Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-56-2020.pdf
PDF · 98.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
H. súd O. sudkyňou P.. P. K. v spore veci žalobcu: X., a.s., so sídlom E. XX, XXX XX Z., D.: XX XXX XXX, zast. P.. I. V., advokátom so sídlom V. trieda XX, XXX XX Z., proti žalovanému: X. M. s.r.o., X. XXX/ XX, XXX XX Q., o zaplatenie sumy XX XXX,XX eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XX XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XX XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške XX,- eur a to všetko do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
I. vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa v tomto spore žalobou podanou na upomínacom súde domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. X. žaloby odôvodnil tým, že ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim písomnú I. o obchodnej spolupráci pre rok XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa ustanovenia § 269 odsek X zákona č. XXX/XXXX Zb. H. zákonník v znení neskorších predpisov. X. I. boli dodávky tovaru na základe telefonických objednávok žalovaného. Za dodaný tovar žalovanému ako kupujúcemu vystavili jednotlivé faktúry. I. prevzatie tovaru potvrdil svojím podpisom na jednotlivých faktúrach č. Y. so splatnosťou XX.XX.XXXX na sumu XXXX,XX eur, z ktorej k úhrade zostáva suma XXXX,- eur, č. Y. so splatnosťou XX.XX.XXXX na sumu XXXX,XX eur, č. Y. so splatnosťou XX.XX.XXXX na sumu XXXX,XX eur, č. Y. so splatnosťou XX.XX.XXXX na sumu XXXX,XX eur, č. Y. so splatnosťou XX.XX.XXXX na sumu XXXX,XX eur, č. Y. so splatnosťou XX.XX.XXXX na sumu XXXX,XX eur, č. Y. so splatnosťou XX.XX.XXXX na sumu XXXX,XX eur, č. Y. so splatnosťou XX.XX.XXXX na sumu XXXX,XX eur. I. dňa XX.XX.XXXX čiastočne uhradil dlžnú sumu čiastočnou úhradou vo výške X XXX,XX eur. Po odrátaní čiastočnej úhrady vo výške X XXX,XX eur žalovaný dlhuje sumu vo výške XX XXX,XX eur pozostávajúcu z vyššie uvedených faktúr. I. skutočnosťou, že nezaplatil kúpnu cenu za dodaný tovar, porušil tým svoju povinnosť a dostal sa v zmysle ustanovenia § 365 odsek X H. do omeškania, čím mu vznikol nárok na úrok z omeškania.
X. Upomínací súd dňa XX.XX.XXXX žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a to vydaním platobného rozkazu sp. zn. Y./Y./Y.. X. tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. P. podanie odôvodnil tým, že konateľ žalovanej spoločnosti D.. Š. O. bez súhlasu a vedomia druhej konateľky F.. F. J. žalovanej spoločnosti uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so žalobcom I. o obchodnej spolupráci pre rok XXXX. V čase uzavretia I. o obchodnej spolupráci pre rok XXXX zo dňa XX.XX.XXXX boli vzťahy medzi konateľmi žalovanej spoločnosti vážne narušené a D.. O. vykonával všetky činnosti týka týkajúce sa žalovanej spoločnosti sám a zamedzil druhej konateľke žalovanej spoločností prístup k účtovným dokladom a k hnuteľnému majetku, ktorý bol uzatvorený v priestoroch žalovanej spoločnosti. A. F.. F.
J. nemala v čase uzatvorenia zmluvy a taktiež v období vystavovania faktúr žiadnu vedomosť o chode spoločnosti. A. nedisponuje účtovníctvom ani žiadnymi finančnými prostriedkami a nemá vedomosť o žiadnych záväzkoch žalovanej spoločnosti do dnešného dňa. C. chod žalovanej spoločnosti riadi konateľ D.. Š. O..
R., že žalovaná spoločnosť by nikdy nepristúpila k podpisu predmetnej zmluvy a následným objednávkami, nakoľko by nebola schopná splácať žalobcom vystavené faktúry. D.. Š. O. neúmerne zadlžoval spoločnosť, pričom zneužil svoje oprávnenie konať samostatne za spoločnosť a úmyselne poškodil záujmy spoločnosti. A. D.. Š. O. ako štatutárneho zástupcu spoločnosti je amorálne a v rozpore s dobrými mravmi. V danej právnej veci absentuje požiadavka súladu konania konateľa so záujmami spoločnosti a druhej spoločníčky, konateľ konal protiprávne voči vlastnej spoločnosti.
