Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-56-2020.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9C/56/2020
Uznesenie
Okresný súd Čadca v právnej veci žalobcu C. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom X. XX, XXX XX P. proti žalovanému Ľ. C., bytom X.E., XXX XX P. o nariadenie neodkladného opatrenia - zákaz priblíženia sa k žalobcovi takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 11. 9. 2020, sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menej ako 10 m na tom skutkovom základe, že nezhody žalobcu so žalovaným začali pri ťažbe dreva. Tvrdil, že má živnosť na ťažbu dreva. Preto mu dávali prácu. Pri zmene zákona o lesoch sa žalobca stal obhospodarovateľom lesných pozemkov, ktoré zdedil po svojich predkoch. V roku 2018 v jeseni žalobca žalovaného požiadal, aby mu vyťažil drevnú hmotu napadnutú drevokazným hmyzom za podmienky, že si žalovaný na prácu zavolá riadnych pilčíkov a že žalobca potrebuje faktúru od ťažby dreva. Žalobca žalovanému výslovne povedal, že si nepraje, aby mu ťažbu vykonávali neplnoleté deti žalovaného, ako aj žalovanému zdôraznil, aby bola skládka prázdna a aby neťahal drevo viacerým majiteľom lesa a ani pre seba, nakoľko pri súbežnej ťažbe nie je dostatočný prehľad o dreve. Žalobca mal tiež podozrenie, že zo strany žalovaného dochádza ku krádeži drevnej hmoty z iných parciel (povolenku používa pre náhodnú kontrolu z LÚ). Ťažbu žalovaný nakoniec nevykonal. Lesný hospodár začal žalobcu urgovať, že ťažbu mal mať už vykonanú a že mu hrozí pokuta z LÚ. Žalobca preto zavolal na vyťaženie kalamitného dreva riadnych pilčíkov a ťažbárov. Drevo prišla žalobcovi vyťažiť partia až zo Š.. Žalovaný postavil (údajne na svoj pozemok) závoru do cesty, pred ktorú umiestnil svoje osobné motorové vozidlo a vyjadril sa, že nikomu nedovolí ťažiť drevo a že ťažiť drevo tu môže iba on. Traktoristovi a pilčíkovi sa vyhrážal, že ak pôjdu do lesa ťažiť, podpáli im traktor alebo prepichne kolesá na traktore. Žalobca na to zavolal policajnú hliadku. Žalobca na ťažbu dreva z blízkeho okolia nemohol nikoho zohnať, pretože sa každý obával vyhrážania zo strany žalovaného. V mesiaci jún 2019 sa žalobcovi podarilo prehovoriť I. Č., ktorý žalobcovi prišiel vyťažiť drevo. Žalobca prišiel k závore, prestrihol zámok na reťazi, pričom náhradný zámok dal pred svedkami žalovanému. Vyťažili pár kusov dreva, a keď boli na skládke, na mieste, kde predtým bola reťaz, žalovaný postavil svoje osobné motorové vozidlo a pred svedkami sa vyjadril, že teraz prídu policajti, ktorí majú Q. v merku. Policajná hliadka privolaná na miesto vôbec neurobila obhliadku a ani záznam. Namiesto toho žalobcu obvinili z priestupku proti majetku, že žalovanému spôsobil škodu za 10 eur. Žalobca drevo opäť nemal vyťažené. O dokončenie ťažby žalobca požiadal suseda I. C. z P., aby dokončil aspoň to najnutnejšie. Žalovaný na tento počin žalobcu reagoval vyhrážkou, že ak ho uvidí na skládke, tak ho doreže pílou. Žalovaný ťažil drevo aj pre iných, avšak nikoho nechcel pustiť na skládku, že to je všetko jeho, že je vlastníkom. Žalovaný ťažbu vykonával so svojimi neplnoletými deťmi. Pri jednej takejto ťažbe bol dokonca jeho syn zranený a ošetrený v Čadci. Takto žalovaný ťažil aj obhospodarovateľke I. T. X. P.. Žalobca na LÚ v Čadci požiadal o vykonanie
kontroly, nakoľko žalovaný pri ťažbe dreva nadmerne znečisťuje cesty. Deň pred vykonaním kontroly dal žalovaný všetko do poriadku. Zrejme sa o kontrole dozvedel. Prišiel koniec roka a žalobca mal znova les nevyťažený. Keďže pri ďalšej ťažbe dreva vbehol stroj do jamy, o ktorej nevedeli a ktorú predtým urobil žalovaný, pričom časť jamy zakryl hlinou, museli pri zvážaní dreva ísť jedným kolesom cez lúku, kde je žalovaný spoluvlastníkom. Tento okamžite volal lesný úrad, policajtov, že mu vznikla škoda. Žalobca prisľúbil, že žalovanému škodu po ťažbe dreva nahradí. Na druhý deň, keď žalobca išiel zaviesť pilčíkov do lesa, opäť v jame zapadol, preto volal pána T., aby ho vytiahol. Nato pribehol žalovaný aj so svojimi synmi a začali ho fotiť, na čo im žalobca pokojne povedal, že