Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-11-2019.pdf
PDF · 104.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 9.10.2020 sudcom JUDr. Petrom Lukáčom v právnej veci žalobcu Obec Cígeľ, IČO : 00 318 027, Cígeľ 192, 971 01 Cígeľ, zastúpený advokátka JUDr. Dáša Šulejová, so sídlom Fedinova 16, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO : 14 020 424, proti žalovanému COMBIN Banská Štiavnica, s. r. o., Kysihýbelská 29, 969 01 Banská Štiavnica, IČO : 31 631 134, právne zastúpenému Mgr. Erich Štepánek, advokát, L. Svobodu 15, 969 01 Banská Štiavnica, o žalobe na úhradu sumy 33.000 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, v rámci upomínacieho konania, domáhal od žalovaného úhrady sumy 33.000 € s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil skutočnosťou, že listom zo dňa 22.9.2017 oznámil žalovanému, že žalobca, ako zadávateľ verejného obstarávania, z dôvodu zrušenia tohto, so žalovaným ako víťazným uchádzačom v rámci výberového konania o vykonanie diela, nemôže uzatvoriť písomnú zmluvu o dielo. Zároveň v žalobe konštatoval, že tým istým listom žalobca žalovanému oznámil, že nielenže nie je možné z týchto dôvodov uzatvoriť zmluvu o dielo, ale nie je možné ani pokračovať a ukončiť realizáciu hlavných aktivít projektu, na vykonanie ktorého bol v rámci výberového konania žalovaný vybratý ako úspešný uchádzač. Žalobca v žalobe ďalej konštatoval, že listom zo dňa 7.12.2017 oznámil žalovanému na jeho žiadosť o protokolárne odovzdanie staveniska, že takéto protokolárne odovzdanie staveniska a verejného priestranstva nie je možné z dôvodu okolnosti, že zmluva o dielo medzi účastníkmi konania uzatvorená nebola. Žalobca v žalobe ďalej konštatoval, že napriek skutočnosti, že žalovaný riadne a včas bol žalobcom upovedomený, že na základe vyhratého výberového konania, nemôže tento úspešný uchádzač vykonávať práce, len na základe vyhratej verejnej súťaže. Žalovaný na projekt „Obecný úrad kultúrny dom obec U. vykonal určité práce, ktoré fakturoval žalobcovi faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 15.1.2018, so splatnosťou ku dňu 16.3.2018, celkovo vo výške 33.558,34 €. Žalobca ďalej v žalobe konštatoval, že faktúra sa týkala fakticky právne neexistujúcej stavby. Žalobca samotnou žalobou uplatnil náhradu škody bez uvedenia právnej kvalifikácie, bez uvedenia hmotno-právneho prostriedku procesného útoku, ktorý by takýto nárok žalobcu odôvodňoval, pričom len z obsahu samotného podania a pripojeného písomného dôkazného materiálu, gramatického výkladu žaloby vyplýva zo žaloby okolnosť, že by sa malo jednať o uplatnený nárok v zmysle právnej kvalifikácie náhrady škody na základe Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 16.5.2018, ktorý si žalobca v tejto súvislosti dal vypracovať.
2. Okresný súd Banská Bystrica v konaní spisovej značky XXUp/XXX/XXXX zo dňa 23.7.2019 vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým žalobcovi priznal uplatnený nárok na istinu vo výške 33.000 € spolu s príslušenstvom.
3. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica odpor. Vo svojom odpore uviedol okolnosť, že uplatnený nárok na náhradu škody považuje za nepodložený a vedome skreslený. Konštatoval okolnosť, že v danom prípade, z gramatického a logického výkladu samotnej žaloby vyplýva okolnosť, že žalobou sa žalobca domáha po právnej stránke kvalifikácie uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka s tým, že zákonodarca v tomto smere predpokladá naplnenie kogentne ustanovených podmienok a to vzniku škody, protiprávnosť úkonu, príčinnú súvislosť a zavinenie. Žalovaný vo svojom odpore konštatoval, že podľa jeho názoru v danom prípade, žalobcom nie je preukázaný ani jeden atribút kogentne stanovený zákonodarcom v zmysle uplatnenia nároku na náhradu škody. Konštatoval okolnosť, že ako úspešný uchádzač o vykonanie diela na projekte „Zvýšenie energetickej účinnosti budovy - obecný úrad a kultúrny dom U.“, po ústnej dohode so zadávateľom projektu (žalobcom), začal vykonávať na tomto projekte realizačné práce v zmysle predloženej projektovej dokumentácie samotným zadávateľom projektu. Vyjadrenia samotného žalobcu v žalobe ohľadom svojvoľného začiatku vykonania týchto prác na projekte, označil za účelové a nepreukázané, čo zdôvodnil okolnosťou, že v prípade, keby žalobca nebol súhlasil so začiatkom vykonania prác na tomto projekte, zo strany žalovaného neexistoval žiadny dôvod na začiatok realizácie týchto prác a zároveň v prípade nesúhlasu žalobcu so začiatkom vykonania týchto prác, v zmysle ústneho dojednania by sa žiadnym spôsobom nemohol dostať na pozemok a k nehnuteľnostiam, kde sa práce realizovali. Konštatoval okolnosť, že na základe správy z kontroly pre ITMS, kód projektu XXXXXXAXXX zo dňa 25.7.2017 vyplýva okolnosť, že je možné v realizácii projektu pokračovať, na základe čoho začal realizovať práce na projekte, žalobca zastavenie realizácie projektu oznámil žalovanému až potom, čo práce boli reálne na tomto projekte vykonané a zároveň k zostaveniu tohto projektu (financovania projektu zo štrukturálnych fondov EÚ) došlo bez akéhokoľvek zavinenia a v konečnom dôsledku i vedomosti žalovaného. Ako podporné tvrdenia v tomto smere žalovaný konštatoval, že legalizácia prác vykonaných samotným žalovaným pred zrušením celého projektu, bola potvrdená i právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania XXUp/XXX/XXXX, ktorým súdnym rozhodnutiam došlo k priznaniu uplatneného nároku za vykonané práce na projekte žalovaným do zastavenia tohto projektu, v celkovej výške 33.558,34 €. Konštatoval ďalej okolnosť, že čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody, toto uplatnenie sa javí len ako „odplata“ žalobcu, práve v súvislosti s právoplatným priznaním uplatneného nároku za cenu vykonaných prác samotných žalovaným na tomto projekte.
4. Okresný súd Banská Bystrica po podaní odporu postúpil vec miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Okresný súd Žiar nad Hronom po „vyčistení procesno-právnych otázok v súvislosti s návrhom na delegovanie veci inému súdu“, nariadil vo veci termín pojednávania.
5. Žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne naďalej zotrvával na podanej žalobe. Žalobu jednoznačne právne kvalifikoval, ako žalobu na náhradu škody v zmysle Ustanovenia § 373 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Hmotno-právne dôvody a okolnosti uviedol nezmenené oproti podanej žalobe. Žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne opakovane na pojednávaní potvrdil okolnosť, že práce zo strany žalovaného na tomto projekte, i keď pred uzatvorením písomnou formou zmluvy o dielo boli vykonané a taktiež potvrdil okolnosť, že k plneniu zo strany žalovaného, ako víťaza výberového konania, ktoré bolo realizované externou firmou, ktorej zadávateľom bol práve žalobca, sprístupnil verejné priestranstvo a prístup k obecnému úradu, resp. kultúrnemu domu v obci U. samotný žalobca. Namietol však okolnosť, že pokiaľ na tomto projekte boli vykonané práce, tieto boli vykonané bez platne uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo a bez presnej špecifikácie diela, ktoré malo byť vykonané žalovaným, ako víťazom výberového konania. Čo sa týka následného zrušenia realizácie tohto projektu, konštatoval žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, že k pochybeniu došlo práve pri realizácii zadania samotného projektu zo strany externej firmy, čo malo za následok nepriznanie spolufinancovania zo štrukturálnych fondov EÚ prostredníctvom ministerstva financií. Žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne konštatoval, že celkový objem zákazy na tomto projekte má predstavovať finančné náklady vo výške 240.000 €, z dôvodu okolnosti, že čiastočne mali byť tieto finančné prostriedky hradené zo strany fondov, celý proces prebieha pod kontrolou Slovenskej inovačnej energetickej agentúry, ktorá pri kontrolnom procese zistila nedostatky, ktoré práve boli dôvodom pre zrušenie realizácie projektu. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu
škody, žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne doplnil okolnosť, že súkromno- znaleckým posudkom, ktorý si dal vypracovať žalobca, pre účely podania žaloby, boli zistené na vykonaných prácach, ktoré realizované boli vady, ktoré podľa záverov znaleckého posudku boli dôvodom vzniknutej škody v majetkovej sfére samotného žalobcu rozsahu stanovenom znalcom v závere znaleckého posudku. Žalobca však v závere konštatoval, že vady na vykonanom diele žiadnym spôsobom u zhotoviteľa diela nereklamoval.
