Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcu B. T., I.. XX.XX.XXXX, bytom B., E. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Martinou Kočíkovou, advokátkou so sídlom Trnava, Kapitulská 26, pobočka so sídlom Púchov, Štefánikova 813/4, proti žalovaným 1/ ALVE SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Púchov, Vsetínska cesta 731, IČO: 31 632 041, a 2/ ATC - JR, s.r.o., so sídlom Púchov, Vestínska cesta 766, IČO: 35 760 532, obaja žalovaní právne zastúpení Mgr. Vladimírom Karáskom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Stred 60/55, o zaplatenie 10.000,- eur, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia 10.000,- eur titulom náhrady škody, ktorú mu žalovaní spôsobili tým, že na základe ich nepravdivých tvrdení bolo vydané neodkladné opatrenie, na základe ktorého jeho nájomca nemohol prenajaté nehnuteľnosti užívať a ukončil nájom, a tiež aj v dôsledku konania žalovaných, ktorí svoj subjektívny pocit vydávali za výkon práva, ktorý bol v rozpore s dobrými mravmi. V žalobe uviedol, že spolu so žalovanými je podielový spoluvlastník nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, k. ú. B., každý v podiele 1/3-ina. Tento pozemok je jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnosti, ktorú prenajímal. Dňa 30.05.2016 uzatvoril s V. H. H.-W. nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností - výrobnej haly a aj spoluvlastnícky podiel 1/3-ina na pozemku č. XXXX/XX za nájomné 2.000,- eur mesačne, s dobou nájmu 5 rokov. Žalovaní začali napádať tohto nájomcu, že nie je oprávnený užívať vecné bremeno a ani spoločný pozemok, dvakrát mu zaslali výzvu na vypratanie a zákaz užívania spoločnej parcely a po doručení uznesenia tunajšieho súdu sp. zn bol nájomca nútený ukončiť nájom. Nájomca síce podal odvolanie, avšak na pozemku dochádzalo k šikane a žalovaní robili problémy nielen nájomcovi, ale aj jeho zákazníkom a dodávateľom. Nájomca ukončil nájom kvôli tomu, že bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal užívať pozemok, ktorý bol jedinou možnou prístupovou cestou k výrobnej hale a ostatným pozemkom, ktoré užíval nájomca. Ďalšia škoda žalobcovi vznikla aj v dôsledku dlhodobého správania žalovaných, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi - žalovaní si dlhodobo vykladali výkon práva väčšinových spoluvlastníkov v rozpore s dobrými mravmi, pretože neustále poukazovali na to, že on ako vlastník nie je oprávnený bez ich súhlasu prenajímať svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnom pozemku a nemôže umožniť prechod a prejazd jeho oprávneným nájomcom. Žalovaní nájomcovi adresovali výzvy a zákazy na užívanie, v ktorých bez akéhokoľvek podkladu konštatovali, že mu prenajal nehnuteľnosti protizákonne, čím dlhodobo poškodzovali aj žalobcovo dobré meno.

