Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-7-2020.pdf
PDF · 123.57 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Adamečkovou v sporovej veci žalobcu: Heller spol. s r.o., so sídlom T. Vansovej 32, 958 01 Partizánske, IČO: 31 430 899, zastúpený: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka, s miestom výkonu advokácie Hrnčírikova 1/B, 958 01 Partizánske, IČO: 35 437 588 proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360 o zaplatenie 62.222,82 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.11.2019 postúpeným tunajšiemu súdu dňa 27.01.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 62.222,82 EUR spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom nároku na zaplatenie odstupného.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 13.06.2008 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o obchodnom zastúpení a spolupráci pri prevádzke značkovej predajne (zmluva o franchise) č. 1620/2008, predmetom ktorej bola spolupráca zmluvných strán pri výkone obchodného zastúpenia žalovaného žalobcom, na základe ktorého sa žalobca ako predajca zaviazal vykonávať pre žalovaného v jeho mene a na jeho účet za odplatu (províziu) za podmienok dohodnutých v zmluve a na základe pokynov a pracovných postupov žalovaného, najmä činnosti bližšie špecifikované v čl. 1 ods. 1 zmluvy (ďalej tiež ako „Zmluva“). Dňa 04.08.2015 bola žalobcovi doručená Výpoveď Zmluvy zo strany žalovaného, s tým, že výpovedná doba uplynula ku koncu mesiaca november 2015. Žalobca si Listom doručeným žalovanému dňa 11.01.2016 označeným ako „Uplatnenie odstupného spoločnosťou Heller spol. s r.o. uplatnil nárok na odstupné s poukazom na ustanovenie § 669 Obchodného zákonníka vo výške 126.274,54 EUR. Žalovaný v písomnej reakcii zo dňa 01.02.2016 uviedol, že priemerná ročná provízia za obdobie posledných piatich rokov je vo výške 124.445,64 EUR. Žalovaný tiež poukázal na to, že je potrebné zohľadniť kompenzáciu v sume 20.000,- EUR, ktorá bola žalobcovi vyplatená dňa 31.01.2014 v súvislosti so zrušenou prevádzkou v Bánovciach nad Bebravou. Žalovaný zároveň uviedol, že v zmysle bodu 11.6 Zmluvy má žalobca nárok na odstupné za obdobie šesť mesiacov z priemeru za posledných päť rokov, že ich vzťah nespadá pod smernicu Rady č. 86/653/EHS o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (ďalej tiež ako „Smernica“). Žalovaný v závere svojej odpovede uznal nárok žalobcu na odstupné čo do dôvodu, nie však do výšky, keď vzhľadom na jeho argumentáciu uhradil žalobcovi sumu vo výške 42.222,82 EUR dňa 18.02.2016. Žalobca nesúhlasí
s tým, že mu patrí nárok na odstupné iba za obdobie 6 mesiacov (vo výške 62.222,82 EUR - 20.000,- EUR), pričom má za to, že má nárok na zaplatenie odstupného za obdobie posledného roka činnosti (t.j. 124.445,64 EUR - 20.000,- EUR = 104.445,64 EUR). Dotknuté ustanovenie Zmluvy, na ktoré poukazuje žalovaný, je potrebné vykladať euro konformne, v súlade so Smernicou, pod úpravu ktorej patrí aj tento vzťah, nakoľko v Zmluve bol dojednaný aj predaj tovaru - koncových zariadení. Podľa ustanovenia článku 19 Smernice sa zmluvné strany nesmú dohodnúť odchylne od ustanovení článkov 17 a 18 v neprospech obchodného zástupcu pred skončením platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je ochrana obchodného zástupcu, ktorý z titulu svojho postavenia voči zastúpenému je často slabšou zmluvnou stranou a z tohto dôvodu je potrebné obmedziť zmluvnú voľnosť pri dojednaniach o výške odstupného v súvislosti so zánikom obchodného zastúpenia. Žalobca má za to, že článok 11 bod 11.6 Zmluvy je v rozpore s kogentným ustanovením § 669 Obchodného zákonníka a tiež s výslovným znením článku 19 Smernice. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že po zohľadnení (i) výpočtu priemernej mesačnej provízie uskutočneného žalovaným (124.445,64 EUR), (ii) vyplatenej kompenzácie za zrušenú prevádzku v Bánovciach nad Bebravou (20.000,- EUR), (iii) vyplatenej výšky odstupného v sume 42.222,82 EUR, sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením odstupného vo výške 62.222,82 EUR. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 23.03.2006 vo veci Honyven Informazioni Commerciali Srl proti I. De F., sp.zn. C-465/04, z ktorého vyplýva, že zmluvné strany sa podľa článku 19 Smernice nemôžu dohodnúť na odchýlke od článku 17 Smernice, pokiaľ nevedia, či sa pri zániku zmluvy prejavia v prospech alebo v neprospech obchodného zástupcu. Je teda zrejmé, že článok 11 ods. 6 Zmluvy je v rozpore s uvedeným právnym názorom Súdneho dvora EÚ, nakoľko v čase uzatvorenia Zmluvy týmto ustanovením zmluvné strany vylúčili nárok žalobcu na uplatnenie odstupného v takej sume, ktorá by bola maximálne prípustnou hranicou stanovenou Smernicou a ustanovením § 669 Obchodného zákonníka. Články 17 a 19 Smernice je potrebné vykladať s ohľadom na cieľ sledovaný Smernicou a na systém, ktorý vytvára. Predmetná Smernica bola prijatá za účelom ochrany obchodného zástupcu a nie zastúpeného a v tomto duchu je potrebné vykladať aj jej ustanovenia. Zmysel a účel ustanovenia § 669 Obchodného zákonníka je rovnaký ako zmysel a účel Smernice. Nárok na úroky z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jeho peňažnej pohľadávky, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie odstupného.
3. Žalovaný k návrhu žalobcu uviedol, že mu vyplatil odstupné podľa článku 11 ods. 6 Zmluvy, pričom právne posúdenie veci žalobcu, podľa ktorého je predmetné ustanovenie Zmluvy v rozpore s kogentným ustanovením § 669 Obchodného zákonníka, nie je správne a opodstatnené. Kogentné ustanovenie § 669 Obchodného zákonníka zakotvuje podmienky vzniku nároku obchodného zástupcu na odstupné, a súčasne ohraničuje maximálnu možnú výšku tohto odstupného. Predmetné ustanovenie však vôbec nevylučuje, aby si zmluvné strany dohodli spôsob výpočtu odstupného pre prípad ukončenia zmluvy alebo dohodli výšku tohto odstupného. Tiež neustanovuje, že odstupné je vo výške priemernej provízie obchodného zástupcu za 1 rok. Preto bolo plne v diskrécii zmluvných strán dohodnúť si v Zmluve takú výšku odstupného, ktorá je nižšia ako Obchodným zákonníkom maximálne stanovená výška odstupného. Dojednaná a vyplatená výška odstupného spĺňa aj kritérium poctivosti obchodného styku a spravodlivosti. Zároveň, takto dojednané odstupné by žalobcovi patrilo aj v prípade, ak by jeho prínos pre žalovaného v zmysle kvalifikačných kritérií § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka bol celkom nepatrný alebo aj nulový. Žalovaný má za to, že žalobca sa práve pre túto výhodu neplatnosti predmetného ustanovenia zmluvy pri jeho dojednávaní žiadnym spôsobom nedovolával. Žalobca napáda neplatnosť predmetného ustanovenia až po skončení Zmluvy, preto žalovaný takéto konanie žalobcu považuje za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a nepožíva ochranu. Jedným z účelov § 669 Obchodného zákonníka ako aj článku 17 Smernice je zabezpečiť, aby obchodný zástupca neostal bezprostredne po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení bez svojho pravidelného príjmu, pričom žalovaný poukazuje na to, že od okamihu vypovedania Zmluvy mal v tomto prípade žalobca finančne pokrytých 9 mesiacov, počas ktorých sa žalobca mohol prispôsobiť