Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-140-2007.pdf
PDF · 146.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43C/140/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade J.. Ľ. J., Q.. X.X.XXXX, U. T. XX, X., T. X. N. P. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. O. XX, X., obaja zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom AK Mlynárska 19, Košice, proti žalovanému J. Č. X.Z. J., R. F. XX, X., zast. JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou so sídlom Letná 45, Košice, za účasti Okresnej prokuratúry Košice II, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd určuje, že žalobcovia J.. Ľ. J., N. J., N..Č.. XXXXXX/XXX G. J. P. J.Á., N.. D., N..Č.. XXXXXX/XXX sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi administratívnej budovy stojacej na časti parcely registra O. Č.. XX/X, zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXX J., zapísané na S. Č.. XXXX, kat. územia J., K. X. - J., K. X. Z., v rozsahu zameranom ako novooznačená parcela č. XX/X M.. R.. Y. T. XX J., zameranej geometrickým plánom E., Y..N..K.., T. X.X.XXXX, Č.. E. - XX/XXXX, Ú. K. XX.X.XXXX, R. Č.. E.- XXX/XXXX, na zameranie budovy, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku.
Žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.11.2007 žiadali, aby súd určil, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi domu stojaceho na časti R.. Č.. XX M. Q. S. Č.. XXX X.. Ú.. J., M. G. R.. Č.. XX/X M.. R.. Y. T. XX J. E. R. E. Y.. Y. N..K.. Č.. XXX/XX K. XX.XX.XXXX, a zároveň žiadali náhradu trovy konania. Uviedli, že na základe stavebného povolenia vydaného Okresným úradom Košice II odbor životného prostredia zo dňa X.X.XXXX Č.. Ž.-XXX/XXXX-X. bolo žalobcom povolené vykonať k privátnej ambulancii J. R. K. M. R. XXmX Q. R.. Č.. XX X.. Ú.. J.. Už stojaca budova na tejto parcele ako aj samotná parcela Č.. XX Y. T. XXXmX M. Q. S. Č.. XXX X..Ú.. J. vlastnícky patrili a patria Mestu Košice. Rozhodnutím Okresného úradu Košice II odbor životného prostredia zo dňa X.XX.XXXX Č. Ž.-X. bolo žalobcom povolené užívať túto stavbu, ktorá bola aj zameraná na časti R.. Č.. XX zameranej ako parcela Č.. XX/X M.. R.. Y. T. XXmX. Hoci stavebné povolenie znelo na prístavbu, v skutočnosti bola od základov postavená samostatná stavba, samostatný dom napojený samostatne na inžinierske siete a média. Je samostatnou vecou aj z hľadiska občiansko-právnych vlastníckych vzťahov, teda nespĺňa charakter súčastí či príslušenstva hlavnej veci podľa § 120 a 121 Obč. zákonníka je samostatnou vecou v plnom rozsahu využiteľnou ako samostatný dom na samostatných základoch. Ide o dvojpodlažnú budovu so zastavanou plochou XXmX a dvojnásobnou podlahovou výmerou. O charaktere tejto stavby domu svedčí aj odborný posudok Z.. J. W. O.. ktorý opisuje túto stavbu ako samostatnú. Vylúčením súčastí a príslušenstva domu (pričom dom mal slúžiť pôvodne nie s domom vo vlastníctve mesta ale so súkromnou ambulanciou žalobcov podľa pripojených listín) je nutné riešiť aj evidenčne vlastnícky vzťah k tejto stavbe. Pôvodne na žiadosť žalobcov bol dom zapísaný v katastri na S. Č.. XXXX X.. Ú.. J. Q. R. Č.. XX/X. J. Č. J. odmietla prideliť tomuto domu súpisné číslo a docielila zrušenie zápisu tohto domu v katastri nehnuteľností. Rozhodnutím Okresného úradu Košice II X.. K. Č.. C.-X/XXXX-J. M.
D.G. X.X.XXXX mal byť tento list vlastníctva zrušený, no rozhodnutím Krajského úradu v Košiciach kat. odboru zo dňa XX.X.XXXX Č.. C. zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Navrhovatelia sa márne domáhajú nápravy v katastri nehnuteľnosti. Stále vychádzali len z listín, na aký druh stavby znelo stavebné povolenie a nie zo skutočnosti, že v skutočnosti vznikol samostatný dom. Z dôvodov, že zo strany odporcu a mestskej časti Myslava je žalobcom popierané, že ide o samostatnú vec - dom, a tento je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve z titulu zhotovenia veci je spochybňované vlastnícke právo žalobcov, je odmietaná jeho evidencia ako samostatnej veci, odmietané je pridelenie súpisného čísla a následne aj orientačného čísla, iným zákonným spôsobom sa žalobcovia nevedia brániť, je podľa § 80 písm. c) OSP daný preto naliehavý právny záujem na určení ich bezpodielového spoluvlastníctva k predmetnému domu ako samostatnej veci, pričom takýto rozsudok by slúžil zápisu aj v katastri nehnuteľností. Žaloba bola pôvodne podaná proti žalovanému J. X., W. Y. XX, X..
2. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-XXX M. D. XX.X.XXXX určil, že žalobcovia sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi domu stojaceho na časti parcely registra O. Č.. XX/X zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXX J.X, zapísané na S. Č.. XXXX X.. Ú.. J., K. X. J., K. X. Z., v rozsahu zameranom ako parcela Č.. XX/X M.. R. Y. T. XX J.X E. R. E. Y.. Y..N..K.. Č.. XXX/XX K. XX.XX.XXXX R. Č.. XXX/XX T. P. M. R. Č.. XX.
3. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. XXCo XXX/XXXX-XXX M. D. XX.X.XXXX zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa neposúdil procesnú podmienku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva a vec meritórne prejednal, pričom neuviedol úplné a presvedčivé dôvody svojho rozhodnutia, v dôsledku čoho odvolací súd nemohol preskúmať správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa vo vzťahu k hodnoteniu významu jednotlivých posudzovaných skutkových okolností a úvahy súdu, na základe ktorej dospel k záveru o preukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení a dôvodnosti podanej žaloby z hľadiska hmotného práva. Uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť nedostatky doterajšieho procesného postupu a rozhodovania, vyzvať žalobcov na doplnenie tvrdení a preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení a túto otázku následne posúdiť v súlade so zákonom a vyššie uvedenými zásadami ustálenými v súdnej praxi.
