Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-5CbZm/49/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: M.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, třída G.. M. XXXX/XX, N., T. republika, zastúpený: Mgr. Jakubom Malým, advokát, Cukrová 14, Bratislava, IČO: 42 362 326 proti žalovanému: Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 975 041, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 12.09.2020 sa žalobca domáha, aby súd zriadil:

- záložné právo na obchodnom podiele žalovaného v spoločnosti Arca Capital Finance Group, a.s., s hodnotou vkladu do základného imania 25.000, - EUR eur, čo predstavuje 100 % - ný podiel na jej základnom imaní, v spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 996.000,- EUR, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní, spoločnosti Arca Entertainment, s. r. o. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 5.000,- EUR, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní, spoločnosti Auto Lamač spol. s r.o. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 8.465,- EUR, čo predstavuje 51 %-ný podiel na jej základnom imaní, v spoločnosti BLUESIDE, a. s. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 25.000,- EUR, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní, spoločnosti DELUVIS s. r. o.s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 564 264,- EUR, čo predstavuje 51 %-ný podiel na jej základnom imaní, v spoločnosti ENWO s.r.o. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 750,- EUR, čo predstavuje 11 %-ný podiel na jej základnom imaní, v spoločnosti FG Financial Group - SK, a. s. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 25.000,- EUR, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní, v spoločnosti MediBox s. r. o. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 2.500,- EUR, čo predstavuje 50 %-ný podiel na jej základnom imaní, v spoločnosti Panoramis, s. r. o. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 5.000,- EUR, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní, v spoločnosti Silverside, a. s. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 1.000.000,- EUR, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní,

- záložné právo na všetky existujúce aj budúce peňažné pohľadávky žalovaného voči spoločnosti Arca Capital Finance Group, a.s., Arca Capital Slovakia, a.s., Arca Entertainment, s.r.o., Auto Lamač spol. s r.o., BLUESIDE, a.s., DELUVIS, s.r.o., ENWO, s.r.o., FG Financial Group - SK, a.s., MediBox, s.r.o., Panoramis, s.r.o., Silverside, a.s., splatné aj nesplatné, vzniknuté z titulu vlastníctva obchodných podielov v týchto spoločnostiach, ktorými sa zabezpečujú pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 1.173.703,46 EUR a akéhokoľvek príslušenstva.

2. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel tri Rámcové zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek, na základe ktorých žalovaný vystavil a odovzdal žalobcovi tri vlastné zmenky s bližšie špecifikovanými náležitosťami. Žalobca uviedol, že istina jeho pohľadávok voči žalovanému vyplývajúcich zo zmeniek predstavuje ku dňu vypracovania návrhu, tzn. ku dňu 09.09.2020 súhrnne sumu vo výške 1.173.703,46 EUR, pričom mu vznikol aj nárok na príslušenstvo pozostávajúce z postihov pre neplatenie podľa ustanovenia a nasl. zákon zmenkový a šekový v účinnom znení, a to na úroky vo výške 6 % zmenkových súm odo dňa splatnosti zmeniek, ako aj odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkových súm.

3. Vzhľadom na blížiaci sa dátum splatnosti prvej zmenky žalobca listom zo dňa 30.07.2020 oznámil žalovanému, že nemá záujem poskytnúť mu ďalšiu finančnú investíciu a zároveň ho požiadal o vyplatenie zmenkovej sumy, na ktorú je vystavená prvá zmenka, vzhľadom na to, že vyplatenie prvej zmenky bolo zabezpečené zmenečným ručením p. L.. F. S.. Žalobca vyzval listom zo dňa 30.07.2020 aj ručiteľa na vyplatenie prvej zmenky v čase jej splatnosti. Na tieto listy reagoval žalovaný a ručiteľ spoločným listom označeným „Vyjadrenie k ukončeniu investičnej spolupráce podľa Rámcovej zmluvy zo dňa 25.05.2016 a výzve na uhradenie zmenky“ zo dňa 12.08.2020 tak, že žalovaný eviduje pohľadávky žalobcu vyplývajúce zo zmeniek. Zároveň žalovaný uviedol, že aktuálne údajne nie je oprávnený zmenkovú sumu vyplatiť a že ručiteľ nie je ochotný plniť svoje záväzky vyplývajúce mu z jeho ručiteľského vyhlásenia na prvej zmenke.