na skutočnosť, že príde o svoj príjem od žalovaného. Pri určení výšky odstupného je potrebné tiež zohľadniť skutočnosť, či v tom ktorom prípade bola medzi zmluvnými stranami dojednaná konkurenčná doložka, pričom v prípade, že táto (t.j. konkurenčná doložka) dojednaná nebola, obchodný zástupca nemá nárok na odstupné v maximálnej zákonnej výške. V danom prípade však žiadna konkurenčná doložka dojednaná nebola. V súvislosti so Smernicou žalovaný poukázal na to, že ako sekundárny právny akt Európskej únie nemá priamy právny účinok v horizontálnych právnych vzťahoch a je záväzný len pre jednotlivé členské štáty. Články 17 až 19 Smernice boli do vnútroštátneho poriadku SR riadne transponované v podobe ustanovení § 669 Obchodného zákonníka, preto sa žalobca nemôže dovolávať aplikácie jej jednotlivých
článkov. Navyše, žalovaný má za to, že ani výkladom článkov 17 - 19 Smernice nemožno dospieť k tomu, že dojednanie bodu 11.6 Zmluvy by malo byť s nimi rozpore. K euro konformnému výkladu žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia SDEÚ, a predovšetkým na rozhodnutie SDEÚ vo veci Adeneler, C-212/04, v ktorom SDEÚ uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva. Navyše, predmetná Smernica sa na daný právny vzťah vôbec nevzťahuje, nakoľko Smernica upravuje obchodné zastúpenie, ktorého predmetom je sprostredkovanie predaja tovaru, čo nesporne vyplýva z jej preambuly a článku 1 ods. 2, článku 6 ods. 1 a článku 20 ods. 2. Ako však vyplýva zo Zmluvy, primárnu časť jej predmetu tvorilo sprostredkovanie predaja služieb a nie tovaru. K samotnému nároku, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu patrí maximálna možná zákonná výška odstupného. Nie je vylúčené, že v prípade, ak by sa na tento právny vzťah neaplikoval bod 11.6 Zmluvy, žalobcovi by vznikol nárok na odstupné v nižšej výške, ako mu žalovaný skutočne vyplatil. Pri výpočte priemernej provízie v zmysle bodu 11.6 Zmluvy sa do výpočtu berie celková výška odmeny, ktorú žalovaný vyplácal žalobcovi za poskytovanie služieb podľa Zmluvy, pričom obsahuje aj zložky, ktoré nemožno subsumovať pod odmenu za sprostredkované obchody v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle Smernice. Odmena, ktorú žalobca na základe predmetnej zmluvy dostával, pozostávala z viacerých zložiek, a to napr. odmena za aktiváciu služby/programu služieb, odmena za retenciu služby/program služieb, odmena za aktiváciu služby s pridanou hodnotou, odmena za poskytnutie podpornej služby, odmena za sprostredkovanie predaja tovaru, odmena za aktiváciu vyššieho programu služieb, mesačný bonus, pričom nie všetky zložky odmeny, ktorú žalovaný vyplácal žalobcovi sú totožné s províziou za sprostredkované obchody. Pre vznik nároku na odstupné zákon vyžaduje, aby (i) obchodný zástupca priniesol zastúpenému nových zákazníkov alebo signifikantne zvýšil objem obchodov s existujúcimi zákazníkmi, a zároveň (ii) zastúpený čerpá podstatné výhody od takto získaných zákazníkov aj po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení. Konkrétne dôkazy o objeme zákazníkov, ktorých žalobca pre žalovaného mal získať resp. sa o ich získanie mal zaslúžiť a z ktorých žalovaný mal mať aj po ukončení ich spolupráce výhody, žalobca neuviedol. Žalovaný tiež namietal splatnosť nároku na zaplatenie odstupného, nakoľko nárok na odstupné mohol vzniknúť najskôr v deň, ktorý žalobca o uplatnenie odstupného požiadal a splatným sa mohol stať až v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení prvého štvrťroka, t.j. až dňa 30.04.2016 (analogicky ako pri úprave splatnosti provízie podľa § 660 ods. 3 Obchodného zákonníka).
