Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-8Csp/92/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXXX/XX, K., o zaplatenie 486,60 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 486,60 eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,38 eur od 04.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 46,69 eur od 04.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 36,49 eur od 06.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 46,69 eur od 04.01.2017 do zaplatenia a zo sumy 58,14 eur od 01.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.07.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 486,60 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb za cenu v zmysle cenníka. Žalovaný svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi služieb riadne a včas nesplnil a dostal sa do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.10.2016 vo výške 38,38 eur, faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.11.2016 vo výške 46,69 eur, faktúrou Z. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.12.2016 vo výške 36,49 eur, faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.01.2017 vo výške 46,69 eur a faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 31.01.2017 vo výške 58,14 eur. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Ďalej si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 260,21 eur a uviedol, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečovacej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uplatnená suma zmluvnej pokuty je vypočítaná nasledovne: = základ - počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ . 3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. V súlade s ust. súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav: 6. Žalovaný uzatvoril dňa 29.07.2016 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, ako právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v spojení s Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb k tel. číslu XXXXXXXXX, SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bola poskytnutá SIM karta s dohodnutým programom služieb Happy XL NAJ, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovanému bol aktivovaný program služieb Happy XL NAJ a účastníci sa dohodli o predaji zariadenia Samsung Galaxy A3 2016 Black za kúpnu cenu vo výške 1-, euro V zmysle tabuľky č. 1 Dodatku, ak žalovaný počas doby viazanosti poruší povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy, je povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 338,- eur pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalobca vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry. 7. Za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žalovanému faktúry tak, ako je uvedené v ods. 2 odôvodnenia rozsudku. Žalovaný však tieto spoločnosti Slovak Telekom, a.s., nijakým spôsobom neuhradil. 8. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., listom zo dňa 02.08.2017 oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. 9. Z výzvy na zaplatenie - predžalobnej výzvy zo dňa 16.09.2019 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 618,44 eur v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. 10. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy a dodatku k zmluve (ďalej len „“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov. 12. Podľa citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

13. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa § 52 ods.1 Občianského zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianského zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

20. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

21. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

22. Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

23. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

27. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu a dlh žalovaného vznikli zo záväzkového vzťahu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku zo dňa 29.07.2016. Uvedený zmluvný vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy (právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v zmysle a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ podľa ). Žalovaný sa v zmysle uzatvoreného záväzkového vzťahu zaviazal žalobcovi hradiť sumy za poskytnuté telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej dohody vystavoval faktúry za poskytnuté služby. Žalovaný sa s platením dostal do omeškania a je žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby dlžný celkovú čiastku vo výške 226,39 eur. Vzhľadom nato, že žalovaný si neplnil riadne a včas úhrady za telekomunikačné služby, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta bola dostatočne a jednoznačne vyjadrená, určitá a nezameniteľná, teda spĺňala všetky materiálne predpoklady platnosti a zároveň bola dohodnutá v písomnej forme, teda spĺňala aj predpoklady formálnych náležitostí. Súd nezistil ani iné skutočnosti, ktoré by robili zmluvnú pokutu zastretou, prekvapivou a podobne. Súd zároveň zistil, že žalovaný nedodržal zmluvnú povinnosť riadne a včas uhrádzať peňažné záväzky, teda fakturované platby, a to počas viazanosti uvedenej v dodatku. Dojednaniam o zmluvnej pokute v predchádzajúcich formulárových zmluvách vypracovaných žalobcom bola súdmi pri neprijateľnosti vytýkaná skutočnosť, že sankcie za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom záväzku nesmú znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, prípadne ho odrádzať od týchto skutočnosti, pričom dôraz kládli aj na to, že sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. V tomto prípade bola zmluvná pokuta určená pevnou sumou, ktorá sa však má znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku a naviac zohľadnil aj obdobie, počas ktorého bol žalovaný v omeškaní a neuhrádzala faktúry. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je zo zákona viazaná na zavinené porušenie zmluvnej povinnosti povinným zmluvným subjektom, pričom sa zavinenie povinného subjektu sa predpokladá. Teda zmluvná pokuta v tomto prípade je viazaná na povinnosť hradiť cenu za služby počas doby viazanosti, pričom povinnosť zotrvať v zmluvnom záväzku počas doby viazanosti je podmienkou poskytnutia zľavneného mobilného telefónu, prípadne zľavy z cenníkových cien. Porušením povinnosti platiť cenu za služby vzniká povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Súd mal preukázané, že počas doby viazanosti žalovaný neuhradil cenu za služby, ktoré mu boli vyfakturované. Zmluvnú pokutu, jej výšku, súlad s právnymi predpismi a dobrými mravmi je potrebné hodnotiť vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti, z porušenia ktorej je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzovaný (pozri právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Vzhľadom na vyššie uvedené súd neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty nezistil a žalobcovi nárok na jej zaplatenie priznal. Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že nárokovaná zmluvná pokuta vo výške 260,21 eur vzhľadom na dobu uplynutej od porušenia zmluvnej povinnosti je primeraná. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k zmluve boli podpísané dňa 29.07.2016 a žalovaný už dňa 03.10.2016 porušil zmluvné povinnosti. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 338,- eur t. j. pri viazanosti 24 mesiacov predstavuje mesačná výška zmluvnej pokuty sumu vo výške 14,08 eur. Súd považuje dojednanú zmluvnú pokutu v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb za určitú, pričom výpočet, ktorý táto obsahuje považuje taktiež za určitý. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti má preto žalobca nárok na zaplatenie istiny voči žalovanému celkom vo výške 486,60 eur. (226,39 eur neuhradené služby + 260,21 eur zmluvná pokuta).

29. Nakoľko sa žalovaný dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania je žalobcovi povinný uhradiť okrem priznanej istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do zaplatenia.

30. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku osobou súdneho úradníka samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej nep rospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach poda nia uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť l en do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).