Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Pc-8-2020.pdf
PDF · 85.85 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: J.. K. W., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom Š. (bez adresy), t. č. M. XX, Š., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: J.. Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A. (bez adresy), t. č. C. XXX/XX, W. A., štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T.P. a zapísané v knihe manželstiev býv. rady mestského národného výboru v T.P., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX, sa rozvádza.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým 20.08.2020 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom bližšie označené vo výroku, z ktorého nepochádzajú žiadne maloleté deti. Svoj návrh odôvodnila tým, že spolu nežijú už 8 rokov a minimálne 13 rokov ani intímne. Odporca na domácnosť neprispieva, nemajú spoločné aktivity ani známych a nekomunikujú spolu. Manželstvo je len formálne, neplní žiadnu funkciu. 2. Odporca sa k návrhu na rozvod, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk 26.08.2020, nijako nevyjadril. 3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 33 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CSP“), na ktorom v prítomnosti účastníkov konania vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi -- sobášnym listom (č. l. 4), rodnými listami (č. l. 5 a 6), rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 6C/108/2011 (č. l. 7) a výsluchom účastníkov konania (zápisnica z pojednávania, č. l. 32 až 34) a zistil tento skutkový stav. 5. Účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX v T. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev býv. rady mestského národného výboru v T., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX (sobášny list, č. l. 4). 6. Z manželstva pochádzajú dve, ktoré sú už plnoleté (rodné listy, č. l. 5 a 6). Rozsudkom z 28.07.2011, sp. zn. 6C/108/2011, Okresný súd Považská Bystrica na návrh navrhovateľky zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania z dôvodu získaného podnikateľského oprávnenia odporcu (rozsudok, č. l. 7). 7. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania je v Š., okres F. B. (nesporná skutočnosť). 8. Z výsluchu účastníkov konania a tvrdení navrhovateľky v návrhu na rozvod mal súd za preukázané, že pred uzavretím manželstva navrhovateľka bývala v T. u mamy a odporca v W. A.. Keď sa narodila ich prvá dcéra, nasťahovali sa do bytu v W. A., ktorý spoločne dosali. Keďže dcéra mala zdravotné ťažkosti, operovali jej srdce a bola astmatička, navrhovateľka s ňou žila doma asi 10 rokov. Navrhovateľka v W.
A. nemala priateľov ani kolegov, išlo pre ňu o cudzie mesto. Podporu mala od rodiny odporcu, ktorá im pomáhala s deťmi. Odporca je vorkoholik a chodil domov neskoro večer. Manželia mali na seba málo času. Odporca podľahol alkoholizmu. Chodil s kamarátmi na pivo, čo sa ale zmenilo v roku 1994, keď odporca, ktorý bol pôvodne ateista, vstúpil do Apoštolskej cirkvi. Bol to zlom v ich vzťahu, pretože vtedy sa názory manželov rozišli. V roku 2005 navrhovateľka po vážnom úraze dočasne ochrnula od krku dole a pomoc jej poskytovali hlavne kamaráti a jej rodina. Pred 13 rokmi (v roku 2007) navrhovateľa našla listy od inej ženy, ktorej odporca písal básničky a emaily. Navrhla mu vtedy rozvod, s čím nesúhlasil. Tak to ešte ako manželia skúsili, ale intímne prestali spolu žiť. Odporca sa rozhodol odísť za prácou do A., chodil tam na týždňovky. Navrhovateľka mu vtedy povedala, že má odísť natrvalo, lebo ho nemá rada. V roku 2009 sa navrhovateľke naskytla príležitosť práce v F. R.. Odporca súhlasil a išli spolu pozrieť rodinný dom, ktorý sa navrhovateľke veľmi páčil, a preto si ho manželia prenajali. Navrhovateľka tam bola šťastná, blízko bola vodná nádrž, mohla chodiť na prechádzku so psom. V roku 2010 sa vyhrotili vzťahy v jej práci. Aj u odporcu hrozilo, že ju bude musieť zmeniť. Napriek tomu sa odporca rozhodol, že prenájom budú platiť dlhšie, kvôli čomu sa aj zadlžil. Nakoniec z rodinného domu odišli do trojizbového bytu v Š.P.. Odporca nedostal prácu v A., ale v roku 2012 mu ponúkli prácu v W. A., ktorú prijal a využil možnosť bývať u rodičov. Odvtedy (8 rokov) spolu manželia nežijú v spoločnej domácnosti, o svojich životoch vedia len to, čo sa dozvedia od spoločnej dcéry, ktorá žije v zahraničí. Navrhovateľka žije v podnájme v Š. so svojím bratom, spolu si vypomáhajú s platením nájmu. Odporca pravidelne platí výživné na dcéru. Navrhovateľka odmieta ísť do W. A. a odporca sa nechce vrátiť do Š.. Ako pokus o nápravu vzťahu odporca navrhoval navrhovateľke dovolenku v E.. Aktuálne získal trvalú prácu a jeho cieľom je získať vlastné bývanie. Navrhovateľka však obnovu manželstva vylučuje bez ohľadu na to, či by mal odporca vlastný byt alebo veľa peňazí. 