6. Právny zástupca žalovaného konštatoval, že žalobca svoj nárok právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody. Z dôvodu okolnosti, že nárok je nutné posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka (§ 2 Obchodného zákonníka), v súvislosti s Ustanovením § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka), že pokiaľ nárokom boli vady diela, vykonaného žalovaným do času zastavenia projektu, v zmysle Ustanovenia § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, nie je možné náhradným spôsobom riešiť uplatnením náhrady škody, resp. vydania bezdôvodného obohatenia. Konštatoval ďalej okolnosť, že do súčasnej doby žalobca voči žalovanému neuplatnil riadnym spôsobom vady na zhotovenom diele. Zároveň uviedol okolnosť, že zákonodarca stanovuje povinnosť pri uplatňovaní vád na diele tieto vytknúť špecifickým spôsobom a v špecifickej lehote.
7. Na základe prevedeného dokazovania súd konštatuje, že nie je sporná okolnosť, že na uplatnený nárok sa v danom prípade vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Nie je sporná okolnosť na základe preverenia súdom, ale ani podľa vyjadrenia účastníkov konania, že v danom prípade sa medzi účastníkmi konania jednalo o dvojstranný právny záväzok na základe zmluvného dojednania (zmluva o dielo).
8. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
9. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úprava určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
10. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť zmluvnej dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
11. Zákonodarca v hore uvedených ustanoveniach stavuje kogentné náležitosti zmluvy o dielo, ako i jej spôsob formy. Ustanovenia zmluvy o dielo, okrem Ustanovenia § 536, ktoré je v zmysle § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka kogentné, majú dispozitívnu povahu. Zmluva o dielo sa môže uzavrieť v písomnej forme alebo v ústnej forme. Nepatrí medzi zmluvné typy, pri ktorých sa na ich platnosť vyžaduje ich uzavretie v písomnej forme. Dohoda o forme zmluvy môže byť výsledkom oboch účastníkov zmluvy, ale aj výsledkom prejavu vôle jednej zmluvnej strany. Pokiaľ však jedna zo zmluvných strán, buď pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy alebo pri rokovaní o jej uzavretí prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, na platnosť jej uzavretia musí byť táto forma dodržaná.
12. Podstatným náležitosťami zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka sú dohoda o predmete plnenia a dohoda o cene. V zmluve sa musí uviesť označenie zmluvných strán identifikačnými znakmi a osôb, ktoré konajú v mene strán alebo ich zástupcov. Na platné uzavretie zmluvy podľa obchodného zákonníka sa nevyžaduje dohoda o lehote plnenia.
13. Súd v danom konaní konštatuje, že zákonodarca pri uzatvorení zmluvy o dielo, uprednostňuje dispozičnú voľnosť zmluvných strán. Pre platnosť zmluvy jednoznačne nevyžaduje jej písomnú formu.
