Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-5CbZm/51/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: N.. N. X., nar. XX.XX.XXXX, Y. D. č. XXX/XX, X., K. republika, zastúpený: Mgr. Jakubom Malým, advokát, Cukrová 14, Bratislava, IČO: 42 362 326, proti žalovanému: H. N., a.s., L. X/A, X., N.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 14.09.2020 sa žalobca domáha, aby súd zriadil záložné právo na všetky existujúce aj budúce peňažné pohľadávky žalovaného voči obchodnej spoločnosti AITS, a. s., IČO: 50 786 156, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava

- mestská časť Ružinov, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 6934/B, obchodnej spoločnosti Arca Capital Finance Group, a.s., IČO: 50 108 361, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 6297/B, obchodnej spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 3202/B, obchodnej spoločnosti AXONADE, s.r.o., IČO: 47 358 602, so sídlom Údernícka 11, 851 01 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 105331/B, obchodnej spoločnosti Billing, j.s.a., IČO: 50 782 762, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sja, vložka č.: 8/B, obchodnej spoločnosti Blackside, a.s., IČO: 48 191 515, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 6167/B, obchodnej spoločnosti BLUESIDE, a. s., IČO: 50 045 539, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 6274/B, obchodnej spoločnosti CARD - NET, a. s., IČO: 46 155 902, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 5340/B, obchodnej spoločnosti CES ePlatby Slovakia, a.s., IČO: 51 837 897, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 6817/B, obchodnej spoločnosti DELUVIS s. r. o., IČO: 35 798 998, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 22769/B, obchodnej spoločnosti Deluvis Advisory, s. r. o., IČO: 36 332 267, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 100752/B, obchodnej spoločnosti EFIT, a.s., IČO: 35 769 009, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava 2, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2161/B, obchodnej spoločnosti FG Financial Group - SK, a. s., IČO: 50 045 601, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 6275/B,

obchodnej spoločnosti G E O D É Z I A Bratislava a.s., IČO: 31 321 704, so sídlom Pekná cesta 15, 834 04 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 360/B, obchodnej spoločnosti LIGHTPARK, s.r.o., IČO: 36 736 198, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 44490/ B, obchodnej spoločnosti Manuvia, a. s., IČO: 44 400 926, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 4602/B, obchodnej spoločnosti MediBox s. r. o., IČO: 50 045 539, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava -mestská časť Ružinov, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 104865/B, obchodnej spoločnosti Net Finance, spol. s r.o., IČO: 34 132 881, so sídlom Topoľový rad 39, 900 27 Bernolákovo, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 12541/B, obchodnej spoločnosti OM Consult, s.r.o., IČO: 35 745 002, so sídlom Cintorínska 21, 811 08 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 17117/B, obchodnej spoločnosti RIVERLAND, s.r.o., IČO: 46 000 933, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 117193/B, obchodnej spoločnosti Salve Group, a. s., IČO: 35 823 101, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2842/B, obchodnej spoločnosti Silverside, a. s., IČO: 50 052 560, so sídlom Plynárenská 7/ B, 821 09 Bratislava -mestská časť Ružinov, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 6261/B, obchodnej spoločnosti SOMO správcovská, a. s., IČO: 51 650 223, so sídlom Vysoká nad Kysucou 524, 023 55 Vysoká nad Kysucou, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka č.: 10944/L, obchodnej spoločnosti VIVID LEGAL, s. r. o., IČO: 36 807 915, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 47053/B, fyzickej osobe N.. V. W., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt Na X. XX, XXX XX L., fyzickej osobe N.. L. W., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt S. XXXXX/XX, E. 01 X. - mestská časť B. T., fyzickej osobe N.. L. W., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt Na O. XX, XXX XX X. - mestská časť Z. X. vzniknuté na základe zmluvy o pôžičke a/alebo zmluvy o úvere, a/alebo zmluvy o finančnej výpomoci, a/alebo obdobného právneho úkonu, ktoré sú splatné aj nesplatné, a ktorým sa každým zabezpečujú pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny XXX.XXX,XX Q. a akékoľvek ich príslušenstva.

X. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel G. zmluvu o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek, na základe ktorrej žalovaný vystavil a odovzdal žalobcovi vlastnú zmenku s bližšie špecifikovanými náležitosťami. Z. uviedol, že istina jeho pohľadávok voči žalovanému vyplývajúcich zo zmeniek predstavuje ku dňu vypracovania návrhu, tzn. ku dňu XX.XX.XXXX súhrnne sumu vo výške XXX.XXX,XX Q., pričom mu vznikol aj nárok na príslušenstvo pozostávajúce z postihov pre neplatenie podľa ustanovenia § 43 a nasl. zákona č. XXX/XXXX Zb. zákon zmenkový a šekový v účinnom znení, a to na úroky vo výške X % zmenkových súm odo dňa splatnosti zmeniek, ako aj odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkových súm.