si to neželá. Syn žalovaného K. žalobcu aj napriek upozorneniu stále fotil a žalovaný žalobcovi nadával do podvodníkov, že ho v lese vyšľahá haluzou, ak mu neprepíše zadarmo pozemok, že ho dostane do basy. Neskôr išiel so svojím traktorom tesne za vozidlom žalobcu a vyjadril sa, že by žalobcu zrazil, ale zistil, že za volantom žalobca nesedí, tak od toho ustúpil. Prišiel za pilčíkmi do porastu žalobcu a zakazoval im ťažiť, že sa nachádzajú v jeho lese. Žiadal si od nich povolenie na ťažbu dreva a vyjadril sa, že T. znepríjemní život a z lesa ho vyštve. Pilčíci ho upozornili, aby opustil ich pracovisko, že hranica jeho pozemku je 30 m od miesta, kde ťažili drevo (pred ťažbou si hranice pozemku pre istotu telefonicky overili). Po tomto dal žalovaný opäť do cesty závoru s reťazou, a preto boli nútení požiadať primátora mesta, aby im dovolil drevo zložiť na mestský pozemok, kde si urobil skládku W.. Y.. Žalovaný poslal žalobcovi kontrolu z OÚ. Najskôr na povolenie na nelegálnu ťažbu, potom odreté stromy a posledná kontrola bola na to, že žalobca nemá vysadený les po predchádzajúcej ťažbe, že nemá spracovanú starú kalamitu. Pri tretej štátnej kontrole z lesného úradu žalobca zistil, že má pravdu, žalobca nemal spracovanú kalamitu dvoch vyvrátených stromov a stromčeky, ktoré žalobcu stáli veľkú námahu a financie, sa na mieste výsadby nenachádzali. Kalamitu mal žalobcovi spracovať žalovaný pred dvoma rokmi, ale sa tak nestalo. Stromčeky, ktoré žalobcovi vysadil G. J.Ž. so synom a priateľkou D. Š., miestna štátna kontrola nenašla. Nenachádzali sa tam ani uschnuté časti stromov, či konáre. Žalobca sa domnieva, že vysadené stromčeky mu vytrhal žalovaný aj so svojimi synmi. Krádežou dreva, vytrhaním stromčekov žalobcovi vznikla škoda 3000,-- €. Pred dvoma rokmi z tohto istého porastu ukradol dva smreky o 5 m3, škoda 350,-- €. Ku krádeži sa žalobcovi žalovaný priznal a sľúbil, že stromy vráti. Žalovaný asi pred 4 rokmi kúpil od I. T., žijúceho v T., les, aj poľnohospodársku pôdu ešte v pôvodnom stave. Pri výstavbe ihriska sa zosunula pôda, a preto vtedajší MNV v P. urobil cez súkromné pozemky, postihnuté zosuvom pôdy, novú cestu, ktorú využívali všetci majitelia priľahlých pozemkov. Cesta sa využívala okolo 50 rokov. Žalovaný sa stal spoluvlastníkom pozemkov, kde sa skladovalo drevo aj napriek tomu, že je vlastníkom 10%. Napriek tomu sa správa, akoby to bolo všetko jeho vlastníctvo. Skládku dreva povolí len tomu, komu bude ťahať a rezať drevo. To sú jeho podmienky. Nakoľko nebola iná možnosť, tak ostatní museli nedobrovoľne súhlasiť a prispôsobiť sa žalovanému. Žalobca je vlastníkom pozemkov, cez ktoré prechádza táto cesta (v 1/1). Žalovaný na závoru, ktorú urobil, nemal oprávnenia a ani stavebné povolenie. Závora sa nenachádza na jeho celom pozemku, kde je spoluvlastníkom. Časť závory je na inom pozemku, kde sú iní spoluvlastníci. Na základe týchto skutočností sa boli spoluobčania sťažovať aj na Mestskom úrade v P., avšak bezvýsledne. Žalobca nie je sám, koho žalovaný vydiera. Je tu viac spoluobčanov, ktorí na jeho vydieranie pristúpili, keď chceli z lesa dostať svoj majetok. Za posledné týždne a dni vzrástla obava žalobcu o jeho telesnú a duševnú integritu. Negatívne aktivity zo strany žalobcu a jeho detí sa stupňujú a silnejú. Často chodievajú okolo domu žalobcu, čo predtým nikdy nerobili. Fotografujú nielen žalobcu, ale aj jeho príbuzných, rodinný dom žalobcu. B.. C. ml. bol v nočnej dobe videný za domom žalobcu s neznámymi osobami. Vyhrážajú sa nielen žalobcovi, ale aj deťom žalobcu. Vzhľadom z obavy o telesnú a duševnú integritu žalobcu sú naplnené všetky predpoklady v zmysle § 324 a nasl. CSP na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa žalovaný na určitú vzdialenosť nepribližoval k osobe žalobcu. Žalobca dal do pozornosti, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto dokazovanie teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Žalobca osvedčil nevyhnutnú potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov v záujme ochrany svojej telesnej a duševnej integrity. Žalobca je starší pán a žalovaný je pre neho nebezpečný človek. Vyhrážky a sledovanie sa z jeho strany neúmerne stupňujú. Z vážnej obavy o svoj život a zdravie preto žalobca podáva tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V tej istej veci žalobca podáva na žalovaného trestné oznámenie pre trestný
