Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/34/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: D. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť B., bez cestovného dokladu, trvale bytom B., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Petrovce, 072 62 Petrovce 30, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP- -21-008/2020-ZAV zo dňa 21.08.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou vo veciach zaistenia, doručenou žalovanému dňa 23.09.2020 a doručenú súdu dňa 30.09.2020, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-SO13-21-008/2020-ZAV zo dňa 21.08.2020, o zaistení žalobcu a navrhol nariadiť, aby bol žalobca, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO13-21-008/2020-ZAV zo dňa 21.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný rozhodol podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o zaistení žalobcu dňom 21.08.2020 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 31.01.2021 z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o umiestnení žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že voči žalobcovi vydal dňa 10.08.2020 rozhodnutie o zaistení pod č. PPZ-HCP-SO13-14-019/2020- ZAV podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia vydaného pod č. PPZ-HCP-SO13-14-011/2020-ZAV zo dňa 10.08.2020 a bol umiestnený do zariadenia pre cudzincov. Dňa 19.08.2020 bola žalovanému zaslaná informácia o prijatí vyhlásenia o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, kde žalobca požiadal o azyl počas doby umiestnenia v zariadení pre cudzincov. Vzhľadom na žalobcovu žiadosť o udelenie a azylu, a že žalovaný má za to, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, žalovaný vydal dňa 21.08.2020 napadnuté rozhodnutie.

3. Dňa 10.08.2020 žalovaný vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa ust. č.p.: PPZ-HCP-SO13-14-011/2020-ZAV, ktorým žalobcu administratívne vyhostil zo Slovenskej republiky, bez určenia lehoty na vycestovanie a podľa ust. cit. zákona mu uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 rokov.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

4. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti z nasledujúcich dôvodov. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil.

5. V správnej žalobe žalobca opísal spoločenskú situáciu v Bangladéši v rokoch 2016 a 2017, pričom na základe uvedeného vyvodil záver, že nemožno vylúčiť u žalobcu priznanie medzinárodnej ochrany minimálne vo forme doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby všeobecného neselektívneho násilia voči jednotlivcom, čo podľa názoru žalobcu spôsobuje prekážku jeho zaistenia, pretože jeho žiadosť o azyl nemožno vyhodnotiť, ako zjavne účelovú. Ďalej v žalobe uviedol: „Žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky prvý krát, pričom doposiaľ nepožiadal o udelenie azylu v žiadnej inej krajine EÚ. Žalobca sa v zariadení pre cudzincov v Sečovciach nachádza od 10.08.2020. Počas obdobia, od kedy bol žalobca zaistený prvýkrát, až do súčasnosti, žalobca dodržiaval režim zariadenia a podľa žalobcu nemal v úmysle oddialiť ani zmariť svoje administratívne vyhostenie. V prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec ( z 16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. Podľa názoru žalobcu v jeho veci neboli zistené, či preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho ponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl. Navyše podľa žalobcu je jeho zaistenie neúčelné, nakoľko doposiaľ s ním nebol vykonaný pohovor pred migračným úradom. Žalobca nepovažuje jeho zaistenie za nevyhnutné a má za to, že v jeho prípade by mala byt' uplatnená alternatíva zaistenia v špecializovanom zariadení pre žiadateľov o azyl.“

