Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Csp/101/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: Y. S.H., J.. XX.XX.XXXX, G. Ř. XX, G., Česká republika, zast.: AGM partners s. r. o., Hlavné námestie 3, Bratislava, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co, Dublin, Ireland, spoločnosť registrovaná v Írsku pod č. 104547, zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava o zaplatenie 250,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 250 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že mal zakúpenú letenku a potvrdenú rezerváciu na let č. FR2974 dňa 28.09.2018 z Bratislavy do Bruselu s plánovaným odletom z Bratislavy o 12:50 hod. a s plánovaným príletom do Bruselu o 14:35 hod. Daný let mal byť uskutočnený žalovaným ako leteckou spoločnosťou. Žalovaný emailovou správou zo dňa 27.09.2018 žalobcovi oznámil, že predmetný let bol zrušený kvôli štrajku palubného personálu. Zároveň ponúkol žalobcovi možnosť prebookovať si tento let na iný termín alebo žiadať o vrátenie ceny uhradenej letenky. Žalobca si zvolil možnosť vrátenia ceny uhradenej letenky. Predmetný let bol o dĺžke 957 km. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. c) i), ii), iii) Nariadenia dostatočne a včas žalovaným informovaný o zrušení letu, uplatnil svoj nárok na náhradu škody v súlade s Nariadením a odoslal žalovanému dňa 29.10.2018 výzvu dopravcovi na náhradu škody vo výške 250 Eur. Žalovaný na výzvu reagoval dňa 02.11.2018 s tým, že nárok žalobcu neuznal a kompenzáciu neuhradil.

2. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že let č. FR2974 z Bratislavy do Bruselu dňa 28.09.2018 sa neuskutočnil z objektívnych príčin. Objektívnym dôvodom bol štrajk palubnej posádky v Belgicku, ktorého sa zúčastnilo viac ako 40 % belgickej palubnej posádky. Štrajk zamestnancov predstavuje mimoriadnu okolnosť v zmysle Nariadenia č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim a táto skutočnosť nezakladá nárok na kompenzáciu pre pasažierov. Štrajk palubnej posádky v Belgicku bol mimo kontroly žalovaného, pričom všetkým pasažierom, ktorých sa toto zrušenie letu týkalo, bol zaslaný e-mail a sms, ktorým sa im poskytol prístup k oznámeniu EU261 o ich právach. Z vyhlásenia Shane Carty, zamestnanca žalovaného na úseku ľudských zdrojov, zo dňa 13.11.2018 vyplývajú skutočnosti týkajúce sa štrajku posádky a pilotov v Belgicku, ktoré ovplyvnili prevádzku letov žalovaného v období júla až septembra 2018. Medzi letmi, na ktoré mal štrajk dosah sa nachádzal aj let žalobcu. Poukázal na body 12, 13 a 17 vyhlásenia, z ktorých vyplýva, že dňa 10.08.2018 a dňa 28.09.2018 sa uskutočnil tretí a štvrtý štrajk. Žalovaný sa snažil vzniknutú situáciu dlhodobo riešiť a zúčastňoval sa viacerých rokovaní za účelom dohody. Odbory,

