Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/23/2020

Zmenené rozhodnutím 16Co/69/2020
„DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne: N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R., G. XX, zastúpenej v konaní advokátom JUDr. Jiřím Machalom, advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Tulská 35, proti žalovanému: Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R. R., T. XXXX/X, zastúpeného v konaní advokátom JUDr. Richardom Piliarom, advokátska kancelária 977 01 Brezno, Školská 4, o vydanie vecí a zaplatenie sumy 2.804,57 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 6.810,- €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/284/2014-409 zo dňa 15. 11. 2017, dopĺňacím rozsudkom k rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/23/2020-522 zo dňa 08. 10. 2020, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/23/2020-522 zo dňa 08. 10. 2020 dopĺňa o výrok: „IV. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania v celom rozsahu“."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne: N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R., G. XX, zastúpenej v konaní advokátom JUDr. Jiřím Machalom, advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Tulská 35, proti žalovanému: Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R. R., T. XXXX/X, zastúpeného v konaní advokátom JUDr. Richardom Piliarom, advokátska kancelária 977 01 Brezno, Školská 4, o vydanie vecí a zaplatenie sumy 2.804,57 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 6.810,- €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -409 zo dňa 15. 11. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu okrem výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol, potvrdzuje;

II. vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol, zostáva nedotknutý.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vydania 1 ks vysávača, 1 ks umývačky riadu, 1 ks kompresora, 1 ks snehovej frézy, 1 ks kombinovaného šporáku a 1 ks televízora, konkretizovaných v žalobe, alternatívne v prípade ich zničenia, straty, alebo iného dôvodu nevydania, zaplatenia sumy 4.000,- €. Okrem toho žiadala žalobkyňa titulom bezdôvodného obohatenia od žalovaného tiež zaplatenie sumy 2.804,57 € s príslušenstvom. Žalovaný napriek výzve hnuteľné veci žalobkyni nevydal a finančné prostriedky nevrátil. Medzi stranami sporu nebola pritom uzavretá dohoda o nadobudnutí vecí do ich podielového spoluvlastníctva, odkedy začala žalobkyňa podnikať, hradila tieto veci z príjmov z podnikania, kupovala a používala ich na podnikanie a vykazovala vo svojom obchodnom majetku.

2. Vzájomným návrhom si žalovaný uplatnil voči žalobkyni svoju pohľadávku v sume 6.810,- €, alternatívne po vzájomnom zápočte s pohľadávkou žalobkyne vo výške 2.804,57 € sumu 4.005,43 €, pričom uviedol, že patrí mu tiež podiel z príjmov z prenájmu rodinného domu súp. č. 154 vo výške polovice sumy 11.164,- € ako príjem za rok 2013 a 2014 od L. H. E. na základe Zmluvy o poskytovaní ubytovacích a stravovacích služieb. Taktiež si uplatnil vzájomným návrhom aj finančné prostriedky zo životného poistenia v sume 1.935,33 €, ktoré boli pripísané na účet žalobkyne dňa 15. 06. 2012.

3. Za nesporné okresný súd považoval, že žalobkyňa odišla zo spoločnej nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX v G. pod G., ku ktorému mali spoluvlastnícky podiel so žalovaným vo veľkosti každý po polovici, dňa 29. 03. 2014. Taktiež za nesporné súd považoval, že na účet žalobkyne prichádzali

do marca 2013 aj platby od žalovaného a že žalobkyňa poukázala zo svojho účtu počnúc júnom 2013 finančné prostriedky na úhradu leasingových splátok na osobné motorové vozidlo zn. L. A. spolu v sume 1.624,49 € a životnej poistky žalovaného spolu v sume 180,08 €, ako aj výber sumy 1.000,- € žalovaným z jej účtu v máji 2013 a za nesporné považoval aj pripísanie peňažných prostriedkov predstavujúcich životnú poistku žalovaného v sume 1.935,33 € na jej účet. Predmetné veci, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha, boli nadobudnuté od septembra 2011 do marca 2013, kedy strany sporu ešte žili v spoločnej domácnosti. Súd mal za to, že o úmysle strán sporu tvoriť spoločnú domácnosť, teda spolu trvale žiť a spoločne uhrádzať svoje potreby, už po marci 2013 nebolo možné hovoriť. Keďže súd považoval predmetné hnuteľné veci za majetok patriaci do podielového spoluvlastníctva strán sporu pred vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, či už dohodou strán, alebo rozhodnutím súdu, nie je žalobkyňa oprávnená požadovať ich vydanie od žalovaného. V tomto rozsahu preto okresný súd žalobu zamietol, pričom vec právne posúdil podľa a podľa .

4. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na úhradu sumy 2.804,57 €, k úhrade leasingových splátok na osobné motorové vozidlo a životnej poistky z účtu žalobkyne došlo v čase (od júna 2013), keď už spoločná domácnosť strán sporu neexistovala. Keďže v čase úhrady splátok žalobkyňou boli užívateľmi vozidla obaja, mali sa podieľať na úhrade splátok obaja spoločne, po skončení spoločnej domácnosti každý v polovici. Keďže strany sporu na pojednávaní zhodne uviedli, že predmetné motorové vozidlo si dal po skončení leasingu na seba prepísať žalovaný a dovtedy sa strany nevyjadrili, že by malo patriť len jemu, keď ako nájomca bol zapísaný žalovaný, pričom žalobkyňa uviedla, že sa pri jeho kúpe nepovedalo, kto bude jeho vlastníkom a žalovaný tvrdil, že vlastníkmi boli obaja, súd predmetné motorové vozidlo považoval za vec v podielovom spoluvlastníctve, na ktorú žalobkyňa uhradila po zániku spoločnej domácnosti sumu 1.624,49 €, a preto súd mal za to, že žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v polovici z uvedenej sumy, teda vo výške 812,25 €. Súd mal za to, že žalobkyňa má nárok titulom bezdôvodného obohatenia aj na sumu 180,08 €, ktorú sumu žalobkyňa zaplatila titulom životnej poistky žalovaného v období jún 2013 až január 2014.

5. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v máji 2013 z účtu žalobkyne vybral sumu 1.000,- €, z ktorej sumy sa hradili výdavky spojené s položením dlažby okolo rodinného domu súp. č. XXX v G. pod G.. Tieto výdavky boli vo výške 800,- €. Súd mal za to, že na týchto výdavkoch sa strany sporu mali podieľať po polovici, a teda po 400,- €, a mal tiež za to, že použitie sumy vo výške 200,- € na spoločnú domácnosť žalovaný nepreukázal. Z uvedeného dôvodu okresný súd dospel k záveru, že žalovaný sa obohatil vo výške 400,- € + 200,- €, t. j. spolu 600,- €. Na záver súd zrekapituloval, že je daný nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.592,33 €, a to vo výške 812,25 € titulom zaplatenia splátok na leasing osobného motorového vozidla + 180,08 € titulom zaplatenia splátok životnej poistky žalovaného + 600,- € titulom výberu sumy 1.000,- € z účtu žalobkyne, z ktorej sumy mal žalovaný uhradiť polovicu zo sumy 800,- € na položenie dlažby a žalobkyňa má nárok aj na zaplatenie sumy 200,- €, použitie ktorej sumy žalovaný nepreukázal. Spolu má žalobkyňa nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.592,33 €. Súd tiež dôvodil, že tá skutočnosť, že mal žalovaný v čase výberu sumy 1.000,- € z účtu žalobkyne k účtu ešte disponibilné právo, neznamená, že u neho nevzniklo bezdôvodné obohatenie v rozsahu, v akom použil finančné prostriedky na iný než spoločný účel.

6. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného, žalovaný nespochybnil svoj súhlas s podnikaním žalobkyne v spoločnej nehnuteľnosti poskytovaním ubytovacích služieb a stravovacích služieb. Sporné medzi stranami bolo, či má žalovaný nárok na zaplatenie polovice z príjmov dosiahnutých žalobkyňou týmto podnikaním. Z uvedených zmlúv, ani z iných dôkazov, okresný súd nezistil výslovný súhlas žalovaného s užívaním jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňou pri jej podnikaní bez jeho odmeny zaň. Žalovaný bol vylúčený z užívania spoločnej veci na základe dohody strán, a preto má na odmenu nárok v zmysle ust. . Keďže príjmy z podnikania prichádzali na účet žalobkyne, žalovaný pri uplatnení nároku na polovičný podiel vychádzal z príjmov za roky 2013 a 2014, zo žalobkyňou vyčísleného príjmu spolu v sume 11.164,- €. Súd však ďalej zistil, že s nadobudnutím týchto príjmov je spojené aj vynaloženie potrebných výdavkov a túto povinnosť si plnila len žalobkyňa. Prijatím polovice týchto príjmov bez zohľadnenia výdavkov by sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Súd zistil príjem za rok 2013 v sume 8.532,- € a za rok 2014 v sume 2.632,- €, pričom vynaložené výdavky za rok 2013 boli v sume 10.271,35 € a za rok 2014 v sume 3.444,42 €, na základe čoho potom žalovanému nepripadá žiadna peňažná náhrada (odmena), nakoľko výsledok odpočítania je záporný. V tejto časti, teda, okresný súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

7. Pokiaľ ide o životnú poistku žalovaného vo výške 1.935,53 €, ktorá bola pripísaná na účet žalovanej dňa 04. 07. 2012, súd mal za to, že nárok na túto sumu si žalovaný uplatnil na súde vo vyjadrení k žalobe dňa 26. 11. 2014, a teda, že žalovanému uplynula subjektívna 2-ročná premlčacia doba ( ) pre uplatnenie tohto nároku dňom 04. 07. 2014. Keďže o tom, že peňažné prostriedky budú pripísané na účet žalobkyne, sa žalovaný dozvedel na základe listu z 29. 05. 2012, argument žalovaného o tom, že ide o bezdôvodné obohatenie žalobkyne, o ktorom sa dozvedel až pri písaní výzvy na vydanie tejto sumy po tom, čo si žalobkyňa uplatnila voči nemu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, podľa názoru okresného súdu neobstojí, pretože o pripísaní uvedenej sumy na účet žalobkyne vedel už v júni 2012. Okresný súd preto zamietol vzájomný návrh žalovaného aj na zaplatenie sumy 1.935,33 € ako premlčaný nárok.

8. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. , 126 ods. 1, , .

9. Ohľadom nároku na náhradu trov konania súd posudzoval zvlášť úspech žalobkyne vo vzťahu k ňou podanej žalobe, v ktorom konaní mal za to, že žalovaný bol v tomto rozsahu úspešný vo výške 44 % a zároveň posudzoval aj úspech žalobkyne vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného, v ktorom rozsahu bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 100 %, pričom o nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. , s odkazom na ust. , .

10. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný v zákonnej 15-dňovej lehote ( veta prvá ). Namietal závery okresného súdu, že spoločná domácnosť strán sporu trvala len do marca 2013. Tvrdil, že táto trvala do marca 2014, dokedy prichádzali od neho prostriedky na spoločný účet vedený na meno žalovanej a ku ktorému účtu mal dispozičné právo do 15. 05. 2014. Tvrdil tiež, že na tento účet mu bola pripísaná mzda od spoločnosti E. K. dňa 13. 05. 2013 a 13. 01. 2014 vo výške 336,66 € od firmy G. NT. F. namietal posudzovanie nároku na zaplatenie sumy 1.935,53 € ako nároku premlčaného, keďže k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobkyne došlo až zrušením dispozičného oprávnenia k spoločnému účtu v polovici júna 2014. Namietal aj závery okresného súdu, že výdavky žalobkyne v súvislosti s jej podnikaním boli vyššie než príjmy. Poukázal aj na zmluvu o poskytovaní ubytovacích a stravovacích služieb zo dňa 17. 09. 2012, z ktorej vyplýva, že v čase, kedy ešte žalobkyňa nepodnikala (podnikať začala od 01. 01. 2013), mali obidve strany sporu, okrem iného, príjem z tejto zmluvy, ktorý bol poukázaný na účet žalobkyne a ktorý si žalobkyňa nechala po opustení spoločnej domácnosti výlučne pre seba. Taktiež tvrdil, že žalobkyňa nemohla len zo svojich príjmov uhrádzať všetky výdavky za spoločnú domácnosť, ako aj samotné výdavky žalovaného, lebo nedosahovala také príjmy, keďže poberala len starobný dôchodok a zisk z jej podnikania bol minimálny. Z uvedeného je možné jednoznačne vyvodiť záver o tom, že žalovaný prispieval vo väčšom rozsahu na spoločnú domácnosť ako žalobkyňa. Poukázal na účelovo účtované výdavky zo strany žalobkyne pri jej podnikaní, ktorá popritom, že mala príjmy z podnikania za rok 2013 len v sume 11.164,- €, účtovala za vedenie účtovníctva spoločnosti Y., s. r. o., sumu 2.593,- €, ktorá patrí priateľovi jej dcéry a tvorí skoro 1/5 jej príjmov a za upratovanie, ktoré vykonávala sama, keďže nezamestnávala žiadnych zamestnancov či dohodárov, uhradila sumu 1.658,23 € „nevieme komu“. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť, žalobu v časti zaplatenia pohľadávky vo výške 2.804,57 € zamietnuť, zaviazať žalobkyňu uhradiť mu pohľadávku vo výške 6.810,- €, alebo ju vzájomne započítať s uplatnenou pohľadávkou žalobkyne vo výške 2.804,57 €, ak súd v tejto časti žaloby žalobkyni vyhovie, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného tvrdila, že je správny skutkový záver okresného súdu, že spoločná domácnosť strán sporu trvala do marca 2013. Uviedla, že argumentáciu, že žalovaný na spoločnú domácnosť prispieval vo väčšom rozsahu ako žalobkyňa, žalovaný nepreukázal, o tomto žiaden dôkaz súdu nepredložil. Rozsudok okresného súdu považovala za správny aj pokiaľ okresný súd zamietol vzájomnú žalobu žalovaného v časti o zaplatenie sumy 1.935,33 €. Z prehľadov príjmov a výdavkov, ktoré súdu predložila, bolo podľa nej preukázané, že predmetná čiastka bola už v priebehu roku 2012 skonzumovaná osobnými výdavkami žalovaného. Žalovaný uplatňoval bez bližšieho zdôvodnenia aj nárok na vyplatenie sumy 6.800 € ako príjem z prenájmu spoločnej nehnuteľnosti a až na poslednom pojednávaní dňa 16. 10. 2017 konkretizoval svoj nárok, že ide o nárok na polovicu príjmov z podnikania žalobkyne vo výške 5.582,- €, ktorá suma však predstavuje polovicu hrubého príjmu, ktorý v rámci podnikania v ubytovacích službách žalobkyňa získala, a teda táto čiastka nie je ziskom, keďže nezohľadňuje výdavky žalobkyne potrebné k dosiahnutiu tohto príjmu.

Súd prvej inštancie správne konštatoval, že vzhľadom na výdavky spojené s podnikaním požiadavka žalobcu na vyplatenie ním žiadanej sumy je neoprávnená. Rozsudok okresného súdu navrhla potvrdiť.

12. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -451 zo dňa 04. 04. 2019 tak, že rozsudok okresného súdu okrem výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol, potvrdil, vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol, ponechal nedotknutý a rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom len poukázal.

