Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: FESTBETON SLOVAKIA s.r.o., IČO: 50 181 696, so sídlom: Svätourbanská 10, 949 01 Nitra, zastúpený advokátkou Mgr. Janou Bartošovou, so sídlom: Kukučínova 23, 942 01 Šurany, proti žalovanej: Q.. G. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom: X. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Petrom Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: Damborského 13, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 37.026,86 eura s príslušenstvom zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 255 zo dňa 05.02.2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 255 zo dňa 5. februára 2020 p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovanej do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra výrokom I. rozsudku č. k. - 255 zo dňa 05.02.2020 zamietol žalobu (ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 37 026,86 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 26.06.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 37 026,86 eura od 26.06.2016 do 25.06.2019, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1 526,34 eura a výrokom II. rozsudku súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal vykonaným dokazovaním na zistený skutkový stav, podľa ktorého žalujúca obchodná spoločnosť vznikla 01.03.2016, jej zakladajúcimi spoločníkmi boli manželia N. N. a žalovaná, pričom žalovaná bola zároveň až do 05.12.2017 konateľkou tejto spoločnosti. V rámci predmetu činnosti mala spoločnosť zapísané aj činnosti v oblasti stavebníctva. Konateľom žalobcu je v súčasnosti N. N. a N. G.. Manželia N. sa dohodli, že výstavbu svojho rodinného domu budú realizovať prostredníctvom nimi založenej obchodnej spoločnosti. Rodinný dom sa rozhodli postaviť na pozemkoch vo vlastníctve žalovanej, ktoré nadobudla darom od svojich rodičov, nachádzajúcich sa v obci J.. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné, taktiež nebolo sporné, že prípravné práce pre stavbu (výkopové práce, betonáž a čistenie pozemku) boli vykonané svojpomocne a preto nemohli byť predmetom následne uzatvorenej zmluvy o dielo. Obec J. vydala dňa 06.09.2016 oznámenie o začatí stavebného konania v spojení s územným a stavebným konaním na základe žiadosti stavebníka Q.. G. N. o vydanie stavebného povolenia na rodinný dom. Stavebné povolenie č. 106/2016-89-02-Pm nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2016, stavebníkom podľa stavebného povolenia bola Q.. G. N. L..

3. Dňa 10.10.2016 uzatvorili strany sporu zmluvu o dielo podľa a nasledujúcich . Žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal pre žalovanú ako objednávateľku uskutočniť výstavbu rodinného domu, ktorý bol vymedzený v bode 2.2. zmluvy. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za vykonané dielo cenu podľa bodu 4 zmluvy. Predmetom diela bola výstavba jednopodlažného rodinného domu podľa projektovej dokumentácie, ktorú mal dodať objednávateľ. Zmluvné strany sa dohodli na cene diela vo výške 205.500,- eur, pričom prvú etapu predstavovala hrubá stavba, za ktorú bola dohodnutá cena 65.000,- eur. V bode 4.5. sa okrem dohodnutej ceny zhotoviteľ zaviazal hradiť náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie v plnej výške nákladov. Objednávateľ mal cenu platiť na základe vystavených faktúr za uskutočnené jednotlivé práce, najneskôr do 30 dní odo dňa odovzdania a prevzatia diela vo fáze hrubej stavby v rozsahu uvedenom v prílohe č.1 k tejto zmluve. Prvá vystavená faktúra mohla byť vystavená až po dokončení v zmysle bodu 4.5.1. zmluvy. Cenu sa objednávateľ zaviazal zaplatiť najneskôr do 15 dní odo dňa odovzdania a prevzatia diela vo fáze holodomu. Zhotoviteľ bol podľa bode 5 zmluvy povinný vykonávať dielo na svoje náklady, objednávateľka bola povinná vykonané dielo prevziať po častiach, po dokončení hrubej stavby a po dokončení holodomu. V bode 6 zmluvy bolo dohodnuté, že vykonávané dielo je vo vlastníctve zhotoviteľa a objednávateľ sa stáva jej vlastníkom až po zaplatení ceny diela. Pre prípad odstúpenia od zmluvy zhotoviteľom bolo v bode 8.3. dohodnuté, že objednávateľka je povinná zaplatiť zhotoviteľovi to, o čo sa čiastočným zhotovením diela obohatila.

