Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-80-2018.pdf
PDF · 159.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/80/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej v právnej veci žalobcu: Š. P. -TELESERVIS, Staničná 218/52, 076 15 Veľaty, IČO: 43 541 101, právne zastúpeného: IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.04.2017, č. OPS/ BEZ/2017/3321, O-102/2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou osobne 20.06.2017 na Krajský súd v Košiciach žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ktorým je Národný inšpektorát práce, zo dňa 13.04.2017, č. OPS/ BEZ/2017/3321, O-102/2017, ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 09.12.2016 č. 502/16/ L, vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobcovi voči žalovanému priznať právo na náhradu úplných trov konania. Alternatívne navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že od uloženia pokuty sa upúšťa.
2. Správny orgán prvého stupňa - Inšpektorát práce Košice rozhodnutím z 09.septembra 2016 uložil žalobcovi na základe § 19 ods.1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o Inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 2.000 Eur za porušenie povinností podľa § 2 ods.1 písm. a/ tretí bod, konkrétne § 6 ods.1 písm. o/ v nadväznosti na § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré porušenie spáchal tým, že ako zamestnávateľ nezaradil zamestnanca Š.C. F.C. na výkon práce so zreteľom na jeho kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov na zaistenie BOZP a dovolil mu vykonávať práce, ktoré nezodpovedajú týmto predpokladom, t.j. kvalifikačným a odbornej spôsobilosti, a to dňa 22.04.2016 o 9:10 hodine. Uzavrel, že v uvedený deň uvedená osoba obsluhovala zariadenie na plnenie motorových vozidiel LPG bez odbornej spôsobilosti a platného preukazu na vykonávanie tejto činnosti.
3. Žalobca podal odvolanie proti označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09.09.2016 a žiadal odvolací orgán, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil. Argumentoval tým, že neboli splnené predpoklady uplatnenia zákona o inšpekcii práce a § 2 ods.1 písm. a/ tretí bod, konkrétne § 6 ods.1 písm. o/ v nadväznosti na § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z., a poukázal na nedostatky výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým mu uložil pokutu
vo výške 2.000 eur, pre porušenie uvádzaných ustanovení zákona, za ktoré nezodpovedá a namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu a právne posúdenie a nedôsledné odôvodnenie výšky pokuty v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, vrátane chýbajúcich úvah vedúcich k uloženiu výšky sankcie.
4. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a toto potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Urobil tak po zhodnotení právneho a skutkového stavu po preskúmaní predmetného rozhodnutia a súvisiaceho spisového materiálu. Uzavrel, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania vystupujúc v pozícii zamestnávateľa konal v rozpore s § 6 ods. 1 písm. o) v nadväznosti na § 16 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o BOZP. Preto vychádzajúc z predmetných ustanovení je zrejmé, že bolo povinnosťou prevádzkovateľa čerpacej stanice na PHM a LPG zaradiť na výkon práce na tomto pracovisku takú osobu, ktorá je odborne spôsobilá tak, ako o tom pojednáva vyššie zmieňovaný § 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP. Z inšpektormi práce obstaraných zápisníc o podaní informácie vyplynulo, že účastník konania v čase svojej neprítomnosti dňa 22.04.2016 poveril svojím zastupovaním na čerpacej stanici Č. zamestnanca Š. F., ktorý však nebol oprávnený obsluhovať plynové zariadenie na plnenie nádob motorových vozidiel skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi. Menovaný v tomto čase (dňa 22.04.2016 o 09:10 h) navyše vykonával prácu spočívajúcu v plnení kovovej tlakovej nádoby na prepravu plynov na zariadení slúžiacom len na plnenie nádrží motorových vozidiel, čoho boli inšpektori práce očitými svedkami a čo vyhodnotili ako zvlášť závažný nedostatok odôvodňujúci vydanie ústneho zákazu na používanie tohto pracovného postupu.
5. Žalovaný k odvolaním napadnutému rozhodnutiu uviedol, že skutkový stav bol preukázaný, lebo v dňoch 22.04.2016 a 26.04.2016 vykonal inšpektorát práce u žalobcu, na prevádzke: čerpacia stanica PHM a LPG Č., inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania. Zamestnanec žalobcu F. podpisom potvrdil, že pre žalobcu vykonáva prácu spočívajúcu v obsluhe čerpacej stanice PHM aj LPG, pričom tak činí na základe uzatvorenej dohody a dňa 22.04.2016 v čase jeho neprítomnosti zastupoval a v rozhodujúcom čase bol poverený obsluhou všetkých zariadení, vrátane LPG zariadenia. Voči svedectvám inšpektorov práce o plnení kovovej tlakovej nádoby nevzniesol výhrady. Skutkové závery inšpektorátu práce tak spočívali v zaradení Š. F. na výkon práce bez kvalifikačných predpokladov. Žalovaný uviedol, že žalobca sa nevyjadril negatívne k záverom kontrolnej činnosti, konštatoval len, že zamestnanec zastupoval na krátku dobu iného oprávneného zamestnanca, pokiaľ ide o následnú realizáciu opatrení, mal za to, že mu bolo uložené aby sa uvedené porušenie neopakovalo. K tomu, či došlo k hodnoteniu výšky pokuty a kritérií, k vzťahu vykonávajúceho zamestnanca k svojej činnosti a zodpovedného žalobcu, konštatuje, že zamestnávateľ má povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti zaraďovať zamestnancov tak, aby vzhľadom na svoj vek kvalifikačné predpoklady spĺňali všetky kritériá. Konštatoval, že žalobca ako zamestnávateľ porušil povinnosť uloženú mu v § 6 ods. 1 písm. o) v nadväznosti na § 16 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o BOZP, preto jeho postih za vytknuté porušenie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je legitímny, skutkovo i právne podložený a poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a vyjadruje posúdenie veci v zmysle požiadaviek aplikačnej praxe súdov.
