Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoP-45-2020.pdf
PDF · 84.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/45/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F. L., nar. XX.XX.XXXX a E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov D. L., trvale bytom E. XX/XX-XX, U. N., t.č. bytom Na L. XXXX/X, F. a Ing. G. L., bytom E. XX/XX-XX, U. N., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a zrušenie uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/189/2017-21 zo dňa 01.12.2017 vo výroku II., na odvolanie otca maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. júla 2020, č.k. 32P/160/2020-51, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom II. návrh otca na zrušenie uznesenia Okresného súdu Trenčín, č.k. 26P/189/2017-21 zo dňa 01.12.2017 vo výroku II. o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom zamietol a výrokom III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 až 328 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a ďalej ust. § 2 ods. 1, 2 zák.č. 161/2015- Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), ďalej ust. § 360 ods. 1, 2, § 366 CMP, § 24 Charty základných práv Európskej únie, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, čl. 3 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
2. V danej veci súd prvej inštancie návrh otca, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodne, že vyživovacia povinnosť otca k mal. F. a E. sa s účinnosťou od nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej neurčuje, posudzoval ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pri ktorom aplikoval ust. § 2 ods. 1 CMP, § 324 a nasl. CSP, § 360 a nasl. CMP a § 366 CMP. Návrh otca na zmenu uznesenia v časti výživného posudzoval ako návrh na zrušenie predmetného uznesenia podľa § 334 CSP. V prejednávanej veci možno konštatovať, že otec osvedčil existenciu právneho vzťahu účastníkov, avšak neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania rozhodnutím o zrušení vyživovacej povinnosti k mal. F. a E. neodkladným opatrením. O tejto povinnosti bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu zo dňa 01.12.2017, ktorým boli maloleté deti ponechané v osobnej starostlivosti matky až do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k maloletým deťom s tým, že otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. F. sumou 100,- eur mesačne a na výživu mal. E. sumou 90,- eur mesačne. Styk otca s deťmi bol upravený tak, že otec je oprávnený stýkať sa s deťmi každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., pričom matka je povinná deti na styk s otcom pripraviť a umožniť mu s tým, že uvedené neodkladné opatrenie zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené, teda právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Proti výroku o dočasnom ponechaní detí v starostlivosti matky a úprave styku podal otec odvolanie, o ktorom
rozhodoval Krajský súd v Trenčíne, ktorý potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o ponechaní detí v osobnej starostlivosti matky a v časti výroku o úprave styku tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne súd rozhodol o styku otca s deťmi, ktorý Krajský súd v Trenčíne zmenil. Konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 26P/189/2017 je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod sp.zn. 31P/201/2017 o rozvod manželstva s príslušenstvom. 3. V prejednávanej veci nebola splnená podmienka naliehavej potreby okamžitého zásahu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Súd má zato, že skutočnosť, že vo veci vedenej na súde pod sp.zn. 31P/201/2017 bolo pojednávanie odročené za účelom realizácie skúšobnej striedavej osobnej starostlivosti a odborného poradenstva po dobu 3 mesiacov počas skúšobnej doby, nie je dôvodom na naplnenie potreby okamžitého zásahu súdu v otázke vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. V tejto veci bola striedavá osobná starostlivosť nariadená len skúšobnou formou, nie je rozhodnutím súdu vo veci samej. Naviac v tomto štádiu konania o rozvod nie je možné mať s určitosťou zato, že skúšobná striedavá starostlivosť bude prebiehať až do skončenia konania vo veci samej a v priebehu konania sa ešte nezmení. Zo samotných vyjadrení rodičov v rámci šetrenia pomerov opatrovníkom vyplývajú ich diametrálne odlišné vnímanie situácie a názoru detí na realizáciu skúšobnej striedavej osobnej starostlivosti. Podstatnú váhu v prejednávanej veci bude mať správa od psychológa PhDr. Evy Živčicovej, PhD., u ktorej sa rodičia aj s deťmi pravidelne podrobujú odbornému poradenstvu. Správu psychológ vyhotoví po skončení odborného poradenstva. Okrem tohto v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého z rodičov pri určení výživného, alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné neurčuje. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že pri rozhodnutí súdu o striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd nemusí v každom prípade rozhodnúť, že vyživovacia povinnosť rodičom sa neurčuje. Súd zohľadňuje okrem dĺžky striedavej osobnej starostlivosti aj príjmové a výdavkové pomery na strane rodičov, výdavkové pomery na strane detí, pričom pri takomto rozhodnutí môže jednému z rodičov ako povinnému uložiť povinnosť prispievať na výživu detí k rukám druhého rodiča. Tieto skutočnosti ohľadne otázky zverenia a s tým spojené plnenie vyživovacej povinnosti sú predmetom dokazovania vo veci samej a presahujú rámec rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd nemal zato, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo nariadené uznesenie Okresného súdu Trenčín dňa 01.12.2017 vo výroku II. o vyživovacej povinnosti otca, a preto návrh otca na zrušenie predmetného uznesenia s poukazom na § 334 CSP zamietol. Súd prihliadol na záujem maloletých detí, aby nedošlo k ohrozeniu uspokojovania ich základných životných potrieb. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie otec maloletých detí, ktorý vyslovil nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadal, aby jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom F. a E. s účinnosťou od nariadenia neodkladného opatrenia do času trvania skúšobnej striedavej osobnej starostlivosti nebola určená, čím sa zároveň zmení uznesenie Okresného súdu Trenčín, č.k. 26P/189/2017-21 zo dňa 01.12.2017 vo výroku II.. Mal zato, že určenie platenia výživného má vychádzať z aktuálnej situácie starostlivosti o deti. Poukázal na skutočnosť, že s manželkou sa o synov starajú striedavo po jednom týždni. Uviedol, že striedavá starostlivosť sa realizovala už od 20. do 27.03.2020, kedy bola realizovaná prvýkrát. Uviedol, že manželka mu synov neodovzdáva riadne pripravených. Ďalej v odvolací poukazoval na rôzne incidenty medzi ním a manželkou ohľadom starostlivosti a odovzdávania si maloletých detí. Ďalej uviedol, že dňa 18.06.2020 Okresný súd Trenčín zrušil pojednávanie, ktoré bolo stanovené na 25.06.2020 s prihliadnutím aj nato, že striedavá osobná starostlivosť stále pokračuje, považuje platenie výživného z jeho na oboch synov za nedôvodné. Tiež poukázal nato, že je v súčasnosti evidovaný ako nezamestnaný, vedený na úrade práce od 08.06.2020. Vyslovil presvedčenie, že týmito skutočnosťami v plnej miere osvedčil danú správu na zrušenie povinnosti platenia výživného manželke na synov. 5. Matka detí a opatrovník sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadrili. 6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania otca maloletých detí v rozsahu stanoveným ust. § 65 až 67 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov: 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery, alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 9. V zmysle § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 10. Podľa čl. 5 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. 11. Civilný sporový poriadok v ust. § 333 a nasl. diferencuje medzi zánikom neodkladného opatrenia a zrušením neodkladného opatrenia. Zánik neodkladného opatrenia sa vždy spája s uplynutím času, na ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. V tomto prípade hovoríme o zániku neodkladného opatrenia na základe objektívnej skutočnosti. Pri konštituovaní právnych účinkov neodkladného opatrenia umožňuje zákon jeho zrušenie na základe univerzálneho kritéria, ktorým je zmena pomerov alebo odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. Predmetné kritérium prestavuje osobitnú právnu úpravu k § 334 CSP s poukazom na § 2 ods. 1 CMP. Predmetný dôvod pre zrušenie sa aplikuje v prípade, že nie sú splnené iné podmienky stanovené v hypotéze právnej normy pre jeho zrušenie. 12. V prejednávanej veci teda požiadal otec maloletých detí v zásade zrušenie pôvodne nariadeného neodkladného opatrenia, na základe ktorého boli maloleté deti ponechané v dočasnej starostlivosti matky a zároveň bolo určené výživné, ktoré je povinný otec platiť na mal. F. vo výške 100,- eur mesačne a výživné na mal. E. vo výške 90,- eur mesačne. Otec maloletých detí uvádzal, že zmenu pomerov vidí v tej skutočnosti, že na základe konania, v ktorom sa rozhoduje o rozvode rodičov maloletých detí vedenom na Okresnom súdu Trenčín pod sp.zn. 31P/201/2017 bolo uznesením nariadené výchovné opatrenie, ktorým sa uložilo maloletým deťom F. a E. a ich rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u klinickej psychologičky PhDr. Evy Živčicovej, PhD. s tým, že odborné poradenstvo sa bude realizovať od 13.03.2020 po dobu troch mesiacov počas skúšobnej doby výkonu striedavej osobnej starostlivosti. V odôvodnení tohto uznesenia sa konštatuje, že v prejednávanej veci bol vypracovaný znalecký posudok za účelom zistenia čo najvhodnejšieho výchovného prostredia detí, pričom obaja rodičia na pojednávaní dňa 12.03.2020 zhodne uviedli, že sú ochotní v záujme detí realizovať skúšobnú dobu striedavej osobnej starostlivosti, pričom deti si budú striedať v týždňových intervaloch. 