Žalobca navrhol vykonať výsluchy strán sporu a k žalobe priložil listinné dôkazy: výpis z LV č. XXXX, N.. Ú.. B., nákres, Zmluvu o zriadení vecného bremena, geometrický plán 092-10 zo dňa 02.11.2010, zmluvu o prenájme nebytových priestorov, výzvy zo dňa 19.01.2017 a 25.01.2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn -45 zo dňa 15.05.2017 a sp. zn. -108 zo dňa 31.07.2019, uznesenie tunajšieho súdu č. k. -47 zo dňa 07.03.2019, odvolanie, vyjadrenie, rozhodnutie Okresného úradu Púchov V XXXX/XXXX, stanovisko zo dňa 25.03.2019.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú. Nesporné považovali podielové spoluvlastníctvo k danej parcele s tým, že so žalobcom koexistovali bez problémov do času, kým nezačal nehnuteľnosti prenajímať tretím osobám. Jeden z nájomcov si z parcely dokonca urobil sklad. Neodkladným opatrením bolo V. H. H.-W. uložené, aby sa zdržal skladovania výrobkov a výrobného materiálu na parcele a aby na nej neparkoval motorové vozidlá. Nebolo mu zakázané túto parcelu užívať a tiež mu nebolo zakázané cez ňu prechádzať. Žalobca nepredložil dôkaz o ukončení nájmu. Dôrazne popreli, že by V. H. robili problémy, že by dochádzalo ku konfliktom, k vyhadzovaniu zákazníkov a dodávateľov menovaného. Listy zo dňa 17.01.2017 a 25.01.2019 boli reakciou na okupáciu danej parcely. Aj naďalej trvajú na názore ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou. Žalobca nemal od nich súhlas na prenechanie užívania spoločnej parcely do užívania tretej osobe a to ani v rozsahu časti zodpovedajúcej jeho podielu. Poukázali na to, že nájomná zmluva je neplatná z dôvodu obchádzania zákona (zmluva môže byť uzavretá podľa osobitného predpisu, no nemôže byť súčasne uzavretá aj podľa všeobecného predpisu, taktiež že v zmluve je nesúlad nájmu v číselnom a slovnom vyjadrení). K vyjadreniu priložili ako dôkaz návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v replike uviedol, že žalovaní svojimi listami viackrát zakázali nájomcovi užívať danú parcelu, čo mu zásadne skomplikovalo užívanie predmetu nájmu. Nájomca ho neustále kontaktoval aby vec riešil, inak bude nútený vypovedať zmluvu. Parkovať sa nedá nikde inde iba na spoločnej parcele a pri kovoobrábaní a výrobe železných konštrukcií je nevyhnutné parkovať kamióny, z ktorých sa dlhšiu dobu vykladá tovar. Bez parkovania a skladovania bol nájomca úplne paralyzovaný vo svojej výrobe, čo v ňom vyvolalo hnev. Nie je pravdou, že by on alebo nájomca užíval pozemok vo väčšej výmere ako tej, ktorá zodpovedala veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu.

K replike pripojil listinné dôkazy - výzva na rokovanie, odpoveď na výzvu, odpoveď na návrh na mimosúdne vyriešenie veci.

4. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu v duplike uviedli, že z neplatnej zmluvy nemožno nikdy nadobudnúť postavenie riadneho nájomcu (to s poukazom na žalobcom predložený listinný dôkaz - uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ), pričom opätovne poukázali v podstate na to, čo uviedli vo vyjadrení k žalobe.

K duplike pripojili listinné dôkazy - list zo dňa 05.12.2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -45 zo dňa 15.05.2017.

5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch v nej a v ostatných písomných podaniach uvedených. Nárok považoval za dôvodný. Uviedol, že ak by bolo tvrdenie žalovaných o tom, že nájomcovi nikdy nebránili pravdivé, nemal by nájomca dôvod podávať odvolanie voči neodkladnému opatreniu. Žiadal priznať sumu 10.000,- eur za 5 mesiacov (06/-10/2017) a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%. 6. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní žiadali žalobu zamietnuť. Zotrvali na písomných podaniach doručených súdu v danej veci. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam. Poškodenými sú naopak žalovaní, ktorí nemohli vykonávať právo spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti. Uviedli, že k reálnemu bráneniu zo strany žalovaných nikdy nedošlo. Poukázali na to, že zmluva je neplatná, pričom výkon práv spoluvlastníkov nemožno považovať za podklad pre uplatňovanie akejkoľvek náhrady škody zo strany podielového spoluvlastníka - žalobcu. Žiadali žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 7. V priebehu konania žalobca predložil listinný dôkaz - výpoveď z nájmu zo dňa 15.03.2019, dve fotografie a plnomocenstvo zo dňa 18.03.2019. Žalovaní predložili 10 fotografií.

8. Súd na základe dôkazov - výsluchov strán sporu a listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení - zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z výpisu z LV č. XXXX, N.. Ú.. B. mal súd za preukázané, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti

- parc. č. XXXX/XX, N.. Ú.. B. sú žalobca a žalovaní 1/ a 2/, každý v podiele 1/3-ina. Uvedené nebolo medzi stranami sporné. V časti C: Ťarchy je zaznamenané vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, prepravnou technikou a stavebnými mechanizmami v rozsahu zakreslenom na GP č. 092/10 zo dňa 02.11.2010 cez pozemky parc. č. XXXX/XX a XXXX/ XX v prospech vlastníkov pozemku parc. č. XXXX/XX na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 03.12.2010.