6. Preto pri rozhodovaní žalovaný vychádzal z toho že správny orgán prvého stupňa vychádzal dôvodne zo zisteného stavu inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce, kedy boli zistené dva nedostatky, ktoré inšpektorát práce zdokumentoval v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-32-16-2.2/P- B22.25-16 zo dňa 02.05.2016 (ďalej „protokol“), prerokovanom dňa 02.05.2016 so žalobcom, ktorý uviedol: „Pán F. ma zastupoval počas mojej neprítomnosti. Išiel som vložiť tržbu do banky. V tom čase sa LPG nepredávalo. To, že plnil fľašu, bola jeho iniciatíva, pretože došlo kúrenie v miestnosti. Pán F. je v zácviku na obsluhu plynových zariadení. 03.05.2016 ide na odborné preskúšanie na TI SR Košice". Dňa 06.06.2016 inšpektorát práce vypracoval dodatok č. 1 k protokolu, zaslaním ktorého na adresu účastníka konania považoval „výkon inšpekcie“ za ukončený. Opierajúc sa o skutkové závery inšpekcie práce prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za jeden správny delikt, právne posúdený ako porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. o) v nadväznosti na § 16 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o BOZP. Oznámenie bolo účastníkovi konania doručené dňa 11.11.2016 s výzvou na uplatnenie procesných práv v súlade s § 33 správneho poriadku, na ktorú v stanovenej lehote nereagoval. Rozhodnutím č. 502/16/L dňa 09.12.2016 správny orgán uložil pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. o) v nadväznosti na § 16 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o BOZP, keď ako
zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezaradil svojho zamestnanca na výkon práce podľa kvalifikačných predpokladov a odbornú spôsobilosť na zaistenie BOZP a dovolil, aby vykonával práce, ktoré nezodpovedajú jeho kvalifikačným predpokladom a dokladu o odbornej spôsobilosti; konkrétne dňa 22.04.2016 o 09:10 h Š. F. vykonával práce - obsluha zariadenia na plnenie nádob motorových vozidiel skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi, a to bez odbornej spôsobilosti - bez platného preukazu na vykonávanie činnosti.
7. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu za zistený nedostatok v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a svoje rozhodnutie i zákonne a vecne odôvodnil (vrátane odôvodnenia výšky pokuty) a odvolací orgán mal za to, že pre zrušenie rozhodnutia, finančne postihujúceho žalobcu za preukázané porušenie povinnosti nie je dôvod. Uviedol, že z viacerých okolností prípadu (inšpektorátom práce v odôvodnení bližšie rozoberaných) vyplýva, že pokuta bola ustálená na sume 2.000 eur. Takto vyvodená sankcia nielenže zodpovedá významu chráneného záujmu, ale neodporuje ani zásade premietnutej v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Mal za to, že Inšpektorát práce svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie, zároveň náležite odôvodnil (s prihliadnutím na zákonné kritériá stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce tak, ako to vyžaduje súdna prax), pričom jeho voľná úvaha, ktorou sa riadil, sa neprieči ani obsahu spisu a ani zásadám logického myslenia.
8. Žalovaný konštatoval, že žalobca mal vedomosť, že ním prevádzkovanú čerpaciu stanicu obsluhuje zamestnanec F.. Preto, aj keď nedošlo k vzniku priamej škody, je úlohou Inšpektorátu práce na úseku ochrany zdravia a bezpečnosti a zdravia pri práci dôsledne vyhodnocovať v kontrolnej činnosti dodržiavanie týchto právnych predpisov. Zistenia sú nepochybné, manipulácia s technickým zariadením s možnosťou plynového tankovania pohonnej hmoty skvapalneného plynu je činnosťou zaradenou do skupiny A prílohy č. 1 IV. skupina A písm. c/ vyhlášky 508/2009 Z. z. a treba to chápať ako závažné pochybenie, ak vezmeme do úvahy i fakt povinností uložených zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v dôsledku ich povinností eliminovať všetky bezpečnostné riziká. Podľa § 6 ods.1 písm. o/ zákona zamestnanci zaraďovaní na práce so zreteľom na ich zdravotný stav, výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti, schopnosti, vek a kvalifikačných a odborných predpokladov, vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú týmto kritériám. Preto podľa § 16 ods.1a/ konštatoval, že fyzická osoba, ktorá bola zistená pri manipulácii s plynovým zariadením, nespĺňala tieto kritériá. Za porušenie povinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci objektívne zodpovedá zamestnávateľ a voči nemu bol vyvodený záver a po začatí správneho konania aj administratívna zodpovednosť uložením pokuty za správny delikt a to bez ohľadu na zavinenie vedomé, nevedomé, náhodné alebo akékoľvek iné, pretože ide o objektívny charakter jeho zodpovednosti.
9. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadal najmä na závažnosť nedostatku, ktorú možno odvodiť aj od postupu inšpektora práce, ktorý po jeho zistení vydal zákaz obsluhovať zariadenie na plnenie nádob motorových vozidiel skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi osobám bez platného preukazu na vykonávanie tejto činnosti (viď rozhodnutie zo dňa 27.04.2016), na riziká vyskytujúce sa v činnosti účastníka konania (pri prevádzkovaní čerpacej stanice), na celkový počet zistených pochybení (2), ako aj na fakt, že účastník konania sa sankcionovaného protiprávneho konania dopustil po prvýkrát. Na základe týchto okolností inšpektorát práce potom usúdil, že sankcia ustálená na sume 2 000 eur je primeraná, plniaca najmä svoju preventívnu funkciu. Žalovaný k výške sankcie uviedol, že ju uložil vo výške 2.000 Eur podľa kritérií upravených v § 19 ods.1 písm.a/ zákona o inšpekcii práce v znení účinnom ku dňu spáchania skutku 22.4.2016 bol oprávnený uložiť len túto výšku pokuty. Jej maximum predstavuje 100.000 Eur. Pokutu na hranici 2.000 Eur nepokladal za v rozpore so zákonom a uplatnil kritériá na výšku jej uloženia, ako doba trvania porušenia predpisu, miera zavinenia, vychádzajúc z obsahu veci. Uviedol, že neodporuje jeho aplikačnej praxi postupovať pri rozhodovaní v skutkových veciach zhodných rovnakým spôsobom s cieľom a zámerom pôsobiť výchovne nie len pre žalobcu, ale i na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo vzťahu k iným subjektom manipulujúcim s plynovým zariadením bez oprávneného zamestnanca, alebo so zamestnancom, ktorý nemá predpísané vzdelanie a odbornú spôsobilosť.
10. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia označených rozhodnutí orgánov verejnej správy z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ a písm. g/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V žalobe týkajúcej sa správneho trestania za administratívny delikt, podľa žalobcu ide o nezákonné rozhodnutie vydané správnym orgánom prvého stupňa /Najvyššieho súdu SR č. 5Sž/21-22/2011 ako súdu odvolacieho v konaní vedenom pod sp. zn. 6Sžo/51/2011/, pretože
ten nekonal v zmysle rímskej zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech), pretože: 1/ dotknutý zamestnanec práce vykonával na základe dohody len krátko a to na záskok, 2/ získal vedomosti v zácviku, 3/ prekročil svoje kompetencie a konal v rozpore s pokynmi zamestnávateľa, 4/ nedošlo k spôsobeniu žiadnej škody, 5/ nešlo o úmyselné konanie, 6/ konanie zamestnanca trvalo krátko, do získania preukazu o oprávnení vykonávať uvedené činnosti 7/ pre ekonomickú situáciu v regióne, žiadal zvážiť upustenie od potrestania. Podľa žalobcu správny orgán nevzal do úvahy neúmyselnosť konania a tak isto správna úvaha orgánu o primeranosti sankcie je nesprávna.
11. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť, pretože výrok rozhodnutia nie je dostatočne určitý, pre popis skutkového stavu /vykonával činnosti, na ktoré nemal oprávnenie, krátkodobo, bez zácviku a odbornosti a deliktuálna spôsobilosť nie je daná/ a správny orgán nevyjasnil zodpovednosť za skutok. Podľa žalobcu žalovaný predovšetkým nesprávne vec právne posúdil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. Nesprávne uzavrel, že žalobca ako zamestnávateľ porušil § 6 ods.1 písm. o/ v spojení s § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ak jeho zamestnanec 22.04.2016 o 9:10 hod vykonával práce, ktoré nezodpovedajú jeho kvalifikačným a odborným predpokladom. Záver o porušení povinností na úseku ochrany bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyvodil z vykonávania pracovnej činnosti prostredníctvom neoprávneného zamestnanca, t.j. čerpanie pohonných hmôt a LPG v Č. vykonával dotknutý zamestnanec tak, že obsluhoval zariadenie s plynom a s nádobami s plynom, skvapalneným uhľovodíkovým plynom. Pochybil podľa žalobcu tým, že neskúmal poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v danom prípade, pretože v skutočnosti obsluhou plynového zariadenia bez oprávnenia nenastali žiadne škodlivé následky, majetkové pomery neumožňujú zaplatenie sankcie, nedošlo k spáchaniu žiadneho deliktu a správne trestanie zohľadňuje závažnosť porušenia práva a nielen priťažujúce, ale i poľahčujúce okolnosti, aj pre zásady uplatňované v trestnom práve. Žalovaný mal nesprávne za to, že zamestnanec žalobcu opakovane bez kvalifikácie a odbornej spôsobilosti obsluhoval plynové zariadenie, čo mal potvrdiť aj svedok vypočutý v administratívnom konaní p. P., ktorý podal informáciu 27.04.2016 a vyhlásil, že ho mal zastúpiť asi na jednu hodinu, pretože išiel vybaviť záležitosť v banke. Žalobca pripojil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom tento vo svojom rozsudku 6Sžo/51/2011 konštatuje aplikovateľnosť odporúčania a zásad pre ukladanie sankcií, podľa ktorých má byť sankcionovaná osoba informovaná o svojom obvinení a má mať dostatočný časový priestor na obranu, prípravu veci, vzhľadom na jej zložitosť, odkazuje na výklad zákonov v rámci článku 2 ods.2 a článku 152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca tvrdil, že uloženie sankcie nebolo dostatočne odôvodnené z hľadísk, ktoré zákon vyžaduje, čo pokladá aj za nedostatočné zistenie skutkového stavu a vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia podľa písm. e/ a d/ § 191 ods.1 SSP.
12. Žalovaný vo vyjadrení z 10.01.2020 žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Konštatoval, že bolo poukázané spojenie dvoch ustanovení a to § 6 ods.1 písm. o/ a § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z., ktoré neumožňujú bez kvalifikačných predpokladov obsluhovať plynové zariadenie, tak ako to bolo zistené v prevádzke žalobcu 22.04.2016. Je povinnosťou zamestnávateľa prijať opatrenia a zamestnancov zamestnávať so zohľadnením platných predpisov na úseku ochrany bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Bez pochyby je plynové zariadenie a napĺňanie motorových vozidiel na pumpe opatrenej LPG zariadením pracoviskom, kde musia byť zamestnanci vyškolení na túto činnosť a zamestnávateľ musí preventívne prispieť dodržiavaním bezpečnostných predpisov k ochrane života a zdravia svojich zamestnancov aj zákazníkov. Žalovaný poukázal na závery inšpekcie práce, že správny orgán prvého stupňa konštatoval porušenie § 6 ods.1 písm. e/ v spojení s § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona o BOZP. Opierajúc sa o tieto zákonné ustanovenia konštatoval, že činnosť obsluhy vyhradených technických zariadení s vysokou mierou ohrozenia a nebezpečnými plynmi je možné obsluhovať len podľa kritérií uvedených v prílohe 1 písm. a/ až g/, písm. i/ a písm. k/ až m/ zákona. Odkázal na § 17 vyhlášky, konkrétne § 17 ods.1 písm. c/ vyhlášky č.508/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zopakoval, že obsluhovať vyhradené technické zariadenie môže len osoba, ktorá má platný preukaz, ak ide o technické zariadenie plynové skupiny A, okrem technického zariadenia plynového uvedeného v prílohe č. 1 IV, skupina A, písm. d/ zásobovanie plynom v kovových tlakových nádobách alebo v stabilných alebo kovových tlakových nádobách na dopravu plynu s výkonom nad 10Nm3 za hodinu. Pri rozvode plynu s tlakom plynu nad 0,1 Mp acetylenovod. V zmysle § 17 samostatne plniť nádrž motorového vozidla môže aj fyzická osoba, ktorá je napríklad vodičom, ak bola s bezpečným spôsobom plnenia oboznámená. Bolo teda povinnosťou prevádzkovateľa pri čerpacej stanici zaradiť na výkon práce osobu, ktorá je odborne spôsobilá podľa §
6 ods.1 písm. o/. Ten svojim podpisom potvrdil, že zastupoval pri obsluhe čerpacej stanice v uvedený deň, ale ako zamestnanec oprávnenou osobou nebol. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa vyvodil správne administratívnu zodpovednosť na základe záverov podľa zákona o inšpekcii. Pokuta bola uložená zamestnávateľovi za porušenie jeho povinností podľa § 2 ods.1 písm. a/ v 1. a 3. bode na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Odvolací správny orgán nevidel dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o výšku sankcie, konštatoval, že zodpovedá kritériám podľa § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce. Chránený záujem, ktorým je život a zdravie, je dostatočným dôvodom pre uloženie pokuty za účelom zabezpečenia prevencie. Žalovaný mal za to, že sankcia bola uložená na dolnej hranici a boli zohľadnené všetky kritériá, doba trvania, miera zavinenia a tiež dôvodil, že inšpektori práce vyhodnotili uvedenú situáciu so záverom ako vyplýva z protokolov o kontrolnej činnosti, proti ktorej žalobca namietal argumentmi, ktoré nebolo možné uznať, hoci bol zamestnanec žalobcu neskôr odborne overený pre výkon tejto činnosti, nemožno prihliadať na kontrolné zistenia na uvedenom úseku bez uplatnenia sankcie, ktorá je povinnosťou úradu inšpekčnej činnosti.
