Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/93/2019

Potvrdené rozhodnutím 5To/4/2021
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2021 v Prešove jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/93/2019 zo dňa 08.10.2020."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaných N. S. a C. N. pre spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. zo dňa 09.09.2019 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.10.2020 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný N. S., nar. XX.XX.XXXX D. I., trvale bytom W. XX, okres I.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 17.09.2017 vo večerných hodinách po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s inou doposiaľ presne nestotožnenou osobou vošli cez neuzamknutú vstupnú bránu do riadne oploteného dvora rodinného domu č. XX T. O.. B. D. R., prešli cez dvor k dreveným dverám garáže domu, ktoré sa doposiaľ nestotožnená osoba snažila vypáčiť skrutkovačom, ktorý mala pri sebe a následne nájdenou kovovou tyčou, ktorú našli na dvore rodinného domu, pričom ich poškodili tak, že na nich vylomili lištu v oblasti zámku, následne N. S. vošiel do vedľajšej neuzamknutej kôlne, z ktorej vybral na dvor hliníkový rebrík a po tom, ako ich na mieste vyrušilo svetlo v susednom dvore a brechot psov v susedných dvoroch, z dvora rodinného č. XX T. O.. B. D. R. ušli, čím takto svojím konaním pre majiteľku rodinného domu V.. D. Š. spôsobili škodu vo výške najmenej 30,- €,

t e d a

spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a súčasne spoločne započal konanie v úmysle spáchať trestný čin tým, že si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spáchal vlámaním, aj keď k dokonaniu činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a pokus prečinu krádeže podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 212 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.08.2019.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 44 Tr. zák. súd u obž. N. S. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., lebo trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov s probačným dohľadom a obmedzením zákaz požívania omamných a psychotropných látok, zamestnať sa v skúšobnej dobe, ako aj uložením ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. XT/XXX/XXXX

zo dňa 11.12.2018, právoplatný 11.12.2018, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa súd obž. C. N., nar. XX.XX.XXXX D. I., trvale bytom I., N.. I. XXXX/XX, spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom pre skutok kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo podľa Tr. zák. prečinu porušovania domovej slobody podľa Tr. zák. a pokusu prečinu krádeže podľa Tr. zák. k Tr. zák. účinného do 01.08.2019, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 17.09.2017 vo večerných hodinách po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s obv. N.. S.. vošli cez neuzamknutú vstupnú bránu do riadne oploteného dvora rodinného domu č. XX T. O.. B. D. R., prešli cez dvor k dreveným dverám garáže domu, ktoré sa C. N. snažil vypáčiť skrutkovačom, ktorý mal pri sebe a následne nájdenou kovovou tyčou, ktorú našli na dvore rodinného domu, pričom ich poškodili tak, že na nich vylomili lištu v oblasti zámku, následne N.. S.. vošiel do vedľajšej neuzamknutej kôlne, z ktorej vybral na dvor hliníkový rebrík, pričom z kôlne odcudzili drvič záhradného odpadu nezistenej značky a po tom, ako ich na mieste vyrušilo svetlo v susednom dvore a brechot psov v susedných dvoroch, z dvora rodinného č. XX T. O.. B. D. R. ušli, čím takto svojím konaním pre majiteľku rodinného domu V.. D. Š. spôsobili škodu vo výške najmenej 100,- €,

o s l o b o d z u j e , lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa , súd poškodenú V.. D. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., G. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal pod sp. zn. zo dňa 09.09.2019 obžalobu na obžalovaných N. S. a C. N. pre skutok kvalifikovaný ako spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe ako to je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu i preskúmaní obžaloby súd vo veci nariadil hlavné pojednávania, na ktorých vypočul obžalovaných S. a N., oboznámil a prečítal aj ďalší obsah trestného spisu a v ňom zadovážené dôkazy a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Po prednesení obžaloby predseda senátu poučil oboch obžalovaných o možnosti urobiť niektoré vyhlásenie v zmysle ustanovenia , , .