ktoré sa delia na niekoľko na sebe nezávislých skupín, ktoré nespolupracujú a navzájom sa blokujú, čím bránia vyriešenie vzniknutej situácie. Za nekonanie odborov a ich neochotu sa dohodnúť nemôže niesť následky žalovaný. V prípade, že do rokovaní sú zapojené viaceré odborové organizácie, ako v tomto prípade, je podľa belgického práva potrebné vytvoriť delegáciu odborov, ktorá spája jednotlivé odborové skupiny a len táto môže rokovať so žalovaným, nie každá organizácia zvlášť. Jednotlivé odborové skupiny sa musia dohodnúť na počte nominovaných členov, ktorý by mal zodpovedať počtu zamestnancov, ktorých zastupuje. V prípade žalovaného mala mať delegácia deväť členov, na ktorých nominácii sa jednotlivé odborové organizácie nedokázali dohodnúť. Žalovaný nemohol zasahovať do vnútorných záležitostí jednotlivých odborových organizácií, a tým pádom nemal možnosť vzniknutú situáciu ovplyvniť a prispieť k rýchlemu vyriešeniu problému. Dňa 18.09.2018 žalovaný predložil ponuku, ktorú odbory odmietli. Spoločnosť Ryanair vykonala ďalší ústupok. Dve zo štyroch odborových organizácií ponuku prijali a zvyšné dohodu odmietli a tým zablokovali celé vyjednávanie o konečnej dohode. Namiesto rokovaní odborové organizácie vyhlásili, že pokračujú v štrajkových akciách. To malo za následok vyhlásenie štvrtého štrajku dňa 28.09.2018, ktorý mal za následok zrušenie letu žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol vedieť kedy bude vyhlásený ďalší štrajk, pričom pre vyrokovanie dohody s odbormi bolo zo strany žalovaného vykonané maximum. Žalovaný má za to, že ide o mimoriadne okolnosti v zmysle nariadenia č. 261/2004 a liberáciu, ktorá zbavuje leteckého dopravcu povinnosti platiť cestujúcim náhradu škody.

3. Dňa 11.02.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že žalovaný bol o štrajku minimálne jednej odborovej organizácie informovaný v dostatočnom časovom predstihu na to, aby mohol podniknúť všetky potrebné opatrenia k tomu, aby k zrušeniu predmetného letu nedošlo. Mal za to, že žalovaný ako letecký dopravca nevykonal všetky primerané opatrenia k tomu, aby zrušeniu tohto letu zabránil.

4. Dňa 27.02.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, s ktorým predložil aj stanovisko J. S., ktorý pôsobí v spoločnosti žalovaného na pozícii riaditeľa letových operácií, zo dňa 09.11.2018. Z bodu 7 vyhlásenia má podľa žalovaného vyplývať, že štandardným postupom v prípade štrajkov leteckých prepravcov je, že od odborov sa vyžiadava oznámenie o plánovanej štrajkovej akcii sedem dní vopred. Takéto oznámenia sú však právne nevynútiteľné a sú pokladané za nezáväznú požiadavku spoločnosti Ryanair v dôsledku čoho nemá letecká spoločnosť oprávnenie odbory za neposkytnutie tejto informácie sankcionovať. Odborové organizácie to môžu zneužiť tak, že oznámenie poskytnú v lehote kratšej ako sedem dní alebo ho neposkytnú vôbec. Z bodu 8 vyhlásenia vyplýva, že počas sedemdňovej lehoty sa spoločnosť pokúša odhadnúť dopad štrajkovej akcie na prevádzku letov. Odbory však nie sú ochotné spolupracovať, je pre nich výhodné dostávať spoločnosť pod tlak a držať ju v neistote. V záujme žalovaného je predchádzať rušeniu a meškaniu letov, pričom za týmto účelom sa snaží štrajkové akcie predvídať alebo jednotlivé lety nahrádzať letmi, ktoré nie sú štrajkom ohrozené. Ak už sa štrajku nedá vyhnúť, spoločnosť sa snaží cestujúcich dopredu informovať o možnosti meškania alebo zrušenia letu. Ako to vyplýva z bodu 11 vyhlásenia, za účelom predchádzania meškania alebo zrušenia letov sa spoločnosť často pokúša štrajkujúcu posádku nahradiť inou posádkou, ktorá nie je v štrajkovej akcii. Takéto opatrenie je však v niektorých krajinách obmedzené alebo dokonca zakázané. Poukazuje aj na skutočnosť, že lietadlo nie je možné premiestniť z druhej strany Európy v rámci ohraničeného časového úseku za účelom nahradenia letu, ktorého posádka je v štrajkovej pohotovosti, a to aj z dôvodu, že niektoré letiská zakazujú pristátie lietadiel po určitom čase vo večerných hodinách. Lietadlo, ktorý by malo byť presunuté, musí najskôr dokončiť vlastnú letovú prevádzku, ktorá má naplánovaných niekoľko letov po sebe nadväzujúcich. Zároveň uvádza, že musí počas celého dňa udržiavať minimálnu úroveň náhradných lietadiel, aby bol schopný nahradiť prípadné letové výpadky spôsobené technickými poruchami alebo náhodnými, nepredvídateľnými udalosťami, ako sú nehody spôsobené vtákmi. Je teda zrejmé, že prijímanie opatrení vo vzťahu k štrajkom pilotov alebo palubných posádok predstavuje mimoriadne náročný proces pozostávajúci z organizačných, technických a administratívnych činností, ktoré sú operatívne prijímané v závislosti od aktuálnej štrajkovej situácie.