13. Žalobca v replike z 12.12.2019 zdôraznil, že inšpektori boli svedkami toho, že zastupovanie na úseku obsluhy čerpacej stanice pohonných hmôt LPG bolo krátkodobou záležitosťou, že zamestnanec nebol na to poverený, že takéto zastupovanie zamestnancom iného zamestnanca nie je možné vyvodiť zo zodpovednosti zamestnávateľa na jeho pracovisku. Mal za to, že liberačným dôvodom pre upustenie od potrestania žalobcu bolo, že samotný žalobca tento delikt nespáchal a bol si vedomý povinnosti dodržiavať predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri plnení nádob motorových vozidiel skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi a nevyužíval zamestnancov na to odborne spôsobilých v zmysle vyhlášky 508/2009.
14. Žalovaný v duplike 10.01.2020 pripomenul, že podľa § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona o BOZP fyzická osoba môže obsluhovať pracovný prostriedok, ktorý je určený na činnosti s rizikami na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s platným osvedčením na vykonávanie takejto činnosti. Táto je uvedená v prílohe 1 uvedeného zákona pod písmenami a/ až g/ a písmenami i/ až k/ a m/. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnanec žalobcu takéto preukázania nemal, bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti, poukaz žalobcu na to, že nasledujúci týždeň vykonal preskúšanie odbornej spôsobilosti, ale v čase kontroly nemôže konvalidovať zistený stav výkonom kontrolnej a inšpekčnej činnosti. Vychádzal zo zistení z kontrolnej činnosti, rovnako z výpovede svedkov, v rámci výkonu kontrolnej činnosti vypovedal zamestnanec, ktorého službukonajúci zamestnanec zastupoval, pretože potreboval vybaviť záležitosti na krátku dobu. V čase kontroly vykonával činnosti, na ktoré nebol odborne spôsobilý. Pokiaľ ide o konkrétne ustanovenie zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, charakterizoval ho činnosťami uvedenými v prílohe 1a písm. a/ až g/, písm. i/ a písm. k/ až m/. Pripomenul, že zodpovednosť zamestnávateľa je objektívnou zodpovednosťou, neumožňuje zohľadňovať iné kritériá, zamestnávateľ je zodpovedný, že výkon svojej činnosti vykonáva zamestnancami odborne spôsobilými, na dôvažok išlo o nebezpečnú látku, ktorá je výbušnou a ktorá spôsobuje aj iné dopady pri neodbornej manipulácii. Už správny orgán konštatoval možnosť zosobnenia škody z uloženej sankcie, ktorá bola uložená na dolnej hranici sadzby účinnej ku dňu inšpekčnej činnosti a zisteného skutku a bolo možnosťou ju uložiť ako na dolnej hranici, v tom čase 2.000 Eur. Pri hodnotení dôkazov nebolo možné vychádzať z kritérií tvrdených žalobcom, že išlo o krátkodobé zastupovanie, že zamestnanec sa v krátkom čase doškolil a že žalobca nie je spôsobilý zaplatiť uvedenú sankciu, hoci je na dolnej hranici, ani konštatovanie, že maximálnou hranicou je 100.000 Eur. Predmetná sankcia bola žalobcovi uložená za to, že v postavení zamestnávateľa porušil ust. § 6 ods. 1 písm. o) v nadväznosti na § 16 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tým, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezaradil svojho zamestnanca Š. F. na výkon práce so zreteľom na jeho kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP a dovolil, aby vykonával práce, ktoré nezodpovedajú jeho kvalifikačným predpokladom a dokladu o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP; konkrétne dňa 22.04.2016 o 09:10 h Š. F. vykonával práce - obsluha zariadenia na plnenie nádob motorových vozidiel skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi, a to bez odbornej spôsobilosti - bez platného preukazu na vykonávanie činnosti. Uvedené porušenia povinností boli zistené priamo počas výkonu inšpekcie práce na prevádzke žalobcu: čerpacia stanica pohonných hmôt a LPG Č.U., kde boli inšpektori práce očitými svedkami toho, ako dotknutý zamestnanec obsluhoval zariadenie na plnenie nádob motorových vozidiel skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi (viď protokol a rozhodnutie o zákaze zo dňa 27.04.2016). So zamestnancom F. bola po tomto zistení spísaná zápisnica o podaní informácie zo dňa 22.04.2016, v ktorej jasne deklaroval a svojím podpisom potvrdil, že na kontrolovanej prevádzke
obsluhuje čerpaciu stanicu pohonných hmôt aj LPG, a to na základe dohody (viď odpoveď na prvú otázku inšpektora práce). Zamestnanec obsluhu zariadenia na plnenie nádob motorových vozidiel skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi nepoprel, uviedol, že jeho práca spočíva aj v obsluhe LPG zariadenia. Naviac, samotný fakt prítomnosti len jednej osoby na otvorenej čerpacej stanici PHM a LPG, ktorej služby mohol kedykoľvek využiť aj vodič motorového vozidla s LPG, tiež jednoznačne dokazuje, že zamestnanec F. bol žalobcom na obsluhu predmetného plynového zariadenia oprávnený, v rámci celkového zastupovania. Dňa 27.04.2016 žalobca priznal, že zamestnanec nemá preukaz na obsluhu tohto plynového zariadenia, taktiež výslovne prehlásil, že ho menovaný mal zastúpiť asi na hodinku, kým išiel do banky vložiť tržbu (z uvedeného vzhľadom na okolnosti prípadu možno vyvodiť, že p. F. bol žalobcom v rozhodujúcom čase poverený na činnosť súvisiacu s obsluhou celej čerpacej stanice, teda aj výdajného stojanu LPG). Napokon fľaša, ktorá bola napojená na výdajný stojan v čase kontroly, mala byť doplňovaná pre vlastné účely t.j. vykurovanie unimobunky čerpacej stanice. Toto tiež naznačuje, že žalobca mal vedomosť o tom, že p. F. obsluhoval predmetné plynové zariadenie bez toho, aby bol na túto činnosť odborne spôsobilý. S ohľadom na všetky tieto z administratívneho spisu vyplývajúce skutočnosti tak neprihliadol na námietku žalobcu v tvrdení, že p. F. nemal súhlas na plnenie LPG zásobníkov a vykonával obsluhu zariadenia na plnenie nádob motorových vozidiel skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi bez vedomia žalobcu. Podľa žalovaného v dôsledku konania dotknutého zamestnanca nebol síce spôsobený žiadny škodový následok, ale na účely vyvodenia zodpovednosti žalobcu je významné, že úlohou inšpekcie práce je nielen vyšetrovanie príčin vzniku udalostí (pracovných úrazov, resp. závažných priemyselných havárií, či chorôb z povolania, vrátanie ohrozenia takouto chorobou), ale i preventívne pôsobenie na kontrolované subjekty (aj formou uloženia sankcie), aby dodržiavali svoje povinnosti BOZP vyplývajúce z právnych predpisov. Žalobca umožnil, aby p. Š. F. ako osoba bez potrebnej odbornej spôsobilosti vykonával činnosť obsluhy vyhradeného technického