Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/5/2020

Potvrdené rozhodnutím 6Co/15/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a sudkýň JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: Y.L. K., I.. XX.X.XXXX, Z. Z. XX, B. proti žalovaným: X/ B. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. B. XX, M. V., X/ B. Z., I.. X.X.XXXX, Z. B. XX, M. V., za účasti intervenienta: FactoFin Plus spol. s r.o., IČO: 46 335 021, Šamorínska 10, Bratislava, zast. JUDr. Tomáš Balážik, Šamorínska 10, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 8. októbra 2020, č. k. 6C/5/2020-184, takto rozhodol: Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovaným 1 a 2 sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Intervenientovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: Y. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. XX, B. proti žalovaným: 1/ B. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XX, M. V., X/ B. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XX, M. V., za účasti intervenienta: FactoFin Plus spol. s r.o., IČO: 46 335 021, Šamorínska 10, Bratislava, zast. JUDr. Tomáš Balážik, Šamorínska 10, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súd intervenientovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.02.2020 sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti stavby / rodinného domu stojaceho v meste M. V., B. XX, I. B. Č. XX O. N. Ú. I., na pozemku umiestnenom v zastavanom území obce M. V. T. O. XXX m2.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú spoluvlastníci pozemku, na ktorom sa nachádza rodinný dom, ktorý je predmetom tejto určovacej žaloby. Tento rodinný dom svojpomocne postavili žalovaní, pričom prácou, ale najmä peniazmi výrazne pomohol žalobca (preinvestoval najmenej 115.000,- Kčs). Žalobca sa minimálne od dokončenia stavby v r. 1988 považuje za jej vlastníka, pričom umožnil žalovaným objekt užívať. Pre prípad, že by sa originárne nadobudnuté vlastnícke právo žalobcu spochybňovalo, žalobca uvádza, že už v r. 1999-2000 objekt vydržal. K vydržaniu navrhol vypočuť žalovaných a svedka W. V.. Odvolával sa na Dohodu o postúpení práv, povinností a nárokov stavebníka, doklad o uznanom vlastníctve žalobcu zo dňa 06.06.1989, čestné prehlásenie žalovaných zo dňa 20.05.2013 a zo dňa 18.08.2014.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že uznali nárok žalobcu v plnom rozsahu a boli si vedomí možnosťou rozhodnutia sporu rozsudkom pre uznanie.

4. Podaním doručeným súdu dňa 08.06.2020 vstúpila z vlastného podnetu do konania spoločnosť FactoFin Plus, spol. s r.o. ako intervenient na strane žalovaných a žiadal žalobu zamietnuť. V podaní uviedol, že má právny záujem na výsledku vykonštruovaného súdneho konania, nakoľko vlastníkom rodinného domu postaveného na pozemku s parc. č. XX vrátane pozemku, katastrálne územie I., T. M. V., T. B., zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, nie sú žalovaní a taktiež už vôbec nie žalobca, ale vlastníkom predmetného rodinného domu nezapísaného na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Bratislava, Správa katastra Pezinok, T. M. V., N. Ú. I.: rodinný dom nachádzajúci sa na parcele č. XX, je intervenient na základe privilegovaného nadobudnutia vlastníckeho

práva v exekučnej dražbe, kde z Uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. XXEr XXXX/XXXX-XXX zo dňa 03.04.2013 (právoplatné dňa 06.05.2014), príslušný súd schválil príklep udelený poverenou súdnou exekútorkou k nehnuteľnostiam pozemok parc č. XX, vrátane rodinného domu postaveného na pozemku s parc. č. XX, katastrálne územie I., T. M. V., T. B..