5. Dňa X.X.XXXX bola uzavretá nájomná zmluva medzi prenajímateľom J. Č. X.Z. J. a nájomcom J.. Ľ. J., predmetom nájmu boli nebytové priestory v objekte J. J. X. J. K. O. R. XX,XX J.. Nebytové priestory prenajímateľ dáva do nájmu nájomcovi na zdravotnícke účely. Nájomné bolo určené vo výške XXX Y. M. XmX (N.). Z dodatku č. 3 k nájomnej zmluve o nájme a podnájme nebytových priestorov uzavretej dňa X.X.XXXX vyplýva, že nájom sa uzatvára na dobu neurčitú (dodatok vyhotovený dňa XX.X.XXXX).
6. Miestny úrad mestskej časti X. J. prípisom zo dňa XX.X.XXXX oznámil žalobcovi, že na žiadosť zo dňa XX.X.XXXX týkajúcej sa prístavby o rozmeroch XXX C. XXX O. pozostávajúcej z dennej a sociálnej miestnosti dáva nasledovné stanovisko: mestská časť X. J. súhlasí s prístavbou za nasledovných podmienok: stavebník na vlastné náklady zrealizuje prístavbu včítane prekládky podzemných sietí ako aj všetkých ostatných sietí, vybudovaná stavba bude bezodplatne prevedená J. X. J., ďalšie vzťahy medzi vlastníkom J. J. G. Q. J.. J. budú upravené nájomnou zmluvou.
7. Z prípisu R. J. X. zo dňa X.X.XXXX vo veci prístavba k privátnej ambulancii J. XXX vyplýva, že na základe žiadosti zo dňa XX.X.XXXX o vyjadrenie k stavbe - prístavba k privátnej ambulancii J. XXX, doloženej projektovou dokumentáciou súhlasí so stanoviskom starostu J. J. a útvaru hlavného architektúra J. X., nemá námietky k navrhovanej prístavbe na R.. Č.. XX X.. Ú.. X. J., ktorá bude súčasťou jestvujúceho objektu na J. I.. Č.. XXX za podmienok:
- prístavbu zrealizuje nájomca na vlastné náklady bez nároku na náhradu vynaložených finančných prostriedkov
- vynaložené finančné prostriedky budú predstavovať zvýšenie účtovnej hodnoty jestvujúcej nehnuteľností, ktorá je vo vlastníctve J. X.
- budova a pozemok boli zmluvou č. XX/XXXX M. D. Y. J. J., z tohto dôvodu podmienky pre výstavbu prípadne obmedzenie počas výstavby je potrebné dohodnúť s miestnym úradom mestskej časti X. J.
- po ukončení stavby nájomca- stavebník predloží na magistrát mesta Košice kolaudačné rozhodnutie s doložkou právoplatnosti, projektovú dokumentáciu, vyčíslenie finančných nákladov použitých na prístavbu odsúhlasených so správcom objektu.
8. Zo stavebného povolenia č. Ž.-XXX/XXXX-X. M. D. X.X.XXXX vydaného Okresným úradom Košice II odbor životného prostredia, ulica R. XX, X., vyplýva, že Okresný úrad Košice II odbor životného prostredia príslušný na konanie v zmysle zákona č. 222/1996 Z.z. a zákona č. 595/1990 Zb. v spojení s ustanoveniami § 117 zákona č. 50/1976 na základe žiadosti stavebníka J.. Ľ. J., bytom X., J., O. XX, preskúmal žiadosť a povolil stavbu : prístavba k privátnej ambulancii Myslava pozostávajúca z dennej miestnosti a soc. zariadenia o celkovej zastavanej ploche XXmX Q. R.. Č.. XX X.. Ú.. J. vo vlastníctve J. X. R. Y. J.. Ľ.N. J., U. X., J., O. XX. M. N. Ď. T., Ž. R..Č.. XX K. O. T. XXXmX X.. Ú.. J. Q. M. T. M. S. Č.. XXX H. T. T. J. X.. Na základe písomného stanoviska Z.. N. Y. O.. R. J. X. Č.. J.- XX/XXXXX/XXX M. D.Ň. X.X.XXXX budova a pozemok boli zmluvou č. XX/XX M. D. Y. J. J.. Nájomná zmluva medzi prenajímateľom J. X. - J. a nájomcom J.. Ľ. J. na prenájom z pozemku R.. Č.. XX X.. Ú.. J. T. T. XXmX za účelom prístavby k privátnej ambulancii bola uzavretá s účinnosťou od X.X.XXXX na dobu začatia výstavby prístavby až po jej kolaudáciu. Prístavbu zrealizuje nájomca- stavebník na vlastné náklady bez nároku na náhradu vynaložených finančných prostriedkov a tieto budú predstavovať zvýšenie účtovnej hodnoty jestvujúcej nehnuteľností, ktorá je vo vlastníctve J. X.. Stavbu možno začať užívať len na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Stavebník podá po ukončení prístavby návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia.
9. Dňa X.XX.XXXX Okresný úrad Košice II odbor životného prostredia pod č. Ž.-XXXX-XXXX-X. vydalo rozhodnutie vo veci prístavba dennej miestnosti a soc. zariadenia k privátnej ambulancii- užívanie stavby, ktorým Okresný úrad Košice II odbor životného prostredia posúdil návrh žiadateľa J.. Ľ. J. o vydanie kolaudačného rozhodnutia na prístavbu dennej miestnosti a sociálneho zariadenia v privátnej ambulancii, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom Košice II, odbor životného prostredia dňa X.X.XXXX a podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona povoľuje užívanie stavby dennej miestnosti a soc. zariadenia v rámci prístavby k privátnej zubnej ambulancii na pozemku R.. Č.. XX/X X.. Ú.. J. o zastavanej ploche XXmX Q. J. I.. Č.. XXX I. J.. Ľ. J. súkromná zubná ambulancia.
10. Z návrhu na záznam zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že na Okresný úrad Košice odbor katastrálny žalobcovia podali žiadosť o zápis stavby postavenej na J. I.. Č.. XXX Q. R.. Č.. XX/X M.. R. K. T. XXmX T. X.. Ú.. J.. Stavba bola povolená Okresným úradom Košice II odbor životného prostredia č. Ž.-XXX/ XX-X. M. D. X.X.XXXX a na stavbu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie.