10. Na nákrese č.l. 6 je zakreslený pozemok - parc. č. XXXX/XX.

11. Medzi stranami bolo nesporné i to, že žalobca nemal žiaden súhlas od žalovaných na prenechanie parcely č. XXXX/XX do užívania 3. osobe, a to ani v rozsahu časti zodpovedajúcej jeho podielu a že nikdy nedošlo k dohode medzi spoluvlastníkmi ohľadne reálneho užívania danej parcely v tom smere, že konkrétnu časť parcely bude užívať ten-ktorý podielový spoluvlastník.

12. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 03.12.2010 mal súd za preukázané, že túto zmluvu uzatvorili strany sporu ako oprávnení z vecného bremena so žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena. Žalovaný 1/ ako povinný z vecného bremena bol výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, k. ú. B. a strany sporu ako oprávnení z vecného bremena boli každý v podiele 1/3-ina spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/XX, k. ú. B., žalobca bol výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/XX, k. ú. B.. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadené vecné bremeno k pozemku č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, k. ú. B. spočívajúce v bezplatnom práve prechodu peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, prepravnou technikou a stavebnými mechanizmami v rozsahu zakreslenom v GP a to v prospech žalobcu ako výlučného vlastníka parc. č. XXXX/XX a v prospech žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ ako podielových spoluvlastníkov parc. č. XXXX/XX.

13. Z geometrického plánu vypracovaného geodetom R.. B. L. zo dňa 02.11.2010 č. 092-10 vyplýva rozsah vecného bremena.

14. Dňa 30.05.2016 podpísal žalobca ako prenajímateľ s V. H. H.-W., R.: XX XXX XXX, ako nájomcom (ďalej len „V. H. H.-W.“) Zmluvu o prenájme nebytových priestorov, v zmysle ktorej žalobca prenechal do nájmu V. H. H.-W. nebytové priestory - výrobnú halu č. XXXX na parcele č. XXXX/XX a pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, všetko k. ú. B. zapísané na LV č. XXXX, a pozemok parc. č. XXXX/XX - podiel 1/3-ina z výmery 727 m2, k. ú. B. zapísaný na LV č. XXXX. Ani táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. V úvode zmluvy sa uvádza, že zmluva je uzatvorená podľa a podľa . V zmysle čl. III bola zmluva uzavretá na dobu určitú od 01.06.2016 do 01.06.2010 s tým, že v zmysle čl. IV cena nájmu bola dohodnutá na sumu 2.000,- eur, slovom: jedentisícdeväťsto eur, mesačne.

15. Žalovaní 1/ a 2/ zaslali V. H. H.-W. list zo dňa 19.01.2017 ( č.l. 15 spisu - táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná), z ktorého listinného dôkazu má súd za preukázané, že žalovaní oslovili V. H. H.-W. ako pravdepodobného nájomcu žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam uvedeným v Zmluve o prenájme nebytových priestorov zo dňa 30.05.2016. Žalovaní vo výzve tvrdili, že jeho pracovníci sa po parcelách pohybujú, parkujú svoje súkromné autá, uskladňujú sa tu výrobky a pohybujú sa tam tiež ďalšie osoby, ktoré prichádzajú k V. H. H.-W. po spoločnej parcele XXXX/XX, ktorá sa nachádza priamo pred budovou XXXX, avšak žalovaní nevedeli, na základe čoho túto parcelu XXXX/XX V.T. H. H.-W. užíva. Žalovaní poukázali na to, že medzi nimi a žalobcom nebola nikdy uzatvorená dohoda ohľadne užívania parcely XXXX/XX treťou osobou. Poukázali, že žalobca ako podielový spoluvlastník, ktorý nemá väčšinu počítanú podľa veľkosti podielov, nemôže rozhodnúť bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti tak, že túto umožní V. H. H.-W. užívať v akomkoľvek rozsahu. Užívanie parcely XXXX/XX možno považovať za neoprávnené; žalovaní vytkli V. H. H.-W., že na tejto parcele uskladňuje svoje výrobky, parkuje svoje vozidlá a tiež že tam parkujú vozidlá jeho zamestnancov, obchodných partnerov a návštev. Žalobca bol zo strany žalovaných listom zo dňa 08.04.2016 a e-mailom zo dňa 29.11.2016 požiadaný o vypratanie spoločnej parcely od vecí jeho nájomcu; listom zo dňa 08.04.2016 bol vyzvaný k tomu, že ak mieni prenajímať svoje nehnuteľnosti,

