Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-154-2020.pdf
PDF · 131.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/154/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu F.. P. S., J.. X.X.XXXX, G. M. XX, H., zastúpeného JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom so sídlom Rázusová 21, Košice, proti žalovanému JUDr. Z. N., J.. XX.X.XXXX, Y. G. V. J. Č.. X, G., adresa na doručovanie F. XX, H., v konaní o zaplatenie 33 400 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.9.2019 č.k. 40C/23/2019-173
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.400 € s úrokom z omeškania 8,05 % z dlžnej sumy ročne od 26.10.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
2. Rozhodol tak o nároku žalobcu zo zmluvy o pôžičke uzavretej stranami sporu dňa 31.10.2011, existenciu ktorého záväzku preukazoval výdavkový pokladničný doklad z uvedeného dňa o bezúročnom poskytnutí finančnej čiastky 33.400 € žalovanému s termínom vrátenia do 25.10.2014. Prevzatie finančnej čiastky žalovaný potvrdil podpisom. Súd prvej inštancie právne vec posudzujúc podľa § 657, § 658 Občianskeho zákonníka (OZ) prihliadajúc na povinnosť dôkaznú a povinnosť tvrdenia strán sporu, považoval za nepochybne zistenú existenciu záväzku žalovaného na vrátenie dlhu z pôžičky. K námietke žalovaného o spotrebiteľskom charaktere zmluvy uviedol, že neboli preukázané jeho tvrdenia, aby žalobca vystupoval pri poskytnutí finančných prostriedkov v pozícii dodávateľa, teda aby finančné prostriedky poskytoval v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti, o čom svedčilo nielen to, že veriteľ nebol identifikovaný vo výdavkovom pokladničnom doklade obchodným menom a IČO- om pod ktorým podnikal, Ing. P. S. - ERKOS, IČO: XXXXXXXX, ale aj fakt, že nešlo o jeho predmet podnikania a v čase poskytnutia pôžičky mal pozastavené prevádzkovanie živnosti do 15.1.2012. Súd prvej inštancie preto vychádzal zo záveru, že išlo o pôžičku medzi fyzickými osobami ako tomu zodpovedalo ich označenie na výdavkom pokladničnom doklade, a žalovaný v konaní nepreukázal, aby finančné prostriedky od žalobcu neprevzal, napriek potvrdeniu o ich prijatí. Mal tiež za nepreukázané, že k zániku záväzku z pôžičky došlo započítaním pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v zmysle § 580 Obč. zákonníka, ktorá pohľadávka mala predstavovať cenu právnych služieb poskytnutých žalovaným žalobcovi, keďže žalovaný neoznačil žiadne pohľadávky, ktorých započítanie by do úvahy prichádzalo. Ako nedôvodnú hodnotil aj námietku premlčania, posudzujúc túto obranu žalovaného podľa ustanovení § 100, § 101 OZ. Žalovaný mal pôžičku vrátiť v lehote do 25.10.2014, a pokiaľ žalobca uplatnil svoj
nárok na súde dňa 20.10.2017, stalo sa tak v trojročnej premlčacej lehote, keďže prvýkrát mohol svoju žalobu podať 26.10.2014 a premlčacia lehota by uplynula až dňom 26.10.2017. Zohľadňujúc okolnosť, že žalovaný bol v omeškaní s vrátením peňažného dlhu, priznal žalobcovi spolu s istinou aj právo na úroky z omeškania v hodnote 8,5 % ročne z dlžnej sumy v súlade § 517 ods. 1,2 OZ a ustanoveniami § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. Rozsudok súd prvej inštancie vyhlásil dňa 30.9.2019 po pojednávaní, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, preto sa súd v odôvodnení vysporiadal tiež s procesnými podmienkami konania a rozhodnutia vo veci s dôrazom na skutočnosti uvedené v ospravedlnení žalovaného z neúčasti na pojednávaní dňa 30.9.2019. Žalovaný požiadal o odročenie pojednávania v deň konania pojednávania z dôvodu svojej pokračujúcej práceneschopnosti. Súd poukázal na to, že pojednávanie bolo nariadené na deň 30.9.2019 opakovane, po odročení predošlého pojednávania dňa 3.9.2019 pre neprítomnosť žalovaného z dôvodu práceneschopnosti, ktorý bol poučený v zmysle § 183 ods. 2 veta druhá CSP, že od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodov jej nepriaznivého zdravotného stavu. Predvolanie na pojednávanie na deň 30. 9. 2019 pritom žalovaný prevzal už dňa 24.9.2019, zástupcu si napriek nepriaznivému zdravotnému stavu nezabezpečil, aj keď na to mal dostatok času, a to aj s prihliadnutím na to, že lekárska správa o poslednej diagnóze žalobcu bola zo dňa 27.9.2019. Preto súd konštatoval, že žalovaný neoznámil riadne a včas závažné dôvody, pre ktoré by bolo možné pojednávanie odročiť v zmysle § 183 CSP. Žalovaný za ďalší dôvod odročenia pojednávania označil zaujatosť konajúcej sudkyne a sudcov Okresného súdu Košice II uvádzajúc, že pre prípad odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, by vo veci konal nadriadený Krajský súd v Košiciach, ktorého sudkyňou je JUDr. Y. N., ktorá by mohla byť podľa priezviska v príbuzenskom pomere k právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. K. N., čo odôvodňuje pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti súdu. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovení § 49, § 52 Civilného sporového poriadku (CSP) upravujúcich náležitosti podania kvalifikovanej námietky zaujatosti a následky vád tohto podania konštatoval, že k podaniu žalobcu o námietkach voči konajúcemu sudcovi a súdu neprihliadal, pretože podanie nespĺňalo náležitosti vyžadované zákonom, a ani objektívne neexistovali žiadne skutočnosti, pre ktoré by mohol byť konajúci sudca, či súd vylúčený z prejednávanej veci so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám alebo ich zástupcom.
4. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 255 ods. 1 CSP, keď plne procesne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný paušálne uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP, navrhujúc, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, priznal mu náhradu trov konania alebo alternatívne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný považoval na nesprávny procesný postup súdu, ktorý napriek jeho ospravedlneniu z neúčasti na pojednávaní dňa 30.9.2019 a vzneseniu námietky zaujatosti, vo veci konal a rozhodol. Zopakoval, že namietol zaujatosť konajúcej sudkyne JUDr. I. pre jej pomer k právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. K. N., ktorý môže byť podľa priezviska v príbuzenskom pomere k sudkyni nadriadeného odvolacieho Krajského súdu v Košiciach JUDr. Y. N., čo odôvodňuje tiež námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Košice II. Ďalej poukázal na to, že neúčasť na pojednávaní ospravedlnil aj svojim nepriaznivým zdravotným stavom, keď predložil lekársku správu z 27.9.2019, z ktorých dôvodov žiadal o odročenie pojednávania. V postupe súdu prvej inštancie preto videl zásah do jeho práv na prístup k súdu, a o arbitrárne použitie § 183 ods. 2 druhá veta CSP, pretože sa nemohol nechať zastúpiť inou osobou, keďže chcel vo veci sám pred súdom v konaní vypovedať. Tvrdil, že žalovaný vyprodukoval v poradí tretí výdavkový pokladničný doklad, na základe ktorého však on od žalobcu žiadnu peňažnú hotovosť neprevzal. Podpísal výdavkový pokladničný doklad pod hrozbou, že žalobca pošpiní jeho meno na advokátskej komore. Žalobca pritom zavádzal súd lebo neuviedol, že žalovanému poskytol určitú peňažnú sumu aj v rokoch 2000 - 2002, o čom vyhotovoval príjmové pokladničné doklady o vrátení a výdavkové pokladničné doklady o poskytnutí peňazí aj v rokoch 2011 - 2014, ktoré ale súdu nepredložil. Žalovaný ďalej tvrdil, že má k dispozícii svedka, ktorý bol prítomný na stretnutí so žalobcom, a že dodatočne mieni predložiť listinné dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení. Vytýkal súdu nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je založené výlučne na skutkových zisteniach vyplývajúcich z tvrdení žalobcu o tom, ako mohlo dôjsť k uzavretiu pôžičky, pričom však existujú ďalšie
dôkazy, ktoré doposiaľ nemohli byť v konaní použité. Nie je totiž logické, aby žalobca po toľkých rokoch vyčakával s úhradou dlhu až do podania žaloby, a okrem vynútene podpísaného pokladničného dokladu z 31.10.2011 žiadny iný dôkaz o prevzatí peňazí neprodukoval. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie nároku na úroky z omeškania, keď v čase splatnosti pôžičky k 25.10.2014 hodnota úrokov z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. zodpovedala základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 0,05%, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu hodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, navrhoval ho potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V kontexte tvrdených dôvodov zaujatosti konajúcej sudkyne a sudcov Okresného súdu Košice II poukázal zástupca žalobcu na fakt, že ako advokát pôsobí v obvode košických súdov od roku 1997 a akceptácia námietky zaujatosti žalovaného by prakticky znamenala vylúčenie všetkých sudcov košických súdov, a teda by ani riadne nemohol vykonávať svoju advokátsku prax. Prístup žalovaného predstavuje len obštrukčné konanie za účelom mariť prebiehajúci spor, z čoho vyplýva aj z toho, že žalovaný vykonáva dlhodobo advokátsku prax v sídle zapísanom na F. ulici v Košiciach, kde sa aj nepretržite zdržiava, no údajnú námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Košice II