5. Intervenient mal za to, že spor bol umelo vyvolaný a dohodnutý medzi žalobcom a žalovanými a je reakciou na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 05.11.2019, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.03.2016, ktorým uložil žalovaným (manž. Z.) povinnosť vypratať nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu. V odôvodnení tohto rozsudku súd, okrem iného, uviedol, že zo všetkých tvrdení žalobcu napokon vyplynulo, že sa podaným návrhom snažil iba oddialiť výkon rozhodnutia proti povinnému B. Z. s vopred zjavným neúspechom vo veci a že intervenient na základe príklepu udeleného súdnym exekútorom, ktorý bol neskôr právoplatne schválený súdom, sa stal vlastníkom predmetných vydražených nehnuteľností, ktoré v súčasnosti ešte stále užívajú žalovaní (B. F. B. Z.), čím intervenientovi (pôvodne žalobcovi v konaní o vypratanie nehnuteľnosti) bránia vo výkone jeho vlastníckeho práva v súlade s a intervenient nemôže predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Intervenient poukázal na viaceré účelové žaloby žalobcu Ľ. K., ktoré boli príslušnými súdmi zamietnuté. Ide najmä o súdne konania vo veci podávanej žalobcom Ľ. K. proti oprávnenému GOLD EDEN spol s.r.o. o vylúčenie veci (sporného rodinného domu) z exekúcie vedenej súdnou exekútorkou vo veci oprávneného, S.. Predmetný spor bol vedený na Okresnom súde v Pezinku a z rozhodnutí č. k. XXC/XXX/XXXX -XX zo dňa 27.03.2013 a Krajského súdu Bratislava č. k. XCo/ XXX/XXXX - XX zo dňa 27.03.2013 s právoplatnosťou zo dňa 15.12.2015 bola žaloba žalobcu zamietnutá. Žalobca Ľ. K. sa pokúsil aj o obnovu konania a podal opakovane žalobu „Na obnovu konania“ a príslušné súdy Okresný súd Pezinok Rozsudkom č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 14.03.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.08.2018, sp. zn. . bola žaloba na obnovu konania zamietnutá. V predmetných rozhodnutiach súdov je uvedené, že žalobca Ľ. K. nepreukázal a ani z dokazovania nevyplynulo, že k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na parc. č. XX O. N.. Ú.. I., zapísanému na LV č. XXX má vlastnícke právo, alebo iné vecné právo nepripúšťajúce exekúciu, čo zhodne potvrdili aj súdy druhej inštancie.

6. Podľa (ďalej len ) intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

7. Podľa ods.1 intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa písomným podaním. Ods. 2) vstup intervenienta je prípustný počas celého konania. Ods. 3) v podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Ods. 4) vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

8. Podľa súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

9. Podľa ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa .

10. Podľa ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa , vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.

11. Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Ods. 2) výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

12. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhoduje len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť jeho vstupu do konania. (rozhodnutie NS SR, sp.zn. X H. XX/XXXX).

13. Intervenient vstúpil do konania z vlastného podnetu podaním doručeným súdu dňa 08.06.2020, v ktorom okrem všeobecných náležitostí uviedol tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta do konania súd oznámil žalobcovi aj žalovaným, ktorí neprípustnosť jeho vstupu do konania nenamietli a preto súd o jeho prípustnosti nerozhodoval a spoločnosť FactoFin Plus, spol. s r.o. sa stala intervenientom dňom 08.06.2020, teda doručením podania o vstupe do konania.

14. V zmysle , a rozsudok v tejto veci nie je pre intervenienta záväzný, preto netvorí so žalovanými nerozlučné spoločenstvo, teda vyžaduje sa súhlas žalovaných s prostriedkami procesnej obrany uplatnenými intervenientom, inak na ne súd neprihliada. Žalovaná 2/ vyjadrila súhlas s vyjadrením intervenienta, ktorým vstúpil do konania, a to podaním doručeným súdu dňa 15.06.2020, v ktorom výslovne uviedla, že „Návrh firmy FactoFin Plus, spol. s r.o. vítam.“, preto súd na tvrdenia intervenienta ako prostriedok procesnej obrany prihliadal.

15. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

16. K skúmaniu dôvodnosti žalovaného nároku pristupuje súd až po ustálení, že sporovým stranám prislúcha aktívna a pasívna vecná legitimácia. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu (ex offo). Z toho vyplýva, že súd by bol povinný danosť vecnej legitimácie skúmať aj bez ohľadu na námietku o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaných vznesenú intervenientom v rámci procesnej obrany.

17. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. X H. XXX/XXXX)

18. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (Uznesenie NS SR zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. X H. XXX/XXXX)

19. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa žalobca ani žalovaní nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd pojednával v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil V.. W. B., plnú moc na zastupovanie žalobcu v konaní však nepredložil, ani sa nenachádza v súdnom spise. Na pojednávanie sa tiež dostavil B. Z. ako splnomocnenec žalovaných, splnomocnenie však nepredložil, ani sa nenachádza v súdnom spise.

20. Skúmajúc existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaných súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. XXEr/XXXX/XXXX - 203 zo dňa 03.04.2013, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa 15.03.2016, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 27.03.2013, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XC/X/XXXX - XX zo dňa 14.03.2018 a zistil nasledovné:

21. Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. XXEr/XXXX/XXXX - XXX zo dňa 03.04.2013 právoplatným dňa 06.05.2013 súd schválil príklep udelený poverenou súdnou exekútorkou W.. N. M. na dražbe

nehnuteľností dňa 25.02.2013 k nehnuteľnostiam pozemok parc č. XX, vrátane rodinného domu postaveného na pozemku s parc. č. XX, katastrálne územie I., T. M.Ý. V., T. B..

22. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa 15.03.2016 (potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 05.11.2019), súd na návrh spoločnosti FactoFin Plus, spol. s r.o. (intervenient v tomto konaní) uložil žalovaným povinnosť vypratať spornú nehnuteľnosť.

23. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 27.03.2013 (potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.09.2015) súd zamietol žalobu Y. K. o vylúčenie veci (spornej nehnuteľnosti) z exekúcie.

24. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XC/X/XXXX - XX zo dňa 14.03.2018 (potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 15.08.2018) súd zamietol žalobu Y. K. na obnovu konania o vylúčenie veci z exekúcie.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sporná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve žalovaných, súd však schválil príklep udelený dňa 25.02.2013 na dražbe k spornej nehnuteľnosti a vlastníkom spornej nehnuteľnosti sa v zmysle § 150 ods. 2 Exekučného poriadku stal dňom udelenia príklepu vydražiteľ spoločnosť FactoFin Plus, spol. s r.o. (intervenient). Keďže vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti svedčí intervenientovi, žalovaní nemôžu byť v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pasívne vecne legitimovaní a preto súd žalobu zamietol. Meritom veci sa súd v rozsudku nezaoberal, keďže nebola splnené požiadavka pasívnej vecnej legitimácie.

26. Podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

27. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Žalobný návrh uplatnený žalobcom je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa žalobca domáha autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými.

29. Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobcu alebo neistoty v ich právnom vzťahu.

30. Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní tiež absentuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keďže rozhodnutím vo veci by sa neodstránila spornosť práva a neistota v právnom vzťahu týkajúcom sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keď vyhovenie žalobe by znamenalo vyvolanie ďalšieho súdneho sporu medzi žalobcom a intervenientom, ktorí obaja deklarujú vlastnícke právo k nehnuteľnosti, teda by nebola definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.

31. Podľa ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

32. Napriek skutočnosti, že žalovaní uznali nárok uplatnený žalobcom, súd nemohol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku kvôli nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Žalobca napokon ani návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku nepodal, čo je jedna z podmienok rozhodnutia podľa .

33. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa , súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní a intervenient boli vo veci úspešní, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, preto im patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu, ktorú súd intervenientovi priznal, keďže mu vznikli trovy právneho zastúpenia a ktorú súd žalovaným nepriznal, keďže im žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov