Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-113-2019.pdf
PDF · 100.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-59P/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov: manželky - J. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. XX, XXX XX T., t.č. E. pri H., zastúpenej advokátkou Mgr. Miroslavou Kušnírovou Vadelovou, so sídlom AK Štefánikova 14, 811 05 Bratislava a manžela - R. Ba, nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpeného advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom, so sídlom AK Holíčska 28, 851 05 Bratislava, a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu - F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/ XX, XXX XX T., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo J. T., rodenej T., narodenej XX.XX.XXXX a R. Ba, narodeného XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. I, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Maloletá F. T., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti otca.
III. Zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa budú obaja rodičia.
IV. Matka je povinná platiť na výživu maloletej F. mesačne sumu vo výške 130 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.06.2019 navrhovateľka žiadala, aby súd manželstvo účastníkov uzavreté dňa 17.05.1996 rozviedol a na čas po rozvode zveril maloletú F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia budú zastupovať a spravovať majetok maloletej a navrhovateľka bude zaviazaná povinnosťou platiť na výživu maloletej sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. 2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámili v roku XXXX a od roku XXXX začali spolu bývať. V roku XXXX sa im narodila dcéra P. (XX.XX.XXXX) a dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo. U navrhovateľky ide o tretie manželstvo, u manžela o manželstvo prvé. C. XX.XX.XXXX sa narodila dcéra F. T.. Od XXXX si zobrali do prenájmu tenisové kurty a navrhovateľka XX rokov žila len pre svoje deti a tenisové kurty. Ako rodina nikam nechodili a až po XX rokoch išli prvýkrát na dovolenku na č dni do J.. Vo vzájomnom vzťahu neboli zo začiatku vážnejšie nezhody alebo konflikty. P. nastal v rok XXXX, keď navrhovateľke diagnostikovali S. Pretože podnikali, stále pracovala na kurtoch bez maródky a bez oddychu. Manžel to nezvládol a miesto toho aby ju podporil, uzavrel sa do seba. Od I. XXXX prestali J.. Vyvrcholením krízy bolo, keď navrhovateľke W., za ktorým cestovala do Q. do nemocnice, musela
si meniť služby s brigádnikmi, aby za ním mohla ísť. Manžel ju nepodporil, cítila sa sama a situáciu nezvládala. V tejto ťažkej situácii sa jej ozval bývalý priateľ, s ktorým sa začala stretávať a jej život začal naberať zmysel. Manželovi o tom povedala, vedel o všetkom a poprosil ju, aby sa odsťahovala. Bývala dva mesiace u sestry a následne sa presťahovala k priateľovi do H.. N. maloletej F. všetko vysvetlili a dohodli sa, že bude bývať s otcom, kde má zázemie, kde je zvyknutá, navštevuje školu a má kamarátov. Toto rozhodnutie navrhovateľka urobila i z dôvodu, že nemá vlastné bývanie, má zdravotné problémy, je bez práce, evidovaná na ÚPSVaR. Vzhľadom na diagnózu si v Sociálnej poisťovni podala žiadosť o invalidný dôchodok. S manželom spolu nežijú, nehospodária. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považovala citové odcudzenie oboch manželov. Po prerušení manželského spolužitia navrhovateľka nevidí nádej na jeho obnovenie.
3. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi konania do spisu a ostatným na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom.
4. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Na doplnenie uviedla, že keď ochorela, zmenil sa jej celý život. S týmto problémom ostala sama. Manžel sa uzavrel do seba, nemala v ňom podporu. Z manžela sa stal iný, uzavretý človek, prestal s ňou intímne žiť. Ona sa celý život venovala deťom, rodine a práci. Starala sa o tri deti a o vnučku, uvedomila si, že bola stále sama. To bol jej životný štýl. Po čase si uvedomila, že s manželom nemá nič spoločné len prácu. Keď už bola chorá, ozval sa jej bývalý priateľ, ktorému zomrela manželka, začali sa stretávať, následne sa k nemu odsťahovala do H.. Priateľ prenajal byt, v ktorom spoločne bývajú a ktorý on platí. Má rodinný dom, v ktorom žijú jeho deti a v ktorom sa zdržujú aj oni a do prenajatého bytu chodia len prenocovať. Príčinu rozvratu navrhovateľka vidí v latentnom prístupe manžela k nej, pasivite a neochote pomôcť jej, keď to najviac potrebovala počas posledných dvoch rokov. Súčasný priateľ navrhovateľke vstúpil do života po tom, čo sa s manželom X mesiace intímne nestýkali, manžel ju ignoroval, nehovoril s ňou o jej chorobe a nebol jej žiadnou morálnou oporou. Navrhovateľka bola obeťou ich vzťahu a že si našla partnera je výsledkom prístupu manžela k nej. Vo vzťahu s novým partnerom má pocit, že ju po rokoch niekto počúva a stará sa o ňu. Z domu odišla iba s osobnými vecami, bez finančných prostriedkov alebo hodnotných vecí. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej F., akceptuje navrhovateľka želanie dcéry aby zostala s otcom. Návrh na určenie výživného v sume XXX € považuje navrhovateľka za iracionálny s ohľadom na situáciu, keď nemá žiaden príjem, je nezamestnaná s diagnostikovanou S., nebola jej priznaná podpora - dávka v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne. Objektívne nemá možnosť maloletej hradiť výživné. Okrem toho navrhovateľka poukázala na to, že manžel nijakým spôsobom nepreukázal odôvodnené náklady maloletej, listinné dôkazy, ktoré by mali preukazovať sumu pomerného výživného určeného osobe navrhovateľky. Pracovný pomer ukončila XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX bola zaradená do zoznamu uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom na zásadu vyjadrenú v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, napriek tomu, že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami navrhla určiť výšku výživného v minimálnej výške stanovenej 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
5. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil, ako aj so zverením maloletej F. do jeho osobnej starostlivosti a zastupovaním a spravovaním majetku maloletej oboma rodičmi. S navrhovaným výživným nesúhlasil a žiadal určiť výšku výživného v sume XXX € mesačne. Manžel vyslovil ľútosť nad tým, že po XX rokoch sa manželstvo rozvádza. Z jeho pohľadu bolo manželstvo XX rokov funkčné a dobré manželstvo. Podľa manžela skutočnou príčinou rozpadu manželstva je vzťah navrhovateľky s iným mužom. Ohľadne príjmu zo živnosti uviedol, že mesačne si vypláca XXX až XXX €.
6. Kolízny opatrovník na základe vykonaného pohovoru s maloletou F. odporučil zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, zastupovaním a spravovaním majetku maloletej poveriť obidvoch rodičov a výživné určiť sumou 130 € mesačne.
X. Maloletá F., nar. XX.XX.XXXX je od školského roku XXXX/XXXX študentkou prvého ročníka U. akadémie na E. X v T. dennou formou štúdia (č.l. 109). Maloletá žije v spoločnej domácnosti s otcom a za XX mesiacov bola matku navštíviť v H. štyri krát. Matka od odchodu zo spoločnej domácnosti na výživu maloletej neprispela žiadnym výživným, či už peňažným alebo iným spôsobom. V súvislosti s nástupom maloletej do 1. ročníka strednej školy mal otec maloletej náklady vo výške 400 € na najzákladnejšie potreby. Okrem vyživovacej povinnosti na maloletú F., majú rodičia ešte vyživovaciu povinnosť aj na plnoletú P., ktorá študuje v I. (č.l. XXX). Situácia s Covid19 postihuje nielen navrhovateľku
ale aj podnikateľskú činnosť manžela a z jeho nízkeho príjmu dokážu ledva vyžiť. Posledných päť rokov aj z dôvodu ochorenia matky sa im nepodarilo ušetriť žiadne financie a manžel má za to, že matka odišla s priateľom aj preto, že sa priateľ dokázal o ňu finančne postarať. Maloletá je zdravé dieťa. Dňa 08.10.2020 ju otec doviezol z nemocnice po Z.. H. P. si zabezpečuje financie brigádnickou činnosťou. Maloletá F. ťažko znáša skutočnosť, že bola opustená matkou.
8. Zo správy ÚPSVaR, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vo veci starostlivosti súdu o maloletú F., nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že orgán J. vykonal dňa XX.XX.XXXX s maloletou F. pohovor bez prítomnosti rodičov, v ktorom maloletá uviedla, že o rozvode rodičov má vedomosť. Od septembra XXXX sa rodičia hádali mimo nich ako detí, pred deťmi sa nerozprávali. V októbri XXXX odišla sestra P. študovať do I. a odvtedy rodičia hádku neskrývali. V apríli XXXX matka odišla bývať k tete a v júni XXXX odišla bývať do H.. E. F. chce bývať u otca s tým, že by dvakrát do mesiaca cez víkend išla za matkou.
9. Z potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2018 navrhovateľka mala vyplatenú čistú mzdu za mesiace XX-XX/XXXX v sume XXX,XX €, priemerný čistý príjem predstavoval XXX,XX € mesačne za odpracovaných priemerom XX,XX hodín mesačne a za rok XXXX, za mesiace XX-XX/XXXX v sume XXX,XX €, priemerný čistý príjem predstavoval XXX € mesačne za odpracovaných priemerom XX hodín mesačne. Za rok XXXX si navrhovateľka uplatnila nárok na daňový bonus v sume XXX,XX €. W. pracovný pomer v rodinnej firme R. Ba - H. J. ukončila dohodou ku dňu XX.XX.XXXX (č.l. XX). W. do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola odo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX, XX). C. XX.XX.XXXX bola navrhovateľke C.č.l. 59-60, 67-69). Navrhovateľka na výzvu súdu nepredložila rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a lekársku správu vystavenú pre účely súdneho konania, či je spôsobilá z hľadiska aktuálneho zdravotného stavu sa zamestnať, resp. či má nejaké pracovné obmedzenia na vykonávanie pracovnej aktivity. Lekársku správu, ktorú doložila dňa 04.09.2020, bola zo dňa 29.11.2019 s doporučenou kontrolou september 2020 s tým, že posledné vyšetrenie bolo vykonané 23.09.2019. Vzhľadom na stanovenú diagnózu bolo navrhovateľke doporučené telesné šetrenie, vyhýbať sa ťažkej práci, resp. by mala byť v plnom invalidnom dôchodku k danej diagnóze, ktorá je liečená podľa vlastného výberu pacientky. Podľa tvrdenia navrhovateľky, jej pracovná spôsobilosť je 50% a priznaný jej bol invalidný dôchodok v sume 168 € mesačne.