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a z vykonaného dokazovania, prednesu právnych zástupcov sporových strán a prednesu žalobcu zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 13.06.2008 uzatvoril žalobca ako predajca alebo prevádzkovateľ značkovej predajne so žalovaným ako zastúpeným Zmluvu o obchodnom zastúpení a spolupráci pri prevádzke značkovej predajne (zmluva o franchise) č. 1620/2008. Predmetom tejto zmluvy je spolupráca zmluvných strán pri výkone obchodného zastúpenia žalovaného žalobcom, na základe ktorého sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného v jeho mene a na jeho účet, za odplatu (províziu) zo strany žalovaného, za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a na základe pokynov a Pracovných postupov žalovaného dojednané činnosti, a to predovšetkým: a) vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv o pripojení s účastníkmi a vyhľadávať záujemcov o uzatváranie zmlúv o pripojení, ktorých predmetom je poskytovanie služieb elektronických komunikácií žalovaného (ďalej tiež ako „Zmluva o pripojení“); b) dojednávať a uzatvárať zmluvy o pripojení a dodatky k nim, na základe ktorých môže účastník takejto zmluvy, resp. dodatku k nej, ako užívateľ využívať žalovaným poskytovanú verejnú telefónnu službu a ostatné voliteľné a doplnkové služby k nej; c) sprostredkúvať a dojednávať aktiváciu a predaj ďalších voliteľných, doplnkových a ostatných telefónnych služieb a tovarov žalovaného užívateľom na základe pokynov žalovaného; d) dojednávať predaj mobilných telefónnych zariadení a príslušenstva k nim a iného tovaru, vrátane samotného uzatvárania zmlúv o predaji mobilných telefónnych zariadení, príslušenstva k nim a iného tovaru; e) a taktiež v rámci výkonu obchodného zastúpenia zabezpečovať a vykonávať aj popredajnú starostlivosť o užívateľov služieb poskytovaných žalovaným.
Dňa 04.08.2015 bola žalobcovi doručená Výpoveď Zmluvy zo strany žalovaného, na základe ktorej bol zmluvný vzťah založený Zmluvou ukončený ku dňu 31.11.2015.
Z listinného dôkazu - List žalobcu nazvaný ako „Uplatnenie odstupného spoločnosťou Heller spol. s r.o. - súd zistil, že žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na odstupné v zmysle ustanovenia § 669 Obchodného zákonníka a článku 19 smernice Rady č. 86/653/EHS zo dňa 18.12.1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcej sa samostatných obchodných zástupcov vo výške 126.274,54 EUR. Predmetné odstupné predstavuje odstupné vo výške ročnej provízie vypočítanej z priemeru provízií získaných žalobcom od žalovaného v priebehu posledných piatich rokov. Z doručenky je zrejmé, že predmetný list bol žalovanému doručený dňa 12.01.2016.
Žalovaný v písomnej reakcii zo dňa 01.02.2016 uviedol, že žalobca má v zmysle ustanovenia článku 11 ods. 11.6 písm. d) Zmluvy nárok na odstupné vo výške šesťnásobku priemernej mesačnej odmeny vypočítanej zo získaných odmien v priebehu posledných piatich rokov trvania zmluvy. Podľa evidencie žalovaného, žalobca za posledných 5 rokov získal provízie v celkovej výške 622.228,20 EUR bez DPH, takže priemerná ročná provízia predstavuje sumu vo výške 124.445,64 EUR bez DPH (priemerná mesačná provízia - 10.370,47 EUR). Rozdiel medzi touto sumou a sumou, ktorú požadoval žalobca predstavuje vystavený dobropis (mínusové položky), ktoré je potrebné zohľadniť. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle Dodatku č. 15 k Zmluve zo dňa 31.12.2013 bola žalobcovi vyplatená kompenzácia vo výške 20.000,- EUR, a to za zrušenie prevádzky v Bánovciach nad Bebravou. Podľa článku 4 predmetného dodatku sa zmluvné strany dohodli, že o poskytnutú kompenzáciu vo výške 20.000,- EUR sa zníži suma odstupného, na ktoré vznikne žalobcovi nárok podľa bodu 11.6 Zmluvy. Zároveň zmluvné strany vyhlásili, že takto vyplatené odstupné považujú za primerané a spravodlivé vzhľadom na okolnosti zatvorenia zrušenej značkovej predajne, prínos žalobcu pre žalovaného a stratu odmeny vyplývajúcu pre obchodného zástupcu z ukončenia spolupráce.