11. Žalobca v 1. rade žiadosťou zo dňa X.X.XXXX požiadal J. J. X. J. o vydanie súpisného čísla k stavbe- prístavba k privátnej ambulancii Myslava, pozostávajúca z dennej miestnosti a soc. zariadenia o celkovej ploche XXmX Q. R.. Č.. XX. Zároveň uviedol, že potvrdenie o súpisnom čísle slúži ako doklad na záznam do katastra nehnuteľností.
12. Mestská časť X. J. prípisom zo dňa XX.X.XXXX vo veci : Žiadosť o vydanie súpisného čísla uviedol, že v súvislosti so žiadosťou zo dňa X.X.XXXX mu oznamujú, že J. X. J. určuje súpisné číslo len samostatnej stavbe nie prístavbe. V danom prípade ide o prístavbu na základe rozhodnutia o užívaní stavby vydaného K. X. Z., K. Ž. R..
13. Z výpisu S. Č.. XXXX Okresného Ú. X. Z., X.. Ú.. J. M. D. XX.XX.XXXX súd zistil, že ako vlastníci objektov zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, ostatných objektov (budovy bez označenia súpisným číslom) Q. R.. Č.. XX/X Y. M. J. Ľ. G. P. N.. D., X., J., O. XX.
14. Z kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX I. D. X.X.XXXX vyplýva, že predávajúci J. X. touto zmluvou predáva kupujúcemu J. Č. X.- J. a kupujúci kupuje do vlastníctva nehnuteľností budovu Y.. Č.. XXX na parcele č. XX/X a pozemky parc. č. XX/X Y. T. XXXmX zastavaná plocha, parc. Č.. XX Y. T. XXXmX M. G. R.. Č.. XX/X Y. T. XXXmX zastavaná plocha v katastrálnom území Myslava.
15. Okresný úrad Košice II katastrálny odbor dňa X.X.XXXX vydal rozhodnutie, ktorým zrušil S. Č.. XXXX X.. Ú.. J., kde je zapísaná stavba súpisného čísla na pozemku R.. Č.. XX/X T. T. J.. J. Ľ. G. J. J. P. T. R. X/X G. Q. S. Č.. XXX T. X.. Ú.. J., X. H. M. T. J. X. M. Y. Y. Č.. XXX Q. R. R.. Č.. XX/X.
16. Okresný súd Košice II uznesením zo dňa X.XX.XXXX Č..X.. XXC/XXX/XXXX-XXX nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z oboru stavebníctvo- odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Z.. H. A.. Úlohou znalca bolo posúdiť, či časť domu J. X. J. stojaceho na časti R.. Č.. XX/X zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXXmX M. Q. S. Č.. XXXX X..Ú.. J. v rozsahu zameranej ako R.. Č.. XX/X M.. R. Y. T. XXmX má charakter samostatnej stavby alebo či má charakter prístavby, či táto stavba je samostatnou konštrukčne so samostatnými základmi vertikálnymi aj horizontálnymi konštrukciami strechou, vybavením, napojením na média so samostatným vchodom samostatne využiteľná, či môže byť úplne oddelená, dokonca aj zbúraná bez toho, aby sa pôvodná budova akokoľvek poškodila alebo znehodnotila, či bez nej môže byť pôvodná budova bez akéhokoľvek znehodnotenia nerušene užívaná v celom rozsahu a či môže prístavba plnohodnotne plniť funkciu samostatnej zubnej ambulancie.
17. Znalec v znaleckom posudku č. X/XXXX M. D. X.X.XXXX uviedol, že budova spĺňa statické a konštrukčné požiadavky. Budova nie je konštrukčne prepojená s pôvodnou budovou, krov nie je s pôvodným krovom konštrukčne previazaný a tým nedochádza k statickému spoluspôsobeniu a prenosu zaťaženia cez stropnú konštrukciu, obvodové murivo až do základov. Budova tak isto spĺňa podmienku statického pôsobenia a je z tohto hľadiska samostatnou budovou. Budova spĺňa podmienku tepelno technického pôsobenia a je z toho hľadiska samostatnou budovou. Budova spĺňa podmienku zvukovo izolačného pôsobenia a je z toho hľadiska samostatnou budovou. Budova spĺňa podmienku požiarnej bezpečnosti a je z toho hľadiska samostatnou budovou a z hľadiska požiarneho vytvára jeden samostatný požiarny úsek. Na základe uvedených skutočností a to oddilatovania budovy vzduchovou medzerou a konštrukčného neprepojenia s pôvodnou časťou je budova samostatnou so samostatnými základovými konštrukciami, obvodovými stenami, krokom je samostatným konštrukčným celkom, ktorý aj v prípade konštrukčného narušenia (zbúrania) nedôjde k narušeniu ani porušeniu pôvodnej budovy. Novo realizovaná budova má samostatný vchod v zadnej (v dvornej) časti budovy. Má samostatnú plynovú a Elli prípojku s meračmi. Potrebné je doriešiť samostatnú vodovú prípojku. Pôvodná budova bez akéhokoľvek znehodnotenia môže byť užívaná v celom rozsahu. Prístavba môže plnohodnotne plniť funkciu samostatnej budovy.
18. Právny zástupca žalobcov súdu na pojednávaní uviedol, že súčasťou výroku rozsudku mal byť geometrický plán, ktorý je zastaraný a, že taký nemôže byť súčasťou výroku rozsudku. Išlo o geometrický plán z roku XXXX. Žalobcovia majú záujem zamerať to, čo je predmetom konania geometrickým plánom na vlastné náklady ako súkromný znalecký posudok s geometrickým plánom. Z toho dôvodu žalobcovia navrhli doplniť dokazovanie s tým, že oni požiadajú o vypracovanie súkromného znaleckého posudku na vlastné náklady na zameranie predmetu sporu čo je na ktorej parcele a v akom rozsahu a, ktorý následne súdu predložia ako aj upravia petit žaloby, aby nebolo sporné čo je predmetom konania. Uviedol, že je potrebné definovať presný predmet sporu, teda identifikácia nehnuteľnosti aj podľa katastra. 19. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobcami podaný určovací návrh nie je procesne prípustným nástrojom ochrany ich práva, nakoľko tento žalobný návrh spornosť ani neodstráni, keďže v súlade s rozhodnutím vtedajšieho stavebného úradu ako stavebného povolenia zo dňa X.X.XXXX, ako aj z rozhodnutia zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, že stavba postavená žalobcami bola posúdená jednoznačne ako prístavba existujúcej stavby, čo tiež vyplýva aj z rozhodnutia katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa X.X.XXXX. Jednoznačne zo stavebného povolenia, ako aj z povolenia o dokončení vyplýva, že ide o prístavbu k privátnej ambulancii. Keďže ide o prístavbu k privátnej ambulancii, nemôžu žalobcovia tvrdiť, že sa zmenil účel a že táto stavba môže samostatne fungovať. Zo žiadneho znaleckého posudku nemožno vyvodiť, že prístavba dennej miestnosti k nehnuteľnosti je samostatnou nehnuteľnosťou, na čo má slúžiť.
