Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_63Cb-139-2019.pdf
PDF · 73.9 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/139/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu BRAAND GROUP, s. r. o. v reštrukturalizácií, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 262 357, právne zast. WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému SMS a. s., so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 727 951, právne zast. Mgr. Ivan Bugri, so sídlom Námestie SNP 23, 960 01 Zvolen, IČO: 42 307 155, o vylúčenie veci z exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e priznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 19. 11. 2019 domáhal vylúčenia veci z exekúcie podľa § 44 ods. 4 a nasl. Exekučného poriadku. Tvrdil, že povinnému bola dňa 06. 11. 2019 doručená listina označená ako“ predloženie znaleckého posudku zo dňa 05. 11. 2019“, ktorej prílohou bol znalecký posudok č. 217/2019 zo dňa 22. 10. 2019, vypracovaný znalcom U.. A. J.. Rovnako mu bol doručený súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcií, ktorý bol vykonaný dňa 26. 09. 2019. Exekútor zverejnil dražobnú vyhlášku na webe Slovenskej komory exekútorov, na základe ktorej sa mala dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného konať dňa 16. 12. 2019, pričom cena bola určená práve znaleckým posudkom, ktorú určil znalec v sume 224.000,- Eur, čo nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľnosti. Mal za to, že hodnota nehnuteľnosti uvedená v znaleckom posudku je zjavne neprimerane nízka. Takýmto postupom by mohlo dôjsť k významnému ukráteniu ostatných veriteľov povinného. Rovnako mal za to, že trhová cena nie je a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie predajom nehnuteľností. Znalecký posudok podľa neho nespĺňal náležitosti vyžadované v § 139 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalobca ďalej poukazoval, že spísané hnuteľné veci nie sú v osobnom vlastníctve povinného, ale ide o vlastníctvo tretích osôb odlišných od povinného, v dôsledku čoho nie je možné, aby tieto boli predmetom exekúcie povinného. Zároveň ich v žalobe špecifikoval. Vozidlá má povinný len v oprávnenej držbe a je oprávnený na základe uzatvorených leasingových zmlúv a zmlúv o poskytnutí úveru v kombinácií so zmluvami o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva s obchodnou spoločnosťou ČSOB Leasing, Bratislava, len užívať. Preto navrhol vylúčiť veci z exekúcie, ktoré presne špecifikoval.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22. 05. 2020, v ktorom odôvodňoval nedôvodnosť a neopodstatnenosť predmetnej žaloby. Tvrdenia žalobcu o neprimerane stanovenej všeobecnej hodnote nehnuteľností považoval za nepreukázané a účelové. Znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku žiadne závady na nehnuteľnostiach nezistil. Poukazoval, že všetky tvrdenia a námietky žalobcu smerujú k spochybňovaniu zákonnosti vedenia samotnej exekúcie, avšak žiadne zo žalobných tvrdení nespadá pod ochranu poskytovanú v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku a
ako dôvod na podanie žaloby na vylúčenie veci z exekúcie. Žalobca mal využiť niektorý zo zákonom prípustných procesných prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní, ktoré sú na takýto účel určené. Žaloba o vylúčenie veci však takýmto prostriedkom nie je. Samotný žalobca ako povinný, aj v exekúcií nie je ani oprávneným na podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie ,k čomu sa ďalej vyjadril. Mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Táto svedčí len tretej osobe, ktorá má vlastnícke právo k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. Len táto osoba je oprávnená domáhať sa excindačnou žalobou vylúčenia veci z exekúcie. Táto osoba je vždy odlišná od oprávneného a povinného v exekúcií. Túto skutočnosť potvrdil žalobca i v zmysle jeho tvrdení v podanej žalobe.
3. K uvedenému podaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril a preto súd vytýčil termín pojednávania v danej veci. Pojednávanie vo veci sa neuskutočnilo z dôvodu, že dňa 13. 07. 2020 Okresný súd Bratislava I rozhodol uznesením vydaným pod sp. zn. 8R 1/2020 o povolení reštrukturalizácie na žalobcu podľa Zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení. Potom uvedené začaté konania sa prerušujú a preto žalobca žiadal pojednávanie odročiť. Súd preto vyzval žalobcu, aby súdu ozrejmil, či trvá na predmetnej žalobe z vyššie uvádzaných dôvodov. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 01. 10. 2020 súdu oznámil, že žalobu berie späť a navrhuje, aby tunajší súd rozhodol o zastavení konania v danej veci.
Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, namiesto výzvy podľa odseku 2 môže súd o vylúčení veci rozhodnúť v prípadoch, ak rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Podľa § 118 ods. 3 Zákona č. 7/2005, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.
Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
4. Na základe späťvzatia žaloby žalobcom tunajší súd konanie vo veci zastavil.
5. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP v spojitosti s ust. § 257 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu hodného osobitného zreteľa, keďže na žalobcu v konaní bola povolená reštrukturalizácia, ktorá bola dôvodom odpadnutia predmetu súdneho konania., nakoľko k povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b),zák. 7/2005 Z.z., zastavujú. Rovnako začatie reštrukturalizačného konania spôsobilo, že nebolo možné začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi a začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušili. To znamená, že exekučné konanie, z ktorého žalobca navrhol vylúčiť nim špecifikované veci v žalobe, bolo povolením reštrukturalizácie zastavené a odpadol predmet ním podanej žaloby, ktorou žiadal žalobca vylúčiť veci z exekúcie. Na základe tejto skutočnosti žalobca i zobral žalobný návrh späť. Súd mal preto za to, že existovali také dôvody predpokladané zákonom, ktoré žalobca pri podávaní žaloby zrejme nepredvídal a žalobu považoval v tom čase za dôvodnú. Súd pri rozhodovaní o trovách konania nemôže brať na zreteľ tú skutočnosť, ako by v skutočnosti i o predmetnej žalobe rozhodol. Súd preto rozhodol o trovách tak, ako vyššie uviedol.
6. Keďže žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov a konanie bolo vo veci zastavené, súd neuložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby žalobcom tak, ako to má na mysli ustanovenia § 2 Zákona o súdnych poplatkoch č.71/1992 Zb.z..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.