aby neumožnil prípadnému nájomcovi užívať spoločnú parcelu 1425/41. Žalovaní vyzvali V. H. H.-W. o úplné vypratanie parcely XXXX/XX do 06.02.2017 ako aj o akékoľvek iné ďalšie užívanie danej parcely. Žalovaný 1/ ako výlučný vlastník parcely č. XXXX/XX zakázal V. H. H.-W. prechod cez parcelu XXXX/ XX, keďže k tejto nemá zriadené právo prechodu. V závere žalovaní uviedli, že v prípade, že V. H. H.- W. povinnosti dobrovoľne nesplní, budú nútení podať žalobu na súd. 16. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k -45 zo dňa 15.05.2017 odvolací súd uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -24 zo dňa 09.02.2017, vo veci návrhu žalobcu proti žalovanému 1/ o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým uznesením tunajšieho súdu bol návrh žalobcu zamietnutý, potvrdil. Z obsahu predmetného rozhodnutia odvolacieho súdu (č.l. 17 spisu) vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému 1/ domáhal uloženia povinnosti strpieť výkon vecného bremena zapísaného na LV č. XXXX a XXXX, k. ú. B. - právo prechodu pešo, osobnými a nákladnými autami, prepravnou technikou a stavebnými mechanizmami v zmysle GP č. 092-10 zo dňa 02.11.2010 cez pozemky č. XXXX/XX F. XXXX/XX v prospech vlastníka pozemku č. XXXX/XX a v prospech jeho oprávnených užívateľov. Odvolací súd potvrdil uznesenie tunajšieho súdu z dôvodu, že žalobca nielenže netvrdil, ale ani neosvedčil, že by mu žalovaný 1/ bránil v práve zodpovedajúcemu vecnému bremenu takým závažným spôsobom, že by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, najmä za situácie, že podľa tvrdenia žalobcu žalovaný 1/ od začiatku 2016 vybudoval na svojom pozemku parkovisko, ktoré podľa jeho názoru zužuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu, avšak žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 03.02.2017, t. j. rok po uvedenom. Zároveň odvolací súd konštatoval vo vzťahu k listu zo dňa 19.01.2017, že nájomca nie je stranou konania, hoci mu v zmysle judikatúry NS SR nič nebráni domáhať sa ochrany svojich práv priamo. Ani listy žalovaného 1/ voči nájomcovi neosvedčujú existenciu naliehavej potreby dočasnej úpravy. Žalobca neosvedčil, že by konaním žalovaného 1/ dochádzalo k reálnemu ohrozeniu alebo porušeniu práv jeho nájomcu v tom smere, že by mu žalovaný 1/ bránil alebo sťažoval prístup k panujúcej nehnuteľnosti. Sám žalobca pritom uvádzal, že mu ide o to, že žalovaný popiera, že by konkrétne jeho nájomcovi patrilo ako oprávnenému užívateľovi nehnuteľnosti rovnaké právo spočívajúce v práve prístupu ako jemu - vlastníkovi. Odvolací súd uviedol, že riešenie tejto otázky ďaleko presahuje rozsah dokazovania pri rozhodovaní súdu o neodkladnom opatrení a môže byť predmetom súdneho konania vo veci samej.

17. Žalovaní 1/ a 2/ zaslali V. H. H.-W. list zo dňa 25.01.2019 (č.l. 23 spisu - táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná), z ktorého listinného dôkazu má súd za preukázané, že žalovaní ho oslovili ako pravdepodobného nájomcu žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. B.. Žalovaní vo výzve tvrdili, že jeho pracovníci, obchodní partneri a návštevy sa po parcelách pohybujú, parkujú svoje súkromné autá, uskladňujú svoje výrobky, títo prichádzajú po parc. č. XXXX/XX s tým, že žalovaní nevedia, na základe akého titulu. Po 14.01.2019 začal V. H. H.-W. spoločnú parcelu XXXX/XX čoraz viac zapratávať a žalovaní sú absolútne vylúčení z jej užívania - V. H. H.-W. ju takmer celú zapratal svojimi vecami, čím znemožňuje prechod a prejazd cez túto parcelu. Žalovaní mu neudelili na to súhlas. Poukázali na to, že dňa 18.01.2019 sa stala poistná udalosť, keď dodávateľské auto pre nemožnosť otočenia na parc. XXXX/XX a preplnenosť parc. č. XXXX/XX nabralo služobné vozidlo žalovaného 2/, k čomu by nebolo došlo, ak by nedochádzalo k neoprávnenému zabratiu parc. XXXX/XX. Žalovaní požiadali V. H. H.-W. o bezodkladné vypratanie parcely XXXX/XX a súčasne mu zakázali jej ďalšie užívanie. Taktiež žalovaní pohrozili V. H. H.-W. súdnym konaním.