X. Upomínací súd postúpil vec tunajšiemu a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
X. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to zmluvou o osobnej spolupráci, faktúrami, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
X. Medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, zastúpeným D.. Š. O., bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená I. o obchodnej spolupráci pre rok XXXX. X. zmluvy bola úprava zásad spolupráce medzi predávajúcim a kupujúcim pri dodávkach farmaceutických výrobkov, zdravotníckeho materiálu a ďalšieho voľno predajného sortimentu. H. odberu bolo dohodnuté od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. I. mohol záväzne tovar objednať telefonicky, modemom, faxom, poštou alebo prostredníctvom internetu. L. lehota bola XX hodín od potvrdenia objednávky. A. kúpna zmluva sa má za uzatvorenú až momentom potvrdenia objednávky predávajúcim. C. tovaru bola dojednaná ako maximálna cena tovaru, upravená príslušnými vykonávacími právnymi predpismi, platnými ku dňu jednotlivých dodávok tovaru. E. splatnosti bola XX kal. dní od vystavenia faktúry.
X. Faktúrou č. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovanému vyúčtoval cenu dodaného tovaru vo výške X XXX,XX eur, č. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovanému vyúčtoval cenu dodaného tovaru vo výške X XXX,XX eur, č. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovanému vyúčtoval cenu dodaného tovaru vo výške X XXX,XX eur, č. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovanému vyúčtoval cenu dodaného tovaru vo výške X XXX,XX eur, č. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovanému vyúčtoval cenu dodaného tovaru vo výške X XXX,XX eur, č. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovanému vyúčtoval cenu dodaného tovaru vo výške X XXX,XX eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovanému vyúčtoval cenu dodaného tovaru vo výške X XXX,XX eur, č. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovanému vyúčtoval cenu dodaného tovaru vo výške X XXX,XX eur.
Na každej faktúre sa nachádza pečiatka žalovaného spolu s podpisom.
X. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že v konaní bolo preukázané, že objednaný tovar zo strany žalovaného mu dodal. L. tovaru je potvrdené priamo podpisom žalovaného na jednotlivých faktúrach. K. o tom, že žalovaný mal vedomosť o povinnosti zaplatiť dlžnú sumu, svedčí skutočnosť, že sumu X XXX,XX eur už dňa XX.XX.XXXX aj uhradil. I. nesplatenej sumy je XX XXX,XX eur s tým, že si v konaní uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške X % ročne z tejto sumy odo dňa XX.XX.XXXX. K. v konaní si uplatňuje náhradu trov konania. X. sa jedná o tvrdenia žalovanej prezentované v tomto konaní, uviedol, že sa zo strany žalovaného jedná o tendenčné tvrdenia, a to z toho dôvodu, aby oddialilo sa zaplatenie žalovanej pohľadávky. X. sa jedná o p. O., tak ten bol v čase, kedy bola zmluva o spolupráci uzatváraná, ešte konateľom spoločnosti, teda X. M., s.r.o., a tým bol až do dňa XX.XX.XXXX, kde z výpisu z H. registra vyplýva, že každý z konateľov spoločnosti mohol konať samostatne, a to, aké sú vnútorné vzťahy medzi jednotlivými konateľmi tejto spoločnosti, predsa nie je predmetom tohto sporu a je pre daný spor irelevantné. X. na znenie § 407 H. zákonníka a v tomto smere, že nakoľko zo strany žalovaného už bola realizovaná čiastočná úhrada, tak z jeho konania možno dospieť k záveru, že nerozporuje a uznáva celú jeho pohľadávku.
X. Podľa § 26X ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Zb. H. zákonníka ( ďalej len ,,H. zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
X. § 269 ods. X H. zákonníka, ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
X. § X69 ods. 2 H. zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
X. § 407 ods. X H. zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
X. § 409 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. H. zákonníka ( ďalej len ,,H. zákonník“), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
X. § 411 H. zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
X. § 420 ods. X H. zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
X. § 422 ods. X H. zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
X. § 427 ods. X H. zákonníka, kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
X. § 443 ods. X H. zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
X. § 447 H. zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
X. § 448 ods. X H. zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
X. § X33 ods. 1 H. zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
X. § 133 ods. X H. zákonníka, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. K. obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
X. Podľa § 324 ods. X,X H. zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. I. zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
X. § 365 H. zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. L. však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
X. § 369 ods. X a X H. zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Q. republiky nariadením.
X. § 369c ods. X H. zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a XXXb aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. V. paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Q. republiky nariadením.
XX. Podľa § X ods.1 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia H. zákonníka ( ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe M. centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
X. § X ods. X nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe M. centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
X. § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. X zákona je XX,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
XX. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená písomnou formou zmluva o obchodnej spolupráci na obdobie roka XXXX. V zmysle tejto zmluvy na základe potvrdených objednávok sa žalobca zaviazal žalovanému dodávať ním objednaný tovar. V konaní nebolo sporné, že žalobca požadovaný tovar žalovanému dodal, cenu tovar vyúčtoval faktúrami, ktoré žalovaný prevzal. I. svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu žalobcovi aj čiastočne splnil. Z. zostala kúpna cena vo výške XX XXX,XX eur.
