Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Sa-5-2023.pdf
PDF · 94.39 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/5/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom Šagátová 1, 813 04 Bratislava), o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/3/2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu na obnovu konania odmieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou dňa 22.03.2022 a doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 22.03.2022 sa žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 14Sa/12/2022 domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/3/2021. Dôvodmi podanej žaloby na obnovu konania boli tvrdenia žalobcu, že uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sa/3/2021-21 zo dňa 22. februára 2021 boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv ako aj Ústavou Slovenskej republiky. Uviedol, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu aj k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia ústavného súdu. Žalobca zdôraznil, že v poradí treťou žiadosťou požiadal Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže o priznanie starobného dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok dňom 14.10.1999 podľa ust. § 132 ods. 1 písm. a) v tom čase účinného zákona č. 100/1988 Zb. V danej veci podal žalobu, ktorou žiadal o súdnu ochranu svojho už vzniknutého práva. Jeho správna žaloba bola odmietnutá. Žalobca v návrhu na obnovu konania niekoľkokrát zopakoval svoje negatívne postoje voči sudcom Krajského súdu v Žiline rozhodujúcim v minulosti o jeho správnych žalobách, označil ich za členov elitnej justičnej mafie.
2. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 25.05.2022, sp. zn. 14Sa/12/2022, pri aplikácii § 483 ods. 1 písm. b) SSP žalobu na obnovu konania ako podanú neoprávnenou osobou odmietol, keďže už pri jej podávaní nebola splnená podmienka spísania žaloby advokátom alebo žalobcom s právnickým vzdelaním. Krajský súd zdôraznil, že síce nepopiera dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie žalobcu ako také, avšak uvedené vzdelanie nespĺňa kritériá podľa aktuálne účinnej právnej úpravy § 489 SSP definujúcej, čo sa rozumie právnickým vzdelaním. V prejednávanej veci je zastúpenie advokátom povinné. Uvedené ustanovenie § 479 SSP nemá za cieľ skomplikovať prístup k súdom, ale poskytnúť účastníkom kvalifikovanú právnu pomoc, keďže v rámci správneho súdnictva sa posudzuje zákonnosť rozhodnutí, teda sú riešené len právne otázky. Nedoloženie splnomocnenia pre advokáta alebo dôkazu preukazujúceho, že žalobca má sám právnické vzdelanie, tak ako je definované v ust. § 489 SSP, má za následok nesplnenie procesných podmienok konania zo strany žalobcu.
3. Voči predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.05.2022, sp. zn. 14Sa/12/2022 žalobca podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Ssk/105/2022 zo dňa 27.09.2023 tak, že uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 14Sa/12/2022-38 zo dňa 25.05.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
4. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval, že základné konanie, ktorého obnovy konania sa žalobca v tomto konaní domáhal, je súdne konanie vedené pod sp. zn. 29Sa/3/2021, ktorého predmetom bol súdny prieskum rozhodnutia vo veci starobného dôchodku žalobcu. Vzhľadom na charakter predmetného rozhodnutia možno uzavrieť, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach upravenú v § 199 a nasl. SSP. Vo vzťahu k správnym žalobám v sociálnych veciach sa uplatňujú výnimky z povinného právneho zastúpenia v zmysle § 200, ktorý v svojom znení odkazuje na § 49 ods. 2 písm. b/ a § 50 ods. 1 SSP [žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b/ až e/, g/ a i/; § 6 ods. 2 písm. c/ SSP; správna žaloba v sociálnych veciach, pozn. súdu]. Obdobne uvedené platí aj v súvislosti s podaním kasačnej sťažnosti v zmysle § 449 ods. 2 SSP, ktorý upravuje výnimku z povinného zastúpenia pri podaní kasačnej sťažnosti [ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; § 6 ods. 2 písm. c/ SSP; správna žaloba v sociálnych veciach, pozn. súdu]. Kasačný súd uviedol, že je potrebné vyššie uvedené ustanovenia premietnuť vo vzťahu k povinnému zastúpeniu aj v konaní na obnovu konania v zmysle § 472 a nasl. SSP, pričom svoju argumentáciu podporil i dôvodovou správou k § 479 SSP, v ktorej je uvedené: „Zastúpenie v konaní o žalobe na obnovu konania bude rovnaké ako v základnom konaní.“. Ak sa povinné zastúpenie nevyžadovalo v rámci základného konania [žaloba podaná žalobcom vo veci starobného dôchodku (sociálna vec)], nemožno spravodlivo vyžadovať povinné právne zastúpenie v konaniach na obnovu konania, ktorému predchádzala podaná správna žaloba v sociálnych veciach. Kasačný súd vyslovil, že v žalobcovom prípade nebolo potrebné povinné zastúpenie.