X. Vzhľadom na blížiaci sa dátum splatnosti prvej zmenky žalobca oznámil žalovanému, že nemá záujem poskytnúť mu ďalšiu finančnú investíciu a zároveň ho požiadal o vyplatenie zmenkovej sumy, na ktorú je vystavená zmenka. P. na to, že žalovaný napriek ukončeniu zmluvy nevyplatil žalobcovi zmenkovú sumu, žalobca ho vyzval na jej uhradenie listom označeným ako „L. výzva - pokus o zmier“ zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola žalovanému doručená XX.XX.XXXX. Z. reagoval listom označeným „P. k predžalobnej výzve

- pokus o zmier“ zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalovaný eviduje pohľadávky žalobcu vyplývajúce zo zmenky. Z. žalovaný uviedol, že aktuálne údajne nie je oprávnený zmenkovú sumu vyplatiť.

X. Dňa XX.XX.XXXX sa N.. G. P. ako štatutárny zástupca žalovaného verejne vyjadril prostredníctvom mienkotvorného média - J. N, že žalovaný nebude schopný plniť svoje záväzky voči veriteľom, a to v rozhovore zverejnenom na portáli dennikn.sk pod názvom „P. prehovoril: Arca klientom zmenky v plnom rozsahu nevyplatí. Dlhy si chce znížiť v oddlžení pod ochranou súdov“. S prihliadnutím aj na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného, že výška hodnoty majetku žalovaného v ostatnom období klesla, existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia pohľadávok žalobcu voči žalovanému vyplývajúcich zo zmeniek bude ohrozená. Vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu žalovaného, ako ju sám žalovaný verejne prezentuje, ako aj informácie zverejnené v mienkotvorných médiách, napr. v článku „Ekonomický newsfilter: J&T dala ostatným najavo, že Arca nepôjde do lacného bazára“ publikovaný na portáli dennikn.sk dňa 09.09.2020, existuje vysoká pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti dôjde k prevodu majetku žalovaného na tretie osoby, a to aj formou scudzovacích zmlúv, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť

k výraznému zhoršeniu postavenia žalobcu ako veriteľa žalovaného a o to viac dôvodná je žalobcova obava, že budúca exekúcia pohľadávok bude ohrozená. Dôvodnosť obáv vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom a za rok 2019 nebola zverejnená ani účtovná závierka žalovaného, takže verejne dostupné informácie o vykazovanom majetku spoločnosti sú staré viac ako jeden a pol roka, a teda je možné, že sú značne neaktuálne. Zo zverejnenej účtovnej závierky žalovaného zostavenej k 31.12.2018, ktorá je poslednou zverejnenou účtovnou závierkou žalovaného v Registri účtovných závierok žalobca zistil, že žalovaný by mal vlastniť pohľadávky vzniknuté na základe zmluvy o pôžičke a/alebo zmluvy o úvere, a/alebo zmluvy o finančnej výpomoci, a/alebo obdobného právneho úkonu voči vyššie uvedeným obchodným spoločnostiam a fyzickým osobám. Nakoľko výšky pohľadávok podľa účtovnej závierky za rok 2018 predstavovali vyššie sumy v porovnaní so stavom k 31.12.2017, je dôvodné predpokladať, že uvedené pohľadávky stále existujú. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd vydal vyššie uvedené zabezpečovacie opatrenie.

5. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná.

7. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

8. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

9. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to z fotokópie zmenky, Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek, výpisov z obchodného registra, článkov na portáli dennikn.sk, vyjadrenia k predžalobnej výzve - pokus o zmier zo dňa 20.08.2020, účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2018 a poznámok k účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2018.

10. V tomto prípade bola súdu predložená len fotokópia zmenky, na zabezpečenie ktorej navrhuje žalobca zriadiť záložné právo. Zmenka je cenný papier, ktorý stelesňuje právo samé osebe, t. j. nie je len dôkazom o práve, ale je právom samým osebe. Pre osvedčenie zmenkového nároku je nevyhnutné predložiť originál zmenky, k čomu v tomto prípade nedošlo. Aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného majiteľa možno odvodiť z ust. zákon zmenkový a šekový, podľa ktorého sa za majiteľa zmenky považuje ten, kto má zmenku, t.j. držiteľ zmenky. Na tomto základe, pre uplatnenie práv v predmetnom konaní je potrebné, aby bola zmenka, ako cenný papier, stiahnutá z obehu, aby bolo zabránené prípadným ďalším prevodom zmenky počas sporového konania, ktoré by mohlo mať vplyv na vecnú legitimáciu žalobcu. V konaniach vyplývajúcich zo zmenky je pre jej legitimačný charakter vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky, pre odstránenie pochybností. Súd má za to, že uvedené platí tak v prípade rozhodovania vo veci samej ako aj v prípade

rozhodovania o neodkladnom opatrení, resp. zabezpečovacom opatrení, pretože možno konštatovať, že bez zmenky niet práva. Súd tak nemal pohľadávku žalobcu za osvedčenú.

11. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca neosvedčil ani obavu z ohrozenia exekúcie. Z predložených dôkazov súd nemal za osvedčené, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním, zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Nestačí len domnienka žalobcu, že z vyjadrenia žalovaného, že výška hodnoty majetku žalovaného v ostatnom období klesla, vyplýva dôvodná obava ohrozenia exekúcie. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojim majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť. Iba samotná skutočnosť, že žalovaný sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie.

12. Ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe týchto skutočností potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo navrhovať (a teda nariadiť) zabezpečovacie opatrenie a zjavne by bola takýmto spôsobom aj porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiaduci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia. Pre jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že žalobca má splatnú pohľadávku, žalovaný vlastní majetok určitej hodnoty a on sa domáha svojho práva.

13. Samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa obmedzí vlastnícke právo žalovaného. Takýmto dôvodom by bolo preukázanie takých skutočností, ktorými by žalobca osvedčil, že žalovaný koná tak, že znižuje hodnotu majetku, ktorý bolo možné exekúciou postihnúť, a to na úkor svojho veriteľa. Z medializovaných informácií, na ktoré žalobca poukazoval, vyplýva zámer žalovaného riešiť svoj hroziaci alebo už existujúci úpadok formou reštrukturalizácie, počas ktorej dochádza ku kolektívnemu uspokojovaniu pohľadávok veriteľov. Ide o legitímny nástroj, ku ktorému dlžník môže pristúpiť na zlepšenie svojej zlej ekonomickej situácie. Takisto to možno považovať aj za určitý spôsob uplatňovania si svojich práv zo strany veriteľov, ktorí tiež môžu zahájiť proces reštrukturalizácie tým, že so súhlasom dlžníka poveria správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Zámer dlžníka podať návrh na povolenie reštrukturalizácie nie je konaním, ktorého dôsledkom je zníženie majetku dlžníka na úkor svojho veriteľa, práve naopak, vedie k záveru o tom, že žalovaný má snahu svojich veriteľov uspokojiť, hoci pomerne podľa výšky, druhu a charakteru ich pohľadávok. Nemožno na základe zámeru dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie (v prípade, že sú na to dané podmienky) konštatovať, že táto skutočnosť je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože by to viedlo k absurdným dôsledkom, kedy každý veriteľ dlžníka by si mohol zlepšiť svoje postavenie pre prípad reštrukturalizácie tým, že v dôsledku nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (len z dôvodu existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a zámeru dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie) by sa jeho pohľadávka stala pohľadávkou zabezpečenou. Reštrukturalizácia je zákonom riadený proces, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov, pričom nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom smere, že môže viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. Týmto postupom nedochádza k likvidácii majetku na úkor veriteľov dlžníka, títo sú účastníkmi reštrukturalizačného konania a majú naň vplyv, ktorý im zaručuje zákon o konkurze a reštrukturalizácie či už prostredníctvom inštitútu schôdze veriteľov, veriteľského výboru alebo schvaľovania návrhu reštrukturalizačného plánu a pod. Zákonná úprava zabezpečovacieho opatrenia má chrániť veriteľa pred takým konaním dlžníka, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k znehodnoteniu majetku alebo majetkovému úbytku na úkor veriteľa, čo nemožno konštatovať, že je daný prípad.

14. Ďalej súd považuje za potrebné dodať, že vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu je potrebné zohľadniť aj zásadu primeranosti, teda že nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky veriteľa a cenou majetku, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie. Súd má za to, že nemožno zriadiť záložné právo na všetky pohľadávky žalovaného. Žalobca zmenkovú sumu vo výške 120.479,66 Eur žiada zabezpečiť záložným právom na existujúce a aj budúce pohľadávky voči 27

subjektom, čo je výrazný nepomer. Predpokladaná súhrnná hodnota takto formulovaných existujúcich pohľadávok, ku ktorým žalobca žiada zriadiť záložné právo prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia podľa názoru súdu výrazne prevyšuje hodnotu pohľadávky, ktorú má žalobca voči žalovanému a ktorú mieni žalobca zabezpečiť zabezpečovacím opatrením.

15. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade neboli splnené a to z dôvodu neosvedčenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj z dôvodu neosvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa . Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, ale žiadne trovy mu nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.