čin vydierania podľa § 189 Trestného zákona. Žalovaný žalobcu pod takouto hrozbou núti bezodplatne prepísať pozemky na neho. Žalobca tiež podáva trestné oznámenie pre trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona. Žalovaný sa žalobcovi vyhráža a sleduje ho takým spôsobom, že to spôsobuje obavu o život a zdravie nielen žalobcu, ale aj jeho blízkych. Na čas, kým orgány činné v trestnom konaní ukončia vyšetrovanie, účel svojej ochrany žalobca nevie dosiahnuť iným spôsobom ako nariadením neodkladného opatrenia zákazu približovať sa na určitú vzdialenosť žalovaného ku žalobcovi.
2. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil žiadne listinné dôkazy.
3. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
4. Neodkladné opatrenie v zmysle vyššie citovaného § 325 ods. 2 písm. h/ CSP a jeho obsah vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. 6. 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenie, ktoré je vydávané v záujme ochrany jednotlivých osôb za predpokladu, že existujú závažné dôvody sa domnievať, že je ohrozený ich život, zdravie, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Kvalitatívne požiadavky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle uvedeného § 325 ods. 2 písm. h/ CSP sú podmienené konkrétnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Je však vždy vecou strany, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP navrhuje, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých možno vyvodiť záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ohrozenie telesnej, duševnej integrity, života, zdravia, osobnej slobody sa v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené (napr. trestným oznámením, lekárskymi správami, čestným vyhlásením tretích osôb a pod.).
5. V súdenom prípade žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa ku žalobcovi na menej ako 10 m odôvodňoval obavami o svoju telesnú a duševnú integritu, stupňujúcimi a silnejúcimi negatívnymi aktivitami žalovaného a jeho detí, stupňujúcimi sa vyhrážkami voči žalobcovi a jeho deťom, sledovaním žalobcu. Žalobca ku týmto svojim tvrdeniam neoznačil a nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by osvedčoval uvedené žalobcom tvrdené zásahy do jeho telesnej, duševnej integrity, ktorý by osvedčoval nebezpečenstvo ujmy hroziacej žalobcovi konaním žalovaného, a tým by osvedčoval i potrebu okamžitej úpravy pomerov žalobcu a žalovaného v rozsahu navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca tým, že spolu s návrhom na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia nepredložil žiadny dôkaz, spôsobil, že jeho tvrdenia o ohrození jeho telesnej, duševnej integrity konaním žalovaného zostali iba v rovine ničím nepodložených tvrdení. Pokiaľ aj žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazoval na to, že dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, nezbavuje ho to povinnosti predložiť dôkazy na osvedčenie ním v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdených zásahov do jeho práv a oprávnených záujmov, osvedčujúcich potrebu bezodkladne upraviť pomery so žalovaným. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, ale je potrebné tieto tvrdenia aj osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a vierohodnosti. Z uvedených dôvodov preto, keďže žalobca neosvedčil dôvodnosť naliehavej potreby úpravy pomerov so žalovaným, jeho tvrdenia zostali iba v rovine tvrdení, neboli prenesené do roviny dôkaznej, bol súd nútený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
6. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, prináležal by mu preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ani voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 357 písm. d/ CSP)
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.