6. Listom č. PPZ-HCP-SO13-21-011/2020-AV zo dňa 29.09.2020 sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení okrem iného uviedol: „Z administratívneho spisu žalobcu vyplýva, že mu bol ustanovený tlmočník do jazyka hindi, v ktorom komunikuje. Cestou tlmočníka, vo svojom vyjadrení uviedol, že pochádza z Bangladéša, pričom nemal pri sebe žiadne doklady preukazujúce uvedenú skutočnosť a svoju domovskú krajinu sa rozhodol opustiť z ekonomických dôvodov, pričom cestu si dopredu plánoval a organizoval. Cestoval viacerými krajinami, štátne hranice prekračoval nelegálne, vedome mimo hraničný priechod, v nočných hodinách, pred políciou sa skrýval, aby ho nechytili. Vo svojej krajine bol nezamestnaný, a preto sa chcel dostať do Rakúska, kde chcel žiť a pracovať. Slovenská republika mala byt, len tranzitnou krajinou. Žalobca vyhlásil, že tlmočníkovi rozumie, a že s obsahom zápisnice súhlasí, nežiada ju doplniť, ani v nej vykonať žiadne zmeny, čo potvrdil svojim podpisom. (...) Žalovaný počas konania o administratívnom vyhostení nezistil žiadne prekážky, ktoré by bránili jeho vyhosteniu. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že aj pri prípadnom vyhostení do ním uvedenej krajiny pôvodu, a to Bangladéš, neexistujú prekážky administratívneho vyhostenia. Rovnako nemal vedomosť ani o tom, že by mu mohlo hroziť nejaké prenasledovanie na území Ukrajiny. (...)Žalobca, po jeho neoprávnenom pobyte, v konaní o administratívnom vyhostení a v prvotnom konaní o zaistení, neprejavil úmysel požiadať o udelenie azylu na území SR a taktiež nežiadal o vyrozumenie zastupiteľského úradu domovskej krajiny a rovnako neprejavil úmysel ani požiadať o medzinárodnú ochranu. Žalobca sa po vstupe na územie Slovenskej republiky neprihlásil na úradoch, neodôvodnil svoj nezákonný vstup a pobyt. Žalobca chcel nelegálne migrovať do Rakúska. Žalobca nevstúpil na územie Slovenskej republiky s úmyslom požiadať o azyl, resp. o medzinárodnú ochranu, teda možno konštatovať, že jeho zaistenie je zákonné a účelné. (...) Žalovaný sa v konaní o zaistení žalobcu zaoberal nielen otázkou legálnosti vstupu a pobytu na území Slovenskej republiky z pohľadu postavenia cudzinca, ktorý je žiadateľom o azyl najmä v kontexte Dohovoru o postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, návratovej smernice, zákona o azyle, ale aj možnými prekážkami jeho vyhostenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný vyhodnotil úmysel vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky ako úmysel, ktorý nesmeroval k požiadaniu o azyl na území Slovenskej republiky, čomu nasvedčuje deklarovaná vôľa

žalobcu cestovať ďalej do Rakúska a požiadanie o udelenie azylu so značným odstupom od vstupu na naše územie a až po rozhodnutí o jeho zaistení. Navyše vstup a pobyt žalobcu na naše územie nebol oprávnený.“

7. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

8. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná.

9. Správny súd sa na pojednávaní dňa 09.10.2020 oboznámil s ospravedlnením žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktoré tvorí obsah správnej žaloby a v zmysle pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, i samotného žalobcu.

10. Správny súd v prvom rade poukazuje na námietku žalobcu, že nemožno vylúčiť vo vzťahu ku žalobcovi priznanie medzinárodnej ochrany minimálne vo forme doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby všeobecného neselektívneho násilia voči jednotlivcom, čo podľa názoru žalobcu spôsobuje prekážku jeho zaistenia.

