Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18Cb-261-2017.pdf
PDF · 125.5 KB
No categories available
18Cb/261/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: ReMax Courier Service, spol. s r.o., so sídlom Albína Brunovského 6, 841 05 Bratislava, IČO: 35 825 456, zast. EuroLEX, s.r.o., so sídlom Hlavná 619/95, 900 31 Stupava, IČO: 31 106 021, voči žalovanému: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX M. K., o zaplatenie 5.068,17 eur, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.068,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.069,17 Eur od 31.01.2013 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 82% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 13.10.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 14.11.2017, sa domáhal zaplatenia sumy 5.548,17 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.548,17 Eur od 31.01.2012 do zaplatenia a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o spolupráci, na základe ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu činnosť vyzdvihovania a doručovania zásielok, sprostredkovanie zasielateľskej činnosti. Žalovaný bol povinný doručiť zásielky príjemcom a pri zásielkach s dobierkou bol povinný k prevzatiu finančných prostriedkov od príjemcu a túto sumu bol povinný vložiť na účet spoločnosti žalobcu v deň prebratia dobierkovej sumy alebo najneskôr nasledujúci deň do 10,30 hod. žalovaný nepoukázal dobierky na účet žalobcu, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 5.5848,17 Eur, ktorú žalobca uplatnil v trestnom konaní.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.12.2018 s tým, že uplatnená výška sa nezhoduje so skutočnou škodou a za tým účelom vyzval aj žalobcu na stretnutie. Je ochotný vec riešiť. Uviedol, že súdu dopošle výšku sumy, ktorú dlhuje. Vraj hneď, ako mu bol uložený trest, bol ochotný postupne splácať dlh, ktorý aj postupne splácal cca vo výške 400 Eur. Požiadal vraj o splátkový kalendár, ale žalobca sa k tomu nevyjadril. Vraj žalobca zahrnul do žalovanej istiny aj sumy, s ktorými žalovaný neprišiel do kontaktu. Taktiež poukázal na osobný bankrot v 11/2017.
3. Žalobca sa podaním zo dňa 06.02.2019 vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedol, že so žalovaným opakovane preberali dlžnú sumu, ktorú sám žalovaný potvrdil vo svojom maile zo dňa 08.01.2016. Dlžnú sumu dokladuje zostavami zásielok, za ktoré žalobca neobdržal od žalovaného dobierkové sumy, pričom táto suma bola preukázaná aj v trestnom konaní. Žalobca potvrdil, že žalovaný splatil svoj dlh sumou 480,- Eur v termíne od 08.02.2015 do 09.12.2015, v dôsledku čoho zobral žalobu v časti sumy 480,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 480,- Eur od 31.01.2013
späť, čo upresnil aj podaním zo dňa 30.10.2019 spolu s opravou chyby v písaní a v počítaní pri uvedení zostávajúcej dlžnej sumy po čiastočnom späťvzatí.
4. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu pred pojednávaním, a to vzatie žaloby v časti späť, súd konanie o zaplatenie sumy 480,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 480,- Eur od 31.01.2013, zastavil, a to rozhodnutím zo dňa 31.10.2019.
5. Súd dňa 31.10.2019 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Rozsudok bol napadnutý odvolaním, na základe čoho Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu v časti, v ktorej zaviazal žalovaného na zaplatenie, zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní okresný súd bude skúmať, či sú splnené procesné podmienky konania k tomu, aby mohol pokračovať v predmetnej sporovej veci a to aj s poukazom na oddlženie samotného žalovaného. Zároveň odvolací súd poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, podľa ktorých zrušením konkurzu nedošlo aj k zrušeniu oddlženia. Dlžník, ktorý sa vyhlásením konkurzu oddlžil, prestáva byť dlžníkom a všetky konania musia byť voči nemu z dôvodu oddlženia ex offo zastavené. Zrušenie konkurzu na neho tak ostáva bez vplyvu na postup podľa § 167e ods. 1 ZoKR a súdy aj po zrušení konkurzu musia konania voči oddlženému dlžníkovi ex offo zastaviť. Zároveň odvolací súd uviedol, e pokiaľ súd dospeje opäť k rovnakým záverom ako v napadnutom rozsudku, tak treba dostatočne skutkovo a právne vykvalifikovať tieto závery.