5. Po zrušení rozhodnutia (uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 14Sa/12/2022-38 zo dňa 25.05.2022) a vrátení spisu z Najvyššieho správneho súdu SR bola vec zapísaná do súdneho registra Správneho súdu v Banskej Bystrici pod novú sp. zn. 23Sa/5/2023.
6. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
7. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej „SSP“) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
8. Podľa § 476 SSP, V žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c) dôvod obnovy, d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f) žalobný návrh.
9. Podľa § 477 ods. 1 a 2 SSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
10. Podľa § 480 ods. 2 SSP žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
11. Podľa § 481 ods. 2 SSP dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
12. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.
13. Podľa § 483 ods. 2 SSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
14. Z rozhodovacej činnosti je Správnemu súdu v Banskej Bystrici známe, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 22.02.2021, sp. zn. 29Sa/3/2021 odmietol žalobu žalobcu proti žalovanému Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorou sa žalobca v žalobnom návrhu domáhal zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 22.11.2018 a vrátenia veci na nové konanie.
15. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca kasačnú sťažnosť.
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9žsk/21/2021 zo dňa 26. januára 2022 rozhodol o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu tak, že túto zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
17. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal. Obnova konania v zmysle procesnej právnej úpravy sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o žalobe na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby na obnovu konania. Až po kladnom rozhodnutí správneho súdu o povolení obnovy konania nasleduje druhá fáza, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, kedy následne správny súd bez ďalších návrhov vo veci znova koná a žalobu v povolenej obnove konania opätovne prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy (§ 485 SSP). Zo skutočnosti, že sa zasahuje do právnych vzťahov, ktoré už boli upravené právoplatným rozhodnutím súdu, vyplýva aj povinnosť a zodpovednosť správneho súdu obozretne, dôsledne a s prihliadnutím na všetky okolnosti skúmať danosť dôvodu na povolenie obnovy už raz právoplatne skončeného konania a to mimo kasačného konania, v ktorom koná a rozhoduje kasačný súd. Tento mimoriadny procesný inštitút môžu uplatniť oprávnené subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom taxatívne vymedzených podmienok uvedených v § 472 SSP, pričom sa jedná o objektívne podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Správny súdny poriadok upravuje tri situácie, kedy možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
18. Správny súd s poukazom na obsah a odôvodnenie žaloby na obnovu konania, konštatuje, že žiaden z vyššie uvedených dôvodov obnovy konania žalobca v žalobe netvrdil. V žalobe žalobca uviedol, že jej dôvodom je porušenie jeho základných práv garantovaných Európskym dohovorom na ochranu
základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia ústavného súdu. Ďalej v žalobe namietal, že bolo rozhodnuté bez nariadenia verejného konania, hoci aj v konaní na obnovu konania musí byť verejné pojednávanie nariadené. Obsahom žaloby je skôr subjektívny postoj žalobcu k predošlému konaniu tak správneho súdu, ako aj kasačného súdu. V prejednávanom prípade ide o žalobu o obnovu konania v sociálnych veciach, v konaní o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, a preto nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481 ods. 2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú eventuálne dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe neuviedol a správny súd sa zaoberal posúdením dôvodnosti podanej žaloby, a teda prípustnosti obnovy konania, aj keď žalobca výslovne žiadny zákonom predpokladaný dôvod v zmysle dikcie ust. § 472 SSP neuviedol.