18. Tunajší súd dňa 07.03.2019 na základe návrhu žalovaných 1/ a 2/ ako navrhovateľov neodkladného opatrenia (č.l. 61 spisu) uznesením č. k. -47 (č.l. 25 spisu) nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti V. H. H.-W. zdržať sa skladovania akýchkoľvek výrobkov a výrobného materiálu a parkovania motorových vozidiel na pozemku č. XXXX/XX, N.. Ú.. B.. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že žalovaní sa zároveň domáhali, aby súd uložil V. H. H.-W. povinnosť zdržať sa vykonávania podnikateľskej činnosti na danom pozemku. Súd konštatoval, že hoci V. H. H.-W. nemá právny titul k užívaniu parcely XXXX/XX, tento užíva tým, že na ňom skladuje rôzne predmety, pričom sťažuje žalovanému 1/ prepravu výrobkov, materiálov a osôb, resp. že žalovanému 2/ už vznikla škoda na jeho vozidle v dôsledku okupácie výraznej časti parcely XXXX/XX.

Proti tomuto rozhodnutiu podal V. H. H.-W. odvolanie (č.l. 29 spisu) a zároveň odvolaciu repliku (č.l. 32 spisu), na základe ktorého odvolania následne odvolací Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. -108 zo dňa 31.07.2019 (č.l. 33 spisu) uvedené uznesenie tunajšieho súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

19. V stanovisku zo dňa 25.03.2019 sa žalovaní cez právneho zástupcu vyjadrujú k písomnej výzve žalobcu ohľadne rešpektovania výkonu práv z vecného bremena a o odstránenie oplotenia zo spoločného pozemku.

20. Výzvou (č.l. 69 spisu) spoločnosť Q., M..L..T.. ako potenciálny vlastník nehnuteľností, ktoré vlastnil žalobca (výrobná hala č. XXXX a ostatné parcely) cez právneho zástupcu oslovila žalovaných v súvislosti so zriadením vecného bremena a požiadala o stretnutie za účelom mimosúdneho riešenia veci. Žalovaní cez právneho zástupcu zaslali právnemu zástupcovi spoločnosti Q., M..L..T.. odpoveď (č.l. 70 spisu), kde odmietli podpisovať tretím osobám zriadenie vecného bremena z dôvodu, že vlastník budovy č. XXXX takéto oprávnenie má; listom zo dňa 16.12.2019 (č.l. 71 spisu) právny zástupca žalovaných oznámil právnemu zástupcovi spoločnosti Q., M..L..T.. - na základe jeho listu zo dňa 05.12.2019 (č.l. 76 spisu), že nie je nutné zriaďovať vecné bremeno, keďže toto si môže vyriešiť zmluvným vzťahom s bývalým vlastníkom stavby.

21. Z listiny „Výpoveď z nájmu“ zo dňa 15.03.2019 je zrejmé, že žalobca prevzal dňa 15.03.2019 túto listinu, v ktorej V. H. H.-W. oznamuje žalobcovi, že nájomnú zmluvu zo dňa 30.05.2016 vypovedá z dôvodu, že mu nie je dovolené používať prístupovú cestu, susedia žalobcu mu bránia v prístupe k nehnuteľnosti a iná prístupová cesta neexistuje. V. H. H.-W. v uvedenom liste uvádza, že viackrát upozorňoval žalobcu na to, že žalovaní ho neustále slovne atakujú, robia mu prieky pri užívaní, vznikajú mu problémy a po tom, ako podali žalobu, bol nútený ukončiť nájom, lebo ho vlastne nemôže užívať. Ďalšie užívanie predmetu nájmu mu bolo znemožnené, lebo žalovaní podali na neho žalobu o vypratanie pozemku č. XXXX/XX a tiež v ich prospech bolo vydané neodkladné opatrenie.

