Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-67-2019.pdf
PDF · 86.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu L.. F. Z., D.. XX. XX. XXXX, N. A. XXX, XXX XX A., proti žalovanému Krajský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Skuteckého 7, 974 87 Banská Bystrica, o zaplatenie 698 040,- Eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanej nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou doručenou na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 16. 05. 2019 sa domáhal zaplatenia ujmy vo výške 698 040,-- Eur, ktorá vznikla porušením procesného postupu a porušenia článku 48 Ústavy SR zo strany žalovaného v konaní pod sp. zn. 12Co/223/2018.
2. Žalobca sa v písomne podanej žalobe ďalej domáhal zrušenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16CoP/36/2018-1563 zo dňa 29. 11. 2018 a obnovenia konania Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 8C/169/2010. Zároveň žiadal rozhodnúť o udelení poriadkovej pokuty vo výške 3 600,-- Eur advokátovi M.. T. Z.Š. za obštrukcie v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/169/2010 a za jeho neúčasť na pojednávaní dňa 15. 02. 2017.
3. Súd uznesením zo dňa 11. 10. 2019 právoplatným dňa 05. 11. 2019 rozhodol tak, že žalobu žalobcu o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/169/2010 a návrh na udelenie poriadkovej pokuty vo výške 3 600,-- Eur M.. T. Z. vylúčil na samostatné konanie.
4. Predmetom konania teda zostala časť žalobného návrhu žalobcu, v ktorej sa domáhal zaplatenia ujmy vo výške 698 040,-- Eur porušením procesného postupu v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/223/2018.
5. Na výzvu súdu žalobca doplnil svoju žalobu podaním zo dňa 21. 12. 2019 doručeným súdu dňa 30. 12. 2019, z ktorého vyplynulo, že sumy 698 040,-- Eur sa domáha z toho dôvodu, že ide o porušenie jeho práv samotným strážcom zákonnosti, ktorý mu svojím konaním a nekonaním zničil život, ukradol jeho dve maloleté deti, úlohu rodiny a vzťah detí k rodičom degradoval iba na platenie výživného. Vyčíslenie hodnoty života občana Slovenskej republiky ako aj hodnoty práva na zákonného sudcu je podľa tvrdenia žalobcu veľmi obtiažna aj subjektívna, pričom on sám si svoje právo na zákonného sudcu cení minimálne na 1 miliardu Eur a domáha sa zaplatenie nemajetkovej ujmy vyjadrenej sumou 698 040,- Eur, pretože žalovaný mu uprel právo na zákonného sudcu.
6. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k. 14CoP/44/2010-453 zo dňa 07. 12. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2011, opatrenie č. 91 zo dňa 16. 07. 2018 vydaného predsedom Krajského súdu k rozvrhu práce na rok 2018, listom O.. Š. N. riadiaceho predsedu senátu zo dňa 07. 08. 2018 adresovaného predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci pridelenia veci pod sp. zn. 16CoP/36/2018 pôvodnému senátu 12Co opatrením predsedu senátu, hlásením o rozvode vo veci 8C/163/2010, potvrdením o prijatí veci zo dňa 03. 07. 2018 pod sp. zn. 16CoP/36/2018, listom predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 08. 2018 O.. Š. N. riadiacemu predsedovi senátu, rozsudkom Okresného súdu Zvolen pod č. k. 14P/57/2012-1468 zo dňa 22. 05. 2018, odvolaním L.. A. Z. zo dňa 05.02. 2019 vo veci rozsudku Okresného súdu Malacky pod sp. zn. 7C/1/2016-294 zo dňa 28. 11. 2018.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z obsahu žaloby je zrejmé, že sa žalobca domáha nároku na zaplatenie sumy 698 040,-- Eur, ktoré si uplatňuje v dôsledku porušenia jeho práv a práv k jeho maloletým deťom, ktoré došlo rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12Co/223/2018, kedy porušenie žalobca konkretizoval tým, že mu štát zničil a že štát v zastúpení súdov mu maloleté deti ukradol.
8. Žalobca ďalej uviedol, že žalobca namieta postup krajského súdu vo vzťahu k rozhodnutiu a to opatreniu č. 91 predsedu Krajského súdu, ktoré bolo vydané pod sp. zn. 1Spr/101/2018 vo veci vedenej na Krajskom súde pod sp. zn. 12Co/223/2018, pridelená náhodným výberom elektronickou podateľňou na zápis do senátov občiansko-právneho kolégia vybavujúci agendu „CoP“. Týmto postupom podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a porušením článku 48 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej uvádzal, že opatrenie č. 91 predsedu krajského súdu k rozvrhu práce na rok 2018 vydaného pod sp. zn. 1Spr/101/2018 zo dňa 16. 07. 2018 považuje žalobca za nezákonné, nakoľko nie je v súlade s nariadenými právnymi predpismi a s ústavou.
