Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci maloletého: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza - OSV, dieťa rodičov: matka - K. L. -P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, otec - Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. XX, XXXXX Y., V., zastupený JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Komenského 7, IČO 42 273 854, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. februára 2020, č. k. -87, takto

rozhodol:

I. I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že otec je povinný počnúc dňom 01.11.2019 prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške 220 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. -117 zo dňa 16.08.2010.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.11.2019 do rozhodnutia súdu, v sume 240 eur, povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur, spolu s bežným výživným do zaplatenia, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. -117 zo dňa 16.08.2010, právoplatného 14.09.2010 tak, že otca zaviazal počnúc dňom 01.11.2019 prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške 300 eur mesačne, z ktorých bude 250 eur poukazovať matke do jej rúk a 50 eur bude poukazovať na tvorbu úspor maloletého na zriadenú vkladnú knižku maloletého v Slovenskej sporiteľni, a.s., a to vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje. Výrokom II. zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 400 eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 20 eur až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodoval na základe návrhu, ktorým sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloletého zo sumy 120 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne z dôvodu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zvýšeniu nákladov na maloletého. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery na strane oboch rodičov a rovnako aj u maloletého, pretože maloletý je od poslednej úpravy výživného o 10 rokov starší, u maloletého pretrvávajú aj zdravotné problémy. U matky sa zmenili pomery v tom, že jej pribudli

ďalšie dve vyživovacie povinnosti a matka je momentálne bez príjmu. Zmenu pomerov konštatoval aj na strane otca maloletého, u ktorého pribudla vyživovacia povinnosť k manželke a došlo k zvýšeniu jeho príjmu. Súd uviedol, že pokiaľ si otec platí fitnes centrum, nadštandardné výdavky na telefón, ide o výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, pretože otec má možnosť cvičiť a športovať aj mimo fitnescentra, resp. znížiť výdavky na mobilný telefón, či používať hromadnú dopravu namiesto osobného motorového vozidla. Vychádzajúc z uvedeného, berúc do úvahy príjem manželov rodičov, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti a ktorí by sa mali zo svojho príjmu podieľať na nákladoch domácnosti, považoval súd za spravodlivé zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 250 eur, ktorú bude poukazovať k rukám matky s tým, že otca zaviazal ďalej poukazovať 50 eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletého. Z dôvodu zvýšenia vyživovacej povinnosti vyčíslil nedoplatok na výživnom, ktorý otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20 eur, v zmysle . O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho zaviaže povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 200 eur mesačne. V odvolaní poukázal na to, že jediným dôvodom, ktorý matka uviedla ako dôvod podania návrhu na zvýšenie výživného je, že maloletý sa chce venovať gymnastike, avšak matkine možnosti túto záľubu neumožňujú platiť. Vyslovil názor, že dôvodom na zmenu rozhodnutia o výške výživného je výrazná zmena pomerov či už na strane oprávneného alebo povinného, avšak nestotožňuje sa s názorom, že by takouto zmenou mal byť záujem o gymnastiku, pričom na 10 ročného maloletého náklady nie sú zvýšené v takej miere, že by bolo nevyhnutné zvyšovať výživné až na úroveň 300 eur mesačne. Vyslovil tiež pochybnosť o dôvodoch podaného návrhu, odôvodneného predovšetkým záujmom maloletého o gymnastiku, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý mal zdravotné problémy, avšak v súčasnosti je už zdravý okrem bežných chorôb detí. Podľa vyjadrenia matky s maloletým chodievajú na plaváreň kvôli chrbtici, podľa vyjadrenia lekára maloletého vznikajú matke výdavky na ortopedické vložky a plávanie, teda je zrejmé, že maloletý má problémy s chrbticou, ktoré riešia pravidelným plávaním. Gymnastika pritom ako taká je veľmi náročný šport, a to predovšetkým na chrbticu, kĺby a kosti, preto má za to, že buď nejde o pravdivý dôvod podania návrhu alebo ide o nerozumnú voľbu pre maloletého zvoliť práve tento druh športu, tak náročného na telo. Ďalej poukázal na to, že matka dostatočne nepreukázala zvýšenie výdavkov na maloletého, predovšetkým považuje za nepreukázané výdavky na lieky v rozpätí 30-50 eur mesačne, ktoré považuje za neúmerne vysoké, taktiež považuje za nepreukázané výdavky na telesnú výchovu vo výške 30 eur, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či ide o výdavky mesačné, polročné alebo ročné, ako aj skutočnosť, či školopovinnému dieťaťu takáto povinnosť vyplýva. Tiež nie je zrejmé, či výdavky na zošity vo výške 21,90 eur sú výdavkami mesačnými, polročnými alebo ročnými, ak by šlo o mesačné výdavky, tieto považuje za neprimerane vysoké a nereálne. Tiež v konaní nebolo preukázané, či skutočne výdavky na bývanie s manželom sú u matky skutočne vo výške 250 eur, nakoľko bývajú v rodinnom dome u svokrovcov a táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná žiadnym listinným dôkazom, ale len tvrdením matky. K názoru súdu vyslovenému v rozhodnutí, že jeho výdavky na fitnescentrum a zvýšené výdavky na telefón nie je možné považovať za nevyhnutné s odôvodnením, že má možnosť cvičiť a športovať mimo fitnescentra, má možnosť znížiť výdavky na telefón, či používať hromadnú dopravu namiesto osobného motorového vozidla uviedol, že s týmto sa nestotožňuje, nakoľko návštevy fitnescentra realizuje výlučne zo zdravotných dôvodov, nakoľko utrpel pracovný úraz, mal prasknuté dve platničky a jedinou možnosťou ako sa zrehabilitovať a tak posilniť chrbticu bolo začať cvičiť, čo si vyžaduje pravidelné a dlhotrvajúce cvičenie. Výdavky na telefón sa stabilne pohybujú na úrovni 60 eur mesačne a tieto nie je možné akýmkoľvek spôsobom znížiť, či už z dôvodov kontaktu s rodinnými príslušníkmi, z pracovných alebo akýchkoľvek iných dôvodov. Taktiež odôvodnenie súdu, aby používal výlučne hromadnú dopravu považuje za nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, nakoľko pokiaľ už disponuje motorovým vozidlom, za ktoré musí platiť takmer 300 eur polročne ako zákonné poistenie, tak je na mieste a dôvodné, aby toto motorové vozidlo používal. Vzhľadom k uvedenému vyslovil názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nie sú podmienky na zvýšenie výživného z pôvodného výživného 120 eur až na sumu 300 eur mesačne.

