Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-37-2020.pdf
PDF · 80.48 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného C. V. N. V.., so sídlom A. X,. A. F., W. X, XXXX V., F., zapísaný v registri obchodných spoločností (F. B.) č. J. XXXXXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Martin Jánsky, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti povinnému G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/X, XXX XX G., o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 12Er/690/2008-47 zo dňa 04. decembra 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,54 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.10.2013, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 19, § 85j zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
3. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného a poverenia súdu zo dňa XX.XX.XXXX začal súdny exekútor vykonávať exekúciu. Z. XX.XX.XXXX bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe súčinnosti s bankami súdny exekútor zistil, že povinný nemá vedený účet v žiadnej z bánk a nevlastní žiaden majetok.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol že na základe zisťovaní súdneho exekútora mal za to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z príslušného exekučného spisu zistil, že povinný nemá žiaden účet v banke, nevlastní motorové vozidlá a nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, teda nie je vlastníkom žiadneho majetku, postihnutím ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z lustrácii C. I. vyplýva, že naposledy bol povinný zamestnaný v roku 2008 a nie je
poberateľom dôchodku, úrazovej renty, dávky v nezamestnanosti, či nemocenskej dávky. Na základe všetkých zistených súdneho exekútora preto na podnet súdneho exekútora exekúciu zastavil.
5. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi patrí odmena iba za jeden úkon a nie je pritom relevantné, koľkokrát bolo doručované. Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi 10-krát odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a 10-krát odmenu za doručenie exekučného príkazu, ale v oboch prípadoch mu priznal odmenu za jeden takýto úkon. Ďalej priznal súdnemu exekútorovi na základe priloženého exekučného spisu aj náhradu hotových výdavkov vo výške 15,80 Eur. Ide o výdavky, ktoré sú radne zdokladované a založené v spise. Tieto výdavky predstavujú poštovné poplatky. Na základe vyúčtovania exekučných trov, je tak oprávnený povinný uhradiť trovy exekúcie vo výške 79,54 Eur súdnemu exekútorovi.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že jednoznačne nesúhlasí so zastavením exekúcie a má za to, že exekučný súd jednak nedostatočne zistil skutkový stav veci a v napadnutom uznesení absentuje riadne odôvodnenie, čo spôsobuje, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné, nepresvedčivé ba až zmätočné. Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 17.10.2013, t.j. viac ako 6 rokov pred vydaním uznesenia o zastavení exekúcie, a preto je zrejmé, že výsledky zisťovania majetku povinného predložené súdnym exekútorom nemôžu byť v danom prípade aktuálne, a tieto výsledky jednoznačne nemôžu byť spôsobilým podkladom pre vydanie rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekúcie. Súdom konštatovaný stav o nemajetnosti v čase vydania rozhodnutia považuje za nepreukázaný a vydané rozhodnutie v tomto smere za nedostatočne zdôvodnené. S poukazom na uvedené konštatoval, že exekučný súd v danom prípade v čase rozhodnutia o zastavení exekúcie nevychádzal z aktuálnych informácií o majetku povinného, resp. opak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Zároveň poukázal na to, že povinný vzhľadom na svoj vek, mohol alebo v blízkej budúcnosti môže nadobudnúť určitý majetok, resp. existuje odôvodnený predpoklad zlepšenia majetkových pomerov povinného v blízkej dobe. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd zmenil uznesenie tak, že exekúciu nezastavuje a súdnemu exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
7. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
9. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že oprávnený namietal nepreskúmateľnosť a nesprávne zistenie skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. b) a f) C.s.p.).
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 C.s.p.. Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany,
postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná, čo v súdenom spore naplnené nebolo.
12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie pri prejednaní a rozhodovaní veci nevychádzal zo stavu aktuálneho v čase jeho rozhodovania.
13. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, súd zastaví exekúciu v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že pre zastavenie exekúcie sú smerodajným majetkové pomery povinného, a to ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie. Súd v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie podľa tohto ustanovenia môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, t.j. skutočnosti vyplývajúce zo zistení súdneho exekútora. Nemajetnosť povinného v exekučnom konaní musí byť v exekučnom konaná zistená a preukázaná jedine súdnym exekútorom, pričom následne len z týchto zistení vychádza súd prvej inštancie.
14. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v takejto exekúcii by potom dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné či neúspešné a aj vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený.
15. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie na podklade podnetu súdneho exekútora doručeného dňa 17.10.2013, ktorý po preskúmaní majetkových pomerov povinného zistil, že tento nevlastní žiaden majetok, preto boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie síce správne vychádzal zo zistení súdneho exekútora o nemajetnosti povinného a správne poukázal aj na negatívne výsledky lustrácií nachádzajúcich sa v exekučnom spise, avšak súd o zastavení exekúcie rozhodol až uznesením zo dňa 04.12.2019, t.j. viac ako 6 rokov po predložení návrhu súdnym exekútorom na zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu preto možno v tomto smere prisvedčiť odvolacej námietke oprávneného, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nevychádzal z aktuálneho stavu na strane povinného, ale zo stavu neaktuálneho, t.j. stavu spred 6 rokov. Odvolací súd má za to, že doba 6 rokov je pomerne dlhým obdobím počas ktorej sa majetkové pomery na strane povinného mohli podstatne zmeniť, teda mohol nadobudnúť majetok, ktorý by mohol byť exekvovateľný. Ako bolo už uvedené vyššie súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného má vychádzať zo stavu aktuálneho v čase jeho rozhodovania, pričom rozhodovanie súdu prvej inštancie v roku 2019 na základe návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z roku 2013 nemožno považovať za aktuálne zistený stav. Ako vyplýva z pripojeného exekučného spisu, súdny exekútor zisťoval majetkové pomery na strane povinného už v roku 2008 a 2009, neskôr aj dopytmi na rôzne orgány rokoch 2012 a 2013. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval za potrebné prisvedčiť odvolacej námietke
oprávneného a napadnuté uznesenie z vyššie uvedených dôvodov preto nemohol potvrdiť ako vecne správne.
16. Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto potrebné napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Úlohou súdu prvej inštancie bude vrátiť vec súdnemu exekútorovi na opätovné prešetrenie majetkových pomerov na strane povinného a následne v primeranej lehote rozhodnúť o prípadnom návrhu súdneho exekútora.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).