Obžalovaný N. S. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vyhlásil že sa cíti byť nevinný zo spáchania žalovaného skutku. K veci uviedol, že dňa 17.09.2017 sa v I. stretol s C. N. a sv. I. Š., ktorého následne požiadal o odvoz do mesta R., a to za účelom stretnutia sa s priateľkou. Toto zaregistroval aj C. N., ktorý sa taktiež chcel s nimi zviesť. V R. počas čakania na priateľku pred predajňou H. sa obž. S. rozhodol, že poškodí niečo neďaleko bývajúcemu D., keďže tento ho dal vyhodiť z roboty v T.. Do dvora rodinného domu v ktorom býva D. vstúpil spoločne s N.. Od úmyslu rozbiť okná obž. S. ustúpil, nakoľko to by spôsobilo hluk, a preto sa rozhodol rozbiť mu aspoň dvere. C. N. skrutkovačom vylomil na dverách lištu pričom on zatiaľ vybral rebrík, ktorý zavadzal pri vchode do kôlne, keďže odtiaľ chcel vziať niečo, čím rozbije okno alebo niečo iné. Začali však brechať psy, následne vyšiel sused, a preto obaja utiekli z dvora von, kde ich už v aute čakal sv. Š.V., ktorý ich odviezol späť k H.. Obž. S. tam vystúpil, počkal do druhého dňa a C.M. N. spoločne so sv. Š. odišli do I.. K osobe C. N. obž. S. uviedol, že táto osoba nie je zhodná s osobou obž. C. N., ktorý je v tomto konaní spoločne s ním trestne stíhaný. Obž. C. N. osobne vôbec nepozná. Obž. S. zároveň poprel, že mal úmysel niečo kradnúť a ani nič neukradol. Jednoznačne chcel D. spôsobiť škodu, avšak nie krádežou, ale iba poškodením jeho majetku čo s odstupom času ľutuje.

Obžalovaný C. N. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vyhlásil že nebude vypovedať a trvá na tom, čo vypovedal už v prípravnom konaní, kedy poprel spáchanie žalovaného skutku. V prípravnom konaní obž. N. uviedol, že s obž. S. ako ani so sv. Š. nikdy v meste R., a teda ani v žiadnom rodinnom dome nebol. Obž. S. pozná len zbežne, nikdy sa spolu nekamarátili a ani sa nikdy cielene nestretli.

Zo zápisnice o výsluchu sv. I. Š., ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná so súhlasom strán konania vyplýva, že obž. S. skutočne na jeho žiadosť dňa 14.09. alebo 17.09.2017 odviezol do mesta R., a to spoločne s jemu neznámym chlapcom menom C.. V R. ho obž. S. navigoval, a to až na ulicu s rodinnými domami, kde na žiadosť obž. S. zastal. Obž. S. spoločne s osobou menom C. vystúpili z vozidla pričom mu obž. S. povedal, aby šiel niekam zaparkovať a že on mu potom zavolá, kedy má po nich prísť. Potom čo sa obaja vrátili do vozidla, odviezol obž. S. na adresu, ktorú mu uviedol a on sa spoločne s osobou menom C. vrátil späť do I.. Sv. Š. zároveň uviedol, že tak ako obaja obžalovaní vystúpili z vozidla s jednou igelitovou taškou, tak aj s touto taškou znova nastúpili. Do vozidla určite nenastupovali s inými vecami. Svedok taktiež uviedol, že obž. C. N. pozná, avšak osoba ktorá sa s ním a obž. S. v inkriminovanom čase viezla vo vozidle nebol obž. C. N..

Zo zápisnice o výsluchu sv. poškodenej V.. D. Š. z prípravného konania, ktorá bola po splnení zákonných požiadaviek prečítaná na hlavnom pojednávaní vyplýva, že krádežou záhradného drviča jej bola spôsobená škoda 70 eur a poškodením dverí 30 eur.