zariadenia plynového s vysokou mierou ohrozenia a plnenie nádob motorových vozidiel skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi, pričom - tzv. výdajný stojan LPG je plynovým zariadením skupiny A v zmysle prílohy č. 1, IV. časť, skupina A., písm. c) vyhlášky č. 508/2009 Z. z. - zariadenie pracujúce s nebezpečnými plynmi určené na plnenie kovových tlakových nádob na dopravu plynov s výkonom nad 10 Nm3/h), je jednoznačne nevyhnutné chápať ako závažné pochybenie, najmä ak vezmeme do úvahy fakt, že zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ukladá každému zamestnávateľovi prijať také opatrenia, aby sa nielen vylúčilo už existujúce nebezpečenstvo a ohrozenie, ale dokonca eliminovali všetky bezpečnostné riziká spojené s posudzovanou činnosťou. Žalovaný mal za to, že suma 2.000 eur nepredstavuje neprimerane prísny postih s odkazom na §19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. V zmysle cit. ustanovenia (v znení účinnom v čase spáchania skutku, t. j. ku dňu 22.04.2016) bol totiž inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/, treťom bode (teda za porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia) až do 100.000 eur a nemôže odporovať ani § 3 ods. 1 správneho poriadku. Sankčný postih bol vyvodený s oporou v ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a v ňom premietnuté kritériá, na ktoré poukazoval žalobca - doba trvania porušenia, prítomnosť a miera zavinenia, okolnosti ako prípadne k porušeniu došlo, správanie v širšom časovom rámci i po zistení porušenia nemusia byť obligatórne hodnotené, nakoľko sa nejedná o zákonné kritériá pre určenie výšky pokuty), najmä v závažnosti zisteného nedostatku, ktorá si vyžiadala vydanie zákazu inšpektorom práce v zmysle § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce; v tejto súvislosti je nevyhnutné doplniť, že v kontexte § 21 ods. 4 cit. zákona ústne oznámenie zákazu, tak ako sa to udialo v prejednávanom prípade, prichádza do úvahy len v naliehavých situáciách, keď dochádza k bezprostrednému ohrozeniu bezpečnosti a zdravia zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím. Inšpektori práce situáciu zo dňa 22.04.2016 oznámili žalobcovi i opatrením na mieste, voči ktorému nepodal žiaden opravný prostriedok. Žalovaný je toho názoru, že rešpektuje aplikačnú prax a zásad podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku a postupoval v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely.
15. Krajský súd v Košiciach ako správny súd podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok po preskúmaní správnej žaloby podľa § 177 a nasl. v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania po podrobnom oboznámení súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto postupom podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je právne akceptovateľné z hľadiska právnych požiadaviek na právnu kvalitu administratívneho rozhodnutia a taktiež zohľadňujúc tzv. materiálny znak správneho deliktu, s ktorým sa bolo potrebné v správnom konaní vysporiadať vyčerpávajúcim obsahom argumentácie správneho orgánu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
17. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým Národný inšpektorát práce zo dňa 13.04.2017, č. OPS/BEZ/2017/3321, O-102/2017, potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 09.12.2016 č. 502/16/L, ktorým tento uložil žalobcovi na základe § 19 ods.1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. pokutu vo výške 2.000 Eur za porušenie povinností podľa § 2 ods.1 písm. a/ tretí bod, konkrétne § 6 ods.1 písm. o/ v nadväznosti na § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré spáchal tým, že ako zamestnávateľ nezaradil zamestnanca Š. F., dňa 22.04.2016 na výkon práce so zreteľom na jeho kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dovolil mu vykonávať práce, ktoré nezodpovedajú týmto predpokladom, t.j. kvalifikačnej a odbornej spôsobilosti.
18. Žalobca v správnej žalobe uplatnil žalobné námietky podľa § 191 ods.1 písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ a písm. g/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku a žiadal obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie a alternatívne navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že od uloženia pokuty sa upúšťa.
19. V zmysle cit. ustanovenia (§ 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP) je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti naj prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
a. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o BOZP môže fyzická osoba obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri jeho prevádzke len na základe platného preukazu na vykonávanie činnosti alebo platného osvedčenia na vykonávanie činnosti vydaného príslušným inšpektorátom práce, ak ide o činnosť uvedené v prílohe č. la písm. a) až g), i) až k) a m), teda okrem iného aj o činnosť obsluhy vyhradených technických zariadení plynových s vysokou mierou ohrozenia (skupina A) pracujúcich s nebezpečnými plynmi okrem zariadení určených na zásobovanie plynom z kovových tlakových nádob stabilných alebo z kovových tlakových nádob na dopravu plynov (tlakové stanice) a zariadení určených na rozvod plynov (písm. j).
b. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhláška č. 508/2009 Z. z."), obsluhovať vyhradené technické zariadenie môže len osoba na obsluhu, ktorá má platný preukaz, ak ide o technické zariadenie plynové skupiny A okrem technického zariadenia plynového uvedeného v prílohe č. 1 IV. časti skupine A písm. d) - zásobovanie plynom z kovových tlakových nádob stabilných alebo z kovových tlakových nádob na dopravu plynov (tlaková stanica) s výkonom nad 10 Nm3/h a písm. g) - rozvod plynu s tlakom plynu nad 0,4 MPa a acetylénovod.
c. Podľa § 17 ods. 4 vyhlášky č. 508/2009 Z. z., samostatne plniť nádrž motorového vozidla plynom môže aj fyzická osoba, ktorá je vodičom tohto motorového vozidla, ak bola s bezpečným spôsobom plnenia oboznámená osobou na obsluhu vyhradeného technického zariadenia plynového s preukazom príslušného rozsahu.
d. Podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce platí, že inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode (tretí bod cit. ustanovenia pritom výslovne hovorí o právnych predpisoch a ostatných predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kam jednoznačne patrí aj zákon o BOZP) a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, až do 100 000 eur.