20. Splnomocnený zást. okresnej prokuratúry poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobcov nebol preukázaný naliehavý právny záujem tak, aby bolo možné predmetnej žalobe vyhovieť. Prikláňa sa k právnym záverom, ktoré boli prezentované PZ žalovanej. Spornú stavbu, ktorá je predmetom konania považuje za prístavu už k existujúcej nehnuteľnosti, nie za novú samostatnú stavbu, čo vyplýva z rozhodnutia stavebného úradu.
21. Právny zástupca žalobcov podaním zo dňa XX.X.XXXX predložil súdu na identifikáciu predmetu konania geometrický plán E., Y..N..K.. Č.. E.-XX/XXXX zo X.X.XXXX Ú. K. XX.X.XXXX R. Č.. E.- XXX/XXXX na zameranie budovy na časti parcely Č.. XX/X ako novooznačená parcela č. XX/X zastavané plochy s výmerou XX J.X. Z toho dôvodu podľa predmetnej identifikácie geometrickým plánom
žalobcovia upresňujú petit žaloby a navrhujú, aby súd vyhlásil tento rozsudok: súd určuje, že žalobcovia J.. Ľ. J. G. J. P. J. sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi administratívnej budovy stojacej na časti parcely registra O. Č.. XX/X zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXX J.X zapísané na S. Č.. XXXX, katastrálneho územia J., K. X. - J., K. X. Z., v rozsahu zameranom ako novooznačená parcela Č.. XX/ X zastavaná plocha s výmerou XX J., zameranej geometrickým plánom E. Y..N..K.., T. X.X.XXXX, č. E. XX/XXXX, Ú. K. XX.X.XXXX, R. Č. E. XXX/XXXX, na zameranie budovy.
22. Právny zástupca žalobcov vo svojom prednese súdu uviedol a poukázal na žiadosť z roku XXXX, na ktorú J. Ú. J. Č. X. J. odpovedal a kde uviedli, že súhlasia s prístavbou za nasledovných podmienok: stavebník na vlastné náklady zrealizuje prístavbu včítane prekládky podzemných sietí, ako aj všetkých ostatných sietí, plyn, elektrina atď.; na vlastné náklady. Vybudovaná stavba bude bezodplatne prevedená J. Č. X. J.. Vybudovaná stavba, teda vec. Čiže už vtedy bolo jasné, že vznikne samostatná stavba. Vec, ktorá má byť prevedená J. Č. X. J.. Ďalšie vzťahy medzi vlastníkom J. Č. J. a nájomcom budú upravené nájomnou zmluvou. Budova bola postavená z finančných prostriedkov žalobcu a žalobkyne, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dokonca tak to bolo zapísané aj na liste vlastníctva. Je to list vlastníctva z roku XXXX. Ide o vec vybudovanú zo spoločných prostriedkov žalobcu a žalobkyne a teda je nesporné, že môže ísť len o vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Celú stavbu financovali žalobcovia z vlastných prostriedkov. Prístavba k zubnej ambulancii nie je možná, zubná ambulancia nie je vecou. Dokonca zubná ambulancia je len spôsob užívania nebytového priestoru, to nie je vec. V skutočnosti by malo ísť o prístavbu k budove žalovaného, pretože hoci má samostatne všetky steny aj základy, tak ide o prístavbu k tejto budove a nie k zubnej ambulancii. Účel užívania je daná vec a to, či ide o samostatnú stavbu alebo o súčasť nejakej inej veci, pri súčasti veci patrí len do právomoci súdu rozhodnúť čo je súčasťou veci a čo je samostatnou vecou. Žalobcovia trvajú na tom, že ide o samostatnú stavbu, k tomu boli tie znalecké posudky, ktoré z technického hľadiska potvrdili, že ide o samostatnú stavbu. Išlo o preukázanie skutočnosti, či má samostatný základ a či je odstránením tej samostatnej stavby nazvané ako prístavba bude mať ujmu alebo nebude mať ujmu pôvodná budova, čo zrejme nebude, pretože jej stav sa absolútne nedotkne. Ničím nie je spojená tá samostatná prístavba nazvaná, ktorá je samostatnou vecou podľa žalobcov a samostatnou stavbou. Poukázal na to, že sám prokurátor tvrdí vo svojom vyjadrení k odvolaniu, že je evidentné, že kompetentný orgán povolil realizáciu prístavby k existujúcej stavbe, pričom žalobcovia túto prístavbu po stavebnotechnickej stránke zrealizovali ako stavbu samostatnú, na ktorú by stavebné povolenie inak neboli dostali. Teda sám prokurátor tvrdí, že ide o samostatnú stavbu. Aj pri nepovolenej stavbe sa rieši vlastnícke právo a vlastníkom je stavebník. Aj pri stavbe, ktorá nespĺňa požiadavky príklad stavebného povolenia, alebo kolaudačného rozhodnutia aj tak. A keď už sám prokurátor hovoril, alebo je toho názoru, že ide o samostatnú stavbu, je bez ďalších pochybností, že nejde o súčasť inej nehnuteľnosti ako takej, pretože dá sa od nej oddeliť s tým, že nebude ani finančne ani funkčne teda aj reálne technicky aj funkčne sa dá oddeliť od budovy pôvodnej vo vlastníctve žalovaného. Čiže nemôže ísť o súčasť veci. Čo sa týka doložky naliehavého právneho záujmu je nesporné, že pokiaľ boli vlastníkmi boli vymazaní žalobcovia a pokiaľ ide o vlastnícke právo žalobcov, keďže súd zistil, že ide o samostatnú vec. Samostatnou vecou môže byť aj prístavba bez ďalšieho, je to riešené v judikatúre, to je jedno. Ide o samostatnú vec vlastnícky patriacu žalobcom, ktorí nie sú zapísaní v katastri nehnuteľností, čo nie sú, čo je zrejmé a evidentné a niet inej právnej formy ako by zabezpečili, že by boli vedení ako vlastníci. V stavebnom konaní, i keď žalobcovia povedali, že to kolaudačné rozhodnutie bolo nesprávne vydané, alebo nezákonné, nie je možné ho zmeniť, pretože nie je možný ani mimoriadny opravný prostriedok. V čase, keď mohli žalobcovia podať riadny opravný prostriedok to nebolo ani potrebné, pretože bez problémov akceptovala správa katastra katastrálny úrad takéto rozhodnutia a zapísalo žalobcov ako vlastníkov. Nemali dôvod podávať v tom čase opravný prostriedok. Ale teraz už nie je možné podať ani mimoriadny opravný prostriedok. Inou formou žalobcovia nemôžu docieliť to, aby boli evidovaní ako vlastníci tejto budovy, teda samostatnej veci. Je neprípustné, aby niekto, kto financuje celú stavbu, nech je to už nazvané ako prístavba, ale ide o samostatnú vec z právneho hľadiska, čo môže posúdiť len súd, aby sa nemohol dovolať toho, že je jej vlastníkom. Žalobcovia čo mali previesť na mestskú časť bezodplatne pokiaľ by to nebolo vo vlastníctve žalobcov. Pokiaľ by to malo byť od samého začiatku súčasť pôvodnej stavby, teda by išlo o zmenu pôvodnej budovy, čo nebolo, stavebníkom by musela byť mestská časť ako vlastník, alebo dokonca až mesto, keďže ešte vtedy mestská časť nebola, ako vlastník tej pôvodnej budovy, čo nebolo. Čiže nešlo o zmenu alebo rozšírenie stavby, teda pôvodného domu. Nešťastné vyjadrenie, že ide o zabezpečenie alebo súčasť ambulancie, pričom ambulancia vecou nie je ani nikdy nebola. Žalobcovia nesúhlasia so žalovanou, že ambulancia je nejakou vecou, súčasťou ktorej by mala byť táto prístavba, to nie je pravda a to ani byť nemôže, z právneho hľadiska je to aj