Medzi sporovými stranami nebola dojedaná konkurenčná doložka v zmysle ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka.
Žalobca nerozporoval výšku priemernej ročnej provízie vypočítanej z priemeru provízii získaných žalobcom v priebehu posledných piatich rokov spolupráce tak, ako ju vo svojom liste uviedol žalovaný, a to vo výške 124.445,64 EUR. Žalobca tiež nerozporoval nárok žalovaného na poníženie odstupného o sumu vyplatenej kompenzácie vo výške 20.000,- EUR. Z uvedeného dôvodu sa stali tieto skutočnosti nespornými.
Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 18.02.2016 sumu vo výške 42.222,82 EUR, ktorá predstavovala sumu odstupného podľa článku 11 ods. 6 Zmluvy vo výške 62.222,82 EUR poníženú o kompenzáciu za zrušenie prevádzky v Bánovciach nad Bebravou vo výške 20.000,- EUR.
Žalovaný do spisu doložil aj ďalšie listinné dôkazy, z ktorých však súd nezistil skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej.
5. Po právnej stránke posúdil vec nasledovne:
Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v platnom znení, ďalej tiež ako „Obchodný zákonník“), zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
Podľa § 668 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môže ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou.
Podľa § 668 ods. 3 Obchodného zákonníka, dĺžka výpovednej lehoty pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy je jeden mesiac, pri výpovedi danej v priebehu druhého roka je dva mesiace a ak zmluva trvá tri a viac rokov, je výpovedná lehota tri mesiace. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na predĺžení výpovednej lehoty.
Podľa § 668 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak si zmluvné strany dohodnú dlhšie výpovedné lehoty, ako sú uvedené v odseku 3, nesmie byť lehota, ktorou je viazaný zastúpený, kratšia ako lehota, ktorú musí dodržať obchodný zástupca.
Podľa § 668 ods. 5 Obchodného zákonníka, ak z obsahu zmluvy nevyplýva niečo iné, výpovedná lehota uplynie ku koncu kalendárneho mesiaca.
Podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak a) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a b) vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>.
Podľa § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka, výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.
Podľa § 669 ods. 5 Obchodného zákonníka, právo obchodného zástupcu na odstupné podľa odseku 1 zanikne, ak do jedného roka od skončenia zmluvy neoznámi zastúpenému, že uplatňuje svoje práva.
Podľa § 672a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.
Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
Podľa článku 17 smernice ods. 2 Rady č. 86/653/EHS zo dňa 18.12.1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcej sa samostatných obchodných zástupcov (ďalej tiež ako „Smernica“), a) Obchodný zástupca má nárok na náhradu do takej miery, do akej:
- priviedol zastúpenému nových zákazníkov alebo podstatne zvýšil finančný objem obchodov s existujúcimi zákazníkmi, a pokiaľ zastúpený má aj naďalej podstatné prínosy z obchodu s týmito zákazníkmi a
- náhrada je primeraná všetkým skutočnostiam, najmä provízii za obchody, ktoré obchodný zástupca stratil. Členské štáty môžu pre tieto prípady zahrnúť uplatňovanie alebo absenciu ustanovení o obmedzení obchodu v zmysle článku 20; b) výška náhrady nesmie prekročiť čiastku rovnajúcu sa odškodneniu za jeden rok vypočítanú z priemernej ročnej odplaty obchodného zástupcu počas predchádzajúcich piatich rokov a pokiaľ dohoda trvala kratšie ako päť rokov, odškodnenie sa vypočíta ako priemer za toto obdobie; c) poskytnutie odškodného nebráni obchodnému zástupcovi žiadať náhradu škody.
