Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-15-2019.pdf
PDF · 84.38 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: SLOVMONT, s. r. o., IČO: 36 017 043 Bratislavská 87, Pezinok právne zastúpený JUDr. Vojtechom Horváthom, advokátom so sídlom Holubyho 35, Pezinok proti žalovanému: J.. C. C., nar. X.XX.XXXX, W. X/X, R., právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát s.r.o. so sídlom Čajakova 13, Bratislava, IČO: 47 255 021 o zaplatenie 5 789,12 eur s príslušenstvom a vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie 2 550,00 eur s príslušenstvom zo dňa 15.06.2020 takto
rozhodol:
I. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2 550,00 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 550,00 eur od 03.07.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie o žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 5 789,12 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
III. Súd konanie o vzájomnom návrhu žalovaného o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť úrok vo výške 1% z mesačných súm 50 eur za obdobie máj 2013 až júl 2017 z a s t a v u j e.
IV. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 05.08.2019 na Okresnom súde v Pezinku postúpenou dňa 08.10.2019 tunajšiemu súdu domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 5 789,12 eur s príslušenstvom a trov konania. 2. Žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že žalovaný bol podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 07.01.2013 zamestnaný u žalobcu odo dňa 07.01.2013 do 6.1.2014 ako jeho výkonný riaditeľ. Na základe Dodatku č.1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.03.2016 došlo počnúc dňom 07.01.2014 k zmene jeho pracovného pomeru na dobu neurčitú. Podľa § 5 Pracovnej zmluvy i v jej Dodatku č.1 sa zmluvné strany dohodli na vytvorení kaucie, z ktorej, pre prípad spôsobenia škody zamestnancom zamestnávateľovi, bude zamestnancom spôsobená škoda zaplatená. Dňa 01.06.2013 uzavreli strany sporu Dohodu o kaucii, podľa ktorej sa mala vytvoriť kaucia dohodnutým spôsobom do výšky 3 300 eur, ktorá mohla byť použitá na náhradu škody spôsobenej zamestnancom zamestnávateľovi v zmysle § 179 a nasl. Zákonníka práce. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil ku dňu 31.07.2018. Dňa 19.08.2017 bola z príkazu konateľa spoločnosti SLOVMONT, s.r.o., u žalobcu vykonaná inventúra majetku. Z inventarizačného zápisu zo dňa 20.08.2017 vyplýva, že inventúrou k 19.8.2017 bol zistený chýbajúci materiál medzi fyzickým a účtovným stavom na sklade vo výške 6 791,59 eur, za ktorú škodu nesie priamu zodpovednosť žalovaný ako výkonný riaditeľ spoločnosti, avšak v dôsledku dodatočného vrátenia časti chýbajúceho tovaru žalovaným do skladu a v zmysle § 186 ods. 2 Zákonníka práce sa výška škody ustálila na sumu 5 789,12 eur. Žalobca listom zo dňa 20.07.2018 vyzval žalovaného k prejednaniu škody a jej náhrady avšak žalovaný nereagoval.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 19Cpr/15/2019 - 49 zo dňa 14.11.2019, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. 4. Súd uznesením sp. zn 19Cpr/15/2019 -76 zo dňa 16.12.2019 platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 CSP zrušil. 5. Žalovaný podaním zo dňa 15.06.2020 doručeným súdu dňa 16.06.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu celý proces uplatňovania nárokov žalobcu je nepresný, nedôsledný a má vady a preto nie je možné relevantne a oprávnene vyžadovať a vyvodzovať zodpovednosť od žalovaného. Žalobca nepreukázal vznik škody, protiprávnosť konania žalovaného, zavinenie a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného. Žalovaný nárok uplatnený žalobcom neuznal v celom rozsahu, a považuje ho za absolútne neopodstatnený. Žalovaný zastáva názor, že žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy nikdy nevznikol. Tvrdenia žalobcu uvádzané vo veci samej považuje žalovaný za nepravdivé a účelové. Žalovaný súčasne namietal, že Dohoda o kaucii zo dňa 01.06.2013 je v rozpore so Zákonníkom práce, teda je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 17 v spojení s ust. § 20 Zákonníka práce a ust. § 39 Občianskeho zákonníka, naviac žalobca žalovanému nepredkladal výpisy stavu uložených prostriedkov k 31.12 bežného roka na ročnej báze, taktiež mu nekompenzoval stratu zodpovedajúcu obvyklému úročeniu finančných prostriedkov u dlhodobých vkladov, ku ktorým sa žalobca tiež v Dohode zaviazal. Konanie žalobcu je absolútne nekorektné, žalovaný do dnešného dňa nedisponuje informáciou, akú sumu žalobca do depozitu strhol a aká suma sa tam k dnešnému dňu nachádza. Žalovaný si tak uplatnil voči žalobcovi v zmysle ust. § 147 CSP ako prostriedok procesnej obrany žalovaného voči žalobe žalobcu zaplatenie sumy vo výške 2 550,00 eur, ktorá pozostáva zo zrazenej mzdy žalovaného 50,00 eur mesačne za obdobie máj 2013 až júl 2017, t. j. 51 mesiacov, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 2 550,00 eur od 03.07.2019 do zaplatenia, teda od dátumu, kedy žalobca odmietol bezdôvodné obohatenie vydať a úrok vo výške 1% zo sumy 50,00 eur mesačne za obdobie od 01.06.2013 do 01.08.2017 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatne uzavretej Dohoda o kaucii zo dňa 01.06.2013. 