13. Zároveň sa v odôvodnení tohto uznesenia konštatuje, že je dôležité, aby si obaja rodičia uvedomili, že ako partneri sa môžu rozísť, ale ako rodičia sú navždy spojení s nerozlučným putom prostredníctvom svojich detí a sú neoddeliteľnou súčasťou ich života a je potrebné, aby dokázali rozlíšiť rodičovskú a partnerskú rovinu. Rodičia bez odbornej pomoci nedokážu zmeniť svoje správanie, a preto súd rozhodol tak, že im uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u klinickej psychologičky, ktorá zároveň bude súdu pravidelne zasielať správy o realizácii a výsledkoch výchovného opatrenia a to každé dva týždne. 14. Otec maloletých detí videl práve v tejto skutočnosti podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného uznesenia, ktorým bolo formou predbežného opatrenia okrem iného rozhodnuté tak, že maloleté deti zostávajú v starostlivosti matky a otec bude mať povinnosť platiť na ne výživné po 190,- eur mesačne. S týmto konštatovaním sa odvolací súd nestotožňuje. 15. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd nemá žiadne námietky voči takto zistenému stavu veci, striedavá osobná starostlivosť sa realizuje len skúšobne na základe neodkladného opatrenia. Nie je konečným rozhodnutím vo veci samej a práve takéto neodkladné opatrenie slúži nato, aby súd zistil, či sú rodičia schopní a spôsobilí realizovať striedavú osobnú starostlivosť bez toho, aby dochádzalo medzi nimi ku vzájomným konfliktom a bez toho, aby takáto striedavá osobná starostlivosť následne poznačila psychický stav maloletých detí v dôsledku konfliktov medzi rodičmi. 16. Takto skúšobne nariadená striedavá osobná starostlivosť nepredstavuje takú zmenu pomerov, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti otca. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, v čase podanie návrhu obaja rodičia pracovali, pričom otec tvrdí, že posledný pracovný pomer rozviazal dohodou s tým, že z priložených listinných dôkazov, ktorá mal k dispozícii súd prvej inštancie vyplýva, že skutočne otec rozviazal pracovný pomer dohodou bez udania dôvodu a je vedený na úrade práce ako nezamestnaný. S takýmto skončením pracovného pomeru zo strany otca sa potom bude súd zaoberať pri rozhodovaní vo veci samej. V prejednávanej veci je však podstatná tá skutočnosť, že príjem otca bol zruba dvakrát tak vysoký ako príjem matky ako vyplýva z lustrácie Sociálnej poisťovne, z čoho potom následne vyplýva, že aj za stavu, keď bola nariadená skúšobná striedavá osobná starostlivosť a za stavu, kedy otec sám ukončil pracovnú pomer a tento rozviazal dohodou bez uvedenia dôvodov to, že je otec v súčasnosti vedený na úrade práce ako nezamestnaný nie je dôvodom nato, aby bola zrušená jeho vyživovacia povinnosť, ktorá bola nariadená uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.12.2017 vo výške 100,- eur a 90,- eur na F. a E.. 17. Samotná tá skutočnosť, že medzi rodičmi vznikajú konflikty pri odovzdávaní detí, resp. pri vzájomnej komunikácii medzi nimi, nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým
deťom. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine, v prípade, ak súd deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti súd nemusí v každom prípade rozhodnúť tak, že sa vyživovacia povinnosť neurčí. Pri takto stanovenej striedavej osobnej starostlivosti sa zohľadňujú rôzne okolnosti a to napríklad dĺžka striedavej starostlivosti, príjmy a výdavky na strane rodičov, výdavky na strane detí, avšak tieto skutočnosti sú predmetom dokazovania vo veci samej a presahujú rámec rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Preto sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a zákon ani nepredpokladá, že sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení bude vykonávať dokazovanie. Preto je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na neodkladné opatrenie aspoň osvedčená, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia. Žiaden z týchto predpokladov v prejednávanej veci neboli splnené, a preto má súd zato, že v prejednávanej veci tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie neodpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené pôvodné uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.12.2017, č.k. 26P/189/2017-21 vo výroku II. o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom F. a E.. 19. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).