vzniesol až v ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní dňa 30.9.2019. Žalovaný až v odvolaní začal uvádzať, že predložený pokladničný doklad bol vyhotovený pod nátlakom či vynútením, a poukazoval na existenciu svedka, ktorého však nijako neoznačil. Tieto skutočnosti neboli predmetom jeho doterajších vyjadrení v spore. Obrana žalovaného je zjavne vykonštruovaná, nelogická, s cieľom predĺženia a zmarenia účelu súdneho konania. Pokiaľ by boli tvrdenia žalovaného pravdivé a disponoval by k tomu zodpovedajúcimi dôkazmi, tieto by nepochybne predložil už pred uskutočnením pojednávania dňa 30.9.2019. Účelovosti postupu žalovaného nasvedčuje aj jeho vyjadrenie v odvolaní, z ktorého vyplýva, že ešte len mieni dodatočne predložiť listinné dôkazy a neoznačil ani žiadnu konkrétnu osobu ako svedka. V ďalšom sa žalobca stotožnil so stanoviskom súdu o neunesení dôkazného bremena zo strany žalovaného, keďže tento sa snažil len vyfabulovanými tvrdeniami dosiahnuť zvrátenie výsledku v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca dôkazmi preukázal existenciu záväzkového vzťahu, ktoré tvrdenia žalovaným v konaní vyvrátené neboli.
8. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou a smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie žalovaného nie je nedôvodné.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.10.2020 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219 CSP.
11. Žalovaný uplatnil paušálne všetky odvolacie dôvody. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky strán sporu (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti.)
12. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, aby pre konanie pred súdom prvej inštancie neboli splnené potrebné procesné podmienky a žalovaný ich absenciu ani nekonkretizoval.
13. Zákonodarca ako samostatný odvolací dôvod formuluje v § 365 ods. 1 písm. c/ CSP nesplnenie procesnej podmienky na strane súdu, teda že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, čo zodpovedá obsahu námietok žalovaného v odvolaní. Odvolací súd však konštatoval, že ani tento odvolací dôvod nebol naplnený.
14. Ustanovenia týkajúce sa vylúčenia sudcov (§ 49 a nasledujúce CSP) spájajú vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania veci nielen zo skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak sú objektívne pochybnosti o ich nezaujatosti, no súčasne nemožno prehliadať, že takéto rozhodnutie o vylúčení sudcu sa dotýka významnej ústavnej zásady upravenej čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, že nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom na uvedené k vylúčeniu sudcu z pojednávania a rozhodovania veci možno pristúpiť len celkom výnimočne zo skutočne závažných dôvodov, ktoré zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor strany sporu, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladajú bez ďalšieho dôvodu legitímne obavy z nestranného a nezaujatého rozhodovania. 15. Nie akékoľvek vyjadrenie strany sporu obsahujúce pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti sudcu (súdu) je však spôsobilým podnetom na konanie o námietke zaujatosti. Podmienkou toho, aby sa súd vôbec mohol zaoberať námietkou zaujatosti strany sporu, je existencia takého podania, ktoré obsahuje dôvody námietky zaujatosti spočívajúce v pomere sudcu k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré už z povahy veci musia vzbudzovať objektívne pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti konajúceho sudcu, a moment, kedy sa strana sporu o dôvode vylúčenia sudcu dozvedela. Podanie, z ktorého uvedené skutočnosti nevyplývajú, nemá povahu kvalifikovanej námietky, a na takéto podanie súd neprihliada.