22. Podľa (ďalej len „“), Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa , , (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

24. Podľa , Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

25. Podľa , , (1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

26. Podľa , Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

27. Podľa , Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 10.000,- eur titulom náhrady škody - ušlého nájomného za obdobie . Svoje právo odvodzoval od ustanovenia a taktiež aj od ustanovenia .

29. V konaní bolo nesporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely registra „H.“ - parc. č. XXXX/XX, k. ú. B., každý v podiele 1/3-ina. Medzi stranami sporu bolo nesporné i to, že medzi nimi nikdy nedošlo k dohode ohľadne reálneho užívania danej parcely, t. j. akú časť z parcely bude užívať ten-ktorý podielový spoluvlastník, a že žalobca nemal od žalovaných súhlas s prenechaním parcely č. XXXX/XX do užívania tretej osobe, a to ani v rozsahu časti zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. No a napokon medzi stranami bolo nesporné i to, že žalobca uzatvoril

s V. H. H.-W. nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom okrem iného i jeho spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina na parcele č. XXXX/XX.

30. vychádza z vymedzenia podielového spoluvlastníctva ako spoluvlastníctva ideálneho, lebo výška spoluvlastníckeho podielu neodráža konkrétnu reálnu časť veci, ale iba mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ide teda o ideálne podiely. Takéto chápanie podielového spoluvlastníctva potvrdila staršia judikatúra (R 19/1967) i novšia judikatúra. V zmysle ustanovenia , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje a) vlastnícky vzťah k spoločnej veci a b) mieru účasti spoluvlastníka na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel má charakter ideálneho podielu, to znamená, že spoluvlastník nie je výlučným vlastníkom určitej hmotnej (konkrétnej) časti spoločnej veci, preto ani nemôže previesť na iný subjekt reálnu časť spoločnej veci.

31. Obsahom podielového spoluvlastníctva sú práva a povinnosti spoluvlastníkov. Práva a povinnosti špecifické pre spoluvlastnícke vzťahy sú okrem iného i práva a povinnosti zo vzájomného vzťahu medzi spoluvlastníkmi. Existujú právne úkony, na ktoré sa vyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov /napr. prevod celej veci, zaťaženie veci vecným bremenom, resp. záložným právom, odstránenie a likvidácia veci a pod./ a právne úkony, na vykonanie ktorých nie je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov /tzv. hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle /. Judikatúra vymedzila viaceré hlavné spôsoby hospodárenia so spoločnou vecou, medzi ktoré patrí okrem iných aj užívanie spoločnej veci. Hospodárenie so spoločnou vecou zahŕňa i nájomné vzťahy, a to napr. samotné určenie nájomcu (napr. 66/2007 ZSP, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), uzavretie nájomnej zmluvy, uzavretie dohody o skončení nájmu, výpoveď nájmu.

