Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/59/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej K. I., E.. XX.XX.XXXX K. J., J. I. K. Č.. XXX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, trestne stíhanej pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na , /2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len ""), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. októbra 2020 v Novom Meste nad Váhom takto

rozhodol:

Obžalovaná: K. I., E.. XX.XX.XXXX K. J., J. I. K. XXX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,

j e v i n n á, ž e

v presne nezistenom čase dňa 03.07.2020 asi 0 14,30 hodine v obci K. v rodinnom dome č. XXX pod vplyvom alkoholu sa vyhrážala poškodenej O. Y., s ktorou žije v spoločnej domácnosti tak, že „ju dostane do basy, skape tam ako potkan, pričom sama sa o to postará", následne v čase 0 20,00 hodine v kuchyni rodinného domu jej opakovane uviedla, že „ju dostane do basy, skape tam" na čo do nej sotila aj napriek tomu, že poškodená stála s maloletý dieťaťom na rukách, následne zobrala do ruky veľký kuchynský nôž o dĺžke čepele 21 cm a tento v zúrivosti zapichla do kuchynskej linky, potom zobrala do ruky druhý kuchynský nôž s dĺžkou čepele 16 cm a týmto ohrozovala vo vzdialenosti približne jeden meter poškodenú tak, že sa zahnala smerom k nej a kričala, že ju zabije, na čo vošla do kuchyne rodinného domu sestra poškodenej, čo poškodená využila a ušla do susedného domu, kam za ňou opakovane obvinená K. I. prišla a opäť sa jej vyhrážala, na čo bola privolaná polícia,

t e d a

inému sa vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, spáchala uvedený čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l a

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na , .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s použitím , , , , , , na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa a obžalovanej ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci a to: kuchynský nôž s drevenou rukoväťou s čepeľou 18 cm a kuchynský nôž s drevenou rukoväťou a s čepeľou 15 cm a červenými fľakmi.

odôvodnenie:

Dňa 24.09.2020 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. -34 zo dňa 23.09.2020, na obvinenú K. I., E.. XX.XX.XXXX K. J., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na , na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2020 za účasti obžalovanej, jej obhajcu, prokurátora a zistil nasledovné:

Obžalovaná K. I.Á. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení , vrátane poučení podľa a po porade so svojím obhajcom, urobila vyhlásenie podľa o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. -34 zo dňa 23.09.2020, doručenej súdu dňa 24.09.2020, právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na , . Po vyhlásení obžalovanej súd v zmysle dopytom na obžalovanú zistil, že obžalovaná rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, že bola poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola jej daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohla sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumela právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaná bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré ustanovuje za trestný čin kladený jej za vinu. Obžalovaná tiež deklarovala, že vyhlásenie podľa robí dobrovoľne a priznáva vinu za skutok uvedený v obžalobe. Súd súčasne obžalovanú poučil v intenciách ustanovení , a , najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa , teda ak by bolo zásadným spôsobom porušené právo obžalovaného na obhajobu. Z vyjadrení obžalovanej K. I. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutovala. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle , ako aj stanovisko obhajcu obžalovanej (per analogiam), súd uznesením podľa prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jej vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovanej a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a o ochrannom opatrení.

Obžalovaná ako subjekt spĺňala podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jej zmenšenej príčetnosti. Obžalovaná bola schopná v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konala obžalovaná evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle , teda chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mala vedomosť o tom, že sa z jej strany jedná o protiprávne konanie. Objektom predmetných trestných činov sú primárne medziľudské vzťahy a právo poškodených nebyť vystavovaný závažným vyhrážkam. Hmotným predmetom útoku

bola osoba poškodenej Jaroslava Zámková, ktorá tieto vyhrážky vnímala a bola schopná im porozumieť. Konaním obžalovanej došlo k porušeniu týchto objektov, nakoľko obžalovaná naplnila aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu. Súd dospel k záveru, že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na a . Konaním obžalovanej boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, teda konanie obžalovanej, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe súd v zmysle už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste a ochrannom opatrení podľa . Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovanej I., oboznámením znaleckého posudku znalca MUDr. Andrey Žiškovej č. 12/2020 zo dňa 18.08.2020, oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov obžalovanej, lustrácie v evidencii priestupkov, správ OR PZ S. J., správ o povesti od Obce K. a zistil nasledovné: Z výsluchu obžalovanej K. I. vyplýva, že ku skutku sa priznáva, urobila chybu, ľutuje to. Obžalovaná si je vedomá svojej závislosti na alkohole a liečeniu sa chce podrobiť. Doteraz nebola trestaná ani priestupkovo potrestaná. Chce sa starať o svoju maloletú dcéru, s ktorou bude bývať v J.. Po prepustení jej druha chce s ním a s dcérou viesť riadny život. Toto konanie bolo skratové a bolo jej dostatočným ponaučením.