vylúčené. Je to samostatná vec, ktorá vlastnícky patrí žalobcom, oni ju postavili, financovali. Nie je podstatné, či stavebné povolenie bolo len na jedného z manželov, alebo na obidvoch, aj rozhodnutie o povolení užívať, alebo kolaudačné, vždy je to vecou nehnuteľnou spoločnou.
23. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu poukázala na menný fakt, že skutočne katastrálny úrad zrušil LV žalobcom na tom právnom základe, že z podkladov stavebného úradu mal preukázané, že sa jedná o prístavbu, teda že vlastníkom tejto prístavby je žalovaný. Aj keby sme sa na túto stavbu pozerali ako na čiernu stavbu, tak súd môže túto stavu prikázať, v prípade, že by išlo o čiernu stavbu, do vlastníctva žalovaného ako vlastníka pozemku. A z toho tak isto musí súd vychádzať. Teda súd má už aj okolnosť, že žalobcovia tvrdia, že sa pokúšali preskúmaním rozhodnutia katastrálneho úradu, zmeniť situáciu. Nech tieto okolnosti žalobcovia preukážu súdu. Žalobcovia preukazovali súdu len tie rozhodnutia, ktoré im vyhovovali, teda napr. predložili k žalobe len rozhodnutie, ktorým vlastne boli podchytení ako bezpodielový spoluvlastníci k danej prístavbe. Po ukončení, po kolaudácií mali žalobcovia predložiť finančné náklady danej prístavby, to vyplýva jednoznačne z listinných dôkazov a to z podania z X.X.XXXX. tie povinnosti z X.X.XXXX kedy píše primátor mesta Košice stavbyvedúcemu žalobcov Z.. K. Ľ., čo majú žalobcovia vykonať. Z tohto podania je nesporné, že prístavbu zrealizuje nájomca na vlastné náklady. Nájomcom v tom čase bola aj žalobkyňa v 2./ rade? Nie. Poukázala na odborný posudok z roku 2000 a z toho znaleckého posudku nesporne vyplýva, že tento znalecký posudok nebol vypracovaný na to, že zrealizovali samostatnú vec, ale na to, koľko stála ich realizácia danej prístavby. Čiže aj tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že sa jedná o prístavbu, ktorá nikdy nemala byť vlastníctvom žalobcov.
24. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení (v spise č.l. 317-320) súdu uviedla, že žalobcovia sa pred vydaním rozsudku zo dňa XX.X.XXXX v žiadnom zo svojich podaní nevyjadrili konkrétne k otázke, či majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Prvýkrát rozsiahlejšie sa vyjadrujú žalobcovia v predmetnej otázke v rámci vyjadrenia k odvolaniu. Ďalej uvádzajú, že žalovaný je názoru, že naliehavý právny záujem žalobcov nie je daný, keďže určovaciu žalobu nie je možné vnímať ako súdny prostriedok právnej ochrany, keďže výsledok tohto konania nemôže priniesť odstránenie spornosti vlastníckeho práva s poukazom na nemožnosť zrušenia správneho rozhodnutia. Aj otázka, či samostatná nehnuteľnosť je súčasť veci alebo samostatná vec je rovnako aj otázkou naliehavého právneho záujmu a táto otázka by mala byť dopovedaná predbežne, keďže naliehavý právny záujem je daný len na určení vlastníckeho práva k veci, ktorou je v zmysle občianskoprávnych predpisov. Inými slovami, ak by súd prijal záver, že prístavba (nehnuteľnosť) je súčasťou hlavnej veci budovy ambulancie, tak by žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá nie je vec v právnom slova zmysle. Vo svojom podaní poukázala na rozhodnutie Q. Y. Č. N. M. D. XX.XX.XXXX. Podľa názoru žalovaného, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že prístavba sa realizovala s predpokladom, že bude trvalo určená na spoločné užívanie s danou budovou a práve na tento účel bolo vydané stavebné povolenie. Počas stavebného konania bolo preukázané, že účel postavenej prístavby je trvalo daný na spoločné užívanie, ako obslužná miestnosť pre hlavnú vec, kde sa nachádza stomatologická ambulancia. Preto niet pochýb o tom, že ak by sme mali posudzovať subjektívne kritérium, či prístavba podľa svojej polohy aj patrí k hlavnej budove, tak odpoveď je zreteľne kladná. Ak by sme posúdili prístavbu ako samostatnú vec a došlo by k zmene jej vlastníka, tak to automaticky neznamená aj zmenu jej účelu a ten by ostal nezmenený, je možné dôvodiť záver o naplnení subjektívneho kritéria, keďže pre jeho posúdenie nie je významné kto je vlastník, ale výlučne posúdenie kategórie vec a jej súčasť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ak by sme posudzovali dané kritérium len z hľadiska speňaženia, tak je možné prísť k jednoznačnému záveru, že oddelením prístavby sa znehodnotí aj vec hlavná, keďže bude mať nižšiu hodnotu ako s prístavbou. Omnoho dôležitejšie je funkčné hľadisko. V konaní bolo preukázané, že prístavba má slúžiť ako prezliekareň a servisná miestnosť pre hlavnú ambulanciu, preto je podľa názoru žalovaného nespochybniteľne funkčné prepojenie, ktoré z hľadiska posúdenia znehodnotenia oddelením napĺňa druhé kritérium. Oddelením prístavby by došlo k znehodnoteniu veci hlavnej, v ktorej sa nachádza ambulancia, keďže tá by z celkového hľadiska nemohla fungovať rovnako funkčne ako pred oddelením prístavby. Má za to, že prístavbu nie je možné považovať za samostatnú vec a preto žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nej.
