tým, že do manželského vzťahu značne zasahovali rodičia navrhovateľky. On sa maximálne snažil a snaží postarať sa o svoju rodinu. Dôvodom manželskej krízy sú aj nezhody v intímnom manželskom živote. K skutku, ktorý sa odohral dňa 15.11.2019 uviedol, že išlo o reťazovú reakciu na to, že manželka ho nechcela pustiť do domu. V závere zdôraznil, že manželku má rád a rozviesť sa nechce.
5. Na pojednávaniach navrhovateľka na podanom návrhu trvala, opísala dôvody, ktoré ju viedli k uzavretiu manželstva ako aj genézu manželstva. Uviedla, že manželstvo bolo harmonické do času narodenia druhej dcéry, v tom čase vybavili úver na vybavenie rodinného domu, no manžel chcel finančné prostriedky použiť na kúpu bagra s čím ona nesúhlasila, čo viedlo k vážnym nezhodám. Ďalej uviedla, že rozvodom brata manžela sa situácia úplne zmenila, manžel začal kopírovať správanie jeho brata, prestal jej pomáhať, prispievať do rodinného rozpočtu, neustále sa hádali, situácia vyústila do fyzického násilia a k podaniu trestného oznámenia na manžela, v dôsledku čoho bol manžel právoplatne odsúdený. Zdôraznila, že manžel detí bral ako príťaž, ako niečo čo mu bráni v rozvoji, domov chodil ako na ubytovňu, kamaráti mu boli prednejší ako ona a detí. Mal mimomanželskú známosť. Začiatkom roka 2019 manžel odišiel zo spoločnej spálne, ich intímny vzťah sa obmedzil na uspokojovanie biologických potrieb manžela. Od januára 2019 sama spláca úver. Manžel sa k nej správal neúctivo, ako ku slúžke, nadával jej, ponižoval ju. Od novembra 2019 nevedú spoločnú domácnosť, z dôvodu manželovho trestného stíhania. Príčinu rozpadu manželstva vidí v tom, že manžel uprednostňoval kamarátov pred rodinou, v tom, že s peniazmi disponoval manžel sám a v psychických a fyzických útokoch.
6. Manžel navrhovateľky spočiatku s rozvodom nesúhlasil, názor zmenil po výpovedí navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľku mal rád, do narodenia detí bol ich intímny život dobrý, potom už on bol na boku. Podľa tvrdenia manžela navrhovateľky manželský vzťah sa naštrbil keď zistil, že manželka dáva spoločné peniaze rodičom. K tvrdeniu manželky, že sa o rodinu nestaral uviedol, že na to nemal čas, keďže stále pracoval prišiel z nočnej a potom si sadol za stroj a robil do večera. V tom čase pracoval jednak na pracovnú zmluvu a jednak na živnosť. Poprel aby mal mimomanželský vzťah, priznal, že manželku napadol, po tom čo sa vrátil z práce v Bratislave a ona ho odmietla pustiť do domu. Podľa neho príčinou rozpadu manželstva je zasahovanie rodičov manželky do ich života. Potvrdil, že od novembra 2019 nevedú spoločnú domácnosť, manželka obnoviť manželské spolužitie nechce, ignoruje ho.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodným listom mal. detí, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
7. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Lackovej toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hniezdne vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodili dve detí, dňa X.XX.XXXX mal. A., dňa X.X.XXX mal. Q.. Manžel navrhovateľky bol trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/20/2020 zo dňa 12.3.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.2020 odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. za konanie, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke. Okrem iných trestom mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze vstupu do obydlia poškodenej (navrhovateľky) a povinnosť spočívajúca v príkaze nepribližovať sa k poškodenej (navrhovateľke) na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.