4. Dňa 20.10.2016 spísal N. N. a žalovaná na Notárskom úrade JUDr. Ivety Grellovej PhD. vo forme notárskej zápisnice dohodu manželov o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva č. N 160/2016, , NCRls 39012/2016. Z bezpodielového spoluvlastníctva bol vyňatý úver, ktorý mal byť poskytnutý maximálne do výšky 60.000 eur zo Slovenskej sporiteľne a.s., z poskytnutého úveru mala byť financovaná výstavba rodinného domu. Zmluvné strany sa dohodli, že poskytnutý úver bude patriť do výlučného vlastníctva žalovanej, nebude tvoriť predmet BSM. Žalovanej bol uvedený úver vo výške 60.000 eur Slovenskou sporiteľňou a.s. poskytnutý, peňažné prostriedky jej boli na účet v banke pripísané dňa 29.12.2016. Z poskytnutého úveru bola matke žalobcu vrátená pôžička vo výške 15.000 eur, ktorú poskytla svojmu synovi na stavbu rodinného domu, časť finančných prostriedkov žalovaná použila na úhradu splátok úveru a zvyšná suma bola vybratá z účtu priamo v banke alebo z bankomatu, pričom výbery nepresahovali sumu 5.000 eur. Konateľ žalobcu v konaní nepoprel, že mal prístup k účtu a mohol s finančnými prostriedkami disponovať. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, na aký účel a kým boli finančné prostriedky použité. Žalobca nepoprel, že mu časť finančných prostriedkov z úveru bola poskytnutá. Žalobca a ani žalovaná nepredložili súdu dôkaz o odovzdávaní respektíve prijímaní finančných prostriedkov a ani o spôsobe ich použitia. Teda strany sporu nepreukázali použitie sumy 45.000 eur z úveru. Súd však považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani použitie finančných prostriedkov z úveru žalovanou na osobné účely prípadne na jej podnikateľské aktivity, tak ako tvrdil vo svojej výpovedi.

5. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že žalobca súdu nepredložil stavebný denník a ani iný doklad preukazujúci rozsah ním vykonaných prác na stavbe rodinného domu, nepredložil ani zápis o odovzdaní a prevzatí časti diela žalovanou, prípadne potvrdený rozsah vykonaných prác, pričom tvrdil, že materiál a vykonané stavebné práce platila spoločnosť zo svojich finančných prostriedkov, pripustil, že časť nákladov bola zaplatená z peňazí prijatých od žalovanej. Žalobca súdu nepredložil dôkaz o tom, že spoločnosť disponovala potrebnou finančnou hotovosťou na vykonávanie stavebných prác a dostatočným počtom zamestnancov. Je pravdou, že žalobca predložil súdu väčšie množstvo účtovných dokladov, faktúr, pokladničných dokladov, preukazujúcich nákup materiálu, ale nepreukázal, že všetok zakúpený materiál bol použitý na stavbu rodinného domu žalovanej. Na základe zadania N. N. a jeho objednávky zo dňa 02.01.2018 vypracoval znalec Ing. Martin Hrnčiar znalecký posudok č. 9/2018. Žalobca predložil tento znalecký posudok súdu ako dôkaz. Zo znaleckého posudku súd zistil, že predmetom posudku je ocenenie rozostavaného rodinného domu bez podpivničenia, na ktorom boli ukončené obvodové múry, priečky, veniec a preklady. Ku dňu 10.01.2018 určil znalec všeobecnú hodnotu rozostavaného domu sumou 30 107,96 eura (rodinný dom, terasy a závetria, studňa, šachta a elektrická prípojka), všeobecnú hodnotu pozemkov určil vo výške 28 417,78 eura.