16. Aj keď žalovaný disponuje vyšším odborným vzdelaním právnického zamerania, vo svojom vyjadrení na súde prvej inštancie, ktorým mienil zrejme uplatniť námietku zaujatosti, v zásade len poukázal na fakt, že na súde vyššej inštancie pracuje sudkyňa JUDr. Y. N., ktorej priezvisko je zhodné s priezviskom zástupcu žalovaného JUDr. N., čo malo zakladať pomer sudkyne konajúcej na súde prvej inštancie k právnemu zástupcovi. Tieto vyjadrenia nemožno hodnotiť inak ako nezrozumiteľné, nemajúce povahu riadne uplatnenej námietky zaujatosti, pretože z nich nevyplývajú dôvody v zmysle § 49 CSP, pre ktoré by mal byť konajúci sudca (súd) vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vyjadrenia žalovaného majú charakter všeobecných tvrdení, subjektívnych domnienok, a v záujme rešpektovania ústavnej zásady zachovania zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, s nimi právna úprava nespája povinnosť prejednania námietky zaujatosti. Obsahovo totožné, a teda neurčité, boli aj vyjadrenia žalovaného v odvolaní, keď z nich nemožno vyvodiť dôvody vylúčenia sudcu (súdu) upravené zákonom (§ 49 CSP). Podľa § 52 CSP sa na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti neprihliada, preto postupoval správne súd prvej inštancie, ak na vyjadrenia žalovaného neprihliadal, a vo veci konal a rozhodol. Zo zhodných dôvodov ani odvolací súd o totožných vyjadreniach žalobcu v odvolaní nerozhodoval osobitným postupom. Vo vyjadreniach žalovaného totiž absolútne absentuje akákoľvek súvislosť medzi konajúcim sudcom, povahou sporu, právnym zástupcom žalobcu a eventuálne aj prípadným príbuzenským vzťahom k osobe JUDr. Y. N.j, a nie je tak zrejmé, aké sú dôvody, pre ktoré by mal byť konajúci sudca (súd) vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané jej právnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe
k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/.
19. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP nie sú dané, pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd bral zreteľ aj na to, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods.2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.
20. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je obhájiteľné a rozsudok je preskúmateľný.
21. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp rovnosti zbraní, kontradiktórnosti, právo byť prítomný na pojednávaní i ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Zmyslom zachovania garancie spravodlivého súdneho procesu je predovšetkým zabezpečenie, aby strana sporu mala riadnu preukázateľnú možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania, s využitím procesných práv, ktoré jej zákon priznáva. Ak procesný postup súdu bol taký, že poskytol objektívne možnosť strane sporu uplatniť jej procesné práva, no tieto bez dôvodov osobitného zreteľa neboli využité alebo naopak, ich nevyužitie bolo dané zneužitím iných oprávnení strany sporu, nemožno konštatovať, aby bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie, či na prerokovanie veci v neprítomnosti strany sporu (porovnaj napr. Ústavný súd SR III.ÚS/153/08 z 18.10.2007).
22. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd konal a rozhodol na pojednávaní v jeho neprítomnosti, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 183 ods. 1 CSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov a to len vtedy, ak sa strana či jej zástupcu nemohli dostaviť z dôležitých dôvodov na pojednávanie a súčasne nebolo od nich možné spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podmienkou odročenia pojednávania je tiež fakt, aby o vážnych dôvodoch, ktoré bránia v účasti na pojednávaní, strana informovala súd riadne a včas, a tieto okolnosti preukázala.
23. V prejednávanej veci je nesporné, že pojednávanie nariadené na deň 3.9.2019 bolo odročené zo zdravotných dôvodov na strane žalovaného, ktorý bol súčasne poučený o tom, ž v prípade
pretrvávajúcich zdravotných problémov sa má dať zastúpiť v zmysle § 183 ods. 2 druhá veta CSP, podľa ktorého od strany sporu možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu došlo z dôvodov jej nepriaznivého zdravotného stavu. Ďalšieho pojednávania dňa 30.9.2019 sa žalovaný opakovane nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, o ktorých získal vedomosť najneskôr dňa 27.9.2019. Napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu, dostatočne dlhému časovému odstupu od naposledy nariadeného a odročeného pojednávania, nezabezpečil ochranu svojich práv v konaní ustanovením zástupcu, a žiadosť o odročenie pojednávania doručil súdu až v deň konania pojednávania dňa 30.9.2019 o 8.14 hod. (pojednávanie sa konalo o 10.00 hod.). Takýto postup žalovaného nemožno hodnotiť inak ako zjavné zneužitie práva žiadať o odročenie pojednávania, a súčasne nevyužitie práv poskytnutých mu procesnoprávnou úpravou, a to je ustanovenie zástupcu, na ktorý úkon mal dostatok času tak odo dňa predchádzajúceho pojednávania 3.9.2019, ako i odo dňa 27.9.2019, kedy mu bola vydaná ďalšia lekárska správa. Podľa predložených lekárskych potvrdení nešlo o žiadny akútny zdravotný stav, ale dlhšie trvajúce zdravotné problémy, keď od 3.9.2019 bol žalovaný nepretržite práceneschopný, 26.9.2019 bol na opakovanej kontrole, 27.9.2019 lekárska správa konštatuje nezmenený stav. Neexistovali tak žiadne objektívne prekážky, ktoré by bránili žalovanému v realizácii procesných práv a ustanovení zástupcu. Správne preto súd prvej inštancie ustálil, že neboli dané žiadne dôležité dôvody na odročenie pojednávania konaného dňa 30.9.2019, a pokiaľ pre rozhodnutie vo veci nepovažoval účasť žalovaného a jeho výpoveď za potrebnú, vychádzal zo svojej výlučnej kompetencie o hodnotení dôkaznej situácie v spore. Konaním a postupom súdu prvej inštancie preto nedošlo k zásahu do práva žalovaného na spravodlivé prejednanie veci, a v okolnostiach prípadu je možné dať za pravdu žalobcovi, že konanie žalovaného predstavovalo len snahu o predlžovanie súdneho sporu.