9. Žalovaný k týmto tvrdeniam žalobcu uvádza, že žalobca sa domáha odškodnenia za jemu vzniknuté ujmy nesprávnym postupom v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/223/2018, kedy malo dôjsť k porušeniu jeho práv a práv jeho maloletých detí a porušením článku 48 Ústavy SR, teda jeho práva na zákonného sudcu. Žalovaný považuje postup krajského súdu, ktorým bola vec vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/223/2018 pridelená a zapísaná náhodným výberom elektronickou podateľňou do nápadu senátov občianskoprávneho kolégia vybavujúcich agendu „CoP“ pod novou spisovou značkou na základe opatrenia v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku ako aj s Ústavou SR. Opatrenie bolo vydané v súlade s rozvrhom práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2018 v súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch ako aj na základe vydanej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Žalovaný teda uviedol, že zastáva taký právny názor, že postup krajského súdu bol zákonný, žalobca v tomto prípade ak mal za to, že krajský súd bol pri rozhodovaní v jeho veci nesprávne obsadený a došlo k porušeniu jeho práv na rozhodnutie vo veci zákonným sudcom bol oprávnený podať mimoriadny opravný prostriedok a to dovolanie v zmysle § 420 písm.e) CSP. K právnej stránke žaloby žalovaný uviedol, že z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha svojho nároku na základe zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a domáha sa náhrady odškodného v dôsledku jeho vzniknutej ujmy, ku ktorej došlo postupom žalovaného, ktorý rozhodoval v jeho veci nezákonnými sudcami. Žalovaný ďalej uviedol, že toto potvrdzuje podanie žalobcu, kedy namieta miestnu nepríslušnosť a doplňuje podanie na základe výzvy súdu zo dňa 21. 12. 2009, v ktorom žalobca špecifikoval výšku jemu vzniknutej nemajetkovej ujmy, ku ktorej došlo nezákonným postupom žalovaného v dôsledku porušenia jeho ústavného práva na zákonného sudcu. Žalovaný v konaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v rámci zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom je štát - Slovenská republika. Žalovaný z tohto dôvodu teda namietal svoju pasívnu legitimáciu, v konaní z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, že či a na základe čoho sa určí tá fyzická alebo právnická osoba. Len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, že či účastník objektívne je alebo nie je. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je takýmto nositeľom, teda nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z uvedeného dôvodu okrem tej skutočnosti, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, uplatnený nárok musí žalobca preukázať okrem iného existenciu nemajetkovej ujmy, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či nezákonným postupom a
ujmou a samotná škoda či už majetková alebo nemajetková musí byť náležite preukázaná. Obsahom žaloby sú doposiaľ len tvrdenia žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, namieta postup Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorom bola prejednávaná vec, ktorá sa viedla na Okresnom súde vo Zvolene, bola postúpená mu na základe odvolania a pridelená náhodným výberom do senátu civilného. M.. B. opatrením vlastne zmenil obsadenie súdu tak, že vec bola preložená posunutá do poručníckeho senátu. Takýto postup podľa jeho názoru nie je správny, keďže sa jednalo o rozvodový spis a malo sa jednať o „C“ konanie. Uviedol, že v priebehu konania bol tento spis na krajskom súde viackrát, možno aj desaťkrát, kedy sa rozhodovalo o rôznych čiastočných veciach, kedy sa rozhodnutie potvrdzovalo, teda rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene ako správne, pričom bližším spôsobom neboli skúmané argumenty tvrdiace žalobcom.
11. Žalobca teda uviedol, že on namieta postup súdu v tom, že rozhodoval nezákonný sudca, bolo rozhodované v senáte civilnom a nemalo sa rozhodovať v senáte poručníckom tak, ako sa to aj stalo. Rozvrh práce nemôže byť nadradený ústave a preto žiada žalobe vyhovieť.
12. Podľa § 1 písm.a) zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
13. Podľa § 2 písm.a) citovaného zákona, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.
14. Podľa § 3 ods.1 písm.a) a d) citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
15. Podľa § 4 ods.1 písm.a) bod 1 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za preukázané, že žalobca sa prostredníctvom svojej žaloby domáhal nároku na základe zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože sa domáhal náhrady „odškodného“ v dôsledku jemu vzniknutej ujmy. Takáto ujma mu mala vzniknúť postupom žalovaného, ktorý rozhodoval o jeho právnej veci nezákonnými sudcami. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca takto vzniknutú nemajetkovú ujmu špecifikoval tak, že k nej došlo nezákonným postupom žalovaného, kedy došlo k porušeniu ústavného práva na zákonného sudcu a z uvedeného dôvodu vznikla škoda, ktorú vyčíslil na 698 040,-- Eur.
17. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, pričom takéto postavenie môže byť dvojaké. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu a strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a ak sa v konaní preukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana oprávneného záujmu, súd žalobe vyhovie a teda žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje takú osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa v konaní nepreukáže, súd potom musí žalobu zamietnuť so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
18. Teda takáto vecná legitimácia je stav, ktorá vyplýva z hmotného práva a vedie k úspechu alebo neúspechu v procese. Každá strana sporu, ktorá je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje, musí mať vecnú legitimáciu. Takáto vecná legitimácia má význam v každom civilnom procese, ktorý začína na základe podanej žaloby. Prichádza do úvahy najmä v sporovom konaní. Ak teda u žalobcu alebo žalovaného nie je daná vecná legitimácia, tak potom žaloba, ktorú podal žalobca na poskytnutie ochrany tvrdeného subjektívneho práva nie je odôvodnená a preto jeho žalobu na poskytnutie ochrany musí súd bez meritórneho rozhodnutia zamietnuť.
19. Súd v konaní musí konštatovať skutočnosť, ktorú namietal už žalovaný, že na jeho strane nie pasívna vecná legitimácia, pretože v rámci konania o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v rámci zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím či nesprávnym postupom je štát, teda Slovenská republika. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti záväzku v takomto type prejednávaného sporu, teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu.
20. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v uvedenom spore nie je vecne pasívne legitimovaný na základe dôvodov vyššie uvedených, pretože mu nesvedčí hmotnoprávna povinnosť, kedy takáto hmotnoprávna povinnosť svedčí inému subjektu, súd bol nútený bez ďalšieho a bez meritórneho rozhodnutia vo veci žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.
21. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v spore v plnom rozsahu úspešný, mal nárok na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnil, a preto súd žalovanému takýto nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nárok na náhradu trov konania nemal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.