Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_32P-3-2020.pdf
PDF · 70.14 KB
Case nature
Subarea
32P/3/2020
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: Q. Č., Z.. XX.XX.XXXX, T. Č., Z.. XX.X.XXXX T. F. Č., Z.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, deti rodičov: matky - F. P., J.. B., Z.. X.X.XXXX, B. X. X K. X, E., J., a otca - F. Č., Z.. XX.X.XXXX, B. Č. XX, o návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletých detí, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletých detí.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.10.2020 domáhala udelenia súhlasu na zmenu priezviska maloletých detí z priezviska Č., Č. na priezvisko P., P.. Svoj návrh odôvodnila tým, že po zosobášení sa volá a nesie priezvisko P., otec maloletých detí nemá žiadny kontakt s deťmi a maloleté deti sa s priezviskom po svojom otcovi nestotožňujú.
2. Súd z vlastnej činnosti zistil, že matka podala dňa 5.10.2020 na tunajší súd aj návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 12P/160/2020. Z obsahu návrhu matky vyplýva, že maloleté deti žijú dva roky s matkou a jej manželom v Rakúsku. Druhým rokom tam maloleté deti navštevujú školu, sú riadne zabezpečené a je o nich dobre postarané.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“),, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
5. Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. c) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, toto nariadenie sa nevzťahuje na konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, ktoré sa týkajú priezviska a mena dieťaťa.
7. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
8. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
9. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
10. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Táto podmienka musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc súdu na konanie je teda podmienkou konania, ktorej nedostatok vždy predstavuje neodstrániteľnú vadu konania s následkom, ktorým je zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu súd predtým, ako pristúpil ku konaniu vo veci samej, skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci.
11. Podľa oznámenia matky, matka aj maloleté deti žijú v Rakúsku už dva roky, majú tam centrum svojho života, a to aj s prihliadnutím na ich rodinný, osobný a sociálny život. Pri konaniach o starostlivosti o maloletých, ktoré sa týkajú priezviska a mena detí nemôže tunajší súd konať podľa nariadení EÚ. V danom prípade platí, že veci týkajúce sa priezviska detí sú vylúčené z pôsobnosti Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Vo vzťahu k priezvisku detí, pri absencii iného právneho aktu EÚ v zmysle § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa tak uplatní zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V zmysle tohto zákona právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. Do tejto kategórie nepochybne spadá aj právo rozhodovať o zmene priezviska maloletého dieťaťa. Nakoľko pojem obvyklý pobyt nemáme v právnom poriadku riadne zadefinovaný, súd ho musí vždy vyložiť podľa konkrétneho prípadu a jeho okolností. V zásade štát obvyklého pobytu dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Definícia pojmu obvyklý pobyt jednoznačne zodpovedá v tomto prípade pobyt maloletých v Rakúsku, kde sa nachádzajú maloleté deti so svojou matkou a jej manželom a už dva roky tam navštevujú školu. Je teda nepochybné, že štátom obvyklého pobytu maloletých detí je toho času Rakúsko. Práve z tohto dôvodu nemajú naše súdy právomoc rozhodovať o návrhu matky na udelenie súhlasu zmenu priezviska.
12. Na základe uvedeného súd vzhľadom na nedostatok právomoci slovenských súdov na prejednanie veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v súlade s § 9 CSP konanie zastavil a osobitným výrokom vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).