Na hlavnom pojednávaní bola taktiež prečítaná výpoveď sv. Z. D. z prípravného konania, kedy uviedla, že v rodinnom dome nachádzajúcom sa v R. na O.. B. XXXX/XX býva spoločne s manželom, avšak vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti je jej dcéra sv. poškod. V.. D. Š.. Dňa 18.09.2017 na polícii oznámila, že zistila poškodenie drevenej lišty garážových dverí v oblasti zámku. Dvere však boli riadne zamknuté. Taktiež bol vytiahnutý hliníkový rebrík a z kôlne zmizla drvička záhradného odpadu, ktorá bola asi 4 roky stará a bola zakúpená za cenu 70 eur.

Po súhlase prokurátora, obž. S. ako aj obhajcu bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o konfrontácii medzi obžalovanými N. S. a C. N. z prípravného konania v rámci ktorej obž. S. uviedol, že dňa 17.09.2017 sa s obž. C. N. určite nestretol a skutok spáchal s úplne inou osobou. Obž. N. taktiež uviedol, že sa s obž. S. dňa 17.09.2017 nestretol.

V rámci prípravného konania bola do spisu zabezpečená najmä zhotovená fotodokumentácia, znalecký posudok ako aj vyčíslenie škody, správy o povesti a registre trestov a priestupkov.

Zo zhotovenej fotodokumentácie je zrejme, kde došlo k spáchaniu skutku.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria MUDr. Alfonza Porvažníka, ohľadom duševného stavu obž. N. S. je zrejmé, že tento príležitostne zneužíva pervitín, bez prejavov závislosti no v čase spáchania trestnej činnosti znalec zhodnotil jeho rozpoznávacie schopnosti ako zachované v plnom rozsahu. Pokiaľ by znalec pripustil požitie pervitínu, je možné pripustiť nepodstatné zníženie jeho ovládacích schopností v čase skutku, pričom pervitín požíval sám, vedome a dobrovoľne, s dostatočnými skúsenosťami o vplyve pervitínu na jeho psychiku. Podľa znalca obž. S. bol a je v súčasnosti schopný chápať zmysel trestného konania. Znalec zároveň nezistil žiadnu chorobu či poruchu kvôli ktorej by bol jeho pobyt na slobode nebezpečný, či pre ktorú by mu bolo potrebné nariadiť ochrannú liečbu.

Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obž. N. S. bol doposiaľ 6 x súdne trestaný, pričom naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 11.12.2018 právoplatným dňa 11.12.2018 na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky výkon ktorého súd podmienečne odložil a zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní 4 a 1 roka s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Obžalovanému zároveň súd uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok, uložil mu povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Súd mu zároveň uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Vo výpise z registra priestupkov má obž. S. sedemnásť záznamov.

Zo správy o povesti na obž. N. S. je zrejmé, že tento sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, pričom však v čase, keď sa tam zdržiaval bolo jeho správanie vždy bezproblémové.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol u obidvoch obžalovaných uznať vinu za prečin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.. U obž. N. S. navrhol upustiť od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Trebišov sp. zn. XT XXX/XXXX a u obž. C. N. navrhol uložiť trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu a zároveň oboch spoločne a nerozdielne zaviazať na náhradu škody.

Obhajca obž N. S. uviedol, že obž. S. sa počas celého prípravného konania priznával k spáchaniu skutku porušovania domovej slobody, keď aj logicky vysvetlil svoju pohnútku ku skutku, a to osobnú pomstu voči I. D.. Vo vzťahu k trestnému činu krádeže v štádiu pokusu uviedol, že k tomuto sa obžalovaný nepriznáva a zároveň mu ani nebolo žiadnym spôsobom konanie preukázané. Vo vzťahu k vine obhajca navrhol obžalovaného uznať vinným z trestného činu porušovania domovej slobody. V otázke trestu navrhol upustiť od uloženia trestu vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. XT XXX/XXXX za neskorší skutok kedy mu bol uložený trest prevyšujúci prípadný trest za skutok, ktorý mu je kladený za vinu v tomto konaní. Obhajca poukazuje na dve poľahčujúce okolnosti, a to priznanie sa k trestnému činu a jeho oľutovanie ako aj napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu, kedy popisoval spôsob ako sa dopustil skutku.

Obhajca obžalovaného C. N. v záverečnej veci uviedol, že vykonaným dokazovaním sa neobjavil žiaden priamy a ani nepriamy dôkaz a takisto ani dôkaz objektívnej alebo subjektívnej povahy, ktorý by ho usvedčoval zo skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Z vykonaného dokazovania - z výpovede samotného obž. N. ako aj z výpovede obž. S. podľa obhajcu jednoznačne vyplynulo, že obž. N. na danom mieste v čase spáchania skutku ani nebol. Obž. S. to potvrdil jednoznačne aj pri konfrontácii a vyplýva to napokon aj z výpovede svedka I. Š.. V tomto smere obhajoba nevidí žiadne rozpory a z toho plynie celkom jednoznačný záver o nevine obž. C. N. z týchto skutkov. Obhajca preto navrhol, aby bol obžalovaný spod skutkov obžaloby oslobodený.

Splnomocnenec poškodenej uviedol, že ak súd dospeje k záveru o vine a treste, potom žiada, aby obžalovaný bol zaviazaný k náhrade spôsobenej škody vo výške 100 eur, ktorú si poškodená v trestnom konaní uplatnila.

Obžalovaný N. S. v záverečnej veci uviedol, že sa priznáva ku skutku porušovania domovej slobody, ale ku krádeži sa nepriznáva, v tejto časti nie je vinný, lebo tento skutok nespáchal. V rámci uplatneného práva posledného slova uviedol, že ľutuje čo spravil, škodu ktorú urobil zaplatil a zároveň sa poškodeným za spôsobenie škody ospravedlňuje.

Obžalovaný C. N. právo záverečnej reči ako aj posledného slova z dôvodu neprítomnosti na pojednávaní nevyužil.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania vo vzťahu k obž. N. S. súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný S. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a pokus prečinu krádeže podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 212 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.08.2019, a to tak po stránke subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným zo skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov. Samotný obžalovaný S. sa k spáchaniu skutku v rozsahu spolupáchateľstvom porušovania domovej slobody priznal pričom aj ostatné vykonané dôkazy najmä výpoveď svedka I. Š. ho zo spáchania tohto skutku usvedčujú. Súd uznal obž. S. vinným aj z pokusu prečinu krádeže kedy obranu obž. S. že tento trestný čin nespáchal posúdil súd ako tendenčnú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Súd neuveril tvrdeniu obž. S., že hliníkový rebrík vybral z kôlne iba preto, lebo mu zavadzal pri činnosti, kedy hľadal niečo čím by poškodil majetok poškodenej. Súd sa v tomto konaní na rozdiel od prokurátora nestotožnil s výškou spôsobenej škody podľa obžaloby, ktorá bola v obžalobe určená sumou najmenej 100 eur a ktorá pozostáva zo sumy 70 eur ako škody spôsobenej krádežou záhradného drviča a sumy 30 eur ako škody spôsobenej poškodením dverí. Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaní ukradli záhradný drvič súd ustálil skutok v

časti spôsobenej škody tak, že protiprávnym konaním obž. S. bola spôsobená škoda vo výške najmenej 30 eur.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na ust. § 44 a § 42 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu obžalovaného, dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že v danom prípade trest ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 11.12.2018, a to trest odňatia slobody vo výmere 3 roky výkon ktorého súd podmienečne odložil a zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní 4 a 1 roka s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania omamných a psychotropných látok, povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie ako aj uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou je na nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti dostatočný, a preto upustil od uloženia súhrnného trestu.