20. Správny súd, vychádzajúc z účelu zák. č. 125/2006 Z. z. o Inšpekcii práce a zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci /BOZP/ v znení neskorších predpisov, prihliadajúc na okolnosti predmetnej veci zastáva názor, že je spravodlivé trvať na sankčnom postihu žalobcu a rešpektovať tak potrebu komplexného výkladu dotknutých ustanovení zákona, ktoré je aj z pohľadu zákonodarcu účelné a spoločensky prijateľné akceptovať uložením pokuty v súlade so záujmom chráneným dotknutou právnou úpravou, ktorou je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.
21. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že princíp viazanosti právom ako jeden z princípov dobrej verejnej správy vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. V uvedenej súvislosti významným je i princíp proporcionality, ktorý možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. „Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú vždy prítomné aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru podľa napr. nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. marca 2012, sp. zn. I. ÚS 1826/11, ktorý správny súd v preskúmavanej veci nezistil.
22. Správny súd pripomína, že podľa § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona o BOZP fyzická osoba môže obsluhovať pracovný prostriedok, ktorý je určený na činnosti s rizikami na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s platným osvedčením na vykonávanie takejto činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnanec žalobcu takéto preukázania nemal, bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti, preto správny súd vychádzal zo zistení z kontrolnej činnosti, rovnako z výpovede svedkov, v rámci výkonu kontrolnej činnosti vypovedal žalobca, ktorého ním poverený zamestnanec zastupoval. V čase kontroly zamestnanec žalobcu nebol na činnosti, ktoré vykonával, odborne spôsobilý. Nedodržanie zákonných ustanovení BOZP znamená, že z nich je možné vyvodiť zodpovednosť zamestnávateľa na jeho pracovisku, bez ohľadu na zastupovanie žalobcu, ktoré bolo „krátkodobou záležitosťou“, podľa súdu bolo významné pre ohrozenie nielen zamestnanca, ale i verejnosti, vodičov motorových vozidiel a pod.
23. Správny súd uvádza, že z reality v obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy vplýva, že v zmysle zákona 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnanec žalobcu 22.04.2016 o 9:10 hod vykonával práce, ktoré nezodpovedajú jeho kvalifikačným a odborným predpokladom, preto je správny záver o porušení povinností na úseku ochrany bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákonné, dôvodné a správne sú závery, ktoré správne orgány vyvodili z neoprávneného možného i domnelého vykonávania pracovnej činnosti prostredníctvom neoprávneného zamestnanca, ktorý obsluhoval zariadenie s plynom a s nádobami s plynom, skvapalneným uhľovodíkovým plynom bez oprávnenia ako je zhora uvedené.
24. Súd konštatuje, že žalobca pochybil a nie je významným to, že nenastala škoda, lebo prevencia pred konaním, pri ktorom sa nedržiavajú predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci bola zistená, vzhľadom na poverenie žalobcu dať sa zastupovať zamestnancom na pracovisku čerpacej stanice v Č., vrátane vykonávania pracovnej činnosti prostredníctvom tohto povereného, ale neoprávneného zamestnanca, na čerpanie pohonných hmôt a LPG. Opakuje sa, že zamestnanec plnil tlakové nádoby na vykurovanie miestnosti ako zamestnanec, hoci nemal oprávnenie obsluhovať zariadenie s plynom a s nádobami s plynom, skvapalneným uhľovodíkovým plynom bez oprávnenia. Správny súd konštatuje, že zistil, že z jeho vyjadrenia na priamu otázku inšpektora 22.04.2016, či má preukaz odbornej spôsobilosti a kto ho poveril plnením kovových tlakových nádob na prepravu plynu, odmietol odpovedať.
25. Správny súd k jednotlivým námietkam žalobcu uvádza nasledovné: Námietky žalobcu sa týkali výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý bol podľa jeho názoru neurčitý, keď ako porušenie zákonnej povinnosti ustanovuje iba § 6 ods. 1 písm. o) v spojení s § 16 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o BOZP - bez špecifikácie, bez odkazu na sumár ďalších okruhov povinností na úseku kvalifikačných predpokladov a osvedčení spôsobilosti v zmysle vyhlášky 508/2009 Z. z. Namietal, že záver uvedený vo vyjadrení žalovaného, podľa neho nenahrádza nedostatky rozhodnutia a nezakladá deliktuálnu spôsobilosť, ak správny orgán v rozhodnutí tiež nevyjasnil skutok ani zodpovednosť za skutok, a len odkázal na porušenie § 6 ods.1 písm. o/ v spojení s § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona o BOZP.
26. Podľa správneho súdu je výroková časť napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzajúc z jeho obsahu jasná a výrok napadnutého rozhodnutia nie je zameniteľný ani nejasný. Svedčí o tom obsah administratívneho spisu, zápisnica o podaní informácie od zamestnanca zo dňa 22.04.2016 a žalobcu samotného z 27.04.2016 a obsah protokolu z 02.05.2016, v časti zistení kontrolnou činnosťou sa uvádza § 6 ods. 1 písm. o/ v spojení s § 16 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. č 124/2006 Zb. z.. Súd poukazuje na prednosť materiálneho obsahu napadnutých rozhodnutí, pri preskúmaní zákonnosti orgánov verejnej správy, pred formálnym obsahom.
27. Správny súd pripomína, že podľa § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona o BOZP fyzická osoba môže obsluhovať pracovný prostriedok, ktorý je určený na činnosti s rizikami na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s platným osvedčením na vykonávanie takejto činnosti. Táto je uvedená v § 17 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 17 ods. 4 vyhlášky č. 508/2009 Z. z. Zo súdneho a administratívneho spisu je nesporné, že zamestnanec žalobcu takéto kvalifikačné predpoklady a osvedčenia s odkazom na právnu úpravu nemal. Správny súd vychádzal zo zistení z kontrolnej činnosti, rovnako z výpovede svedkov v rámci výkonu kontrolnej činnosti, kedy sa vyjadroval žalobca tak, že ním poverený zamestnanec ho krátkodobo zastupoval.
