Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Csp-59-2020.pdf
PDF · 71.08 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/59/2020
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: U. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š. XX/XX, XXX XX W. F., o zaplatenie 160,84 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23Csp/59/2020-16 zo dňa 22.09.2020.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.09.2020 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 160,84 € s prísl. Okresný súd Žiar nad Hronom vydal dňa 22.09.2020 platobný rozkaz č.k.: 23Csp/59/2020-16, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 160,84 € spolu s úhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 € a nahradil mu trovy konania vo výške 16,50 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku alebo aby v tej istej lehote podal na tomto súde odpor.
2. Dňa 05.10.2020 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu. Dňa 07.10.2020 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu v celom rozsahu, v ktorom žalobca žiadal konanie v zmysle § 145 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) zastaviť. Svoje späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný preukázal, že nespĺňal podmienku platiteľa úhrad podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Ak vezme žalobca svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Keďže v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu žaloby, pretože jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by
bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu. Súd sa podaným odporom žalovaného proti platobnému rozkazu č.k.: 23Csp/59/2020-16 zo dňa 22.09.2020 nezaoberal, nakoľko konanie zastavil z dôvodu podaného späťvzatia žaloby.
7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ by žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca zoberie žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý by mal znášať aj trovy žalovaného.
12. Vzhľadom na to, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný nespĺňal podmienku na platiteľa úhrad podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.Z., súd dospel k záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak zastavenie konania procesne zavinil žalobca, následkom toho vznikol žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko ale trovy konania podľa obsahu súdneho spisu žalovanému žiadne nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 14. Nakoľko súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, postup podľa § 262 ods. 2 CSP sa neuplatní a súd nebude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodovať o výške trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP), ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)