Zo znaleckého posudku MUDr. Andrey Žiškovej, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria, č. 12/2020 zo dňa 18.08.2020 vyplýva, že obžalovaná K. I. v čase spáchania skutku netrpela ani v súčasnej dobe netrpí duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle psychotického ochorenia, ktoré by malo vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. U obžalovanej je rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu. Obvinená trpí syndrómom závislosti od alkoholu, tento pije od veku 20 rokov, pije denne - prítomné sú ranné dúšky na lačno, pokles tolerancie, craving (pretrvávajúca chuť piť), napriek problémom, ktoré si pitím spôsobila - odobratie staršieho dieťaťa, zanedbávanie starostlivosti o mladšie dieťa, problémy v práci, problémy vo vzťahoch, na pitie jej chýba akýkoľvek náhľad, pitie masívne racionalizuje, následky neguje, nikdy nemala potrebu vyhľadať odbornú pomoc. V čase skutku si obvinená cielene navodila intoxikáciu, bola v stave ebriety stredného stupňa, podľa jej vyjadrenia sa u nej jednalo o bežné množstvo vypitého alkoholu, tento uvoľnil jej zábrany a na výčitky okolia reagovala agresívne. Jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zachované, ovládacie schopnosti boli znížené vplyvom alkoholu vo forenzne nevýznamnej miere. Obvinená mohla rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a mohla svoje konanie ovládať. Je schopná chápať zmysel trestného konania. Pobyt obvinenej na slobode, v prípade pokračujúceho pitia alkoholu, je pre jej okolie a pre ňu samotnú potenciálne nebezpečný. Obvinená je k svojmu stavu úplne nekritická, problémy, ktoré si pitím alkoholu privodila si nepripúšťa, nemá motiváciu k abstinencii ani napriek tomu, že je matkou dvoch detí, jedno jej bolo dokonca odobraté, druhé mala poškodená v rukách v čase, keď poškodenú obvinená ohrozovala nožom. V nechránených podmienkach bude piť alkohol naďalej, čím sa budú konflikty s okolím opakovať, rovnako jej nedostatočná starostlivosť o deti, tiež sa bude prehlbovať alkoholické poškodenie jej osobnosti. Znalec navrhol obvinenej uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Z oboznámenej evidenčnej karty vodiča bolo zistené, že obžalovanej nebola dodnes uložená pokuta, nebola odsúdená za trestný čin ani jej nebol uložený trest zákazu činnosti. Z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovanej vyplynulo, že obžalovaná nemá žiaden záznam v registri trestov. Obžalovaná nebola ani postihnutá za priestupok.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa , , kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.

Podľa , závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa , vraždy podľa , zabitia podľa a , usmrtenia podľa , ublíženia na zdraví podľa , a .

Podľa , chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa , poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa , poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa , poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa prvej vety , zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).

Súd prihliadol na zistenie dvoch poľahčujúcich okolností na strane obžalovanej, a to podľa (viedla pred spáchaním trestného činu riadny život) a (priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala). Súd obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa z dôvodu vyhlásenia o vine, nakoľko súd z dôvodu urobenia vyhlásenia o vine obžalovanej aplikoval v danej veci a

, teda aplikácia tejto poľahčujúcej okolnosti by bola duplicitná. Na strane priťažujúcich okolností v zmysle nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Súd v danej veci ukladal trest za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa , kde je po úprave pri prevahe poľahčujúcich okolností trestná sadzba vo výmere 6 (šesť) mesiacov až 26 (dvadsaťšesť) mesiacov, teda súd vzhľadom na prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností musel znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu, t. j. o 10 (desať) mesiacov. Vyhlásenie o vine obžalovanej a takto prijaté vyhlásenie súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní je možné analogicky zohľadniť pri rozhodovaní o treste, ako je to pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste, pričom obžalovaná I. mala záujem o konanie o dohode o vine a treste, pri mimoriadnom znížení trestu podľa , . Vychádza sa z toho, že obžalovaná neodvolateľne prijala všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby jej bolo známe (akýmkoľvek spôsobom predznamenané) budúce rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (Zhodne Stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, uverejnené pod č. 44/2017). Súd v danom prípade mimoriadne znížil trest odňatia slobody obžalovanej tak, ako je uvedené vyššie. U obžalovanej bol pritom uložený trest odňatia slobody ako nepodmienečný. Súčasne ale súd neuznal tomuto obžalovanej ani poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák., pretože napomáhanie súdu - vyhlásením, bolo obžalovanej v jeho prospech už zohľadnené použitím ustanovenia , Tr.zák. per analógiam. Súd teda obžalovanej uložil podľa s použitím , , , , , , nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov a zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním žalovaného skutku nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Zároveň jej uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou v zmysle záverov znaleckého dokazovania, ktorému sa obžalovaná chce podrobiť. Súd tiež uložil trest prepadnutia vecí - dvoch nožov, ktoré boli obžalovanou použité na spáchanie uvedeného trestného činu.

Takto uložený trest považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný, napĺňajúci požiadavky generálnej, ako aj individuálnej prevencie, od ktorého vykonania možno očakávať naplnenie jeho účelu. Trest súčasne primerane vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V danom prípade súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko s predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhradu škody tzv. adhézne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /, / a to v neprospech i v prospech obžalovaného /, /.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka / /.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného / /.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca / /.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli / /.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody / /, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / /.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci / /.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.