10. Z daňového priznania manžela k dani z príjmov fyzickej osoby za rok XXXX vyplýva, že príjmy predstavovali XX.XXX € a výdavky XX.XXX €, strata v hospodárení XX.XXX € a za rok XXXX strata XX.XXX,XX €.
11. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z. účastníci sú štátnymi občanmi J. republiky, národnosti slovenskej. U navrhovateľky sa jednalo o manželstvo druhé u manžela išlo o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodili mal. F., nar. XX.XX.XXXX a plnoletá P., nar. XX.XX.XXXX. H. spoločné bydlisko manželov bolo v T. V, čím je daná príslušnosť súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
12. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „ZoR“) - Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 23 ods. 1, 2 ZoR - (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 14. Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujúc si vzájomne pomoc a podporu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo žiadnu z týchto funkcií dlhodobo neplní. Za príčinu rozvratu v zmysle ust. § 23 ods. 2 ZoR, súd považoval citové ochladenie ako dôsledok rozdielnosti názorov účastníkov konania na manželské spolužitie v čase ochorenia
navrhovateľky a následné nadviazanie známosti navrhovateľky s iným mužom. Za tohto stavu sa rozvrat súdu javí ako hlboký a trvalý, preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. 15. Podľa § 24 ods. 1 ZoR - V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 3 ZoR - Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa § 24 ods. 4 ZoR - Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 24 ods. 5 ZoR - (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Účastníci konania sa v časti výkonu rodičovských práv a povinností, okrem výšky výživného vedeli dohodnúť. Kolízny opatrovník odporučil zverenie maloletej F. do osobnej starostlivosti otca a zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku oboma rodičmi. Výšku primeraného výživného navrhol určiť v sume 130 € mesačne. Súd dospel k záveru, že návrh na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, je v záujme maloletej, najmä na jej citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.
20. V časti výšky výživného na maloletú sa rodičia nevedeli dohodnúť. Navrhovateľka vzhľadom na zdravotný stav a skutočnosť, že je toho času nezamestnaná, žiadala určiť výšku výživného v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Otec žiadal určiť výšku výživného v sume 150 € mesačne aj s poukazom na vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére.
21. Podľa § 28 ods. 1, 2 ZoR - (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR - (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza
sa z individuálnych možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov. Pri ich kvalifikácii treba vychádzať z možných zárobkov. Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča daná vlastníctvom hnuteľných vecí (cenností), motorových vozidiel a nehnuteľností, peňažnými vkladmi, cennými papiermi a pod.. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Rozoberané kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Miera potrieb dieťaťa je úmerná životnej úrovni rodičov.
24. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že matka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume 168 € mesačne. Jej pracovná spôsobilosť je obmedzená na 50%. Aj z predchádzajúceho obdobia v časti príjmov bola navrhovateľka schopná pracovať na kratší pracovný úväzok a dosiahnuť tak príjem minimálne do sumy 130 € mesačne. Je nemajetná, nehnuteľnosti alebo hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Navrhovateľka je v produktívnom veku. Náklady na liečbu, ani aktuálnu lekársku správu v konaní nepreukázala. Uviedla, že si hľadá vhodnú prácu. Ma dve vyživovacie povinnosti na nezaopatrené deti pochádzajúce z manželstva. Maloletá Nina je vo veku takmer XX rokov, študuje na strednej odbornej škole. Bola, aj na základe vyjadrenia maloletej, zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý jej zabezpečuje bývanie a nevyhnutné potreby ako stravu, školské potreby, mimoškolské aktivity, hygienu, oblečenie, dopravu a osobnú starostlivosť. Otec je živnostník s príjmom do XXX € mesačne, výlučným vlastníkom bytu. Podniká v prenajatých priestoroch. Aktuálny príjem otca je znížený z dôvodu prijatých opatrení proti šíreniu covid19.
25. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na odôvodnené potreby, t.j. potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce a vyskytujúce sa občas, napr. počas letných prázdnin - potreby na všestranný vývoj maloletej F. sumou XXX € mesačne.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 zákona zákona č. 161/2015 Z. z. CMP a vyslovil, že žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku písomne v troch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zák. č. 233/1995 Z.z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 a nasl. CMP. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.