3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, vyživovaciu povinnosť určenú súdom prvej inštancie považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že na zvýšení výživného trvá, nakoľko maloletý býva s ňou a platí všetky jeho výdavky ako je oblečenie, strava, lieky a iné veci, školské potreby, exkurzie, tábor, chodievajú na logopédiu, musia cestovať autom aj k lekárke, to sú ďalšie výdavky na naftu. Otec má manželku, tak určite všetko nehradí sám, ako uviedol. Ona je momentálne na rodičovskom príspevku, manžel všetko platí sám, nakoľko si to ona nemôže dovoliť, preto odišiel robiť do zahraničia, aby sa mali dobre a žili ako normálni ľudia. Jej manžel nie je povinný za otca hradiť všetko na maloletého R., ktorý mal XX.XX. narodeniny a otec mu nebol schopný ani napísať a popriať mu všetko dobré.

5. V následných vyjadreniach účastníci konania argumentačne zotrvali na dovtedajších vyjadreniach.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a (, ďalej len ) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa (, ďalej len ), zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

10. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

12. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektu právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodičia a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedenej v § 62 Zákona o rodine.

13. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.

14. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. -117 zo dňa 16.08.2010, ktorým bolo určené otcovstvo k maloletému a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Rodičia sa dohodli na výživnom otca k maloletému vo výške 120 eur mesačne. V čase uvedeného rozhodnutia mal maloletý 1 rok, matka s nim bola na materskej dovolenke. Otec maloletého v tom čase pracoval v Nemecku, kde dosahoval príjem 1.600 eur mesačne. U maloletého boli konštatované zdravotné problémy.

15. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletý navštevoval 4. ročník základnej školy, matka neuvádzala vážnejšie zdravotné problémy s tým, že dieťa ale býva často choré. Navštevuje logopédiu

