Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9CoCsp-35-2020.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 proti žalovanému: H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., H. XXXX/XA, o zaplatenie 1.243,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. mája 2020 č. k. 7Csp/135/2018-85 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.243,40 eura s úrokom z omeškania do 16. 08. 2019 v sume 28,03 eura a zo sumy 1.243,40 eura vo výške 5% od 17. 08. 2019 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu za obdobie od 13. 07. 2015 do 16. 08. 2019 v sume 744,05 eura a to všetko vo forme pravidelných mesačných splátok v sume po 40 eur, splatných vždy k 25. kalendárnemu dňu toho-ktorého mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky, má za následok zročnosť celého dlhu. Ďalším výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonom č. 129/2010 Z. z., § 544 ods. 1, 2 OZ, ako aj § 517 ods. 2 OZ a vykonaným dokazovaním.
1.1. Uzatvorený právny úkon medzi stranami sporu súd posúdil podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. spolu s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 15. 07. 2014, zmluvné dojednania a oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 15. 07. 2014, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1.500 eur, ktorý sa zaviazal splácať 36-mesačnými splátkami po 53,25 eura, celkovo mal tak uhradiť sumu 1.917 eur v termínoch splatnosti dohodnutých pri úrokovej sadzbe vo výške 18,03% a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý k 16. 07. 2017. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátky č. 8 viac ako tri mesiace, a preto v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k tzv. sankcie straty výhody splátok na základe písomného oznámenia žalobcu o uplatnení práva, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 24. 06. 2015. Súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne v časti súčtu neuhradených splátok zmluvne dohodnutých po zosplatnení dňa 24. 06. 2015, keď žalovaná strana podľa žaloby uhradila sumu 673,60 eura a žalobca si uplatňuje len nárok na zostatok istiny a príslušenstva vo výške 1.243,40 eura po znížení o vykonanú úhradu. Ďalej súd priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, keď dojednanie o zmluvnej pokute považoval za platné, nakoľko bolo dojednané v právnom úkone v písomnej forme vo výške
14,60% a medzi stranami nebolo sporné, že pre prípad neplnenia sa dohodla ako sankcia zmluvná pokuta za každý deň omeškania a to podľa článku 8. Žalobcovi tak vzniklo právo na zmluvnú pokutu z nesplateného zostatku 1.243,40 eura vo výške 0,04% denne, ktorú si žalobca vyčíslil za obdobie od 13. 07. 2015 do 16. 08. 2019 v sume 744,05 eura, ktorú sumu tiež súd považoval za dôvodnú. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka do 16. 08. 2019 v sume 28,03 eura a rovnako úroky z omeškania zo sumy 1.243,40 eura vo výške 5% od 17. 08. 2019 do zaplatenia.
1.2. Podľa § 232 odsek 4 CSP súd povolil žalovanému zaplatiť priznanú sumu v splátkach tak, aby nárok žalobcu bol, vzhľadom na finančné možnosti žalovaného, uhradený v primeranej lehote. Pri rozhodovaní o priznaní nároku žalobcu súd prihliadol na osobné a majetkové pomery žalovaného a dlžnú sumu ho zaviazal zaplatiť po 40 eur mesačne, pričom vychádzal z príjmu žalovaného, ktorý zarába okolo 250-260 eur mesačne. Ďalej zohľadnil tú skutočnosť, že býva v 3-izbovom byte so svojou manželkou, vychovávajú maloletú dcéru a zároveň má dve vyživovacie povinnosti z predchádzajúceho manželstva spolu vo výške 120 eur na obe deti. Z titulu nájomného uhrádza 250 eur mesačne a jeho manželka v súvislosti s COVID krízou dostáva iba sociálne dávky vo výške 300 eur mesačne. Na záver súd uviedol, že žalovaný sám navrhol, že by mohol uhrádzať priznanú sumu v splátkach po 40 eur mesačne. Na základe uvedeného by tak žalovaný priznaný dlh, čo do istiny uhradil približne za 32 mesiacov, ktorú dobu súd považoval za primeranú a táto suma je stále v schopnostiach a možnostiach žalovaného. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 a § 251 CSP.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie, čo do zročnosti priznanej sumy napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal zmeny tak, že mu súd povolí zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach po 20 eur mesačne. Opätovne poukázal na svoju finančnú situáciu, keď jeho zárobok sa pohybuje od 200 do 210 eur, z toho platí výživné na dve deti vo výške 120 eur a jeho manželka bola 9 mesiacov na PN a dosahovala príjem okolo 130 eur + 130 eur výživné na maloleté dieťa. Býva v mestskom byte, kde za nájom platí 225 eur + náklady na plyn a elektrinu okolo 71 eur. Nevie preto platiť 40 eur mesačne pre žalobcu z nedostatku finančných prostriedkov a je ochotný zaplatiť priznanú sumu po 20 eur mesačne dovtedy, kým nedosiahne vyšší príjem, kedy by bol následne ochotný splácať úver vo vyššej sume.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (podľa § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v časti zročnosti priznanej sumy a v časti splatnosti priznanej sumy je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť aj spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania.
5. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému z uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500069928, ktorú uzatvorili dňa 15. 07. 2014 a na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť spolu s úrokom v 36-tich mesačných splátkach vo výške 53,25 eura v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok, preto vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 8 o viac ako tri mesiace a to aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. Žalobca si uplatnil v zmysle zmluvy zaplatenie sumy 1.243,40 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 1.243,40 eura od 13. 07. 2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.500 eur a odo dňa nasledujúcom po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.243,40 eura do zaplatenia, ako aj trovy konania. Podaním doručením súdu prvej inštancie dňa 19. 08. 2019 žalobca upravil svoj žalobný návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.243,40 eura, vyčíslené zmluvné pokuty spolu vo výške 772,08 eura, ročný úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 1.243,40 eura od 17. 08. 2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.243,40 eura spolu s úrokom z omeškania do 16. 08. 2019 v sume 28,03 eura a zo sumy 1.243,40 eura vo výške 5% od 17. 08. 2019 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu za obdobie od 13. 07. 2015
do 16. 08. 2019 v sume 744,05 eura a to všetko vo forme pravidelných mesačných splátok v sume po 40 eur mesačne, splatných vždy k 25. kalendárnemu dňu toho-ktorého mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky, má za následok zročnosť celého dlhu.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaným, preskúmaval len splatnosť priznanej sumy s príslušenstvom a výrok o trovách konania, pretože do výšky priznanej sumy rozsudok súdu prvej inštancie je právoplatný.
6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
7. Podľa § 232 odsek 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
8. Podľa § 232 odsek 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
9. V zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP vzniká strane, ktorej bola súdom uložená povinnosť, splniť ju do troch dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie, platí zákonná domnienka, že táto lehota je trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, pričom zákon pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom určená lehota nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty.
10. Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach, pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia. Pokiaľ strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, účastník, v prospech ktorého je podľa rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo nesplnenie niektorej splátky. Proti určeniu času plnenia súdom je prípustné podať odvolanie bez toho, aby tým bola dotknutá právomoc ostatných výrokov rozsudku (§ 367 ods. 3 CSP).
11. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v danej veci a odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, keď súd prvej inštancie povolil žalovanému zaplatiť priznanú sumu v 40-eurových splátkach, ako aj vo výroku o trovách konania, je správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd pri rozhodovaní o splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj trov konania vychádzal z toho, že dôvody, pre ktoré žalovaný žiadal umožniť priznanú sumu s príslušenstvom splácať v 20-eurových mesačných splátkach, žiadnym dôkazom nepreukázal, keď okrem tvrdení k odvolaniu žiadne dôkazy preukazujúce jeho finančnú situáciu nepredložil. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 05. 05. 2020 sám žalovaný dôvodil rovnakými dôvodmi ako v podanom odvolaní - svojimi zárobkovými pomermi, ako aj pomermi jeho manželky, vyživovacími povinnosťami, nákladmi spojenými s nájmom bytu, pričom svoje pomery nepreukázal. Žalovaný sám s poukazom na svoje zárobkové a majetkové pomery navrhol, aby mu súd umožnil splácať žalovanú sumu v splátkach po 40 eur mesačne, pričom súd jeho návrhu vyhovel. Žalobca odvolanie, čo do splatnosti priznanej sumy nepodal, a teda zrejme považoval výšku splátok za primeranú výške dlhu. V danom prípade bolo potrebné zohľadniť aj samotnú výšku dlhu, výšku pôvodných splátok v sume 53,25 eura a dĺžku doby, počas ktorej povolením splátok žalovaný dlh zaplatí. Povolením splátok vo výške, ktorú navrhol žalovaný (20 eur), by došlo k poškodeniu práv žalobcu, ktorý by priznanú sumu dostal zaplatenú za podstatne dlhšie obdobie, ako bolo dohodnuté v zmluve o úvere.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).