8. Manželstvo účastníci uzatvorili po ročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti. Podľa tvrdenia manžela navrhovateľky harmonické bolo do času narodenia detí, keďže po ich narodení manžel cítil, že navrhovateľka uprednostňovala detí on bol na boku. Podľa navrhovateľky vážnejšie problémy nastali po narodení druhej dcéry, kedy medzi nimi došlo k rozdielnemu názoru na použitie poskytnutého úveru. Vzájomne nedorozumenia, hádky sa stupňovali až vyústili v novembri 2019 fyzickým útokom na navrhovateľku, za čo bolo voči manželovi vedené trestné konanie. Od novembra 2019 účastníci nevedú spoločnú domácnosť, navrhovateľka kategorický vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia. Manžel navrhovateľky najprv s rozvodom nesúhlasil, potom pred súdom uviedol, že na obnovenie manželského spolužitia už nemá chuť. V súčasnosti ani jeden z manželov neprejavil snahu o obnovenie manželského spolužitia.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára - rozvod:
9. Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
14. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
15. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania rok nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletých detí, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja túto možnosť odmietajú, nechcú zotrvať v manželskom zväzku.
16. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí vzájomnom citovom odcudzení, v neschopnosti vzájomnej tolerancie, ale aj v násilníckom správaní sa manžela navrhovateľky. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.
Úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom 17. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
18. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 2 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
20. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
21. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
23. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
26. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
27. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
28. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú V konaniach, v ktorý sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
29. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
30. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
31. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
32. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
33. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 40 C.m.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
37. Podľa § 116 C.m.p. ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
38. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
39. Navrhovateľka v návrhu navrhla maloleté dcéry zveriť do svojej starostlivosti, výživné zo strany otca navrhla určiť v sume 250 eur na obe detí. Styk dcér s otcom nenavrhovala upraviť. Manžel navrhovateľky so zverením detí matke súhlasil, navrhol určiť výživné v maximálnej výške 100 eur pre obe detí a úpravu styku d dcérami nežiadal.
40. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 26.5.2020 (čl. 74) mal súd preukázané, že matka spolu s deťmi býva v rodinnom dome vo vlastníctve matky. Maloleté detí majú svoju spoločnú detskú izbu a majú vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývin. Matka je zamestnaná v ZŠ s MŠ Lomnička ako učiteľka s príjmom cca 800 eur mesačne, do 5/2020 poberala rodičovský príspevok v sume 370 eur, poberá rodinné prídavky 49,90 eur mesačne a uplatňuje si daňový bonus. Spláca úver 407 eur mesačne, inkaso 147 eur, internet 13 eur, mobil 10 eur, strava 200 eur, ročne platí komunálny odpad cca 70 eur, daň z nehnuteľností 20 eur. Otec detí pracuje ako SZČO v oblasti stavebníctva s príjmom 530 eur, býva pri svojej matke v obci Hniezdne, ktorej na chod domácnosti prispieva sumou 200 eur mesačne. Mal. Q. navštevovala MŠ v Starej Ľubovni, je zdravá, matka náklady na jej starostlivosť vyčíslila sumou 293,50 eur mesačne. Vzhľadom na vek neprejavila záujem o rozhovor. Mal. A. bola žiačkou 1. ročníka základnej školy v Starej Ľubovni, je zdravá. Pri rozhovore uviedla, že sa o ňu stará mamka, ktorú má rada, na otázky o otcovi neodpovedala. Náklady na jej starostlivosť matka vyčíslila sumou 300,10 eur mesačne.
41. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. detí mal súd preukázané, že navrhovateľka, matka detí, pracuje ako učiteľka v ZŠ a MŠ Lomnička s priemerným čistým mesačným príjmom cca 850 eur, do mája 2020 poberala rodičovský príspevok v sume 370 eur, poberá rodinné prídavky na dve detí v sume 49,90 eur, iný príjem nemá. Spolu s deťmi býva v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou. Jej mesačné náklady tvorí splátka úveru 407 eur, inkaso 152,94 eur, internet 13,24 eur, mobil 10 eur, životné poistenie 36 eur, okrem toho štvrťročne platí poistenie majetku 54 eur, ročne komunálny odpad 70 eur.