6. Dňa 11.06.2018 vystavil žalobca žalovanej faktúru č. 180011106001, ktorou si uplatnil zaplatenie ceny za dodaný materiál, práce a dopravu na stavbu vo výške 37.026,86 eura s lehotou splatnosti 25.06.2018. Žalovaná faktúru neuhradila, jej doručenie nespochybnila. K vystavenej faktúre žalobca vyhotovil vyúčtovanie, pričom práce predstavujú sumu 15 533,78 eura a materiál 21 493,08 eura. Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 08.01.2020 uviedol, že po vyčerpaní hypotekárneho úveru spoločnosť

investovala do rodinného domu sumu 19 944,82 eura, do poskytnutia úveru sumu 9 334,58 eura, potvrdil, že z úveru bolo investovaných 15 000 až 17 000 eur okrem vrátenia pôžičky jeho mame. Z jeho výpovede vyplýva, že na stavbu rodinného domu bola spolu investovaná suma 44 279,40 eura až 46 279,40 eura, teda viac ako bola všeobecná hodnota rozostavaného domu podľa znaleckého posudku.

7. Listom zo dňa 27.07.2018 vyzvala advokátka žalobcu žalovanú na zaplatenie sumy 37 026,86 eura v lehote 10 dní od doručenia výzvy, zároveň žalovanej oznámila, že žalobca odstupuje od zmluvy o dielo bez uvedenia dôvodu. Žalovaná nepoprela doručenie výzvy advokátky žalobcu spolu s odstúpením od zmluvy, požadovanú sumu žalobcovi nezaplatila.

8. Právne závery svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol poukazom na nasledujúce ustanovenia právnych predpisov: Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa , opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa , žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa , cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa , objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Podľa , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa , odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Podľa , odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa , strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

9. Súd ďalej poukázal na časť dôvodov uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -17 zo dňa 21.01.2015, podľa ktorých „dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí“. Poukaz na tieto dôvody rozhodnutia Ústavného súdu SR použil súd prvej inštancie na podporu záverov, podľa ktorých každá zo strán má zodpovednosť za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom nepreukázania tvrdenia strany je pre túto stranu nepriaznivé rozhodnutie, keďže konanie sa riadi zásadou, že každá zo strán musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia. Súd prvej inštancie ďalej predoslal, že žalobe v danom prípade nebolo možné vyhovieť, pretože zistený skutkový stav nepreukazuje žalobcom tvrdené skutočnosti napriek tomu, že súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu.

10. V rámci svojich právnych záverov následne súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzatvorili v písomnej forme platnú zmluvu o dielo podliehajúcu režimu . Súd nepovažoval za sporné, že žalobca začal vykonávať dohodnuté dielo, avšak ho nedokončil, keďže listom zo dňa 27.07.2018 od zmluvy odstúpil. Pred a ani po odstúpení od zmluvy nedošlo k odovzdaniu čiastočne vykonaného diela, nebol spísaný odovzdávací protokol a nebol predložený ani stavebný denník podpísaný oprávnenými osobami, ktorý by obsahoval záznamy o rozsahu žalobcom vykonaných prác, použitých materiálov a podobne. Žalobca síce tvrdil, že na základe vykonaných prác mu vznikol nárok na úhradu ich ceny zo strany žalovanej, žiadnym spôsobom však nepreukázal, aké práce na stavbe vykonal, ich rozsah a množstvo dodaného materiálu. Ku dňu 10.01.2018 určil znalec všeobecnú hodnotu rozostavaného domu sumou 30 107, 96 eura, znalecký posudok Ing. Martina Hrnčiara je tak jediným hodnoverným dôkazom, z ktorého možno určiť cenu vykonaného diela žalobcom ku dňu odstúpenia od zmluvy. Žalobca predloženými účtovnými dokladmi nepreukázal výšku nákladov na materiál a práce, ktoré mu v súvislosti s vykonávaním diela pre žalovanú vznikli a nepreukázal ani, že spoločnosť mala dostatok vlastných finančných prostriedkov ako aj pracovných kapacít, ktoré mohla použiť na výstavbu rodinného domu pre žalovanú. Vzhľadom na už uvedené sa súdu javí tvrdenie žalobcu o výške nákladov spojených s neukončenou výstavbou rodinného domu pre žalovanú vo výške 44 279,40 eura až 46 279,40 eura ako tvrdenie ničím nepodložené a nepreukázané.

11. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberá aj otázkou, kto a akým spôsobom použil finančné prostriedky z úveru poskytnutého peňažným žalovanej vo výške 60 000 eur. Dospieva k záveru, že na výstavbu rodinného domu bolo z úveru použitých minimálne 30 000 eur, keďže 15 000 eur bolo použitých na vrátenie pôžičky poskytnutej p. N. na stavbu rodinného domu a 15 až 17 tisíc eur bolo použitých na samotnú stavbu, čo potvrdil aj konateľ žalobcu. Použitie ďalšej časti úveru v konaní preukázané nebolo, avšak k finančným prostriedkom na účte však mali prístup obaja manželia, čiže tak žalovaná, ako aj jej bývalý manžel - konateľ žalobcu. Nebolo preukázané kto a v akej výške vybral peňažné prostriedky z účtu a na čo boli použité. Je teda možné, že ďalšia časť úveru bola poskytnutá žalobcovi na výstavbu rodinného domu. Žalobca nevyhotovil po odstúpení od zmluvy záverečné vyúčtovanie, z ktorého by bolo možné zistiť, kedy a v akej výške mu boli poskytnuté finančné prostriedky na výstavbu a ako ich použil.

12. Súd prvej inštancie záverom posúdenia merita veci zdôraznil, že pre prípad odstúpenia od zmluvy bolo v bode 8.3. zmluvy dohodnuté, že objednávateľka je povinná zaplatiť zhotoviteľovi to, o čo sa čiastočným zhotovením diela obohatila. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že sa žalovaná čiastočným zhotovením diela na úkor žalobcu obohatila. Naopak súd považoval za preukázané, že žalovaná žalobcovi poskytla platby minimálne vo výške, ktorá sa rovná hodnote čiastočne vykonaného diela. Na základe týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie podľa rozhodol s poukazom na tak, že plne úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na .

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie, pričom rozsudok napadol v celom rozsahu. V úvode svojho odvolania označil napadnutý rozsudok za vecne nesprávny, vydaný v rozpore so skutkovým aj právnym stavom veci a s vykonaným dokazovaním a zároveň za arbitrárny a nepreskúmateľný. Uviedol, že ho podáva na základe odvolacích dôvodov vymedzených v , , a .

15. Argumentačne žalobca dôvody svojho odvolania vymedzil nasledovným spôsobom: a) Žalobca zdôraznil, že na základe uzavretej zmluvy o dielo sa žalovaná zaviazala zaplatiť cenu diela na základe vystavených čiastkových faktúr za uskutočnené jednotlivé práce. Okrem toho sa podľa bodu 4.5. zmluvy zaviazala uhradiť aj náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie v plnej výške. Podľa bodu 8. žalovaná prijala záväzok zaplatiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania so zaplatením ceny diela, všetko o čo sa obohatila čiastočným zhotovením diela v prípade ak zhotoviteľ od zmluvy o dielo odstúpi a napokon náhradu škody, ktorá vznikla porušením povinnosti, a to aj v sume, ktorá prevyšuje zmluvnú pokutu. b) Po zopakovaní podľa žalobcu podstatnej chronológie udalostí týkajúcich sa výstavby predmetného rodinného domu (uvádzanej v rozšírenej podobe už vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovanej) žalobca