4. Dňa 04.09.2020 sa ručiteľ ako štatutárny zástupca žalovaného verejne vyjadril prostredníctvom mienkotvorného média - Denník N, že žalovaný nebude schopný plniť svoje záväzky voči veriteľom, a to v rozhovore zverejnenom na portáli dennikn.sk pod názvom „S. prehovoril: Arca klientom zmenky v plnom rozsahu nevyplatí. Dlhy si chce znížiť v oddlžení pod ochranou súdov“. S prihliadnutím aj na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného, že výška hodnoty majetku žalovaného v ostatnom období klesla, existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia pohľadávok žalobcu voči žalovanému vyplývajúcich zo zmeniek bude ohrozená. Vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu žalovaného, ako ju sám žalovaný verejne prezentuje, ako aj informácie zverejnené v mienkotvorných médiách, napr. v článku „Ekonomický newsfilter: J&T dala ostatným najavo, že Arca nepôjde do lacného bazára“ publikovaný na portáli dennikn.sk dňa 09.09.2020, existuje vysoká pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti dôjde k prevodu majetku žalovaného na tretie osoby, a to aj formou scudzovacích zmlúv, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k výraznému zhoršeniu postavenia žalobcu ako veriteľa žalovaného a o to viac dôvodná je žalobcova obava, že budúca exekúcia pohľadávok bude ohrozená. Dôvodnosť obáv vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom a za rok 2019 nebola zverejnená ani účtovná závierka žalovaného, takže verejne dostupné informácie o vykazovanom majetku spoločnosti sú staré viac ako jeden a pol roka, a teda je možné, že sú značne neaktuálne. Z obchodného registra žalobca zistil, že žalovaný vlastní obchodné podiely vo viacerých spoločnostiach. Z dôvodu nemožnosti aktuálne zistiť hodnotu obchodných podielov, ktoré žalovaní vlastní, navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie na všetky obchodné podiely. S prihliadnutím na uvedené mal za to, že nie je možné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na obchodné podiely považovať za značný nepomer vo vzťahu k výške pohľadávok žalobcu, ktoré navyše žalovaný na základe vlastného vyjadrenia eviduje a existenciu týchto pohľadávok žalobcu čo do výšky aj dôvodu uznal. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd zriadil vyššie uvedené zabezpečovacie opatrenie.

5. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná.

7. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/

zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

8. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

9. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to z fotokópie zmeniek, Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek zo dňa 06.06.2016, Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek zo dňa 28.02.2020, Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek nedatovanej, výpisov z obchodného registra a článkov na portáli dennikn.sk, vyjadrenia k ukončeniu investičnej spolupráce podľa Rámcovej zmluvy zo dňa 25.05.2016 a výzve na uhradenie zmeniek zo dňa 12.08.2020.

10. V tomto prípade boli súdu predložené len fotokópie zmeniek, na zabezpečenie ktorých navrhuje žalobca zriadiť záložné právo. Zmenka je cenný papier, ktorý stelesňuje právo samé osebe, t. j. nie je len dôkazom o práve, ale je právom samým osebe. Pre osvedčenie zmenkového nároku je nevyhnutné predložiť originál zmenky, k čomu v tomto prípade nedošlo. Aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného majiteľa možno odvodiť z ust. zákon zmenkový a šekový, podľa ktorého sa za majiteľa zmenky považuje ten, kto má zmenku, t.j. držiteľ zmenky. Na tomto základe, pre uplatnenie práv v predmetnom konaní je potrebné, aby bola zmenka, ako cenný papier, stiahnutá z obehu, aby bolo zabránené prípadným ďalším prevodom zmenky počas sporového konania, ktoré by mohlo mať vplyv na vecnú legitimáciu žalobcu. V konaniach vyplývajúcich zo zmenky je pre jej legitimačný charakter vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky, pre odstránenie pochybností. Súd má za to, že uvedené platí tak v prípade rozhodovania vo veci samej ako aj v prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení, resp. zabezpečovacom opatrení, pretože možno konštatovať, že bez zmenky niet práva. Súd tak nemal pohľadávku žalobcu za osvedčenú.

11. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca neosvedčil ani obavu z ohrozenia exekúcie. Z predložených dôkazov súd nemal za osvedčené, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním, zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Nestačí len domnienka žalobcu, že z vyjadrenia žalovaného, že výška hodnoty majetku žalovaného v ostatnom období klesla, vyplýva dôvodná obava ohrozenia exekúcie. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojim majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť. Iba samotná skutočnosť, že žalovaný sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie.

12. Ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe týchto skutočností potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo navrhovať (a teda nariadiť) zabezpečovacie opatrenie a zjavne by bola takýmto spôsobom aj porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiaduci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia. Pre jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že žalobca má splatnú pohľadávku, žalovaný vlastní majetok určitej hodnoty a on sa domáha svojho práva.

13. Samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa obmedzí vlastnícke právo žalovaného. Takýmto dôvodom by bolo preukázanie takých skutočností, ktorými by žalobca osvedčil, že žalovaný koná tak, že znižuje hodnotu majetku, ktorý bolo možné exekúciou postihnúť, a to na úkor svojho veriteľa. Z medializovaných informácií, na ktoré žalobca poukazoval, vyplýva zámer žalovaného riešiť svoj hroziaci alebo už existujúci úpadok formou reštrukturalizácie, počas ktorej dochádza ku kolektívnemu uspokojovaniu pohľadávok veriteľov. Ide o legitímny nástroj, ku ktorému dlžník môže pristúpiť na zlepšenie svojej zlej ekonomickej situácie. Takisto to možno považovať aj za určitý spôsob uplatňovania si svojich práv zo strany veriteľov, ktorí tiež môžu zahájiť proces reštrukturalizácie tým, že so súhlasom dlžníka poveria správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Zámer dlžníka podať návrh na povolenie reštrukturalizácie nie je konaním, ktorého dôsledkom je zníženie majetku dlžníka na úkor svojho veriteľa, práve naopak, vedie k záveru o tom, že žalovaný má snahu svojich veriteľov uspokojiť, hoci pomerne podľa výšky, druhu a charakteru ich pohľadávok. Nemožno na základe zámeru dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie (v prípade, že sú na to dané podmienky) konštatovať, že táto skutočnosť je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože by to viedlo k absurdným dôsledkom, kedy každý veriteľ dlžníka by si mohol zlepšiť svoje postavenie pre prípad reštrukturalizácie tým, že v dôsledku nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (len z dôvodu existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a zámeru dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie) by sa jeho pohľadávka stala pohľadávkou zabezpečenou. Reštrukturalizácia je zákonom riadený proces, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov, pričom nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom smere, že môže viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. Týmto postupom nedochádza k likvidácii majetku na úkor veriteľov dlžníka, títo sú účastníkmi reštrukturalizačného konania a majú naň vplyv, ktorý im zaručuje zákon o konkurze a reštrukturalizácie či už prostredníctvom inštitútu schôdze veriteľov, veriteľského výboru alebo schvaľovania návrhu reštrukturalizačného plánu a pod. Zákonná úprava zabezpečovacieho opatrenia má chrániť veriteľa pred takým konaním dlžníka, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k znehodnoteniu majetku alebo majetkovému úbytku na úkor veriteľa, čo nemožno konštatovať, že je daný prípad.

14. Ďalej súd považuje za potrebné dodať, že vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu je potrebné zohľadniť aj zásadu primeranosti, teda že nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky veriteľa a cenou majetku, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie. Súd má za to, že nemožno zriadiť záložné právo na všetky obchodné podiely žalovaného v obchodných spoločnostiach nepoznajúc hodnotu týchto obchodných podielov, nakoľko nemožno pri určení jej výšky vychádzať len z hodnoty vkladu, ktorá je nemenná a nie je závislá od výsledku hospodárenia spoločnosti. Nemožno vylúčiť, že celková hodnota všetkých obchodných podielov by ďaleko presahovala deklarovanú výšku pohľadávky žalobcu a hoci zabezpečenie formou záložného práva na týchto obchodných podieloch by bolo len do výšky žalobcom uplatňovanej pohľadávky, nemohlo by ísť o primeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného, keď postačujúce zabezpečenie by mohlo predstavovať zriadenie záložného práva len na jednom, prípadne viacerých (nie však všetkých navrhovaných) obchodných podieloch žalovaného v bližšie určených obchodných spoločnostiach.

15. Tiež čo sa týka časti návrhu na zriadenie záložného práva na „všetky existujúce a budúce peňažné pohľadávky žalovaného voči spoločnosti vzniknuté z titulu vlastníctva obchodného podielu“, takéto vymedzenie pohľadávky nie je dostatočne určité. Okrem druhového vymedzenia pohľadávky, osoby veriteľa, dlžníka a právneho vzťahu, v ktorom má základ, je pre určenie zálohu rozhodujúce, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Z vymedzenia uvedeného žalobcom nie je zrejmá osoba dlžníka ako ani právny vzťah, z ktorého ma prípadná budúca pohľadávka vzniknúť, keď určenie „z titulu vlastníctva obchodného podielu“ nemožno považovať za dostatočné, nakoľko z titulu vlastníctva obchodného podielu môže dôjsť k vzniku rozmanitých právnych vzťahov (prevod obchodného podielu, náhrada škody, podiel na zisku, vyrovnávací podiel a pod.). Uvedené však platí nielen vo vzťahu k pojmu „budúca pohľadávka“, ale ani pri určení „existujúcej pohľadávky“ nie je možné objektívne relevantným spôsobom zistiť, čo je predmetom záložného práva, keď nie je definovaná osoba dlžníka a právny vzťah, v ktorom má mať pohľadávka pôvod. V ktoromkoľvek momente po zriadení záložného práva tak objektívne nie je možné relevantným spôsobom určiť, ktoré „existujúce“ či „budúce“ peňažné pohľadávky dlžníka sú v danom momente predmetom záložného práva.

16. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade neboli splnené a to z dôvodu neosvedčenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj z dôvodu neosvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa . Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, ale žiadne trovy mu nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.