42. Manžel navrhovateľky, otec detí, bol do 30.4.2019 zamestnancom Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločností, a.s., s priemerným mesačným čistým príjmom za rok 2018 v sume 674 eur mesačne. Pracovný pomer skončil na svoju žiadosť dohodou (čl. 95 spisu). V období od 02/2019 do
05/2019 poberal nemocenské dávky v celkovej sume 1 609,20 eur, čo je mesačne 402,30 eur. V období od 1.5.2019 do 31.5.2019 bol nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti v sume cca 406,40 eur mesačne. Od 1.1.2020 je držiteľom živnostenského oprávnenia v oblasti stavebníctva, podľa jeho tvrdenia dosahuje mesačný príjem cca 530 - 550 eur, podľa prehľadu, ktorý predložil súd dňa 23.7.2020 jeho priemerný mesačný príjem za prvý polrok 2020 činí 670 eur mesačne (spolu 4 020 eur). Otec detí na pojednávaní uviedol, že v čase keď pracoval vo vodárňach, pracoval aj s bagrom, ktorým dokázal mesačne zarobiť okolo 1000 až 1500 eur mesačne, teda v tom čase, mohol byť jeho príjem okolo 2000 eur, napr. v rokoch 2017, 2018 a v roku 2019 už menej. Otec detí na pojednávaní uviedol, že si nechal 20 000 eur, ktoré si našetril pred uzavretím manželstva. Priemerné mesačne výdaje podľa špecifikácie zo dňa 23.7.2020 sú v sume 1 138,60 eur. Pozostávajú z napr. apríl 2020 - strava - 200 eur, výživné detí - 100 eur, súdna sankcia 100 eur, zdravotné poistenie 70 eur, PZP 120 eur, mobil 60 eur, pohonné hmoty 100 eur, internet 10 eur, mama inkaso 200 eur, hygienické potreby 50 eur (spolu 1 010 eur). Za mesiac máj mal výdaj na stravu 350 eur, ubytovanie 600 eur, diaľničné poplatky 40 eur, výživné detí 100 eur, súdna sankcia - 100 eur, súdne poplatky 210 eur, zdravotné poistenie 70 eur, mobil 94 eur, pohonné hmoty 200 eur, internet 10 eur, hygienické potreby, liek 50 eur( spolu 1824 eur). Otec detí na pojednávaní tvrdil, že náklady, ktoré presahujú jeho príjmu mu pomáha uhrádzať jeho matka. Súd ďalej zistil, že otec detí je držiteľom a vlastníkom nákladného prívesu, rok výroby 1992, osobného vozidla Land Rover Range, rok výroby 2001 a Land Rover Discovery rok výroby 2006. (čl. 100 spisu). Podľa tvrdenia má zdravotné problémy s nohou a chrbticou, brániace mu vykonávať akúkoľvek prácu, predložil doklady, že v roku 2018 a začiatkom roka 2019 mal zdravotné problémy v oblasti členka (čl. 117-127 spisu). Aktuálne lekárske správy nedoložil.
43. Právny zástupca otca mal. detí na pojednávaní dňa 8.10.2020 opakovane zdôrazňoval, že otec detí nie je ochotný platiť vyššie výživne ako 100 eur pre obe detí.
44. Mal. Q. navštevuje materskú škôlku, náklady na jej starostlivosť matka vyčíslila sumou cca 290 eur a pozostávajú z výdajov na ošatenie 30 eur, stravu doma 70 eur, hygienické potreby 20 eur, aktivity vo voľnom čase 2 eur, školské potreby 5 eur, ZPRŠ 1 eur, triedny fond 2,50 eur, strava v škôlke 19 eur, cestovné 26 eur, bývanie 51 eur, lieky 12 eur, škôlka 40 eur, hračky 10 eur.
45. Mal. A. navštevuje 2. ročník základnej školy, náklady na jej starostlivosť matka vyčíslila sumou cca 300 eur a pozostávajú z výdajov na ošatenie 40 eur, stravu doma 80 eur, hygienické potreby 30 eur, aktivity vo voľnom čase 5 eur, ZRPŠ a triedny fond 1,50 eur, školské potreby 9 eur, strava v škole 3,20 eur, školské výlety 2,50 eur, cestovné 26 eur, vreckové 4 eura mesačne, ZUŠ 7,50 eur, bývanie 51 eur, lieky 12 eur, družina 4,20 eur, hračky 10 eur, kredit na mobil 10 eur.