XX. Žalovaný namietal, že predmetná zmluva bola uzatvorená iba jedným z konateľov a to bez vedomia druhého konateľa, pričom toto jeho konanie bol amorálne, v rozpore s dobrými mravmi a nejednalo sa o konanie v súlade so záujmami spoločnosti a tiež druhej spoločníčky.
Q. poukazuje, že v mene spoločnosti s ručením obmedzeným koná štatutárny orgán, ktorým je jeden alebo viac konateľov. X. konateľov je výsostne na vôli zakladateľov, pričom ak spoločenská zmluva spoločnosti neurčí inak, tak v spoločnosti s viacerými konateľmi je každý konateľ oprávnený konať samostatne. V praxi sa počet konateľov obvykle odvíja od toho, aký široký podnikateľský záber spoločnosť má, t. j. s koľkými zmluvnými partermi, prípadne inými subjektmi (úrady, súdy a pod.) spoločnosť bežne komunikuje. V. počet konateľov je vhodný vo vzťahu k vytvoreniu vyššej flexibility spoločnosti pri zabezpečovaní jej každodenného chodu, na druhej strane však viacerí konatelia zvyšujú riziko toho, že spoločnosť zaviažu k ekonomicky alebo právne nevýhodným záväzkovým vzťahom (napr. uzavretie zmluvy s neprimerane nízkou odplatou v porovnaní s nákladmi spoločnosti na plnenie zmluvy). Z týchto dôvodov je účelné, aby zakladatelia starostlivo zvážili vymedzenie rozsahu a určenie spôsobu konania jednotlivých konateľov prostredníctvom príslušných klauzúl v spoločenskej zmluve, ako aj v zmluve o výkone funkcie.
V tomto smere súd uvádza, že v čase podpísania zmluvy o spolupráci konateľmi žalovanej spoločnosti boli D.. Š. O. a F.. F. J., pričom v tom čase každý z konateľov bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Z. sú preto dôvodné vyššie uvedené námietky žalovaného vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní.
XX. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške XX XXX,XX eur je dôvodný a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.
Z. peňažného záväzku v lehote splatnosti vyššie uvedenej faktúry sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. I. si v tomto konaní uplatnil
nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej faktúry, ktorou cenu dodaného tovaru žalovanému vyúčtoval a súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.
,,Z. na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie veriteľa, ide teda o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné podmienky, omeškanie dlžníka, teda povinnosť platiť úroky z omeškania nastane priamo zo zákona, a to bez ohľadu na zavinenie. I. strany si úrok z omeškania nemusia zmluvne dohodnúť. Z. aj v takom prípade vznikne priamo zo zákona. H. dlžníka trvá až do riadneho splnenia záväzku. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t. j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. I. plní sčasti aj kompenzačnú funkciu. V. úrokov z omeškania sa upravuje v prvom rade dohodou strán. E. ak nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje určenie výšky úrokov zákonom ( § 369, § 502 H. zákonníka). C. črtou úrokov z omeškania je ich akcesorická povaha.“ J. Z. súdu Q. republiky zo dňa XX.XX. Y., sp. zn. Y./X/Y..
X. rozsudku Z. súdu Q. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. Y./X/XXXX: ,,X. platiť úrok z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku, bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. V. úroku z omeškania upravuje ust. § 369 ods. X H. zákonníka. H. zákonník povinnosť platiť úrok z omeškania priamo ukladá, teda vzniká ex lege. “
XX. Podľa § 369c ods. X H. zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to bez potreby osobitného upozornenia. V. paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Q. republiky nariadením.
I. si podanou žalobou uplatnil aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a súd mu tento nárok priznal vo výške XX,- eur v súlade s ust. § 2 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia H. zákonníka.
Y. priznanej paušálnej náhrady je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, i keď na základe jedného titulu, pretože z citovaného ustanovenia nevyplýva žiadne obmedzenie nároku na jednorázove vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah.
Z dikcie § 369c ods. X H. zákonníka vyplýva, že omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo na paušálnu náhradu nákladov, ktoré sú spojené s uplatňovaním pohľadávky, pričom dôvodová správa k zákonu uvádza, že ide o administratívne interné monitorované náklady, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov a to náklady na vedenie evidencie pohľadávok a ostatné náklady. V. paušálnej náhrady v sume XX,- eur je stanovená nariadením vlády SR bez ohľadu na dĺžku omeškania a žalovaný pri každom jednom záväzkovom vzťahu, ktorý vznikol na základe kúpnej zmluvy bol v omeškaní, každá faktúra je vystavená na samostatnú pohľadávku, a ku nej môže byť uplatnená paušálna náhrada.
XX. X. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. C. sporového poriadku ( ďalej len ,,C.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. X C., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.