tvrdil, že žalovaná nepriamo potvrdila oprávnenosť pohľadávky žalobcu tým, že v januári 2020 ponúkla vyriešenie sporu dohodou tak, že predmetný rodinný dom predajú, vyplatia z toho pozemky p. L. (otcovi žalovanej) a zo zvyšku sumy vyplatia žalobcu. Žalobca označil za nelogické, aby žalovaná ponúkala žalobcovi vyplatenie zvyšnej časti zo sumy získanej prípadným predajom rodinného domu, ak by pohľadávka žalobcu nebola oprávnená. Žalobca súdu vytýkal, že sa k uvedenému nevyjadril. c) Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca mal prístup k bankovému účtu, na ktorý bol poskytnutý hypotekárny úver. Tieto finančné prostriedky banka zaslal na samostatný účet vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ku ktorému žalobca nemal dispozičné oprávnenie, pričom žalobca nikdy opak netvrdil, rovnako to netvrdila ani žalovaná a takýto záver nevyplýva ani zo žiadneho listinného dôkazu. d) Žalobca označil za nepravdivé konštatovania súdu, že nepredložil stavebný denník a ani iný doklad preukazujúci rozsah ním vykonaných prác na stavbe rodinného domu, nepredložil zápis po odovzdaní a prevzatí časti diela žalovanou, poprípade potvrdený rozsah vykonaných prác, ako ani dôkaz, že spoločnosť disponovala potrebnou finančnou hotovosťou. Opak podľa žalobcu preukazujú tak stavebný denník, ako aj podrobný rozpis prác tvoriaci prílohu faktúry č. 180011106001, fotodokumentácia o zhotovovaní stavby, čestné prehlásenia osôb, ktoré na stavbe pracovali, faktúry na základe ktorých za uhrádzal materiál a práce, peňažný denník, hlavná kniha účtovnej evidencie, ako aj faktúry, na základe, ktorých žalobca získal finančné prostriedky. Súd podľa žalobcu pri skúmaní predložených dokumentov neporozumel účtovným dokladom, tieto nesprávne vyhodnotil a vyvodil z nich nesprávne závery. Žalovaná nikdy nespochybnila rozsah vykonaných prác a ich kvalitu. Rozsah vykonaných prác je tak medzi stranami nesporný a sporná je len otázka financovania rozostavanej stavby rodinného domu. Vzhľadom na odstúpenie žalobcu od zmluvy je otázka odovzdania a prevzatia diela bez právneho významu. e) K pochybnostiam súdu po tom, že stavbu domu realizoval žalobca (poukazom súdu na nepreukázanie dostatočného počtu zamestnancov a nepreukázanie použitia zakúpeného materiálu na predmetnú stavbu) žalobca uviedol, že činnosti na stavbe preukázateľne riešil formou subdodávok, keď si na realizáciu konkrétnych prác objednával rôznych živnostníkov či obchodné spoločnosti. Požiadavku súdu, aby žalobca preukázal, že všetok zakúpený materiál bol použitý na stavbu predmetného rodinného domu považuje za nesplniteľnú. Zdôraznil však, že rozsah prác vyplýva tak z faktúry, ako aj z ostatného dôkazového materiálu, predovšetkým z technickej hodnoty stavby uvedenej v znaleckom posudku. f) Žalobca v odvolaní tvrdil, že rozsah prác medzi stranami nebol sporný, sporné bolo len ich financovanie. Pri zisťovaní sumy, ktorá bola investovaná dostavby rodinného domu súd vychádzal nesprávne zo všeobecnej hodnoty rozostavaného domu, ktorá je podľa znaleckého posudku len 30 107,96 eura, pričom správne mal vychádzať z jeho technickej hodnoty stanovenej na 46 534,71 eura. V konaní nebolo úlohou žalobcu preukazovať, že žalovaná nepoužila hypotekárny úver na stavbu rodinného domu, naopak žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že hypotekárny úver na výstavbu rodinného domu skutočne použila.

16. Na základe uvedeného žalobca zhrnul, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, vykonané dôkazy vyhodnotil arbitrárnym a nepreskúmateľným spôsobom. Súdu vytýkal, že sa jednotlivo nevysporiadal s predloženými dôkazmi (faktúrami, stavebným denníkom, pokladničnou knihou, fotodokumentáciou a pod.) a neuviedol na základe čoho ich považoval za nedostačujúce.