13. Krajský súd rozsudok odôvodnil mutatis mutandis, aj tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne závery a rozsudok okresného súdu je aj dostatočne a riadne odôvodnený, jasný a zrozumiteľný. Pokiaľ okresný súd žalobu žalobkyne vo zvyšnom rozsahu zamietol, teda v rozsahu, v ktorom sa žalobkyňa domáhala vydania hnuteľných vecí od žalovaného a v rozsahu rozdielu medzi ňou uplatnenou sumou vo výške 2.804,57 € s príslušenstvom a súdom priznanou sumou vo výške 1.592,33 € s príslušenstvom, krajský súd rozsudok okresného súdu ponechal nedotknutým ako odvolaním nenapadnutý. Skutkový stav zistený okresným súdom, pokiaľ okresný súd zistil, že spoločná domácnosť strán sporu trvala do marca 2013, považoval odvolací súd za správny z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozsudku. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa od júna do decembra 2013 uhradila splátky na leasing za osobné motorové vozidlo Kia RIO vo výške 1.624,49 € (z ktorej sumy jej patrí titulom bezdôvodného obohatenia polovica), že od júna 2013 do januára 2014 zaplatila na životnú poistku žalovaného sumu 180,08 € a že v máji 2013 žalovaný vybral z jej účtu sumu 1.000,- €, z ktorej sumy sa hradilo pokladanie dlažby okolo rodinného domu č. XXX v G. pod G. v sume 800,- € a z ktorej sumy sa mal podieľať na týchto výdavkov v polovici žalovaný, teda vo výške 400,- € a keďže žalovaný nepreukázal použitie sumy 200,- € (1.000,- € - 800,- €) na spoločnú domácnosť, okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalovaný sa obohatil z dôvodu výberu z účtu žalobkyne vo výške 1.000,- € sumou 600,- €. Celkovo sa teda žalovaný obohatil na účet žalobkyne vo výške 1.592,33 € (812,25 € + 180,- €+ 600,- €). Z uvedeného dôvodu preto v tomto rozsahu krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolací súd len na doplnenie uviedol, že pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na ďalšie skutočnosti týkajúce sa príjmov a výdavkov žalobkyne (výdavky na účtovníctvo, upratovanie, a pod.) v zmysle , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Vzhľadom na uvedené na tieto ďalšie tvrdenia žalovaného odvolací súd neprihliadol. Odvolací súd sa taktiež stotožnil aj s právnym záverom okresného súdu ohľadom premlčania nároku žalovaného na vyplatenie mu bezdôvodného obohatenia žalobkyňou vo výške 1.935,53 €. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bol nárok žalovaného v tomto rozsahu premlčaný pre uplynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby ( ). Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Sám žalovaný v konaní uviedol, že predmetná suma bola pripísaná na účet žalobkyne 15. 06. 2012 (pripísaná bola dňa 04. 07. 2012 - viď výpis z účtu za rok 2012), žalovaný si tento nárok uplatnil až vo vyjadrení k žalobe z 26. 11. 2014, a teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

15. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 04. 04. 2019 sp. zn. bol v dôsledku dovolania žalovaného zrušený Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 13. 02. 2020 a vec bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil z dôvodu, že odvolací súd sa odvolacími námietkami žalovaného o jeho výhradách v súvislosti s príjmami a výdavkami žalobkyne odmietol zaoberať (iba) preto, že uplatnil sudcovskú koncentráciu konania ( a ), hoci tak - vychádzajúc z ustanovenia veta druhá - nemohol urobiť. Za daného stavu nemal dovolací súd inú možnosť, ako vyhovieť dovolacím námietkam a zrušiť dovolaním napadnuté odvolacie rozhodnutie.

16. Krajský súd po zrušení rozsudku zo dňa 04. 04. 2019 Najvyšším súdom opätovne ako súd odvolací ( ) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania ( á contrario ) a rozsudok okresného súdu podľa ust. , (okrem výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol) potvrdil ako vecne správny.

17. Odvolací súd sa opätovne v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom len poukazuje (viď dôvody uvedené v rozsudku sp. zn. , bod 14.

18. Krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku, ktorým okresný súd zamietol vzájomnú žalobu žalovaného sčasti z dôvodu, že žalovaný si uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia zo strany žalobkyne sumu rovnajúcu sa polovici sumy 11.164,- € ako polovice príjmov z podnikania za roky 2013 a 2014, pričom v konaní bolo preukázané, že výdavky žalobkyne boli vyššie, než jej príjmy, s ktorými tvrdeniami sa okresný súd vysporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku (viď bod 12 dôvodov rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -409 zo dňa 15. 11. 2017. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom rozhodovania okresného súdu o vzájomnom návrhu žalovaného bolo uplatnenie si nároku žalovaného voči žalobkyni vo výške 6.810,- € vzájomným návrhom, resp. túto sumu alternatívne podľa vzájomne započítať s uplatnenou pohľadávkou žalobkyne vo výške 2.804,57 €, a teda žalovaný žiadal, aby mu bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť sumu 4.005,43 €. Suma 6.810,- € mala pozostávať z podielu na príjmoch z prenájmu rodinného domu č. súp. XXX v G. pod G. (polovica sumy 1.500,- € za prenájom v období od 21. 12. 2011 do 10. 04. 2012 z B., zo E. agency, s. r. o. v období od 06. 12. 2012 do 15. 04. 2013 vo výške 2.500,- € a z ZO L. H. od 01. 07. 2013 do 01. 09. 2013 vo výške 5.750,- € a celkový príjem z prenájmu by teda mal predstavovať 9.750,- €. Polovica z tohto príjmu je 4.875,- €, ku ktorej sume žalovaný pripočítal sumu 1.935,33 €, ktorá suma bola pripísaná na účet z „Poisťovne E. sporiteľni, a. s.“ na účet žalobkyne titulom životnej poistky žalovaného (1.935,33 € + 4.875,- € = 6.810,- €. Vzájomný návrh žalovaného sa nachádza na č. l. 41 až 43 p. v. spisu. Okresný súd preto v konaní mohol konať len o tomto vzájomnom návrhu žalovaného. Rovnaké tvrdenia uviedol žalovaný aj vo svojom písomnom vyjadrení k prejednávanej veci zo dňa 02. 05. 2016 v bode V. na č. l. 253 spisu. V priebehu konania žalovaný príjem žalobkyne z podnikania vyčíslil sumou 11.163,- €, avšak v tomto smere vzájomnú žalobu nezmenil. Keďže okresný súd dospel k právnemu názoru, že s nadobudnutím príjmov žalobkyne (titulom poskytovania ubytovacích a stravovacích služieb) je spojené aj vynaloženie potrebných výdavkov, ktorú si plnila len žalobkyňa, a teda že prijatím polovice týchto príjmov by sa žalovaný bezdôvodne obohatil, správne okresný súd odpočítal od príjmov za rok 2013 v sume 8.532,- € a za rok 2014 v sume 2.632,- €, vynaložené výdavky za rok 2013 v sume 10.271,35 € a za rok 2014 v sume 3.442,42 €, na základe čoho potom žalovanému nepripadá ani podľa názoru odvolacieho súdu žiadna peňažná náhrada, nakoľko výsledok odpočítania je záporný. Výdavky žalobkyne súd zistil z listinného dôkazu označeného „evidencia príjmov a výdavkov“ za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 a od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 (č. l. 369 až 372 spisu), pričom žalovaný na preukázanie nesprávnosti, príp. nehodnovernosti tohto dôkazu žiadny dôkaz nepredložil ani nenavrhol. Žalovaný aj v odvolaní žiadal vzájomnou žalobou zaplatiť pohľadávku vo výške 6.810,- €, alternatívne pohľadávku vzájomne započítať s uplatnenou pohľadávkou žalobkyne vo výške 2.804,57 €, a teda žiadal, aby mu žalobkyňa zaplatila sumu 4.005,43 €, s ktorým vzájomným návrhom sa súd prvej inštancie vysporiadal v odvolaním napadnutom rozsudku (body 12. a 13. dôvodov odvolaním napadnutého rozsudku) a odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku. Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie (okrem výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol), aj vo výroku, ktorým okresný súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť na ďalšie návrhy žalovaného na započítanie aj ďalších jeho pohľadávok, ktoré vo vzájomnej žalobe uplatnené neboli. V ďalšom, teda, odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu č. k. -409 zo dňa 15. 11. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -451 zo dňa 04. 04. 2019 (okrem dôvodov, ktorými odvolací súd len na doplnenie uviedol, teda tých dôvodov, ktorými odvolací súd odôvodnil, prečo sa nezaoberal odvolacími námietkami žalovaného o jeho výhradách v súvislosti s príjmami a výdavkami žalobkyne, a teda ktorými dôvodmi odôvodnil aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania ( a - veta druhá až piata bodu 15. dôvodov rozsudku sp. zn. ). Odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých okresný súd rozhodol správne podľa zásady čiastočného úspechu v konaní v zmysle , a pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, podľa podľa zásady úspechu v konaní.

19. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorá v zmysle má právo na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v celom rozsahu, a preto odvolací súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ) s tým, že o výške náhrady trov (aj) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).