5. Na pojednávaní žalobca zotrval na žalobe a svojich vyjadreniach, pričom mal za to, že letecký dopravca bol o vyhlásení štrajku palubného personálu včas informovaný. Poukázal na to, že z vyhlásenia N. U. doloženého žalovaným jasne vyplýva, že žalovaný bol o štrajku riadne z odborových organizácií informovaný už 07.09.2018 kedy táto organizácia vyhlásila štrajk na 28.9.2018, čiže na deň, kedy sa mal uskutočniť predmetný let. Ďalšia odborová organizácia oznámila leteckému dopravcovi svoje

pokračovanie v organizovaní štrajku dňa 29.9.2018. Mal za to, že obe odborové organizácie v dostatočnom časovom predstihu oznámili a informovali leteckého dopravcu o vyhlásení štrajku v tento deň. Letecký dopravca mal tak dostatok času na to, aby prijal nevyhnutné opatrenia k tomu, aby k zrušeniu letu neprišlo, štrajk belgického palubného personálu nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť v zmysle nariadenia. O mimoriadnu okolnosť by sa mohlo jednať jedine v prípade, že by sa takejto okolnosti nedalo zabrániť ani vtedy ak by boli prijaté všetky primerané opatrenia. V tomto prípade mal však letecký dopravca dostatok času na prijatie všetkých opatrení, ktorými mohol zrušeniu letu zabrániť, čo sa však nestalo. K vyjadreniu žalovaného, v ktorom sa odvoláva na znenie bodu 13.4 vyhlásenia, z ktorého vyplýva, že nie je možné premiestniť lietadlo z jednej strany Európy na druhú a takto presúvať lietadlá a posádky nakoľko niektoré letiská zakazujú pristávanie lietadiel po určitom čase vo večerných hodinách uviedol, že z vyjadrenia žalovaného a doložených dôkazov jasne nevyplýva, že by sa tento zákaz týkal aj letiska v Bratislave či Bruseli, a v prípade ak by sa aj týkal týchto letísk, žalovaný ako letecký dopravca mal dostatok času na to aby lietadlá aj a chýbajúcim personálom presunul cez deň v čase kedy sa tento zákaz na nich nevzťahuje. Žalovaný sa pridržiaval svojich vyjadrení s tým, že nie je viazaný oznámením odborových organizácií. V období roku 2018 štrajky odborov trvali približne 10 mesiacov. Štyri odborové organizácie neakceptovali rokovania so žalovaným a nedokázali akceptovať ustanovenie spoločného zástupcu. Poukázal tiež na to, že v niektorých krajinách nie je možné nahradenie zamestnancov agentúrnymi zamestnancami, čo sa týka aj Belgicka. Štrajky sa dotkli približne 190 letov.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a vyjadrení sporových strán a s prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšili najavo, zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca mal zakúpenú letenku na let č. FR2974 dňa 28.09.2018 z Bratislavy do Bruselu s plánovaným odletom z Bratislavy o 12:50 hod. a s plánovaným príletom do Bruselu o 14:35 hod. Let mal byť uskutočnený žalovaným ako leteckou spoločnosťou. Z potvrdenia Letiska M. R. Štefánika je zrejmé, že let č. FR2974 spoločnosti Ryanair na trase Bratislava - Brusel s plánovaným odletom 12:50 hod. dňa 28.09.2018 bol zrušený z dôvodu štrajku leteckej spoločnosti. Ryanair.