46. Detí sú zdravé, prekonali bežné detské choroby. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá.
47. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol obe mal. detí zveriť do starostlivosti matky, otca navrhol zaviazať platením výživného v sume pre mal. A. v sume 150 eur a pre mal. Q. v sume 100 eur, súčasne navrhol styk neupravovať.
48. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. A. a Q.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj detí a na ich citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.
49. Súd na základe vykonaného dokazovania, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu detí, stabilitu ich výchovného prostredia, dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy mal. detí je ich zverenie do osobnej starostlivosti matky. S čím otec detí súhlasil.
50. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojich detí, ak by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi, pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí toho, že
majú prvotnú zodpovednosť za prípravu detí na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti. Súd dodáva, že je v záujme maloletých detí, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojich detí.
51. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedený manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.
52. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal. A. sumou 130 eur a pre mal. Q. sumou 100 eur mesačne.
53. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Otec detí pred súdom na pojednávaní dňa 14.9.2020 tvrdil, že jeho príjem je len vo výške 550 eur, iný príjem nemá a nie je v jeho schopnostiach platiť vyššie výživné ako 50 eur na jedno dieťa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôvod rozviazania pracovného pomeru otcom detí v spoločnosti Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Poprad, (na vlastnú žiadosť dohodou), na skutočnosť, že v tom čase okrem príjmu z pracovnej činnosti vo výške cca 674 eur (ktorý je vyšší ako jeho tvrdený súčasný príjem) dosahoval príjem aj z podnikateľskej činnosti cca 1000 až 1500 eur mesačne. Pričom vlastní hnuteľné vecí dve motorové vozidlá aj keď staršie a podľa jeho tvrdenia na pojednávaní má úspory 20 000 eur, ktoré usporil pred uzavretím manželstva.
54. Súd má za to, že otec mal. detí je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči obom mal. deťom v rozsahu 230,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( splátky dlhov, leasingu a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). V tejto súvislosti súd poukazuje na nadsadené výdaje otca, napr. ubytovanie v Holandsku 600 eur mesačne, telefón cca 100 eur, inkaso - mama 200 eur (pričom svojím deťom na výživu je ochotný platiť po 50 eur). Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Preukázanie výdavkov povinného rodiča môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
55. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane, ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti v celkovej výške 230 eur ( mal. A. v
sume 130 eur a mal. Q. v sume 100,- eur mesačne), ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, keď minimálne náklady na ich starostlivosť vyčíslila matka sumou cca 500 eur mesačne, ktorú suma vzhľadom na vek detí ich zdravotný stav súd považuje za primeranú.
56. Súd musí opakovane poukázať na „nezodpovedný prístup “ otca detí, ktorý tvrdí, že deťom nie je schopný platiť výživné vyššie ako 100 eur mesačne - obom, že jeho príjem je cca 550 eur, ale na druhej strane deklaruje výdaje v sume 1 138,60 eur mesačne, teda dvakrát vyššie ako príjem, pričom rozdiel mu pomáha pokryť jeho matka. Ak vychádzame z potencionálneho mesačného príjmu otca detí cca 1674 eur (príjem v predchádzajúcom zamestnaní 674 eur a príjem z podnikateľskej činnosti, ktorý v tom čase dosahoval podľa svojho tvrdenia cca 1000 eur) potom z takého príjmu s prihliadnutím na vlastníctvo hnuteľných vecí a úspor je v schopnostiach otca detí platiť výživné v celkovej sume 230 eur mesačne. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že matka poskytuje deťom 24 hodinovú starostlivosť, ako aj skutočnosť, že detí majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v danom prípade otca.
57. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca detí prispievať na výživu mal. A. sumou 130 eur a pre mal. Q. sumou 100 eur mesačne a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. detí, preto súd zaviazal otca detí platením výživného v takýchto sumách, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Piatym výrokom súd nad rámec určeného výživného návrh matky detí ako nedôvodný zamietol.
58. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.
59. Rodičia úpravu styku nežiadali, preto súd styku otca s dcérami neupravoval, čo vyslovil štvrtým výrokom.
60. O trovác konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky a kolízny opatrovník sa práva odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdali, čo potvrdili svojim podpisom do zápisnice z pojednávania.