Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cpr-1-2020.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobcu Z. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX R., občan SR, proti žalovanému SHP Harmanec, a. s., so sídlom 976 03 Harmanec, IČO: 00 153 052, zast. Advokátskou kanceláriou Juraj Seitz s. r. o., so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 47 157 437, o zaplatenie 2.223,85 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému - ako svojmu zamestnávateľovi zaplatenia sumy vo výške 2.223,85 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania z každej jednotlivej mesačnej zrazenej sumy 58,- Eur.
2. Žalovaný považoval žalobu žalobcu za bezdôvodnú a neopodstatnenú, a preto žiadal, aby ju súd zamietol. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podanej žaloby zo dňa 20. 01. 2020, písomných vyjadrení sporových strán, Pracovnej zmluvy žalobcu zo dňa XX. XX. XXXX, Prílohy č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX - M. D. XX. XX. XXXX, dohody o zmene pracovnej zmluvy, písomnej žiadosti o okamžité zastavenie zrážok zo mzdy zo dňa 11. 10. 2019, výzvy na zaplatenie dlžnej mzdy zo dňa 21. 10. 2019, elektronickej komunikácie, predžalobnej výzvy na zaplatenie dlžnej mzdy zo dňa 29. 10. 2019, poštových podacích lístkov, mzdových listov, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
4. Pracovno-právny vzťah medzi žalobcom ako pracovníkom a žalovaným ako jeho zamestnávateľom vznikol na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy dňa 01. 12. 2016. Žalobca bol zamestnávaný na pracovnej pozícii K. X. s dohodnutou tarifnou mzdou vo výške XXX,- Eur mesačne. Výplatný termín bol v kolektívnej zmluve dohodnutý na 10. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po odpracovanom mesiaci. V čase prebiehajúceho sporu bol žalobca stále zamestnancom žalovaného. Žalobca tvrdil, že za obdobie apríl 2017 - december 2019 mu nevyplatil časť mzdy a to na základe toho, že mu vykonával zrážky zo mzdy bez jeho vedomia a súhlasu a to na základe podnetu Poštovej banky, a. s. a spoločnosti R Collectors s. r. o., ktorá bola poverená Poštovou bankou, a. s. na požiadanie zamestnávateľa žalobcu/ žalovaného o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy.
5. Žalobca sa domnieval a tvrdil že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorou sa zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, je taktiež spotrebiteľskou zmluvou, kde platí vyvrátiteľná zákonná domnienka v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, že nie je individuálne dojednaná, teda že ju spotrebiteľovi predložil dodávateľ na podpis a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah.
6. Žalobca tvrdil, že neuzavrel žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy zo spoločnosťou R Collectors s. r. o., takúto dohodu neuzatvoril ani so žalovaným ako svojim zamestnávateľom.
7. Žalobca oznámil zhora uvádzané skutočnosti žalovanému so žiadosťou o zastavenie zrážok zo mzdy a to elektronickým spôsobom dňa 11. 10. 2019, pričom mu mal tento odpovedať, že zrážky zastaví, no aj napriek tomu následne vykonal aj ďalšie zrážky zo mzdy.
8. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu začal vykonávať zrážky zo mzdy bez jeho súhlasu od výplatného termínu 10. 05. 2017 do 10. 09. 2019 a to vždy vo výške 58,- Eur každý mesiac. Dňa 10.10. 2019 na podnet spoločnosti R Collectors s. r. o., žalovaný žalobcovi zrazil zo mzdy za september 2019 sumu 367,85 Eur, pričom od 10. 11. 2019 pokračoval žalovaný v mesačných zrážkach zo mzdy žalobcu vo výške 58,- Eur.
9. Žalobca tvrdil, že žalovaný k dátumu podania žaloby/návrhu na vydanie platobného rozkazu nezaplatil žalobcovi časť mzdy za odpracované obdobie apríl 2017 - december 2019 v celkovej výške 2.223,85 Eur a to v čiastkach máj 2017 - september 2019 každý mesiac po 58,- Eur, v októbri 2019 - 367,85 Eur a v období november 2019 - január 2020 každý mesiac po 58,- Eur.
10. Na základe uvedeného a vzhľadom k tomu, že žalovaný mu nevyplatil podľa neho časť „legitímnych“ mzdových nárokov, sa rozhodol domáhať svojho práva na zaplatenie časti neuhradenej mzdy súdnou žalobou.