Podľa článku 19 Smernice, zmluvné strany sa nesmú dohodnúť odchylne od ustanovení článkov 17 a 18 v neprospech obchodného zástupcu pred skončením platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení.
Podľa článku 1 ods. 2 Smernice, na účely tejto smernice, "obchodný zástupca" znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva "zastúpený" alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania a na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
7. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie odstupného pri ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení vo výške rovnajúcej sa priemernej ročnej provízii vypočítanej z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k úhrade odstupného vo výške rovnajúcej sa šesťnásobku priemernej mesačnej provízii vypočítanej z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov, žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na doplatenie odstupného vo výške 62.222,82 EUR. Žalovaný poukazoval na ustanovenie článku 11 ods. 6 Zmluvy, na základe ktorého uznal nárok žalobcu na zaplatenie odstupného vo výške 62.222,82 EUR a po odpočítaní dojednanej kompenzácie za zrušenie prevádzky v Bánovciach nad Bebravou vyplatil žalobcovi dňa 18.02.2016 sumu vo výške 42.222,82 EUR. Žalobca tvrdil, že predmetné ustanovenie Zmluvy je neplatné pre rozpor s článkom 19 Smernice, pre rozpor s kogentným ustanovením § 669 Obchodného zákonníka a z dôvodu, že výška odstupného vyplatená podľa predmetného ustanovenia Zmluvy nie je spravodlivá.
8. Z hľadiska posúdenia prejednávanej právnej veci považoval súd za rozhodujúce ustanovenie článku 11 ods. 6 písm. d) Zmluvy, v ktorom si zmluvné strany dojednali, že žalobca bude mať nárok na odstupné v prípade skončenia zmluvy v zmysle ustanovenia § 669 Obchodného zákonníka, ak dôjde k vzniku nároku na takéto odstupné v priebehu piateho roka a ďalších rokov trvania tejto zmluvy vo výške šesťnásobku priemernej mesačnej odmeny vypočítanej z odmien získaných žalobcom podľa tejto zmluvy v priebehu posledných piatich rokov trvania tejto zmluvy. Žalovaný v odpovedi na výzvu žalobcu na vyplatenie odstupného vyrátal výšku šesťnásobku priemernej mesačnej odmeny zo získaných odmien podľa tejto zmluvy vo výške 62.222,82 EUR, pričom žalobca tento výpočet vrátane výšky priemernej mesačnej odmeny nerozporoval. Od tejto sumy žalobca odrátal kompenzáciu za zrušenú prevádzku v Bánovciach nad Bebravou sumu vo výške 20.000,- EUR, čo žalobca v tomto konaní tiež žiadnym spôsobom nerozporoval. Z uvedeného dôvodu považoval súd výšku priemernej ročnej (resp. mesačnej) odmeny vyrátanú žalovaným v odpovedi na výzvu žalobcu, ako aj nárok žalovaného na poníženie odstupného o sumu 20.000,- EUR za nesporný. Následne žalovaný vyplatil žalobcovi odstupné vo výške 42.222,82 EUR. Vzhľadom na znenie článku 11 ods. 6 písm. d) Zmluvy, ako aj na nespornú (žalobcom nenamietanú) výšku priemernej mesačnej odmeny a nesporné (žalobcom nerozporované) poníženie odstupného o kompenzáciu vo výške 20.000,- EUR má súd za to, že žalovaný uhradil žalobcovi odstupné vo výške podľa dojednania uvedeného v článku 11 ods. 6 písm. d) Zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj s poukazom na dôvody bližšie špecifikované v nasledujúcich odsekoch tohto rozhodnutia, má súd za to, že dojednanie uvedené v ustanovení článku 11 ods. 6 písm. d) Zmluvy je platné a nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nie je dôvodný.
9. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzanú neplatnosť ustanovenia článku 11 ods. 6 Zmluvy, súd uvádza, že nevzhliadol žiadny dôvod neplatnosti predmetného dojednania. Žalobca tvrdil, že článok 11 ods. 6 Zmluvy je neplatný z dôvodu (i) rozporu s ustanovením § 669 Obchodného zákonníka, (ii) rozporu s článkom 19 Smernice a ako aj vzhľadom na to, že (iii) výška vyplateného odstupného nie je spravodlivá.
K rozporu s ustanovením § 669 Obchodného zákonníka
V zmysle ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka je ustanovenie § 669 Obchodného zákonníka kogentným ustanovením, čo znamená, že zmluvné strany sa od neho nemôžu odchýliť. Ustanovenie § 669 okrem iného upravuje zákonné podmienky, pri splnení ktorých vznikne obchodnému zástupcovi nárok na odstupné (v odseku 1) ako aj maximálnu možnú výšku odstupného (v odseku 2). Je teda nesporné, že zákon upravuje iba maximálnu možnú výšku odstupného, ale žiadnym spôsobom nevylučuje možnosť dojednať si výšku odstupného, ktorá neprekračuje zákonom stanovenú maximálnu hranicu. V tejto súvislosti súd uvádza, že v danom prípade bol medzi stranami sporu dojednaný obchodno - právny záväzkový vzťah súkromného práva, ktorého jedným zo základných princípov je
princíp zmluvnej voľnosti. Tento princíp spočíva v práve každého subjektu sa slobodne rozhodnúť, či a s kým príslušnú zmluvu uzatvorí ako aj v práve slobodne si určiť (dohodnúť) obsah tejto zmluvy, a teda umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Ak účastníci uzavrú podľa svojho rozhodnutia určitú zmluvu, platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné (v tomto konaní nebola preukázaná nevýhodnosť uvedeného dojednania). To znamená, že platí predovšetkým to, čo si zmluvné strany dohodli, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje. Súd konštatuje, že s ohľadom na uvedené skutočnosti dohoda o výške odstupného nie je v rozpore s ustanovením § 669 Obchodného zákonníka, a teda ustanovenie § 11 ods. 6 písm. d) Zmluvy nie je z tohto namietaného dôvodu neplatné.
K rozporu s článkom 19 Smernice
Súd v tejto súvislosti v prvom rade poukazuje na to, že smernica ako sekundárny normatívny akt Európskej únie vo všeobecnosti nemá priamy účinok a nie je záväzná pre jednotlivcov, iba pre jednotlivé členské štáty. Tie (t.j. členské štáty) sú povinné smernicu transponovať do svojich vnútroštátnych poriadkov tak, aby bol dosiahnutý výsledok, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva vnútroštátnym orgánom. Nakoľko sa v danom prípade jedná o spor medzi jednotlivcami, súd nemôže Smernici v danom prípade priznať priamy účinok. Preto súd musí skúmať, či Smernici možno priznať nepriamy účinok, a teda či je možné vykladať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka euro konformne. V prípade nepriameho účinku smerníc ako takých má nepriamy účinok vždy svoj rozsah a svoje medze. Nejedná sa o priamy účinok, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené smernicou. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len súd musí skúmať, či ho môže vykladať euro konformne. Povinnosť euro konformného výkladu vzniká okrem iného v prípade, ak smernica nebola správne implementovaná, pričom vnútroštátny súd nemá problém s výkladom samotnej smernice, ale skôr musí skúmať, či vôbec je možné vnútroštátne právo vykladať v súlade so smernicou (jedná sa o tzv. nápravný súladný výklad). Slovenský zákonodarca transponoval čl. 17 ods. 2, 4 a 5 Smernice do ustanovenia § 669 Obchodného zákonníka a článok 18 Smernice do ustanovenia § 669a Obchodného zákonníka. Avšak výslovné znenie článku 19 Smernice, podľa ktorého sa zmluvné strany nesmú dohodnúť odchylne od ustanovení článkov 17 a 18 v neprospech obchodného zástupcu pred skončením platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení, na ktorý sa odvoláva žalobca, nebol do nášho Obchodného zákonníka prevzatý. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v danom prípade sa nie je možné dovolávať úpravy podľa článku 19 Smernice a ani euro konformným výkladom príslušných ustanovení Obchodného zákonníka nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti ustanovenia článku 11 ods. 6 písm. d) Zmluvy. Žalobca pri svojej argumentácii poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, a to predovšetkým na rozhodnutie vo veci Honyven Informazioni Commerciali Srl proti I. De F., sp.zn. C-465/04, avšak predmetné rozhodnutie v plnom rozsahu vychádzalo z jazykového výkladu článku 19 Smernice, ktorý však do nášho právneho poriadku nebol prevzatý. Súd má tiež za to, že Smernicu nie je možné v plnom rozsahu uplatniť na daný právny vzťah, nakoľko tá sa vzťahuje na obchodné zastúpenie pri predaji a nákupe tovaru, nie služieb (bližšie pozri znenie Smernice ako aj hodnotiacu správu Európskej komisie zverejnenú na www stránke Európskej komisie), pričom nosná časť spolupráce medzi sporovými stranami predstavovala práve obchodné sprostredkovanie služieb žalovaného.