32. Ako už bolo uvedené vyššie, na rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou nie je nutný súhlas všetkých spoluvlastníkov, ale v zmysle postačuje, že o tomto rozhodnú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. princíp majorizácie). Nie je rozhodujúci ani počet spoluvlastníkov a ich väčšina, ale väčšina podielov. Ak väčšinový spoluvlastník rozhodne o spôsobe hospodárenia, platí jeho rozhodnutie, a spoluvlastník, ktorý nesúhlasí, sa nemôže úspešne domáhať na súde rozhodnutia o inom spôsobe hospodárenia. Dokonca väčšinový spoluvlastník môže rozhodnúť aj o tom, že spoločnú vec nedá do nájmu na určitú dobu, pričom toto rozhodnutie bez ďalšieho nepredstavuje porušenie právnej povinnosti v zmysle (české R 34/2003). K bodom 30. - 32. odôvodnenia viď tiež https://www.ja-sr.sk/system/files/private/ PODIELOVE_SPOLUVLASTNICTVO.pdf, resp. aj monografia Podílové spoluvlastnictví v občanském zákonníku, 2. vydání, autor: Milan Králík, Nakladatelství C. H. Beck, 2011.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických postulátov a judikatúrnych záverov vyplýva, že podielový spoluvlastník, ktorý nemá väčšinový podiel, nie je oprávnený uzatvoriť nájomnú zmluvu vo vzťahu k veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, a ak takú nájomnú zmluvu uzatvorí, je táto nájomná zmluva v zmysle v spojení s neplatná (viď už spomínané rozhodnutie 66/2007 ZSP - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Bolo by totiž v rozpore so základnými princípmi, na ktorých je založené podielové spoluvlastníctvo, vrátane tých, na ktorých je budovaný spôsob tvorby kolektívnej vôle a prijímania rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou ( ), aby menšinový podielový spoluvlastník bez vedomia a súhlasu ostatných spoluvlastníkov uzatvoril platne nájomnú zmluvu, predmetom ktorej by bola spoločná vec, prípadne len jej časť (menšinovým spoluvlastníkom svojvoľne určená) rovnajúca sa jeho spoluvlastníckemu podielu. Prenajať spoluvlastnícky podiel totiž nie je možné, a to vzhľadom k už vyššie uvedenému, a síce, že spoluvlastnícky podiel má charakter ideálneho podielu - spoluvlastník nie je výlučným vlastníkom určitej hmotnej (konkrétnej) časti spoločnej veci. Ak by tak menšinový spoluvlastník urobil, vylúčil by tým ostatných spoluvlastníkov z rozhodovania o hospodárení s celou spoločnou vecou v zmysle . Ostatní spoluvlastníci, ktorých spoluvlastnícky podiel predstavuje väčšinu, nemusia mať totiž vôbec záujem vec prenajať, resp. by mohli mať záujem vec prenajať inej tretej osobe, avšak rozhodnutie menšinového spoluvlastníka by im v tom bránilo. Pokiaľ však takto menšinový spoluvlastník učiní, jeho postup nie je v súlade s právom, najmä , a teda z tohto jeho nezákonného postupu nemôžu pre neho vyplývať nejaké práva.

34. Súd na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k nájomnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a V. H.T. H.-W. zo dňa 30.05.2016 konštatuje, že táto zmluva je v zmysle v spojení s od počiatku absolútne neplatná (zmluva svojím obsahom odporuje zákonu - ), keďže je nesporné, že túto nájomnú zmluvu ohľadne spoločnej nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/ XX - uzavrel žalobca ako menšinový spoluvlastník s V. H. H.-W. bez súhlasu a vedomia žalovaných. Súd na absolútnu neplatnosť prihliada z úradnej povinnosti a nie je potrebné, aby absolútnu neplatnosť právneho úkonu namietala strana sporu.

35. Ak teda žalovaní listami zo dňa 19.01.2017 a 25.01.2019 žiadali V. H. H.-W., aby nezapratával parcelu XXXX/XX, resp. mu oznámili, že mu zakazujú danú parcelu akokoľvek užívať, vykonávali svoje práva ako väčšinových spoluvlastníkov vo vzťahu k tretej osobe, ktorá nemala k žiadnej časti spoločnej parcely XXXX/XX žiadne práva (ani z nájomnej zmluvy zo dňa 30.05.2016, keďže táto je vzhľadom na horeuvedené absolútne neplatná). Nárok žalobcu vo vzťahu k žalovaným, ktorým sa domáha zaplatenia sumy 10.000,- eur z titulu náhrady škody v zmysle je teda nedôvodný. V. H. H.-W. nemal žiadne oprávnenie užívať danú parcelu z dôvodu neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 30.05.2016, čo vedie k záveru, že neplatnú zmluvu nemožno vypovedať. A keďže výpoveď z neplatného právneho úkonu nie je možná, sú i dôvody, ktoré viedli V. H. H.-W. k tomu, aby daný spoločný pozemok parc. č. XXXX/XX už neužíval, irelevantné.