9. Vo vyššie uvedenom rozsahu opisu rozhodujúcich skutočností si účastníci v podstate neprotirečili. Súd si tieto zhodné skutkové tvrdenia účastníkov osvojil podľa § 37 CMP, pretože nemal pochybnosti o ich pravdivosti a neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním. Tvrdenia sa nezhodovali v rozsahu, v akom odporca namietal, že medzi stranami nie sú veľké názorové rozdiely, manželstvo nie je trvalo rozvrátené a možno ho zachrániť. Z dokazovania však plynie pravý opak. Už len samotná (nesporná) skutočnosť, že manželia roky žijú v mestách vzdialených od seba takmer 200 km je dôkazom výraznej názorovej nezhody o tom, kde by mali mať manželia spoločné bydlisko, ktorú podčiarkuje aj na pojednávaní výslovne potvrdená pretrvávajúca neochota oboch manželov odsťahovať sa do miesta aktuálneho bydliska druhého manžela. Z rovnakého dôvodu niet pochybností o trvalom rozvrate manželstva, ktorý sa zvýrazňuje aj absenciou intímneho styku medzi manželmi počas posledných 13 rokov manželstva. V tomto smere preto nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie.
B. Právne posúdenie
10. Súd po konštatovaní svojej príslušnosti vzhľadom na posledné spoločné bydlisko manželov (§ 92 CMP) a zistení, že z manželstva účastníkov konania nepochádzajú maloleté deti (§ 100 CMP), posúdil návrh navrhovateľky na rozvod z hľadiska kritérií stanovaných zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) a dospel k záveru, že je dôvodný. 11. Manželstvo možno rozviesť na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 zákona o rodine). Účelom manželstva pritom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 zákona o rodine). V konaní o rozvod je súd povinný zisťovať príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a prihliadať na ne (§ 23 ods. 2 zákona o rodine). Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi sa prihliada na porušenie povinností manželov (§ 23 ods. 3 zákona o rodine). Tieto povinnosti vymedzuje predovšetkým § 18 zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 12. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že problémy v manželstve účastníkov konania možno vidieť hneď na samom počiatku manželstva, keď navrhovateľka opustila svoje pôvodné bydlisko v T. a prisťahovala sa do regiónu, odkiaľ pochádzal odporca a kde navrhovateľka mimo odporcovej rodiny nemala žiadne zázemie. Odporca trávil s rodinou málo času kvôli práci a podľahol alkoholizmu. Hoci od užívania alkoholu odporca upustil v roku 1994, keď vstúpil do Apoštolskej cirkvi, túto životnú zmenu navrhovateľka nevnímala kladne a považovala ju za výrazný zlom v ich vzťahu. Navrhovateľka úvodné roky manželstva venovala rodine, keď sa v W. A. starala o spoločnú dcéru 10 rokov. Hoci odporca tvrdil, že po úraze navrhovateľky v roku 2005, keď dočasne ochrnula, sa im naskytla príležitosť na zmenu, z
dokazovania nevyplynulo, že by sa manželom podarilo preklenúť dovtedajšie problémy a napraviť svoj vzťah. Práve naopak, v roku 2007 bola dôvera navrhovateľky voči odporcovi naštrbená jej odhalením, že odporca udržiaval kontakt k inou ženou. To je zjavné z toho, že navrhovateľka už vtedy navrhla rozvod a od toho času sa už s odporcom ani intímne nestýkala. V tomto období teda došlo k vážnemu narušeniu manželského vzťahu, ktorý už nebolo možné považovať za harmonický. Pozitívna zmena v podobe premiestnenia spoločného bydliska do rodinného domu v F. R. a s tým spojeného zlepšeného citového prežívania navrhovateľky trvala príliš krátko na to, aby zabránila definitívnemu úpadku manželstva, ktorý sa dostavil po tom, ako odporca v roku 2012 využil novú pracovnú príležitosť v W. A. a opustil spoločnú domácnosť. Účastníci konania už nekomunikovali ako manželia, prestali vnímať svoje vzájomné potreby a hospodária oddelene. 