24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ CSP nebol naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých stranou sporu navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Žalovaný v odvolaní vôbec nekonkretizoval, ktoré navrhnuté dôkazy neboli vykonané a čo mali osvedčiť. Zároveň je nutné konštatovať, že aj keď by súd prvej inštancie nevykonal nejaký žalovaným navrhovaný dôkaz, odvolací súd má za to, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
27. Nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy
hodnotil podľa § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak strana oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky za splnenia podmienok upravených § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), z ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriaci základ napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
29. Aj keď žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, neuviedol žiadne také dôkazné prostriedky, u ktorých by tvrdil a preukázal existenciu podmienok spĺňajúcich predpoklady uplatnenia novôt podľa § 366 CSP, teda že ich bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní na súde prvej inštancie. Preto ani tento odvolací dôvod nebol daný.
30. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak.
31. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
32. V sporovom konaní platí zásada dispozičná a prejednacia, keď je zásadne vecou sporových strán tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere, a v závislosti na hypotéze právnej normy, každá zo sporových strán tvrdí a označuje dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech, teda je povinná uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Strana sporu, ktorá neoznačuje dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie aj nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu vyznievajúce v jej neprospech.
33. Žalobca uplatňoval nárok voči žalovanému z titulu nesplneného záväzku zo zmluvy o pôžičke, existenciu ktorej preukazoval výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 31.10.2011 potvrdeným podpisom žalovaného o prevzatí finančnej čiastky 33.400 € s termínom vrátenia do 25.10.2014. Žalobca tak splnil svoju povinnosť tvrdenia i dôkaznú, že medzi stranami existoval záväzkový vzťah v zmysle § 658 OZ, a pokiaľ žalovaný chcel byť v spore úspešný, bol povinný tvrdiť a preukázať, že tento dlh zo záväzku splnil, resp. že taký záväzok nevznikol.
34. V zmysle § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalovaný síce poprel skutkové tvrdenia žalobcu uvádzajúc, že finančné prostriedky, prevzatie ktorých potvrdil podpisom, v skutočnosti mali plynúť z iných záväzkov a dlh mal byť vysporiadaný započítaním pohľadávky, ktorú mal on voči žalobcovi, no na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy. Správne preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe, keď pretože žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o pravdivosti ním uvedených tvrdení. O účelovosti procesnej obrany žalovaného v konaní napokon svedčí aj fakt, že žiadne dôkazné prostriedky neprodukoval ani v odvolaní. Odvolací súd poznamenáva, že aj v prípade, ak by takéto dôkazy žalovaný označil, vzhľadom na
zásadu zákazu novôt v odvolacom konaní (§ 366 CSP), by na ne nebolo možné prihliadať. Z konania totiž nevyplývajú žiadne skutočnosti, a ani žalovaný ich existenciu netvrdil, ktoré by objektívne bránili žalovanému dôkazy označiť a predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie.
35. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku žalobcu na úroky z omeškania, ktorých výšku žalovaný namietal. Podľa § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Niet sporu, že záväzkový vzťah strán zo zmluvy o pôžičke vznikol pred 1. 12.2013, preto v zmysle § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. januára 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pretože ku prvému dňu omeškania žalovaného s plnením záväzku zo zmluvy o pôžičke tj ku dňu 26. 10. 2014 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,05% ročne, žalovaný je povinný na úhradu úrokov z omeškania vyšších o 8 percentuálnych bodov tj v hodnote 8,05% ročne.
36. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádzal zo správneho vyhodnotenia dôkaznej situácie v spore pri rešpektovaní procesných práv a povinností oboch sporových strán a správnej aplikácie aj interpretácie právnych noriem, preto ho odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP vrátane zákonu zodpovedajúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ bol v konaní neúspešný, preto mu nepatrí nárok na náhradu trov konania a tieto je povinný nahradiť procesne úspešnej strane žalobcu v plnom rozsahu.
38. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).