14. Z prevedeného dokazovania vyplynula pre súd okolnosť, že výberové konania na realizátora projektu zadávateľom - žalobcom, bolo realizované externou firmou, ktorú vyberal samotný žalobca. Je taktiež nesporné z vyjadrenia oboch zmluvných strán, že žalovaný výberové konanie na zhotovenie projektu vyhral. Zo samotného tvrdenia samotného žalobcu vyplynula pre súd jednoznačne okolnosť, že objem nákladov v súvislosti s projektom Obecný úrad, resp. kultúrny dom v obci U. bolo vo výške 240.000 €. Je taktiež podľa názoru súdu nesporné, že pokiaľ na základe výberového konania
realizovanej správy žalovaný začal s výkonom prác na tomto projekte, medzi žalobcom a žalovaným bol jednoznačne, i keď konklugentne, resp. ústne dojednaný ako zadávateľ zmluvy o dielo, tak i vykonávateľ zmluvy o dielo. Je nesporné, že súčasťou samotného výberového konania, ako i ďalšieho procesu schvaľovania prostriedkov použitých na úhradu tohto projektu, tvorila i projektová dokumentácia, ktorú mal v čase, keď začal s výkonom prác na tomto projekte žalovaný k dispozícii. Opačné tvrdenie je v danom prípade nezmyselné, nakoľko by bolo nelogické i samotné prihlásenie firmy žalovaného do výberového konania. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania došlo, nakoľko došlo k zhode o všetkých kogentne ustanovených náležitostiach zákonodarcom platne uzatvorenej zmluvy o dielo. Podľa názoru súdu je taktiež nezmyselné tvrdenie samotného žalobcu, že žalovaný vykonával prácu na tomto projekte, proti vôli samotného zadávateľa. Takéto tvrdenie je nelogické a ničím nepodložené. Súd konštatuje, že práve zadávateľ a v danom prípade žalobca, musel umožniť žalovanému, ako výhercovi výberového konania na daný projekt prístup k objektu nehnuteľnosti a taktiež prístup k verejným pozemkom, na ktorých nehnuteľnosti stoja. Námietky, ktoré tvorili v podstate podklad pre uplatnenie samotného nároku žalobcom, ohľadom skutočnosti, že v následnom procese schvaľovania prostriedkov, ktoré mali byť použité na krytie tohto projektu, nebolo kontrolným úradom, v danom prípade schválené (na viac zavinením externej firmy, ktorú vyberal samotný žalobca), považuje súd za účelové.
15. K právnej kvalifikácii uplatneného nároku :
Je nesporné, že žalobca uplatnil nárok na finančné plnenie titulom náhrady škody v zmysle Ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka.
16. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
17. Súd konštatuje, že žalobca uplatňuje svoj nárok na základe Ustanovenia § 373, ktoré ustanovenie predpokladá záväzkový vzťah medzi stranami. Na druhej strane existenciu tohto vzťahu popiera.
18. Súd v ďalšom konštatuje, že základným predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle § 373 je naplnenie kogentných predpokladov a to 1. Protiprávnosť úkonu, 2. Vznik škody a 3. Príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním, úkonom a vznikom škody).
19. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. V prípade, keď škoda nevznikne, ako dôsledok porušenia povinnosti, chýba protiprávny úkon a preto nemožno hovoriť ani o zodpovednosti. V prípade, že sa síce využíva mechanizmus náhrady škody, ale škoda tu nie je zodpovednostnou sankciou. Povinnosť nahradiť škodu, nemá zodpovednostný charakter.
20. Ďalším predpokladom náhrady škody, je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného.
21. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti, pričom príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením právnej povinnosti - príčinou a vznikom škody - následkom, musí byť vzťah príčiny a následku teda to, že bez porušenia povinnosti škodnej udalosti, by škoda nevznikla.
22. Na základe prevedeného dokazovania v danom prípade súd konštatuje, že v súdenej veci pri uplatnený nároku na náhradu škody absentuje akýkoľvek zo zákonom stanovených atribútov úspešného uplatnenia tohto nároku. Z hore uvedených dôvodov, kedy podľa názoru súdu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania absentuje akýkoľvek protiprávny úkon, ktorý by predchádzal vzniku škody. K plneniu, teda k začiatku realizovania stavby podľa projektovej dokumentácie došlo zo strany žalovaného, so súhlasom samotného žalobcu, ktorý mu sprístupnil, jednak objekty stavieb na verejnom priestranstve a jednak samotné verejné priestranstvo. Samotná okolnosť, že v následnom schvaľovacom konaní príslušnými orgánmi finančné prostriedky na realizáciu stavby neboli schválené, na viac z dôvodu zavinenia samotným žalobcom, nemôže dokazovať opak. V súdenej veci podľa názoru súdu absentuje i ďalší zákonom stanovený atribút úspešného uplatnenia nároku
na náhradu škody a to samotný vznik škody. Vzhľadom na špecifikáciu pojmu škoda, ako majetkovej ujme, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného, súd konštatuje, že tvrdenia zo strany žalobcu, že vykonaním prác zo strany žalovaného na jeho majetku došlo k zníženiu majetkovej hodnoty jeho portfólia je ab absurdum. V konečnom dôsledku súd upozorňuje i na právoplatné rozhodnutie Upomínacieho Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým rozhodnutím tento súd priznal žalovanému finančné plnenie za vykonané práce do zastavenia realizácie ďalšieho projektu.