13. Všetky vyššie uvedené okolnosti treba potom považovať za príčiny, ktoré viedli k odcudzeniu manželov, a to jednak po fyzickej (intímnej), ako aj po psychickej stránke (oddelené bývanie, komunikácia len cez dcéru, nezáujem o druhého, neprejavovanie náklonnosti). Účelom manželstva je predovšetkým vedenie spoločného života, v ktorom sa manželia vzájomne podporujú. To vyplýva z povinností manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V danej veci manželia tieto povinnosti porušujú, lebo nežijú v jednej domácnosti (12 rokov) a intímny život nevedú (8 rokov). Za tento čas sa ani jeden z nich nijakým významným spôsobom nepričinil o záchranu svojho manželstva. To všetko dotvára obraz o vzťahoch medzi manželmi, ktoré treba posúdiť ako vážne narušené tak, ako to má na mysli § 23 ods. 1 zákona o rodine. 14. Dlhodobá pasivita účastníkov konania, ktorí po dlhé roky neboli ochotní zmeniť svoje bydlisko s cieľom obnoviť manželské spolužitie, sa nezmenila ani po tom, ako si odporca našiel v W. A. nové pracovné uplatnenie, ani následne po doručení samotného návrhu na rozvod. Je to dôkaz toho, že ide o nenapraviteľný stav. V intenciách § 23 ods. 1 zákona o rodine to znamená trvalý rozvrat manželstva, ktoré tak nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 15. Na tom nič nemení ani to, že na pojednávaní odporca vyhlásil, že šanca na zmenu závisí od navrhovateľky. Okrem toho, že navrhovateľka to vzápätí razantne odmietla s odkazom na viacročný nemenný stav, z dokazovania nevyplynulo, že by za rozpad manželstva mohla navrhovateľka a ani súd nezistil, že by záchrana manželstva závisela práve od nej. Odhliadnuc od toho podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, že by odporca mal naozaj v úmysle aktívne sa podieľať na obnovení manželstva, preto tento odporcov prejav nepovažoval za úprimný. V konečnom dôsledku jeho odkaz na to, že „zázraky sa dejú“, je len prejavom toho, že sa spolieha na niečo výnimočné, neštandardné, nadprirodzené, a teda neisté. Ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o rodine však bezpochyby nemá za cieľ vylučovať rozvod v prípadoch, keď existuje len teoretická možnosť obnovenia manželského spolužitia, pretože o takejto teoretickej (zázračnej) možnosti sa dá uvažovať vždy, čo by viedlo k absurdnému výsledku, pretože tým by boli rozvody vylúčené en bloc. Citované ustanovenie sa opiera o možnosť očakávania obnovenia manželského spolužitia, teda o odôvodnenú predpoklad, že manželstvo sú schopní a ochotní napraviť práve manželia, a nie nadprirodzené sily. V tejto veci to tak nie je. Odporca nedokázal dokonca ani predostrieť konkrétnu predstavu o tom, ako by malo dôjsť k obnove manželského spolužitia. Spoliehať sa na to, že niekedy v budúcnosti bude jeho bytová situácia vyriešená, je príliš neurčité a z hľadiska možnosti očakávať obnovenie manželského spolužitia nepodstatné už aj len z toho dôvodu, že navrhovateľka odmietla, že by nové bývanie a majetok bolo spôsobilé viesť k záchrane manželstva. 16. Vzhľadom na to mal súd za dostatočne preukázané, že medzi manželmi došlo k takému citovému ochladeniu a intímnemu odcudzeniu, ktoré neposkytuje priestor pre nádej, že dôjde k náprave. Keďže manželstvo už nemôže napĺňať svoju funkciu, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo (§ 1 ods. 2 zákona o rodine) a obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať, sú splnené všetky podmienky na rozvod manželstva podľa § 22 a 23 zákona o rodine. V dôsledku toho súd manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I). 17. Konanie o rozvod manželstva je konaním, v ktorom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Ich náhrada prichádza do úvahy vtedy, ak niektorý zo subjektov zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli (§ 53 CMP), alebo aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 54 CMP). V každom prípade, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh (§ 57 CMP). Pretože v tomto konaní štátu žiadne trovy nevznikli a návrh na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nebol podaný, súd o trovách vzhľadom na citované ustanovenia nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie odporcu. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie navrhovateľky, pretože navrhovateľka sa práva na odvolanie vzdala.