Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-1419-2020.pdf
PDF · 66.89 KB
Case nature
Subarea
41Ek/1419/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 821 01 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému: K. H., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Q. D. XX/X, XXX XX F. U., zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie 1 242,03 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamieta.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom súdneho exekútora, doručeným súdu dňa 20.09.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 242,03 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. A. XXXX/XX zo dňa 20.05.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.01.2003 (ďalej len ako „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“).
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto más spôsobilosť na práva povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
5. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
6. Citované ustanovenie § 61 CSP upravuje jednu z hlavných procesných podmienok, a to civilno- procesnú subjektivitu účastníkov, t. j. spôsobilosť byť účastníkom civilného procesu. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník rieši otázku právnej subjektivity fyzických osôb v § 7.
7. Podľa § 7 ods. 1 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
8. Podľa § 7 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
9. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti a z nej vyplývajúca spôsobilosť fyzickej osoby byť účastníkom konania, zanikajú smrťou. Na základe uvedeného povinný stratil procesnú subjektivitu aj procesnú spôsobilosť a nemôže vystupovať v exekučnom konaní ako jeho účastník.
10. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a po vykonanej lustrácii zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný zomrel ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. pred začatím exekučného konania, v dôsledku čoho nemal v čase začatia tohto konania spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda nemal ani procesnú subjektivitu byť účastníkom exekučného konania. Nedostatok procesnej spôsobilosti byť stranou, resp. účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, preto jeho zákonom predpokladaným následkom je zastavenie konania, resp. v tomto prípade zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
11. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
12. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
13. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
14. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že povinný pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie zomrel, návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol.
16. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, navyše samotný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.