23. V prípade absencie protiprávneho konania zo strany žalovaného, resp. absencie vzniknutej škody, nemôže existovať ani kauzálny nexus medzi týmito dvoma atribútmi.
24. Odhliadnuc od právnej kvalifikácie, na základe ktorej žalobca uplatnil svoj nárok, ako nárok na náhradu škody, súd konštatuje, že samotný záver znalca, že finančné plnenie kvalifikoval ako náhradu škody, nie je záväzné pre právne posúdenie samotného účastníka konania, resp. súdu.
25. Podľa názoru súdu, súkromno-znalecký posudok, vypracovaný Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o., číslo znaleckého úkonu XX/XXXX, Č.. XXX/XXXX, mohol byť podkladom pre uplatnenie nároku žalobcom na nároky z vád tovaru, ktoré zákonodarca upravuje v Ustanovení § 436, resp. § 437 Obchodného zákonníka. Zo záveru znaleckého posudku vyplynula pre súd okolnosť, že tento bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu dňa 16.5.2018.
26. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu potom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.
27. Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
28. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a § 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
29. Zákonodarca stanovuje, že uspokojenie, ktoré môže kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád, nemôže dosiahnuť s uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia. Takéto pravidlo je dôsledkom úpravy nárokov z vád tovaru, ktoré sú striktne limitované reklamačným procesnom. V prípade nedôslednej aplikácie notifikačnej povinnosti a uplatnenie nárokov z vád tovaru, kupujúci nedôsledne uplatňuje svoje práva a preto v zmysle zásady právo patrí bdelým, mu nemožno umožniť uplatnenie rovnakých nárokov, ale z iných právnych dôvodov. Tieto skutočnosti sú rovnako dôsledkom zásady špeciality vo vzťahu k nárokom z vád tovaru. Z hore uvedeného vyplýva okolnosť, že v danom prípade kupujúci musí veľmi dôsledne skúmať aké nároky a z akých právnych dôvodov mu vzniknú, t. j., či v danom prípade pôjde o nároky z vád tovaru, nároky z náhrady škody alebo nároky z bezdôvodného obohatenia.
30. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenia v zmluve.
31. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľ neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu.
32. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela, vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušení jeho povinnosti.
33. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela po a/ bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí, po b/ bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadne
uskutočnenej podľa odseku 1, po c/ bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti.
34. Z hore uvedenej dikcie zákona taktiež vyplýva okolnosť, že i v prípade, keby súd v rozpore s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku samotným žalobcom posúdil vec ako uplatnenie nároku z vád diela, takáto právna kvalifikácia ani zo strany súdu nie je možná, vzhľadom na hore uvedenú dikciu zákona, ako i okolnosť, že reklamačné konanie zo strany žalobcu na vady diela doteraz nebolo vykonané.
35. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd uplatnený nárok žalobcu zamietol.
36. Čo sa týka procesno-právneho postupu súdu, súd v rámci dokazovania uzneseniami zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom konzultanta znaleckého posudku F.. Z. J., resp. vykonanie dôkazu pripojením spisu Okresného súdu Banská Bystrica XXCb/XXX/XXXX.
37. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.
38. Navrhované dôkazy stranou žalobcu súd považoval za právne irelevantné, ktoré by neviedli k objasneniu okolností dôležitých pre rozhodnutie súdu. Na viac, vykonanie týchto dôkazných prostriedkov by si vyžiadalo odročenie pojednávania, čo by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.
39. O trovách konania súd rozhodol s použitím § 255 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na úspešnosť žalovaného v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.