28. Správny súd ďalej k veci uvádza, že z reality v obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy vplýva, že v zmysle zákona 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnanec žalobcu 22.04.2016 o 9:10 hod. zastupoval žalobcu na čerpacej stanici, podľa zistenia kontrolórov vykonával práce, ktoré nezodpovedajú jeho kvalifikačným a odborným predpokladom, preto je správny záver o porušení povinností na úseku ochrany bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Preto bolo v Protokole z 02.05.2016 uložené opatrenie uvedené neskôr v rozhodnutí z 27.04.2016 a konštatované, že sa žalobcovi zakazuje obsluhovať technické plynové zariadenia s vysokou mierou ohrozenia a nebezpečnými plynmi, ako i plniť tlakové nádoby na prepravu plynov skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi bez platného preukazu. Súd poznamenáva, že túto námietku žalobcu nie je možné uznať.
29. Nedodržanie zákonných ustanovení BOZPO znamená, že z nich je možné vyvodiť zodpovednosť zamestnávateľa na jeho pracovisku, bez ohľadu na zastupovanie žalobcu ktoré bolo „krátkodobou záležitosťou“. Podľa správneho súdu bolo významným samotné ohrozenie činnosťou zamestnanca, ktorý, ako zistili kontrolóri, v čase kontroly nebol na činnosti, ktoré sa na čerpacej stanici vykonávali odborne spôsobilým.
30. Súd konštatuje, že zákonné, dôvodné a správne sú závery, ktoré správne orgány vyvodili z neoprávneného i možného vykonávania pracovnej činnosti prostredníctvom neoprávneného zamestnanca, ktorý bol poverený žalobcom ako zamestnávateľom jeho zastupovaním. Zastupovanie aj podľa súdu je potrebné vnímať v celom rozsahu, pretože ako konštatovali inšpektori kontrolného orgánu, zamestnanec by vzhľadom na rozsah služieb na ČS obsluhoval zariadenie s plynom a s nádobami so skvapalneným uhľovodíkovým plynom, hoci na to nemal oprávnenia, ako je zhora uvedené a napokon tak aj robil pri vykurovaní čerpacej stanice. Súd ešte poznamenáva, že pokiaľ ide o obsluhu technického plynového zariadenia s vysokou mierou ohrozenia a nebezpečnými plynmi, zamestnanec nemal oprávnenie a odbornú spôsobilosť obsluhovať zariadenie s plynom a s nádobami so skvapalneným uhľovodíkovým plynom. Preto nie je možné uznať, pokiaľ žalobca namietal, že ako zamestnávateľ sa porušenia nedopustil, zamestnanca nepoveril označenými činnosťami, ten konal sám / exces/ a pod.
31. Súd tiež pripomína, že zodpovednosť zamestnávateľa je objektívnou zodpovednosťou. Zamestnávateľ je zodpovedný, že výkon svojej činnosti, ktoré vykonáva odborne spôsobilými
zamestnancami. Najmä pri manipulácii s nebezpečnými látkami, ktoré sú výbušné a spôsobujú aj iné závažné dopady pri neodbornej manipulácii na život a zdravie, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť bezpečnosť práce nielen zamestnancov, ale i ostatných dotknutých osôb. Správny súd poznamenáva, že objektívna zodpovednosť žalobcu, ako prevádzkovateľa a zamestnávateľa, predpokladala preukázanie, že k zistenému zastupovaniu v rozsahu „označenej obsluhy“ žalobcom pre povereného zamestnanca došlo.
32. Z obsahu administratívneho spisu je zjavné zistenie, že kontrolou zistené zastupovanie žalobcu bolo dané aj v rozsahu obsluhy technických zariadení plynových s vysokou mierou ohrozenia a nebezpečnými plynmi. Kontrolovaný zamestnanec 22.04.2016 odpovedal kontrolórovi písomne, že „na čerpacej stanici PHM aj LPG obsluhuje na dohodu“. Žalobca na tejto úrovni odpovedal 27.04.2016, že poverený zamestnanec nemá na čerpanie LPG oprávnenie, mal ho zastupovať, zamestnáva ho na pomocné práce a na PHM benzín, nafta a na budúci týždeň ide na LPG preskúšanie. Správny súd poznamenáva, že z obsahu administratívneho spisu je zjavné zistenie, že kontrolou zistené zastupovanie žalobcu bolo dané aj v rozsahu obsluhy technických zariadení plynových s vysokou mierou ohrozenia a nebezpečnými plynmi.
33. Správny súd tak konštatuje, že nesprávna je námietka žalobcu podľa§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP, spočívajúca v jeho námietke, že správny orgán prvého stupňa neskúmal poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, preto vec nesprávne právne posúdil. Správny súd konštatuje, že správne orgány nepochybili a výhrada žalobcu o nerešpektovaní zásad in dubio pro reo a výhrada neskúmania poľahčujúcich okolnosti v danom prípade je nedôvodná, lebo pri obsluhe plynového zariadenia bez oprávnenia, hoci nenastali žiadne škodlivé následky, je o jeho povinnosti a zodpovednosti predchádzať škodám a urobiť všetko potrebné, čo aj zákon vyžaduje, aby nedošlo k porušeniu povinností a tým k spáchaniu správneho deliktu.
34. Žalobca namietal tiež, že uloženie sankcie nebolo dostatočne odôvodnené z hľadísk, ktoré zákon vyžaduje, i bez ohľadu na majetkové pomery žalobcu, čo pokladal aj za nedostatočné zistenie skutkového stavu a vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a d/ SSP. Správny súd sleduje materiálne chápanie dimenzií i pri zisťovaní skutkového stavu a v posudzovanej veci bez pochyby došlo k zisteniu nedovoleného zastupovania v rozsahu obsluhy technického plynového zariadenia s vysokou mierou ohrozenia a nebezpečnými plynmi, bez odbornej spôsobilosti inšpektormi. Preto k ochrane, pred formálnym chápaním všetkých aspektov vzniku deliktu, hrozby ujmy a významu postihu v uvedenej súvislosti správny súd opakuje, že je celkom jasné prečo bola administratívna zodpovednosť vyvodená i v akom rozsahu.