19. Ako už bolo vyššie konštatované, Správny súdny poriadok predpokladá tri situácie, kedy je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. § 472 písm. a) SSP sa jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a podľa písm. c) je žaloba na obnovu konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Správny súd z obsahu podanej žaloby ani zo spisového materiálu nezistil, že bol naplnený dôvod podľa ust. § 472 písm. a) SSP, teda že by bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu. Rovnako nemožno konštatovať naplnenie dôvodu podľa § 472 písm. c) SSP, teda že by rozhodnutie správneho súdu bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady alebo Komisie.
20. Obsahovo vo vzťahu k podanej žalobe možno konštatovať, že žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania odvodzuje od tvrdenia, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a že došlo k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecného záväzného rozhodnutia ústavného súdu. Ak by sa vzhľadom na takéto obsahové vymedzenie podanej žaloby malo jednať o dôvod pre prípustnosť obnovu konania podľa § 472 písm. b) SSP, tak je potrebné zvýrazniť, že pre naplnenie podmienky prípustnosti žaloby je potrebné, aby o porušení základných ľudských práv účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Subjektívny názor účastníka, že rozhodnutím, resp. konaním správneho súdu došlo k porušeniu jeho základných ľudských práva alebo slobôd, nie je na povolenie obnovy konania dostačujúci. Žalobca žiadny rozsudok Európskeho súdu pre ľudského práva vzťahujúci sa k jeho konkrétnej osobe, v ktorom by ESĽP konštatoval porušenie jeho práv konaním správneho súdu, nepredložil a argumentoval len svojimi subjektívnymi právnymi názormi. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 9Sk/2/2017 zo dňa 28.02.2018. V žalobe tak žalobca ani netvrdil dôvod na obnovu konania v zmysle § 472 písm. b) SSP. V danom prípade by sa muselo jednať o rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by bolo rozhodnuté, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, teda konkrétne v konaní sp. zn. 29Sa/3/2021, ktoré žalobca touto žalobou žiada obnoviť, boli porušené jeho základné ľudské práva alebo slobody. Takéto rozhodnutie žalobca nepredložil, a preto dôvod na obnovu konania z tohto dôvodu nie je daný. Súčasne je nutné konštatovať, že z obsahu žaloby nevyplýva ani dôvod možnej obnovy konania vyplývajúci z § 472 písm. c/ SSP, pretože žalobca nepredložil, ani netvrdil existenciu, žiadneho záväzného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, s ktorým by bolo rozporné rozhodnutie správneho súdu v danej veci.
21. Správnemu súdu nie je známy žiadny dôvod na obnovu konania stanovený v § 472 SSP, t. j. že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní, že by rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva bolo konštatované porušenie jeho práv alebo že by bolo rozhodnutie správneho súdu sp. zn. 29Sa/3/2021 zo dňa 22.02.2021 v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre účastníkov konania bolo záväzné.
22. Možno potom zhrnúť, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a) - právoplatný odsudzujúci rozsudok,
písm. b) - rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobcu žiada povoliť, alebo písm. c) - rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by bolo v rozpore s rozhodnutím v danej veci, pričom tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné, nie sú dôvodmi, ktoré Správny súdny poriadok expressis verbis pripúšťa ako dôvod obnovy konania. Žalobca tak v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť žaloby na obnovu konania preukazovali. V tomto prípade má správny súd povinnosť žalobu na obnovu konania bez jej ďalšieho prejednania odmietnuť v zmysle § 483 ods. 1 písm. e) SSP ako zjavne neprípustnú. Z obsahu samotnej žaloby je už na prvý pohľad zrejmé, že je nedôvodná, keďže neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle § 472 SSP.
23. Správny súd preto konštatuje, že dôvody žaloby na obnovu konania, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 písm. a), b), c) SSP a zároveň správny súd sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania.
24. V zmysle uvedených zhodnotení bolo potom potrebné žalobu na obnovu konania podľa ust. § 483 písm. e) SSP odmietnuť ako zjavne nedôvodnú (výrok I.).
25. Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol, preto nebolo potrebné, aby ju doručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd odmietol formou uznesenia bez nariadenia pojednávania, a teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval tak, že zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.
26. Keďže žaloba bola odmietnutá, správny súd o náhrade trov konania o povolení obnovy rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.