Pokiaľ ide o konanie vo vzťahu k obžalovanému C. N. tu súd poukazujúc na výsledky dokazovania vykonaného predovšetkým na hlavnom pojednávaní uvádza následovné skutočnosti :

V konaní pred súdom nebol vyprodukovaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by obž. N. zo spáchania žalovaného skutku usvedčoval. Obžalovaný C. N. vinu za spáchaný skutok popieral v prípravnom konaní a vinu poprel aj na hlavnom pojednávaní, keď argumentoval, že sa na mieste spáchania skutku nenachádzal.

Vzhľadom k tomu, že tak obžalovaný S., ako aj svedok Š. uviedli, že obž. N. sa nedopustil žalovaného skutku, tak súd nemohol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti skonštatovať, že žalovaného skutkov sa dopustil aj obž. C. N., lebo by tým porušil jednu zo zásad trestného konania. Súd totiž musí byť o vine obvineného jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti presvedčený a v prípade ak sú v tomto smere pochybnosti, tak v zmysle zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech páchateľa, musel rozhodnúť v prospech obžalovaného N., lebo nebolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že skutku sa dopustil aj on, keď túto skutočnosť na hlavnom pojednávaní obžalovaný S., ktorý sa ku skutku priznal a aj svedok Š. nielen že nepotvrdili ale jednoznačne uviedli, že obž. N. sa skutku nedopustil. V tejto časti výpovede obž. S. ako aj svedka Š. súd považoval za vierohodné a nemal dôvod o nich pochybovať. Súd zároveň prihliadol na skutočnosti vyplývajúce z vykonanej konfrontácie, ktorá sa uskutočnila medzi obž. N. S. a obž. C. N..

Súd preto pri rozhodovaní ohľadom viny obž. C. N. zohľadnil predovšetkým výsledky dokazovania vykonaného pred súdom, najmä výpoveď jeho samotného, výpoveď obž N. S. ako aj svedka I. Š., ktorí tak v prípravnom konaní ako aj pred súdom jednoznačne uviedli, že obž. C. N. nebol prítomný pri žalovanom skutku, ale aj vzhľadom na výpovede ďalších svedkov a poškodenej, z ktorých nevyplynulo, že by sa aj tento obžalovaný stíhaného skutku dopustil, alebo na nich mal akýkoľvek podiel. Ak by súd obžalovaného C. N. uznal vinným napriek týmto pochybnostiam, porušil by zásadu „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, pretože rozsudok musí byť učinený so 100 %-nou istotou. Žiadne ďalšie dôkazy nepreukazujú vinu obžalovaného, ani motív, ktorý by ho mal viesť k takémuto konaniu, preto súd konštatuje, že na podklade vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nemožno urobiť spoľahlivý, jednoznačný a nepochybný záver o tom, že obžalovaný C. N. sa dopustil opísaného skutku. Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal za vinného len obžalovaného N. S. a obžalovaného C. N. spod obžaloby oslobodil podľa , pretože nebolo preukázané, že súdený skutok ako spolupáchateľ spáchal aj on. Oslobodenie podľa sa pritom uplatňuje, ak dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto tento skutok spáchal.

Poškodená V.. D. Š. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že sa pripája k trestnému a uviedla, že krádežou jej bola spôsobená škoda vo výške 70,- eur a poškodením dverí škoda vo výške 30,- eur.. Z tohto jej vyjadrenia nie je zrejmé, aby si uplatnila nárok na náhradu škody tak, ako to upravuje ustanovenie . t. j riadne a včas / nenavrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému resp. obžalovaným povinnosť nahradiť túto škodu, ani v akej výške a z akého dôvodu/. Vzhľadom k tomu, že súd uznal zo spáchania žalovaného skutku za vinného iba obž. S., pričom zo skutku vypustil, aby z dvora odcudzili aj drvič záhradného odpadu a na poškodení dverí sa mala podieľať

aj ďalšia osoba, ktorou však nebol obžalovaný C. N., tak súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, lebo dokazovanie ohľadom jej nároku na hlavnom pojednávaní by presiahlo potreby trestného konania a toto by ešte viac predlžilo.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.