kvôli chybe reči. V pojednávaní matka uviedla, že dôvodom podania návrhu bolo to, že maloletý sa chce venovať gymnastike. Jeho súčasné náklady matka uviedla ako náklady na poistenie vo výške 25 eur mesačne, sporenie vo výške 50 eur mesačne, výdavky na lieky vo výške 30-50 eur mesačne a bežné náklady spojené so stravou, oblečením a školskými pomôckami. Matka je na materskej dovolenke, od posledného rozhodnutia súdu o výživnom jej pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Je vydatá, jej manžel pracuje vo L., kde dosahuje príjem cca 2.500 eur mesačne. Matka uviedla, že v súčasnosti nemá žiaden príjem, naposledy pracovala asi pred štyrmi až piatimi rokmi, potom sa jej narodili ďalšie dve deti B. a P.. V priebehu konania matka uviedla, že otec dobrovoľne prispieval od r. 2004 na výživu maloletého dieťaťa okrem súdom stanoveného výživného sumou 80 eur mesačne, taktiež otec prispel na tábor a zakupoval maloletému nejaké oblečenie. Otec pri výsluchu uviedol, že sa s matkou dohodol dobrovoľne na zvýšení výživného na sumu 200 eur mesačne, ktoré jej pravidelne platí. Ďalej sa dohodli, že keď budú výdavky naviac, ako napr. tábor, začiatok školského roka, vždy jej prispeje tak, že všetko čo potrebuje, maloletému kúpi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec býva v V. v nájomnom byte, jeho priemerný mesačný príjem dosahuje sumu 1.721 eur s tým, že pokiaľ otec pracuje na dve zmeny, zarába viac, v súčasnosti robí na jednu zmenu. Mesačne platí nájomné vo výške 600 eur, výdavky na stravu vo výške 300 eur, ďalšie náklady má na zubára, náklady spojené s prevádzkou motorového vozidla a na telefón. Je ženatý, okrem motorového vozidla iný majetok nevlastní, v banke má úspory 5.000 eur, ktoré definoval ako úspory pre mal. R..

16. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo síce k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ale k výraznej zmene pomerov iba na strane mal. R., ktorý v čase posledného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti mal iba J. rok, zatiaľ čo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol už žiakom X. ročníka základnej školy, čím nepochybne došlo k nárastu nákladov na jeho výživu, a to vo všetkých oblastiach ich uspokojovania. K zmene pomerov na strane matky zásadným spôsobom nedošlo, matka je stále na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, k zmene pomerov na jej strane došlo iba v tom, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k dvom deťom, ku ktorým má však vyživovaciu povinnosť aj jej súčasný manžel. Výraznú zmenu pomerov nemožno konštatovať ani na strane otca maloletého, keďže v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom bol zistený jeho príjem vo výške 1.600 eur mesačne a jeho súčasný priemerný mesačný zárobok vo výške 1.721 eur, pričom v konaní nebolo zistené ani preukázané, že by otec disponoval nejakým nehnuteľným majetkom alebo významnými finančnými úsporami. Otcov príjem sa teda od posledného rozhodnutia súdu o výživnom zvýšil o sumu 121 eur mesačne. K zmene pomerov na strane otca došlo aj v tom, že otec sa oženil.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu bol odvolací súd toho názoru, že za situácie, keď sa otcovi zárobkové a majetkové pomery od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti výrazným spôsobom nezmenili, nie je možné otca zaťažiť zvýšením vyživovacej povinnosti až o viac ako 100 %, na sumu 300 eur mesačne, pretože v konaní nebola preukázaná taká výrazná zmena pomerov na strane otca, ktorá by až takýto výrazný nárast vyživovacej povinnosti u otca (zo sumy 120 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne), odôvodňovala. Odvolací súd za primerané zistenej zmene pomerov, skutkovému stavu veci, majetkovým a zárobkovým pomerov rodičov a potrebám maloletého považoval zvýšenie vyživovacej povinnosti o sumu 100 eur mesačne, ktorá suma podľa názoru odvolacieho súdu za predpokladu, že vyživovaciu povinnosť k maloletému má aj matka maloletého, postačuje na úhradu oprávnených nákladov maloletého.

18. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v zmysle zmenil tak, že otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. R. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne, ktorú zaviazal otca poukazovať k rukám matky.

19. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú dôvody, aby súd v zmysle ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine uložil otcovi prispievať na výživu mal. R. aj tvorbou úspor. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že uloženie tejto povinnosti zákon umožňuje v prípade, ak súd po preskúmaní majetkovej situácie povinného komplexne zo všetkých zákonných hľadísk dospeje k záveru, že majetkové pomery povinného sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, jeho majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor. Z ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine teda možno vyvodiť, že by malo ísť o

majetkové pomery také, ktoré prevyšujú priemer, z vykonaného dokazovania však takéto nadpriemerné majetkové pomery u otca nevyplynuli.

20. V nadväznosti na zmenu výšky výživného odvolací súd potom zmenil aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zameškanom výživnom tak, že zaviazal otca maloletého zaplatiť zameškané výživné za čas od 01.11.2019 do rozhodnutia odvolacieho súdu (t.j. 12 mesiacov x 20 eur = 240 eur), vychádzajúc zo skutočnosti, že otec doposiaľ dobrovoľne na maloletého prispieval sumou 200 eur mesačne, s tým, že rovnako ako súd prvej inštancie povolil otcovi maloletého zameškané výživné platiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.

21. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa a , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa a nasl. .