25. Právny zástupca žalobcov vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX (v spise č.l. 340 - 345) uviedol, že žiaden správny orgán nikdy nerozhodoval o vlastníckom práve k budove, povolenej stavbe. Katastrálny správny orgán absolútne nemá právomoci rozhodovať o vlastníctve nehnuteľnej
veci, ani jej charaktere, ani vlastnícke právo meniť, rozhoduje len o zápise nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Žalobcovia dôvodne zotrvávajú na svojom stanovisku, že iná zákonná možnosť, než určovacou žalobou na súdu ako odstrániť neistú situáciu žalobcov ako byť zaevidovaný ako vlastník v katastri nehnuteľností nie je možná z procesných dôvodov. Správne konanie o zázname v katastri nehnuteľností nie je takým správnym konaním, v ktorom by mohla byť riešená otázka vlastníctva. Aj vzhľadom na to, či sa stavba označená ako prístavba je samostatnou nehnuteľnosťou v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo ide o súčasť veci v zmysle § 120 Občianskeho zákonníka. Právoplatné rozhodnutia v správnom konaní nemožno napadnúť ani riadnymi ani mimoriadnymi opravnými prostriedkami, nemôžu byť zrušené ani zmenené. Žalobcovia pôvodne boli zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti, preto nemali ani právny dôvod a procesnú možnosť podávať proti nim opravné prostriedky. Ak je základnou právnou otázkou posúdenie, či žalobcami zhotovená stavba označovaná ako prístavba je samostatnou nehnuteľnosťou, alebo súčasťou inej nehnuteľnosti vedenej vo vlastníctve žalovanej ako budova, je nesporné, že len súd je oprávnený posúdiť z občianskoprávneho hľadiska, či ide o samostatnú vec alebo súčasť inej veci. Určovacia žaloba je preto jediný možný právny prostriedok na ochranu vlastníctva práva žalobcov, odstránenie právnej neistoty žalobcov ku žalovanej a tretím osobám, zápis ich vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, umožnenie s vecou ich vlastníctva disponovať, nakladať, čo nie je možné dosiahnuť verejnou listinou v stavebnom konaní. Naliehavý právny záujem je daný aj z titulu, že skutočný vlastník nie je ako vlastník evidovaný v katastri (evidovaný je žalovaný pri svojej budove) a ak zhotovenie veci stavby je originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva (R15/1989) a vlastníkom je od samého začiatku ten, kto vec zhotovil pre seba. Postavil stavbu na vlastné náklady bez ohľadu, či ide o stavbu oprávnenú, legálnu, so stavebným povolením alebo bez stavebného povolenia, prípadne postavenú nie v súlade so stavebným povolením, je vlastníkom zhotovenej veci. V prípade nelegálnej stavby je vecou následného správneho alebo súdneho konania ohľadne takej stavby stále len proti tomu kto je jej vlastníkom, stavebníkom. Žalobcovia nežiadali skúmať kolaudačné rozhodnutie správneho orgánu, keďže kolaudačné rozhodnutie nie je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Je nesporné, že v stavebnom konaní má právomoc rozhodovať stavebný úrad ako správny orgán. Tu však nejde o skúmania takéhoto rozhodnutia. Súd v tomto konaní má jedine posúdiť či stavba postavená žalobcami označená ako prístavba podľa stavebného konania je samostatnou vecou alebo súčasťou pôvodnej budovy žalovanej, z občianskoprávneho hľadiska § 119 a § 120 Občianskeho zákonníka. Nie je dôvod prihliadať na katastrálne konanie o zápise, ktoré má len evidenčný charakter. Aj keď žalobcovia boli zapísaní v katastri ako vlastníci k predmetnej budove a na návrh žalovanej bol tento zápis zrušený. Teda nie žalobcovia, ale žalovaná sa domáhala zmeny zápisu vlastníka, no po podaní opravného prostriedku bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zrušení LV ako nezákonné zrušené rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu. Následne návrh žalovanej na zrušenie zápisu v katastri bol zamietnutý rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX a na odvolanie žalobcov odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol návrh žalovanej J. Č. X. J. zamietnutý a zamietol odvolanie žalobcov. Nešlo teda o rozhodovanie o návrhu žalobcov, ktorí by sa domáhali zmeny zápisu ako zavádzajúce uvádza žalovaná, ale o zamietnutie návrhu žalovanej na opravu, zmenu zápisu v katastri. Nepravdivé je aj tvrdenie, že žalobcovia mohli preskúmať predmetné rozhodnutie v rámci správneho súdnictva, čo neurobili. Urobili tak správnou žalobou, ktorú Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX zamietol výslovne z procesných dôvodov, že rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanej J. Č. X. J. na opravu v katastri potvrdený odvolacím správnym orgánom rozhodnutím zo dňa 3.5.2006 nie je takým rozhodnutím, ktorým by sa menili a boli dotknuté práva žalobcov. Bol v skutočnosti zamietnutý návrh žalovanej na začatie správneho konania. Je preto bez pochybností, že v tomto správnom konaní nemohlo byť absolútne rozhodované o žiadnych právach a už vôbec o vlastníckych právach žalobcov, nemôže byť preto ani súd v tomto konaní viazaný takým správnym konaním a označeným rozhodnutím. Tvrdenie žalovanej o záväznosti takýchto rozhodnutí v správnom konaní je úplne zavádzajúce a scestné bez ozrejmenia si predmetu, o čom správne orgány konali alebo rozhodovali. Je to pre žalobcov až nepochopiteľné. Vôbec to nemá a nemôže mať vplyv na posúdenie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov na určovacej žalobe. Práve žalobcovia poukazujú, že nemajú žiadnu inú zákonnú možnosť uplatňovať ochranu svojich vlastníckych práv. žalobcovia podrobne argumentovali a preukázali celým radom dôkazov už vykonaných, že stavba označovaná ako prístavba je samostatnou nehnuteľnou vecou v zmysle ust. § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a nie súčasťou inej veci podľa § 120 Občianskeho zákonníka, čo môže posúdiť v zmysle občianskoprávnych predpisov výlučne súd.