8. Podľa Článku 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len "Nariadenie"), v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim, príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ: i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu. iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.

9. Podľa Článku 5 ods. 3 Nariadenia, prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

10. Podľa Článku 7 ods. 1 Nariadenia, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej; b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km; c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

11. Podľa bodu 14 odôvodnenia Nariadenia, tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.

12. Z dôvodu, že žalovaný k vyjadreniam pripojil listinné dôkazy v anglickom jazyku, pričom text vyjadrení obsahuje preklad častí, ktoré žalovaný pokladal za relevantné a k týmto sa vyjadroval aj žalobca, pričom nespochybnil znenie prekladu, súd netrval na predložení prekladu celých listín v slovenskom jazyku ani nedal vyhotoviť ich preklad do slovenského jazyka.

13. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal zakúpenú letenku na let č. FR2974 dňa 28.09.2018 z Bratislavy do Bruselu s plánovaným odletom z Bratislavy o 12:50 hod. a s plánovaným príletom do Bruselu o 14:35 hod., let mal byť uskutočnený žalovaným ako leteckou spoločnosťou a že tento let bol zrušený z dôvodu štrajku leteckej spoločnosti Ryanair (žalovaného). Rovnako sporným nebola dĺžka letu (957 km) od ktorej závisí výška uplatnenej náhrady podľa Článku 7 Nariadenia. A sporným nebola ani skutočnosť, že zrušenie letu žalovaný oznámil žalobcovi emailom dňa 27.09.2018. Bezpochyby tak žalobcovi vznikol nárok na náhradu za zrušenie letu v súlade s ustanovením Článku 5 ods. 1 písm. c) v rozsahu podľa Článku 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia. Obrana žalovaného spočívala v uplatnení liberačného dôvodu podľa Článku 5 ods. 3 Nariadenia, kedy letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu, čo je v prípade, ak môže preukázať, že zrušenie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým mal byť štrajk jeho zamestnancov, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Poukázal zároveň na znenie bodu 14 odôvodnenia Nariadenia, podľa ktorého štrajk, ktorý ovplyvňuje prevádzku príslušného leteckého dopravcu je možné považovať za mimoriadnu okolnosť.

14. Podstatným teda bolo posúdenie, či štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti, žalovaného, možno pokladať za mimoriadnu okolnosť. Súd vychádzal z ustanovenia Článku 5 ods. 3 Nariadenia, v zmysle ktorého by žalovaný nebol povinný platiť náhradu, ak môže preukázať, že zrušenie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani pri prijatí všetkých primeraných opatrení. Zrušenie predmetného letu žalovaný odôvodňoval prebiehajúcim štrajkom svojich zamestnancov v Belgicku. Vo svojich vyjadreniach poukazoval na svoju snahu štrajkom zabrániť, zúčastňoval sa rokovaní so zamestnancami. Štrajky zamestnancov žalovaného v roku 2018 trvali približne desať mesiacov. Dôvodom bola aj skutočnosť, že podľa belgického práva bolo potrebné vytvoriť delegáciu odborov, keďže v danom prípade sa štrajkov zúčastňovalo viac odborových organizácií. Až takto vytvorená delegácia odborov potom mohla viesť rokovania so zamestnávateľom, žalovaným. Z vyjadrení žalovaného však vyplýva, že už samotné nominovanie zástupcov jednotlivých odborových organizácií do delegácie odborov bolo zo strany odborových organizácií náročné a trvalo dlho z dôvodu, že jednotlivé odborové organizácie sa na svojich zástupcoch nevedeli dohodnúť. Súd konštatuje, že už v tejto časti žalovaný nemohol ovplyvniť, urýchliť, skončenie štrajku svojich zamestnancov.