36. Je teda právne bezvýznamné v prípade žaloby, ktorej iniciátorom je žalobca, čo sa vo vzťahu žalovaní - V. H.Ň. H.-W. udialo, keďže V. H. H.-W. od počiatku nemal vo vzťahu k parcele XXXX/XX žiaden právny titul na jej užívanie (hoci aj len 1/3-iny z výmery 727 m2) a žalobcovi z takejto absolútne neplatnej zmluvy nevyplývalo právo na platenie nájomného vo výške 2.000,- eur mesačne; žalobcovi teda nevznikla žiadna škoda. Žalobca tým, že prijímal plnenia od V. H. H.-W. z neplatného právneho úkonu, sa dopúšťal bezdôvodného obohatenia, čo nemožno v žiadnom prípade subsumovať pod pojem „škoda“. Pod pojmom „škoda“ sa totiž rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. No a keďže v konaní nebolo preukázané, že medzi žalobcom a V. H. H.-W. existovala riadna platná zmluva, ktorá by žalobcu oprávňovala prijímať od neho peňažné plnenia za prenájom parcely XXXX/XX, vznik ujmy v majetkovej sfére žalobcu vyjadriteľnej v peniazoch nebol v konaní preukázaný.

Okrem toho nebolo preukázané žiadne také konanie/správanie zo strany žalovaných, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako úmyselné konanie proti dobrými mravom. Konanie podielových spoluvlastníkov majúcich väčšinu podielov, ktorým realizujú svoje práva podielových spoluvlastníkov (snažia sa zabrániť v užívaní spoločnej parcely treťou osobou, ktorá nemá k parcele žiadne užívacie právo tým, že podajú návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne tým, že vyzývajú túto tretiu osobu, aby sa zdržala užívania tejto parcely a odpratala z nej svoje veci), nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Keďže nebol preukázaný vznik škody ani úmyselné konanie žalovaných proti dobrým mravom, chýba tu logicky aj ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody a úmyselným konaním proti dobrým mravom.

37. Predpokladom náhrady škody v rámci zodpovednosti podľa je akákoľvek ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia a trvaním jej právnych účinkov. Zodpovednosť navrhovateľa neodkladného opatrenia má objektívny charakter a je daná bez ohľadu na zavinenie. Rozhodujúcou zákonnou podmienkou je zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia; z hľadiska vzniku zodpovednostného vzťahu má rovnaké účinky aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmení prvoinštančné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietne.

38. V spore bolo nesporné, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorému súd na návrh žalovaných uložil povinnosť V. H. H.-W. zdržať sa skladovania akýchkoľvek výrobkov a materiálu a parkovania motorových vozidiel na parcele XXXX/ XX, ktoré uznesenie na základe odvolania zo strany V. H. H.-W. bolo zmenené tak, že návrh žalovaných na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.

39. Hoci v prípade zodpovednosti v zmysle žalobca nie je povinný preukazovať porušenie právnej povinnosti a postačuje preukázať len zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia, resp. to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v rámci odvolacieho konania zamietnutý (čo bolo v

tomto prípade nesporné), žalobca musí preukázať aj to, že mu vznikla škoda, a to v príčinnej súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením.

40. To, že žalobca prijímal plnenia od V. H. H.-W. z neplatného právneho úkonu, čím sa dopúšťal bezdôvodného obohatenia, a teda mu nemohla vzniknúť žiadna škoda titulom ušlého „nájomného“ za obdobie 06/-10/2017, platí aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu podľa . V tomto smere súd poukazuje na body 34. - 36. odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením, ktoré uznesenie bolo následne odvolacím súdom zmenené, v dôsledku čoho bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, vznikla žalobcovi nejaká škoda.

41. Vo svetle vyššie uvedeného súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

42. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -45 zo dňa 15.05.2017 súd uvádza, že toto rozhodnutie bolo vydané na návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom konaní sa vo všeobecnosti nevykonáva rozsiahle dokazovanie a oprávnenosť nároku stačí len osvedčiť listinnými dôkazmi. To, že sa tam nájomca spomína ako osoba, ktorá by bola priamo oprávnená domáhať sa svojich práv, žiadnym spôsobom nepreukazuje, že V. H. H.-W. spĺňa definíciu riadneho nájomcu nehnuteľnosti. Sám odvolací súd v danom uznesení v bode 24. konštatuje, že žalovaní popierali, že by nájomcovi patrilo ako oprávnenému užívateľovi nehnuteľnosti rovnaké právo spočívajúce v prístupe ako žalobcovi a že riešenie tejto otázky ďaleko presahuje rozsah dokazovania pri rozhodovaní súdu v rámci inštitútu neodkladného opatrenia a môže byť predmetom konania vo veci samej.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Žalobu súd v celom rozsahu zamietol, čo znamená úspech žalovaných, preto súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t. j. 100% . O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).