17. Z uvedených dôvodov sa žalobca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

18. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne vyjadrila. Stotožnila sa so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť vystavenej faktúry, z ktorej odvodzuje žalovaný nárok. Písomnosti predkladané do súdneho spisu žalobcom obsahovali množstvo s vecou nesúvisiacich dokumentov, fotografií, písomných komentárov žalobcu, cenových ponúk, rozpočtov, zadaní a pod. Podľa výpisu z účtu za rok 2017 všetky pohyby na účte žalobcu boli charakteru vkladu v hotovosti a následného hotovostného výberu. Zostatok na účte ku koncu v roku 2016, ako aj ku koncu roku 2017 korešpondoval s tvrdením žalovanej, že spoločnosť žalobcu nemala v čase podpisu zmluvy o dielo prostriedky na stavbu rodinného domu a žalobca nepreukázal predloženými dôkazmi, že by spoločnosť žalobcu vykonáva dielo v zmysle zmluvy o dielo a . Takisto bola spochybnená oprávnenosť jednotlivých položiek uvádzaných vo faktúrach, keď žalobca nepreukázal viaceré položky predstavujúce práce, o

ktorých sám tvrdil, že boli vykonané svojpomocne manželmi. Žalobca tiež nepreukázal dohodu o cene za jednotlivé fakturované položky. Žalovaná rovnako spochybňuje hodnovernosť a pravosť účtovných dokladov predložených žalobcom z dôvodu, že konateľ žalobcu N. N. bol preukázateľne právoplatne odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Ostrave č. k. - 1634 zo dňa 07.09.2017 pre daňový zločin z dôvodu, že falšoval účtovné doklady, ktoré potom zahrnul do účtovníctva a spôsobil tak škodu Českej republike vo výške minimálne 240 000 eur.

19. K námietke žalobcu ohľadne znášania dôkazného bremena žalovaná upriamila pozornosť na to, že to bol žalobca, kto počas konania tvrdil, že žalovaná hypotekárny úver používala na svoje osobné účely a nie na stavbu rodinného domu, ako bolo dohodnuté. Bolo preto na žalobcovi, aby toto svoje tvrdenie aj preukázal. Žalovaná v priebehu vykonávania diela nemala žiadnu vedomosť o vedení stavebného denníka, pričom žalobca mohol do spisu predložiť len ním (prípadne druhým spoločníkom žalobcu) podpísaný stavebný denník.

20. Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. Po doručení vyjadrenia žalovanej k žalobe žalobcovi súdu žiadne ďalšie podania sporových strán už zaslané neboli.

22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 08.10.2020 bez nariadenia pojednávania v súlade s (ďalej len ). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania ( a 380 ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v rozsahu okolností podstatných pre rozhodnutie veci správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa vo všetkých pre posúdenie veci podstatných zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

24. Odvolací súd sa s jedinou výnimkou (uvádzanou v ods. 28) stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva vyčerpávajúcu odpoveď na všetky žalobcom použité prostriedky procesného útoku, ktoré použil v priebehu prvoinštančného konania, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia sa preto odvolací súd v zmysle už iba vysporiadava s podstatnými tvrdeniami žalobcu v odvolaní.

25. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie správne upriamil pozornosť na znenie v článku 8.3. zmluvy o dielo podľa ktorej sa strany pre prípad odstúpenia od zmluvy dohodli, že objednávateľka (žalovaná) je povinná zaplatiť zhotoviteľovi to, o čo sa čiastočným zhotovením diela na jeho úkor obohatila. Odvolací súd považuje rovnako za správne závery súdu prvej inštancie, že žalobca v tomto smere nepreukázal, aké konkrétne práce na stavbe vykonal, ich rozsah, ako ani množstvo dodaného materiálu. Za týmto účelom súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočne preukazné predložené účtovné doklady, pretože nepreukazujú výšku nákladov na materiál a práce, ktoré žalobcovi v súvislosti s vykonávaním diela pre žalovanú skutočne vznikli, rovnako ako ani nepreukázal, že žalobca mal dostatok vlastných finančných prostriedkov a pracovných kapacít, ktoré mohol použiť na výstavbu rodinného domu pre žalovanú. V tejto súvislosti súd prvej inštancie žalobcovi vytýkal aj to, že nepredložil ani len stavebný denník podpísaný oprávnenými osobami, ktorý by obsahoval záznamy o rozsahu vykonaných prác žalobcom, použitých materiáloch a pod.