11. K tejto námietke sa vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení uviedol, že žalobca cestoval viacerými krajinami, štátne hranice prekračoval nelegálne, vedome mimo hraničný priechod, v nočných hodinách, pred políciou sa skrýval, aby ho nechytili. Vo svojej krajine bol nezamestnaný, a preto sa chcel dostať do Rakúska, kde chcel žiť a pracovať. Slovenská republika mala byt, len tranzitnou krajinou. Z takto zistených okolností prípadu, ktoré neboli v tomto konaní spochybnené, možno jednoznačne ustáliť, že žalobca nemal v úmysle požiadať na území Slovenskej republiky o medzinárodnú ochranu. Žalobca, po jeho neoprávnenom pobyte, v konaní o administratívnom vyhostení a v prvotnom konaní o zaistení, neprejavil úmysel požiadať, o udelenie azylu na území SR a taktiež nežiadal o vyrozumenie zastupiteľského úradu domovskej krajiny a rovnako neprejavil úmysel ani požiadať o medzinárodnú ochranu. Žalobca sa po vstupe na územie Slovenskej republiky neprihlásil na úradoch, neodôvodnil svoj nezákonný vstup a pobyt. Žalobca chcel nelegálne migrovať do Rakúska. Žalobca nevstúpil na územie Slovenskej republiky s úmyslom požiadať o azyl, resp. o medzinárodnú ochranu. Tvrdenie žalobcu o situácii v Bangladéši, ktorá nekorešponduje s prezentovanými azylovými dôvodmi žalobcu, nemôže byť pre súd a jeho rozhodnutie smerodajné. Z uvedeného dôvodu túto námietku súd posúdil ako nedôvodnú.

12. Ohľadom námietky alternatív zaistenia v špecializovanom zariadení pre žiadateľov o azyl správny súd uvádza, že mu je známa jestvujúca prax, ktorú popisuje žalovaný „(...)doterajšej praxe, štátni príslušníci tretích krajín často krát účelovo prejavujú úmysel požiadať o udelenie azylu a ak policajný útvar nerozhodne o ich zaistení a umiestnení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, tak títo iba vo výnimočných prípadoch absolvujú kompletnú azylovú procedúru a svojvoľne opúšťajú pobytové tábory, pričom ich ďalší pobyt po území členských štátov nie je možné monitorovať. U zaistených štátnych príslušníkov tretích krajín je preto snahou dostať sa do azylových zariadení s iným režimom, ako je v policajných útvaroch pre zaistenie, a tým dosiahnutie voľného pohybu a následne svojvoľné opustenie takých zariadení. Po svojvoľnom opustení je im následne v zmysle zákona o azyle zastavené azylové konanie, následkom čoho sa neoprávnene zdržiavajú v štátoch Európskej únie.“ Aj v týchto okolnostiach správny súd posudzoval vyššie spomínanú námietku a dospel k záveru, že nie je dôvodná. Z formálneho hľadiska žalobca nespĺňa zákonné požiadavky, lebo nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške, ktoré vyžaduje ustanovenie a rovnako si nevie ani zabezpečiť ubytovanie, nemožno mu uložiť, jednu z alternatív zaistenia podľa , nakoľko by svoju povinnosť nevedel reálne splniť, resp. vykonať a jeho vyhostenie by mohlo byť z pohľadu existencie rizika jeho úteku ohrozené. Účelnosť zaistenia je treba vidieť aj v situácii, v ktorej sa žalobca nachádza.

13. Žalovaný správny orgán logicky poukázal vo svojom vyjadrení aj na materiálny prameň práva v tejto oblasti, a to na dôvodovú správu k , že riešenie problematiky kontroly

hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika aj naďalej ostáva tranzitnou krajinou rôznych imigračných prúdov legálnych, ako aj nelegálnych migrantov smerujúcich do ekonomicky stabilnejších a príťažlivejších krajín Schengenského priestoru. Z tohto dôvodu je Slovenská republika povinná akceptovať daný trend a záväzok vytvárať, účinný systém opatrení zameraných na reguláciu migrácie prostredníctvom podmienok cudzincov s prihliadnutím na bezpečnosť Slovenskej republiky a na strane druhej, zabezpečiť slobodu pohybu a pobytu osôb v zmysle európskeho práva, jednotnej vízovej politiky a readmisných dohôd.

14. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa , policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa alebo písm. b), a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

15. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, nakoľko žalobcu zaistil v súlade so zákonom. Preto správny súd správnu žalobu v zmysle zamietol.

16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.