Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-8-2020.pdf
PDF · 79.13 KB
Case nature
Subarea
2Cob/8/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: AKNEL STAV, s.r.o., Horná 312/47, 951 75 Beladice, IČO: 51 116 651, zastúpeného Mgr. Adrián Bobko, advokát, Námestie sv. Egídia 45/78, 058 01 Poprad, IČO: 37747371, proti žalovanému: CŠO - stav., s.r.o., Černyševského 10, 851 01 Bratislava, IČO: 36 450 235, zastúpenému Mgr. Maroš Ježík, advokát, Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 37877291, o zaplatenie 4.322,70 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/16/2019-207 zo dňa 12.12.2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavuje.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zo dňa 12.12.2019 rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 322,70 eur s 9 % p. a. úrokom z omeškania od 3. 6. 2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18Cb/16/2019-207 z 12.12.2017 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po predložení veci súdom prvej inštancie na rozhodnutie o podanom odvolaní, pri skúmaní podmienok konania § 161 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP) z verejne prístupných údajov zverejnených v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov 2K/17/2019 zo 7.4.2020 bol na majetok dlžníka CŠO - stav., s.r.o., IČO: 36 450 235 vyhlásený konkurz a za správcu bola ustanovená spoločnosť RK Správca, k.s., so sídlom kancelárie Slánska 20/A, 080 06 Prešov, IČO: 47 257 041. Uvedené skutočnosti dal upovedomením a výzvou č.k. 2Cob/8/2020-241 zo 17.4.2020 sporovým stranám na vedomie a zároveň ich vyzval na vyjadrenie k možnej aplikácii ust. § 47 ods. 1, 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zák. č. 390/2019 Z.z. účinnom od 1.1.2020. Najmä vyzval správcu úpadcu a žalovaného dlžníka, aby v lehote 30 dní písomne oznámili odvolaciemu súdu, či navrhujú pokračovať v predmetnom súdnom konaní s tým, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v uvedenej lehote ma účinky späťvzatia žaloby.
5. Žalobca odpovedal na výzvu súdu podaním, ktorým navrhoval pokračovať v konaní.
6. Odvolací súd v reakcii na podanie žalobcu upovedomením z 20.5.2020 č.k. 2Cob/8/2020-247 upovedomil žalobcu, že pre postup v konaní v zmysle ust. § 47 ods. 1, 4 ZKR je relevantným stanovisko správcu a dlžníka (v danom prípade žalovaného), ktorým výzvu aj adresoval. Uvedené subjekty na výzvu odvolacieho súdu zatiaľ neodpovedali. O tom či sa bude v konaní pokračovať, bude závisieť od ich odpovede na výzvu súdu. Vyhlásením konkurzu sa totiž predmetné konanie (§ 47 ods. 1 ZKR) prerušilo.
7. Z verejne prístupných údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. 107/2020 zo dňa 5.6.2020 vyplýva, že schôdza veriteľov úpadcu CŠO - stav., s.r.o. bola zvolaná na 17.7.2020 o 10.00 hod.
8. Odvolací súd preto aktualizoval svoju výzvu zo 17.4.2020 č.k. 2Cob/8/2020-241 upovedomením a výzvou č.k. 2Cob/8/2020-255 z 21.7.2020 rešpektujúc pritom čas prvej schôdze veriteľov zvolanej na deň 17.7.2020. Pre naplnenie hypotézy právnej normy (vo výzve citovaných ustanovení § 47 ods. 1, 4 ZKR) opätovne vyzval správcu úpadcu a dlžníka, aby v lehote 30 dní písomne oznámili odvolaciemu súdu, či navrhujú pokračovať v predmetnom súdnom konaní s tým, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v uvedenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
9. Na túto výzvu adresáti výzvy neodpovedali.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací následne prejednal predmetnú vec predloženú mu súdom prvej inštancie na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie z 12.12.2019 č.k. 18Cb/16/2019-207. Dospel k záveru, že pri aplikácii ust. § 47 ods. 1, 4 ZKR v platnom znení je potrebné rozsudok zrušiť a konanie zastaviť.
11. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 7/2005 Z.z.) v znení účinnom od 1.1.2020 (teda v znení zák. č. 390/2019 Z.z.), v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
12. Podľa § 206j zákona č. 7/2005 Z.z., konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
13. Podľa § 370 ods. l, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
14. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. došlo k prerušeniu predmetného konania o zaplatenie 4.322,70 eur, a to dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v Obchodnom vestníku č. 72/2020, teda od 15.4.2020. V takto prerušených konaniach bolo možné pokračovať len na návrh správcu, pričom správca by sa podaním uvedeného návrhu stal účastníkom konania namiesto úpadcu. V predmetnom konaní správca konkurznej podstaty uvedený návrh, po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, nepodal.
15. Novelou Zákona o konkurze a reštrukturalizácií realizovanou zákonom č. 390/2019 Z.z., došlo s účinnosťou od 1.1.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých, ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote
navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
16. V prejednávanom prípade prvá schôdza veriteľov sa konala 17.7.2020 (údaj o zvolaní schôdze veriteľov zverejnený v Obchodnom vestníku č. 107/2020 z 5.6.2020 a dovtedy správca ani žalovaný úpadca nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Vzhľadom k tomu, že ani jeden z uvedených subjektov návrh na pokračovanie v konaní nepodal, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote odvolacím súdom, nastali v predmetnej veci zo zákona účinky späťvzatia žaloby.
17. Pod pojmom „účinky späťvzatia žaloby“ je nevyhnutné rozumieť tú skutočnosť, že v uvedených prípadoch dochádza k zastaveniu samotného konania bez meritórneho rozhodnutia vo veci, keďže nie sú splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie. Na prebiehajúce konania je podľa príslušného štádia konania nevyhnutné primerane aplikovať ustanovenia § 144 a nasl. CSP, prípadne ustanovenie § 370 CSP, ak vo veci už bolo rozhodnuté na súde prvej inštancie a voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, avšak do rozhodnutia o podanom odvolaní bol na majetok niektorej zo strán sporu vyhlásený konkurz a za podmienky, že správca konkurznej podstaty ani úpadca nepodali návrh na pokračovanie v konaní.
18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri aplikácii ust. § 47 ods. 4 ZKR vo vyššie uvedenom znení sa nejedná o späťvzatie žaloby v pravom zmysle slova, nakoľko v prípade pasívnych sporov, teda v prípade, ak konkurz bol vyhlásený na majetok žalovaného, navodenie účinkov späťvzatia žaloby nezávisí od vôle samotného žalobcu, ktorý ako dominus litis (pán sporu) disponuje samotným konaním a má oprávnenie zobrať ním podanú žalobu späť, ale účinky späťvzatia žaloby zákon navodzuje automaticky v závislosti od prejavu vôle správcu konkurznej podstaty a úpadcu, ktorý je žalovaný. „Účinky späťvzatia žaloby“ zákonodarca spojil s nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní zákonom stanovenými subjektmi, čo vedie k zastaveniu konania pre nedostatok procesných podmienok konania. Uvedené vyplýva aj z teleologického výkladu zákonom č. 390/2019 Z.z. doplneného ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o druhú až štvrtú vetu, keďže právna úprava pred prijatím novely č. 390/2019 Z.z. spôsobovala prerušenie konania pre vyhlásený konkurz a za predpokladu, ak správca konkurznej podstaty nepodal návrh na pokračovanie v konaní, takéto prerušenie trvalo niekoľko rokov, pričom sa jednalo o „živé“, t.j. na súdoch evidované ako neskončené konania, v ktorých sa však kvôli prerušeniu konania nemohli vykonávať akékoľvek právne úkony. Uvedenou novelou dochádza k možnosti „vybavenia“ takto prerušených konaní súdom, ak správca konkurznej podstaty alebo dlžník nepodajú návrh na pokračovanie v konaní.
19. Východiskom pre takúto úvahu súdu pre vybavenie vecí prerušených podľa § 47 ods. 1 ZKR je aj v neposlednom rade to, že pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, môžu byť po jeho vyhlásení uspokojené len na základe prihlášky za predpokladu, že pohľadávka bude zistená, a len v súbehu s pohľadávkami ostatných veriteľov na základe právnych úkonov správcu a pod dohľadom súdu (viď aj ust. § 28 ods. 1 ZKR). Takýto postup keď sa spájajú účinky späťvzatia žaloby aj v prípadoch, že dlžník vystupuje na žalovanej strane vyplýva i z dôvodovej správy k zák. č. 390/2019 Z.z., keď zákonodarca konštatuje, že: „V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne) ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.“
20. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd aj s použitím primeraného postupu (čl. 16 ods. 1, čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP) podľa § 370 ods. 2 CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil. O pripustení späťvzatie v zmysle uvedeného ustanovenia súd nerozhodoval, nakoľko ako bolo vyššie konštatované, k späťvzatiu žaloby vo forme dispozičného úkonu žalobcu nedošlo, preto nebolo možné rozhodnúť aj o pripustení späťvzatia. Každopádne po výzve odvolacieho súdu podľa § 382 CSP žalobca oznámil, že použitie aplikácie ust. § 47 ods. 4 a § 206j ZKR ponecháva na úvahe súdu.
21. O trovách konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP za použitia ust. § 257 CSP, keďže za dôvody hodné osobitné zreteľa odvolací súd považoval skončenie predmetného konania jeho zastavením na základe naplnenia podmienok vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., teda z dôvodu vyhlásenia konkurzu
na majetok žalovaného za situácie, keď ani správca konkurznej podstaty a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v konaní. Keďže nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci, nemožno hovoriť o úspechu v konaní. Čo sa týka priznania náhrady trov konania z dôvodu zavinenia zastavenia, odvolací súd žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému z dôvodu jeho správania sa v dôsledku ktorého došlo k vyhláseniu konkurzu, nepriznal, keďže aj tieto nároky bol oprávnený voči úpadcovi uplatniť prihláškou v konkurze. Odkazujúc na uvedené odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).