26. Žalobcovia taktiež uviedli judikatúru posudzovania veci ako súčasti inej veci v dostatočnom rozsahu v tomto konaní. K ďalšiemu judikátu citovanému k prístavbe poukázali na citáciu samotnou žalovanou (str.7 prvý odsek), „Ak sa však „prístavba“ posudzuje len z hľadiska funkčného prepojenia dvoch stavieb (napríklad spojovacou chodbou a podobne), nemožno obvykle uvažovať v kategórii vec a ich súčasť.“ V konkrétnom prípade stavba postavená žalobcami mimo jediného otvoru na dvere v súčasnosti neužívanom, nie je absolútne ničím prepojená s prevádzkou zubnej ambulancie, ktorá ani vecou nie je. Je výmysel žalovanej, ničím nepodložený, že sa prístavba realizovala s predpokladom, že bude trvalo určená na spoločné užívanie s „hlavnou budovou“, o budove nebolo ani reči a nebolo tak vydané ani stavebné povolenie ani užívacie povolenie. Prístavba vôbec nemá charakter obslužnej miestnosti pre hlavnú vec (podľa žalovanej budovu), nevedno odkiaľ toto berie. Spôsob užívania nehnuteľnej veci nesúvisí s vlastníckym právom takej nehnuteľnej veci, na ktoré nemôže mať vplyv. Ani v súčasnosti budova postavená žalobcami nie je užívaná ako obslužná miestnosť ambulancie. Rovnako nemožno súhlasiť, že oddelením stavby postavenej žalobcami (čo fyzicky, stavebne a funkčne je aj teraz), by sa mala znehodnotiť samotná budova (pôvodná) vo vlastníctve žalovaného. Nevedno odkiaľ toto žalovaná berie a aké dôkazy ju k takému tvrdeniu oprávňujú. To, na čo mohla byť stavba žalobcov používaná, vôbec neznamená žiadne funkčné prepojenie s budovou, ani ambulanciou v nej zriadenou žalobcom. O možnosti fyzického oddelenia bez akéhokoľvek vplyvu na budovu žalovanej, ktorú nadobudla od mesta Košice aj hodnotovo bez prístavby - budovy žalobcov, rovnako bez akéhokoľvek znehodnotenia, dokazuje najmä znalecký posudok Z.. A. T. tomto konaní, ale aj iné dôkazy, ako aj odborný posudok Z.. J. W. O. Č..X/XXXX. Ďalej uviedli, že ak by od samého začiatku mala byť stavba súčasťou pôvodnej budovy, išlo by o prestavbu, či úpravu, rozšírenie budovy, kde by muselo byť stavebníkom Mesto Košice, ako vlastník budovy v tom čase. Mesto by si nedávalo akúsi podmienku prevodu takej stavby do vlastníctva vlastníkovi budovy, ak už zo začiatku by stavba bola jeho vlastníctvom, neprenechávalo by do nájmu časť svojho pozemku pod stavbou, ktorá mala byť od začiatku jeho (viď podpísaná nájomná zmluva predložená súdu). Navyše podľa ohodnotenia pri prevode U. Č..Y.. XXX z mesta Košice na žalovanú, práve sporná budova, stavba žalobcov, nebola ani hodnotovo prevádzaná na žalovaného, nebola preto predmetom prevodu, hoci je v súčasnosti stavba žalobcov nedôvodne aj graficky evidovaná s budovou žalovaného, čo je neprípustné.
27. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
28. Podľa ust. § 119 ods. 1,2 Obč. zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
29. Podľa ust. § 120 ods. 1,2 Obč. zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
30. Podľa ust. § 136, ods. 2 Obč. zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
31. Žalobcovia ako manželia postavili budovu spoločne na vlastné náklady, zo spoločných finančných prostriedkov .
32. Znalec z odboru stavebníctva mal dokázať to, či stavba nazvaná ako prístavba ku stomatologickej ambulancii je samostatnou vecou, alebo súčasťou veci. Súd poznamenáva, že ambulancia zubárska nie je vecou v zmysle § 119 Občianskeho zákonníka, je to len spôsob užívania časti nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú v budove žalovaného. Znalecký posudok mal preukázať, či je fyzicky možné odčleniť tú prístavbu od pôvodnej stavby, že by nedošlo k žiadnemu porušeniu pôvodnej stavby, teda pôvodnej budovy žalovaného. V konaní táto skutočnosť bola súdu jednoznačne preukázaná, je daná možnosť fyzického oddelenia bez akéhokoľvek vplyvu na budovu žalovanej ako aj bez akéhokoľvek znehodnotenia. (pretože podľa § 120 Občianskeho zákonníka sa súčasťou veci rozumie to, čo sa nemohlo odstrániť od pôvodnej veci, aby nedošlo k znehodnoteniu pôvodnej veci).
33. Čo sa týka skutočnosti, či sporná budova, ktorú postavili žalobcovia a ktorá bola označená v rozhodnutiach stavebných orgánov ako prístavba k privátnej ambulancii, má byť súčasťou privátnej ambulancie predovšetkým je potrebné definovať, čo je to privátna ambulancia. Privátna ambulancia nie je nehnuteľnou vecou podľa § 119 Obč.zák. a súd poukazuje na judikatúru, že rozhodnutie v stavebnom
konaní stavebného úradu nie je podstatné pre rozhodovanie, či ide z občianskoprávneho hľadiska o samostatnú vec alebo súčasť veci podľa § 120 Občianskeho zákonníka.