35. Pokiaľ ide o výšku sankcie, pri jej ustálení nebolo možné vychádzať z kritérií tvrdených žalobcom, že išlo o krátkodobé zastupovanie, že zamestnanec sa v krátkom čase doškolil a že žalobca nie je spôsobilý zaplatiť uvedenú sankciu, hoci je na dolnej hranici. Predmetná sankcia bola žalobcovi uložená za to, že v postavení zamestnávateľa porušil ust. § 6 ods. 1 písm. o) v nadväznosti na § 16 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 124/2006 Z. z., lebo nezaradil svojho zamestnanca Š. F. na výkon práce so zreteľom na jeho kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP. Dotknutý zamestnanec obsluhoval zariadenie na plnenie nádob motorových vozidiel skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi a práve žalobca umožnil, aby ako osoba bez potrebnej odbornej spôsobilosti vykonával činnosť obsluhy vyhradeného technického zariadenia plynového s vysokou mierou ohrozenia a plnenie nádob motorových vozidiel skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi, pričom - tzv. výdajný stojan LPG je plynovým zariadením skupiny A v zmysle prílohy č. 1, IV. časť, skupina A., písm. c/ vyhlášky č. 508/2009 Z. z. - zariadenie pracujúce s nebezpečnými plynmi určené na plnenie kovových tlakových nádob na dopravu plynov s výkonom nad 10 Nm3/h). Toto je jednoznačne nevyhnutné chápať ako závažné pochybenie, lebo zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ukladá zamestnávateľovi prijať opatrenia, aby sa nielen vylúčilo už existujúce nebezpečenstvo a ohrozenie, ale dokonca eliminovali všetky bezpečnostné riziká spojené s posudzovanou činnosťou.
36. Preto pokiaľ ide o samotnú výšku sankcie, suma 2.000 eur nepredstavuje neprimerane prísny postih s odkazom na §19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a to v zmysle jeho znenia účinného v čase spáchania skutku, 22.04.2016. Podľa správneho súdu v ňom premietnuté kritériá, na ktoré poukazoval žalobca - doba trvania porušenia, prítomnosť a miera zavinenia, okolnosti ako prípadne k porušeniu došlo, správanie v širšom časovom rámci i po zistení porušenia nemusia
byť obligatórne hodnotené, nakoľko sa nejedná o zákonné kritériá pre určenie výšky pokuty, najmä v závažnosti zisteného nedostatku, ktorá si vyžiadala vydanie zákazu inšpektorom práce v zmysle § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a žalobca voči takémuto záveru nepodal žiaden opravný prostriedok. Správny súd je toho názoru, že závery o výške sankcie neodporujú jeho aplikačnej praxi a sú v zhode s § 3 ods. 5 správneho poriadku - postupovať v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely.
37. Žalobca namietal tiež, že v skutočnosti obsluhou plynového zariadenia bez oprávnenia nenastali žiadne škodlivé následky, majetkové pomery neumožňujú zaplatenie sankcie, nedošlo tak k spáchaniu žiadneho deliktu a správne trestanie zohľadňuje závažnosť porušenia práva, a nielen priťažujúce, ale i poľahčujúce okolnosti, aj pre zásady uplatňované v trestnom práve. Súd konštatuje, že námietka tohto obsahu nie je dôvodná, mal za to, že sankcia bola uložená na takej hranici, pri ktorej boli zohľadnené všetky kritériá, doba trvania, i miera zavinenia a tiež uvádza, že inšpektori práce vyhodnotili uvedenú situáciu so záverom ako vyplýva z protokolov o kontrolnej činnosti, proti ktorej žalobca namietal argumentmi, ktoré nebolo možné uznať, hoci bol zamestnanec žalobcu neskôr odborne overený pre výkon tejto činnosti. Bolo poukázané spáchanie správneho deliktu a spojenie dvoch ustanovení a to § 6 ods.1 písm. o/ a § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z., ktoré neumožňujú bez kvalifikačných predpokladov obsluhovať plynové zariadenie a sankcionovaná osoba bola informovaná o svojom obvinení a mala od prejednania protokolu z inšpekčnej činnosti dostatočný časový priestor na obranu, prípravu veci i vzhľadom na jej zložitosť a odkaz na čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
38. Správny súd opakovane pripomína, že ak predpisy na úseku BOZP nedodržuje zamestnanec poverený samotným podnikateľom na čerpacej stanici na tankovanie skvapalneného plynu na pohon motorových vozidiel, je zavádzaním a rovnako tak poukazovanie na to, že administratívny delikt nespáchal žalobca, ako zamestnávateľ. Samotný žalobca zodpovedá za jeho spáchanie, spôsobené nedodržiavaním BOZP predpisov. Preto nejde o žiadny liberačný dôvod na upustenie od potrestania žalobcu. Súd pripomína, že inšpektori boli svedkami zastupovania pri obsluhe čerpacej stanice pohonných hmôt LPG. Skutočnosť, že zamestnanec nebol poverený na čerpanie skvapalneného plynu je zmätočná, ak sa na čerpacej stanici nachádzal sám. Správny súd vyvodzuje záver, že takéto zastupovanie zamestnancom iného zamestnanca nie je prípustné, je v rozpore so zákonom, je porušením povinností, podľa ktorých obsluha na takýchto čerpacích staniciach predpokladá odbornú spôsobilosť.
39. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd vykladajúc citovanú právnu úpravu a posudzujúc zistený skutkový stav veci z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, e/ Správneho súdneho poriadku, konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je zákonné a žaloba nebola podaná dôvodne.
40. Z hľadiska obsahu žalobnej námietky podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a d/ SSP, správny súd preto túto považuje za neopodstatnenú, lebo zodpovednosť bola vyvodená z dôvodu porušenia povinností vyplývajúcich z § 6 ods.1 písm. e/ v spojení s § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona o BOZP, ako to správny súd mal za preukázané z celého obsahu spisového materiálu, ako to vyššie uviedol v tomto rozsudku. Žalovaný správny orgán reagoval a následne z nich vyvodil právne závery v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu žalovaný rešpektoval pri posudzovaní veci materiálny znak správneho deliktu a v procesnoprávnej rovine žalovaný aplikoval výklad dotknutých ustanovení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Vychádzajúc z povinností a oprávnení odvolacieho správneho orgánu žalovaný nepochybil, všetky aspekty obsiahnuté v odvolaní žalobcu v napadnutom rozhodnutí posúdil a z pohľadu odvolacieho orgánu vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z hľadiska obsahu žalobnej námietky podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a d/ SSP, správny súd preto túto považuje za neopodstatnenú, lebo zodpovednosť bola vyvodená z dôvodu porušenia povinností vyplývajúcich z § 6 ods.1 písm. e/ v spojení s § 16 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona o BOZP, ako to správny súd mal za preukázané z celého obsahu spisového materiálu, ako to vyššie uviedol v tomto rozsudku.
41. Správny súd po preskúmaní oboch rozhodnutí správnej žaloby a administratívneho spisu vo veci považuje napadnuté rozhodnutia za vecne správne z pohľadu skutkového zistenia, ako aj správneho právneho posúdenia a tiež odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za riadne zdôvodnené,
presvedčivé a vydané v súlade so zákonom. Preto námietky týkajúce sa § 191 ods. 1 písm. d/,f/, g/, SSP nie sú dôvodné, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, ani žalovanému, ktorý ich neuplatnil.
43. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.