15. V prípade štrajku, ktorý sa konal dňa 28.09.2018, z dôvodu konania ktorého bol zrušený aj predmetný let, síce jedna z odborových organizácií žalovanému oznámila, že sa bude v tento deň konať už dňa 07.09.2018 (bod 13 vyhlásenia N. U., na ktorý poukazuje žalobca), z vyjadrenia žalovaného však vyplýva, že ten ešte aj dňa 18.09.2018 predložil odborovým organizáciám ponuku na podpis zmlúv, ktorú odbory odmietli, čím zablokovali vyjednávanie a pokračovali v štrajkových akciách.

16. Čo sa týka možností žalovaného na prijatie opatrení, aby k zrušeniu letu nedošlo, a to bez ohľadu na to, že sa o konaní štrajku dozvedel dňa 07.09.2018 alebo až po 18.09.2018, je potrebné vziať do úvahy aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyplývajú z vyhlásenia zástupcu riaditeľa letových operácií žalovaného, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.01.2020. Ide na jednej strane o skutočnosť, že v Belgicku je zakázané agentúrne dodávanie dočasných pracovníkov zamestnávateľom, ktorého zamestnanci štrajkujú (bod 13.1.3 vyhlásenia) a na druhej strane o nemožnosť premiestniť lietadlo za účelom nahradenia letu, ktorého posádka je v štrajkovej pohotovosti (bod 13.4 vyhlásenia). Dôvodom je, že letecká spoločnosť musí udržiavať minimálnu úroveň náhradných lietadiel, ale tiež, že lietadlo, ktoré by malo byť takto presunuté, by muselo najprv dokončiť lety podľa harmonogramu, ktoré na seba

nadväzujú. Tieto príčiny súd hodnotí ako objektívne, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť a vymykajú sa jeho účinnej kontrole. Navyše, v Článku 5 ods. 3 Nariadenia sa pre liberáciu vyžaduje prijatie všetkých (len) primeraných opatrení. Liberačný dôvod teda nepredstavujú všetky mimoriadne okolnosti, ale len také, ktorým by sa nedalo zabrániť opatreniami primeranými situácii, a to v čase, kedy takéto mimoriadne okolnosti nastanú a zodpovedajú najmä podmienkam technicky a hospodársky znesiteľným pre dotknutého dopravcu (pozri napr. Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 4. mája 2017 vo veci C-315/15 S. K. M. Z. K. proti Travel Service a.s.). Nebolo predmetom dokazovania v tomto konaní, či presun lietadiel počas trvania štrajkov v roku 2018 by bol efektívny, primeraný, resp. či by presunom lietadiel došlo v danom období k zrušeniu nižšieho počtu letov a či aj konkrétne letu č. FR2974 dňa 28.09.2018.

17. V neposlednom rade súd poukazuje aj na bod 14 odôvodnenia Nariadenia, z ktorého možno vyvodiť, že mimoriadnou okolnosťou, ktorej sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia, sú aj štrajky, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu. V danom prípade štrajk zamestnancov žalovaného v Belgicku dňa 28.09.2018 jednoznačne ovplyvnil prevádzku žalovaného, leteckého dopravcu - došlo k zrušeniu letu. Ide teda o mimoriadnu okolnosť, ktorej sa nedalo zabrániť ani prijatím primeraných opatrení.

18. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že štrajk zamestnancov žalovaného v Belgicku dňa 28.09.2018, ktorý viedol k zrušeniu letu č. FR2974 dňa 28.09.2018, ktorého účastníkom mal byť aj žalobca, predstavuje mimoriadnu okolnosť, ktorej žalovaný nemohol zabrániť ani prijatím primeraných opatrení. Žalovaný tak nie je povinný platiť žalobcovi uplatnenú náhradu podľa Článku 7 Nariadenia. Súd preto žalobu zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , keď úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.