34. Riešenie otázky vzniku stavby ako samostatnej veci či súčasti pôvodnej nehnuteľnosti je nutné odvíjať z občianskoprávneho hľadiska a nie zakladať na existencii rozhodnutí z oblasti stavebného práva. Prípadné pochybenie správneho orgánu v otázke zámeny prístavby majúcej charakter súčasti nehnuteľnej veci za samostatnú stavbu a z toho sa odvíjajúce rozhodnutie s dôsledkom premietnutým i vo vzťahu ku katastru nehnuteľnosti, nepredstavuje právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať právny vplyv na vznik stavby z hľadiska občianskoprávneho. Súdu bolo preukázané, že inú možnosť žalobcovia, než určovacím výrokom na určenie vlastníckeho práva, nemajú ako napraviť nesprávny zápis v katastri nehnuteľností v rozpore so skutočným vlastníckym právom, a tomto prípade je tu daný naliehavý právny záujem. Súd mal zistiť, či z občianskoprávneho hľadiska tá prístavba je samostatnou vecou alebo súčasťou niečoho pričom nie je viazaný rozhodnutím stavebného úradu. A teda zistil, že stavba označovaná ako prístavba je samostatnou nehnuteľnou vecou v zmysle § 119 ods. 1,2 Obč.zák. a nie súčasťou inej veci podľa § 120 Obč.zák. Budova postavená žalobcami mimo jediného otvoru na dvere v súčasnosti neužívanom nie je absolútne ničím prepojená s prevádzkou zubnej ambulancie, ktorá ani vecou nie je. Budova postavená žalobcami je teda samostatnou vecou, vo vlastníctve žalobcov a bez rozhodnutia súdu bude stále ich postavenie ako vlastníkov neisté, spochybňované a bude bránené v jeho evidencii a nakladaní s nehnuteľnosťou vo svojom vlastníctve.
35. Podľa platnej procesnej úpravy účinnej od 1.7.2016 zákon č. 160/2015 Z.z. možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, čo tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu ( § 137 písm./c ) Civilného sporového poriadku.
36. Vychádzajúc zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu ( § 470 ods. 2 veta prvá CSP) je potrebné existenciu procesnej prípustnosti určovacej žaloby posudzovať podľa procesného právneho predpisu účinného v čase začatia konania, teda podľa § 80 písm./ c O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
37. V tejto veci ide o určovaciu žalobu, predpokladom úspešnosti ktorej je existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.
38. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde je postavenie strán sporu neisté. Preto zmyslom určovacej žaloby je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak.
39. V konaní bola preukázaná podmienka procesnej prípustnosti žaloby. Konštrukcia procesnej prípustnosti tzv. určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca tvrdí určitú existenciu alebo neexistenciu určitého práva, čo znamená, že prípadný vyhovujúci výrok bude mať deklaratórne účinky. Preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu je podmienkou procesnej prípustnosti žaloby jednak v predchádzajúcej procesnej právnej úprave a rovnako aj za účinnosti CSP.
40. Súd má za to, že iná možnosť, než určovacou žalobou na súde ako odstrániť neistú situáciu žalobcom, ako byť zaevidovaný ako vlastník v katastri nehnuteľností nie je možná z procesných dôvodov. Súčasný stav v katastri nehnuteľností je v rozpore so skutočným vlastníckym vzťahom k predmetu konania a bez rozhodnutia nie je možné odstrániť neisté postavenie žalobcov. Vlastníkom stavby, ktorá je predmetom konania a ktorá stavba je samostatnou vecou z občianskoprávneho hľadiska je v katastri vedený žalovaný a to ako súčasť pôvodného domu, nie nejakej ambulancie. Žalobcovia, ktorí túto
stavbu financovali na základe stavebného povolenia ako vlastníci zapísaní nie sú. Čo sa týka inej formy vyriešenia toho, aby žalobcovia boli zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností bolo v konaní preukázané, že žalobcovia sa pokúsili riešiť vec v správnom konaní opravou nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľností, avšak bezvýsledne, o čom boli súdu predložené rozhodnutia v správnom konaní s tým, že kataster odmietol meniť záznam, ktorým bolo vymazané vlastnícke právo žalobcov a to stále s poukazom na stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie s rozhodnutím o povolení stavbu užívať v stavebnom konaní. Z hľadiska stavebných predpisov čo i len mimoriadnym opravným prostriedkom nemožno napadnúť nesprávnosť kolaudačného rozhodnutia. Nie je možné ani domáhať sa zmeny užívania stavby, pokiaľ k stavebným zmenám nedošlo potom ako bolo vydané stavebné povolenie, o čo sa tiež žalobcovia snažili avšak bezvýsledne. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia na základe stavebného povolenia, následne rozhodnutia, po posúdení návrhu o vydanie kolaudačného rozhodnutia, o povolení užívania stavby a predloženého odborného posudku boli zapísaní ako vlastníci budovy, nemali preto dôvod napádať kolaudačné rozhodnutie v tom čase a lehoty uplynuli, žalobcovia v tom čase boli zapísaní ako vlastníci . Za týchto okolností v súčasnosti iná možnosť, než určovacou žalobou na súde ako odstrániť neistú situáciu žalobcom, ako byť zaevidovaný ako vlastník budovy v katastri nehnuteľnosti, nie je možná z procesných dôvodov. Teda niet inej právnej možnosti ako docieliť to, aby žalobcovia boli ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností, než domáhať sa určovacou žalobou.
41. Naliehavý právny záujem je preto bez pochybností preukázaný ako aj to, že ide o samostatnú nehnuteľnú vec a súd na základe vyššie uvedených skutočností určil, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi administratívnej budovy stojacej na časti parcely registra O. Č.. XX/X, M. R. G. Q. Y. T. XXX J., M. Q. S. Č.. XXXX, X. Ú.M. J., K. X. - J., K. X. Z., T. N. M. G. Q. R. Č.. XX/X M. R. Y. T. XX J., M. E. R. E. Y..N..K.., T. X.X.XXXX, Č.. E.- XX/XXXX, Ú. K. XX.X.XXXX, R. Č. E. XXX/XXXX, Q. M. U., ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa ust.§ 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. V tomto konaní boli plne úspešní žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorým vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).