6. Súdne pojednávanie sa dňa 08.10.2020 konalo v neprítomnosti žalobcu a žalovaného za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu. 7. Na pojednávaní dňa 08.10.2020 pred začatím konania zobral žalobca cestou svojho právneho zástupcu bez uvedenia dôvodu celú žalobu späť a konanie žiadal zastaviť. 8. Na pojednávaní dňa 08.10.2020 pred začatím konania zobral žalovaný bez uvedenia dôvodu čiastočne žalobu v časti úroku vo výške 1% zo sumy 50,00 eur mesačne od 01.06.2013 do 01.08.2017 do zaplatenia späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. 9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 10. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 11. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 12. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca a aj v predmetnej veci žalovaný prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd bol povinný dispozičný prejav vôle žalobcu a žalovaného rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračoval v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. 13. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v dotknutých častiach zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného a žalobcu so späťvzatím žaloby, pretože k jej späťvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred prvým pojednávaním. Za prvé pojednávanie treba pritom považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci (porovnaj R 28/1974). 14. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu následne na tomto pojednávaní dňa 08.10.2020 nárok žalovaného v časti zaplatenia sumy vo výške 2 550,00 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2550 ,00 eur od 03.07.2019 do zaplatenia uznal čo do základu a výšky. 15. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. 16. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. 17. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
18. Podľa ust. § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. 19. Podľa ust. § 17 ods. 3 Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. 20. Podľa ust. § 20 ods. 1 Zákonníka práce práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. 21. Podľa ust. § 20 ods. 2 Zákonníka práce uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. 22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa ust. § 222 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. 24. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. Vzhľadom na uznanie vzájomnou žalobou uplatneného nároku v zostávajúcom rozsahu žalobcom postupoval súd podľa vyššie cit. ust. CSP a rozhodol vo zvyšnej časti rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle § 17, § 20 a § 222 Zákonníka práce a § 39 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako sa uvádza v prvej časti výroku tohto rozsudku. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. O nároku na náhradu trov konania v časti kde žalovaný mal plný úspech teda v I. časti výroku rozsudku, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný dosiahol v konaní plný úspech a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 31. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda je to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010). 32. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní vznikli účelne vynaložené výdavky ako trovy konania a tieto boli uplatnené, súd nárok na náhradu trov konania prizná. 33. O trovách konania v časti späťvzatia žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu teda v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5 789,12 eur s príslušenstvom súd rozhodol podľa ust. 256 CSP tak, že žalovanému priznal ich náhradu, pretože procesné zavinenie na zastavení konania svedčí žalobcovi a v časti späťvzatia žaloby žalovaným o zaplatenie príslušenstva teda úroku vo výške 1% z mesačných súm 50 eur za obdobie máj 2013 až júl 2017 žalobcovi trovy konania nepriznal nakoľko tento o ich priznanie nežiadal. 34. O výške náhrady trov konania a o vrátení súdneho poplatku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku I. rozsudku pre uznanie nároku odvolanie nie je prípustné okrem prípadu odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. a) CSP). Proti výroku II. a III. a IV. rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorému smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.