11. Žalobca tiež požiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom súd jeho návrh uznesením 16Cpr/1/2020-41 zo dňa 20. 02. 2020 zamietol. Na základe podaného odvolania súd druhej inštancie uznesením 15CoPr/1/2020 zo dňa 22. 04. 2020 uznesenie okresného súdu potvrdil.
12. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne k podanej žalobe dňa 02. 07. 2020 vyjadril a uviedol, že žalobu žalobcu považuje za absolútne nedôvodnú a neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu po tom, ako mu bola zo strany spoločnosti Poštová banka, a. s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 doručená Žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 30. 12. 2016 spolu s Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 15. 04. 2015 uzatvorenou medzi Poštovou bankou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, resp. po tom, ako mu boli od spoločnosti R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 doručené dve žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26. 09. 2019 spolu so Zmluvou o úvere pôžičky na bývanie zo dňa 12. 12. 2013 a Dohodou uzatvorenou medzi Poštovou bankou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Zrážky zo mzdy žalobcu boli zo strany žalovaného vykonávané v súlade s ustanovením § 551 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z tohto titulu žalovaný považoval tvrdenie žalobcu o tom, že nedal nikomu žiaden súhlas na vykonávanie zrážok z jeho mzdy, eventuálne, že nepodpísal žiadnu dohodou o zrážkach zo mzdy a takáto dohoda neexistuje, v celom rozsahu za nepravdivé a účelové.
13. Žalovaný ďalej zdôraznil, že nebol a ani nie je žiadnou zo zmluvných strán zhora uvádzaných dohôd. Naopak, tieto vznikli ako výsledok zmluvného konsenzu Poštovej banky a. s. a žalobcu. Uzavretím dohôd tak Poštová banka a. s. a žalobca zasiahli do právneho postavenia žalovaného bez toho, aby tento bol zmluvnou stranou, pretože okamihom doručenia „dohôd“ vznikla žalovanému ako zamestnávateľovi zákonná povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. V prípade ak by tak žalovaný neurobil, zrážky zo mzdy žalobcu by nevykonával, zodpovedal by spoločnosti R Collectors za škodu, ktorá by spoločnosti Poštová banka a. s. vznikla.
14. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na stanovisko Inšpektorátu práce Banská Bystrica (ďalej „IPBB“), ako aj právne názory Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde IPBB na základe inšpekcie práce vykonanej dňa 17. 01. 2020 u žalovaného v dňoch 28. 01. 2020
- 30. 01. 2020, 06. 02. 2020, 10. 02. 2020 a 11. 02. 2020 nezistil zo strany žalovaného porušenie
pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu k vykonaniu zrážok zo mzdy žalobcu. Uvedené vyplýva z Dodatku č. 1 k Protokolu č. 1BB-02-56-2.3/P-E24, A25-20 zo dňa 11. 02. 2020 vydaného IPBB zo dňa 14. 02. 2020, v ktorom okrem iného tento orgán uvádza, že zamestnávateľ (žalovaný) má povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca a odvádzať ich veriteľovi.
15. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
16. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
17. S poukazom na zhora citované hmotnoprávne ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie mal súd za to, že žaloba žalobcu je neopodstatnená. Žalovaný bol povinný ako žalobcov zamestnávateľ vykonať, po predložení právne relevantnej listiny (dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy), mesačné zrážky na uspokojenie odôvodneného práva veriteľa. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v prípade, ak by tento nebol realizoval v zmysle zákona zrážky zo mzdy žalobcu a oprávnenému - Poštovej banke a. s. by tým vznikla škoda, žalovaný by nebol schopný sa exkulpovať zo svojej zodpovednosti a spôsobenú škodu by musel veriteľovi nahradiť. Taktiež možno konštatovať, že žalovaný nebol primárnym účastníkom pôvodných záväzkových vzťahov, v tomto prípade vystupoval už len ako realizátor samotného výkonu v zmysle 5. oddielu Občianskeho zákonníka, (zabezpečenia záväzkov) a to v plnom súlade s platnou právnou úpravou. Súd z tohto dôvodu preto žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. S poukazom na výsledok sporu, v ktorom bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorý bude povinný vyčíslené trovy žalovanému nahradiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).