26. Žalobca v podanom odvolaní voči takýmto záverom súdu prvej inštancie namieta, pričom argumentuje tým, že súd prvej inštancie nepochopil správne obsah ním predložených listinných dôkazov, konkrétne pritom poukazuje na rozpis prác tvoriaci prílohu faktúry č. 180011106001, fotodokumentáciu o zhotovovaní stavby, čestné prehlásenia osôb, ktoré na stavbe pracovali, faktúry na základe ktorých za

uhrádzal materiál a práce, peňažný denník, hlavnú knihu účtovnej evidencie, ako aj faktúry, na základe, ktorých žalobca získal finančné prostriedky. Žalobca v tejto súvislosti súdu prvej inštancie vytýka, že ním predložené listiny paušálne vyhodnotil ako nedostatočne preukazné vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že mu v súvislosti so stavbou rodinného domu vznikli náklady, ktorých zaplatenia sa podanou žalobou domáha. Odvolací súd však tejto otázke zaujíma rovnaký postoj, ako súd prvej inštancie. Žalobca na jednej strane súdu síce predložil pomerne rozsiahly sumár rôznych listín v podobe faktúr, určitej fotodokumentácie, čestných prehlásení a účtovných dokladov, pričom na niektorých z nich sa nachádzajú aj dodatočne rukopisne doplnené poznámky, ktorých kontext je však až príliš stručný pre pochopenie ich plného významu a ich vzájomných súvislostí. Na druhej strane je potrebné k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie zrejme ešte zvýrazniť, že tieto listiny bez ďalšieho nie sú schopné poskytnúť skutočne ucelený obraz o tom, že sú dôkazom vykonania prác a dodávok materiálu pre potreby výlučne výstavby predmetného rodinného domu, ktorých náklady si žalobca od žalovanej podanou žalobou po odstúpení od zmluvy o dielo uplatňuje a najmä, že náklady na príslušné práce a materiálové dodávky skutočne vynaložila žalujúca obchodná spoločnosť zo svojich prostriedkov, ako sa snaží žalobca v konaní tvrdiť. Z hľadiska dôkazného bremena žalobcom preto nie je možné za takejto situácie považovať predloženie určitej množiny listinných dôkazov za dostatočné, pretože aby dôkazné bremeno v naznačenom smere skutočne aj uniesol, bolo jeho povinnosťou tieto listinné dôkazy uviesť argumentačne do takého kontextu, ktorý by viedol k nepochybnému záveru, že sú práve dôkazom existencie hmotnoprávneho nároku na peňažné plnenie uplatneného žalobou. Žalobca sa však aj napriek uvedenej nedostatočnej prehľadnosti skutočného súvisu ním predložených listinných dôkazov s uplatneným žalobným nárokom o uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie nepokúsil a nebolo úlohou súdu prvej inštancie tento nedostatok za neho suplovať. Je preto potrebné v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatovať, že otázka vzniku žalobcom uplatnených nákladov v súvislosti so stavbou predmetného rodinného domu nebola z jeho strany dôkazne unesená.

27. Na margo konkrétnych námietok odvolateľa vo vzťahu k ním predloženým listinám odvolací súd nemohol nepostrehnúť, že napriek tvrdeniu žalobcu do spisu nebol predložený oprávnenými osobami podpísaný stavebný denník, čo správne konštatoval už súd prvej inštancie. Pozornosti súdu rovnako nemohlo ujsť ani to, že náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie rodinného domu v zmysle v článku 4.4. zmluvy sa zaviazal znášať zhotoviteľ diela, čiže žalobca, a nie žalovaná ako nesprávne uvádza žalobca.

28. Za jediný problematický skutkový záver súdu prvej inštancie odvolací súd považuje zistenie, že okrem žalovanej mal oprávnenie disponovať prostriedkami na jej účte s hypotekárnym úverom aj jej bývalý manžel N. N. (konateľ žalobcu). Z vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver síce nevyplýva, pre posúdenie veci je však z vyššie uvedených dôvodov nepodstatný.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa , a ako vecne správny potvrdil, pričom vo zvyšku poukazuje adekvátne dôvody uvedené už v napadnutom rozsudku.

30. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v súvislosti s a § tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.