K nespravodlivosti výšky vyplateného odstupného
Žalobca po predbežnom právnom posúdení nad rámec dovtedy tvrdených argumentov uviedol, že výška vyplateného odstupného nie je spravodlivá, nakoľko sa žalobcovi dostalo nižšej sumy ako to predpokladá ustanovenie § 669 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca v priebehu celého konania vychádzal z toho, že v prípade neplatnosti článku 11 ods. 6 písm. d) Zmluvy by mal nárok na odstupné vo výške priemernej ročnej provízie, a nie len vo výške šesťnásobku priemernej mesačnej provízie. V tejto súvislosti je však potrebné konštatovať, že žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by aj súd vyhodnotil ustanovenie § 11 ods. 6 Zmluvy za neplatné, súd by musel skúmať splnenie podmienok pre vznik nároku na odstupné podľa ustanovenia § 669 Obchodného zákonníka, čo súd aj prezentoval v rámci predbežného právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal ani len splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odstupné tak ako to vyžaduje ustanovenie § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca nepreukázal minimálne skutočnosť, že žalovaný mal po skončení zmluvy podstatné výhody
vyplývajúce z obchodov so zákazníkmi získanými žalobcom. Žalobca vo svojom rozsiahlom prednese uviedol celú dlhoročnú históriu spolupráce medzi sporovými stranami, avšak žiadnym spôsobom sa nevyjadril k tomu, aké výhody vyplývajúce so získaných zákazníkov plynuli žalovanému aj po skončení zmluvy a na preukázanie týchto skutočností žalobca nenavrhol vykonanie žiadneho dokazovania. Po tom, ako súd na pojednávaní konanom dňa 08.10.2020 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení skutkových tvrdení žalobcu v zmysle podania žalobcu zo dňa 20.08.2020, žalobca poukazoval na jeho prínos pre žalovaného, v rámci čoho uviedol počty získaných zákazníkov za obdobie od 03/2001 do 11/2015 (t.j. aj za obdobie predchádzajúce rozhodnému zmluvnému vzťahu). Žalobca si však v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie odstupného zo Zmluvy zo dňa 13.06.2008, preto nie je vôbec zrejmé ani len to, koľko nových zákazníkov mal žalobca získať pre žalovaného na základe rozhodného zmluvného vzťahu založeného Zmluvou zo dňa 13.06.2008.
10. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý zo strany právneho zástupcu žalobcu, a to výsluch žalobcu, nakoľko jeho vykonanie bolo navrhnuté za účelom objasnenia okolností kontraktácie, k podrobnému opisu vyplácaných provízii ako aj jednotlivých etáp spolupráce a tiež k preukázaniu prínosu práce žalobcu pre žalovaného. Objasnenie týchto skutočností nebolo relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Navyše, žalobca mal rozsiahly prednes, v ktorom mu súd umožnil uviesť všetky skutočnosti, ktoré žalobca považoval za potrebné.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).