6. Po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas, a na ktorých vykonal dokazovanie v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Súd mal zistené, že Okresný súd Žilina vydal dňa 23.09.2013 Trestný rozkaz, sp.zn. 35T/161/2013, ktorým bol žalovaný uznaný vinným, nakoľko na základe podpísanej zmluvy o spolupráci zo dňa 19.09.2011 ako živnostník pracujúci pre spoločnosť žalobcu, bol ako vedúci strediska v D., A. XXX, oprávnený k vyberaniu hotovosti za vybrané dobierky od kuriérov pre oblasť Žiliny a tieto bol povinný vložiť na účet spoločnosti najneskoršie do 10,30 hod. nasledujúceho dňa odo dňa vybrania hotovosti, pričom časť platieb vo výške 5.548,17 Eur, ktoré vybral od kuriérov začiatkom mesiaca január 2013, na účet spoločnosti neposlal a túto si ponechal pre vlastnú potrebu, čím sa dopustil prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1, 2 písm.a) Trestného zákona. Zároveň žalovanému ako obvinenému bola uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 5.548,17 Eur poškodenému T. K.. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť do viny a trestu dňa 21.11.2014. Proti Trestnému rozkazu podal T. K. odpor, nakoľko poškodený je žalobca a on bol iba zástupcom žalobcu, teda bola nesprávne uvedená osoba poškodeného. K odporu sa z totožných dôvodov pripojil aj žalobca. Na základe toho súd uznesením zo dňa 24.11.2016 odkázal žalobcu a T. K. vo veci náhrady škody na civilný proces. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2016.
8. Z uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 24.11.2016, č.k. 35T/161/2013 nepochybne vyplýva, že z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že žalobca udelil dňa 11.07.2013 splnomocnenie pre T. K., aby ho zastupoval v konaniach pred orgánmi činnými v trestnom konaní ohľadom výšky náhrady škody. T. K. bol tak splnomocnený k všetkým nevyhnutným úkonom, ktoré súviseli so zastupovaním žalobcu pred orgánmi činnými v trestnom konaní ohľadom výšky náhrady škody. Splnomocnenie bolo udelené na dobu určitú a jeho platnosť a účinnosť končila dňom 31.12.2013. (l.č.7 obsahu spisu)
9. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie Zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným, ako ani Trestný rozkaz spolu s uznesením zo dňa 24.11.2016. Sporná bola výška žalovanej istiny.
10. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný pracoval u žalobcu ako kuriér a zároveň ako vedúci strediska na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 19.09.2011 a 1.10.2011 a ako vedúci strediska bol zodpovedný okrem iného aj za výber hotovosti (dobierok) od kuriérov a ich následné vloženie na účet spoločnosti žalobcu. Uvedená povinnosť bola stanovená v čl. III., bod 8 Zmluvy o spolupráci z 19.09.2011, podľa ktorej je obstarávateľ (t.j. žalovaný) povinný zabezpečiť včasné vloženie vybratých dobierok/hotovostí a prepravného od príjemcov zásielok, ktoré kuriéri konajúci v mene obstarávateľa každý deň vyberú. (l.č. 32, 35)
11. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
12. Súd posúdil, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah riadiaci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom nejde o spotrebiteľský vzťah.
13. Žalobca trval na tom, že žalovaný v januári 20113 vybral dobierky (hotovosť) od kuriérov, ale uvedené peňažné prostriedky nevložil na účet žalobcu.
14. Žalovaný v liste zo dňa 08.01.2013 adresovaný T. K. uviedol, že sa priznáva, že nevložil na účet sumu 11.650,75 Eur (zo 04.01.2013 sumu 6.079,91 Eur a zo dňa 07.01.2013 sumu 5.570,84 Eur ), vráti 1.000,- Eur a následne 5.500,- Eur a zvyšný dlh 5.150,75 Eur vráti do konca 01/2013. (l.č. 43)
15. Žalobca uviedol, že hodnota hotovosti, ktorú v období od 31.12.2012 do 07.01.2013 žalovaný prevzal a nevložil na účet, bola 11.045,- Eur. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúry za poskytnuté služby vo výške 5.224,41 Eur a 252,66 Eur, ktoré žalobca so svojou pohľadávkou započítal, čo žalovaný nenamietal. Žalovaný však zvyšnú sumu napriek svojmu priznaniu a sľubu, že do konca 01/2013 to zaplatí, neuhradil, a to ani po viacerých výzvach zo strany žalobcu.
16. Žalobca predložil tzv. zostavy zásielok, ktoré žalovaný doručoval a popritom vyberal hotovosť, teda dobierku od 31.12.2012 do 07.01.2013 a nevložil na účet žalobcu. (l.č. 48-61)
17. Žalovaný namietal obdobie, za ktoré nemal vrátiť dlžnú sumu s tým, že dlhuje sumu za obdobie od 04.01.2013 do 07.01.2013.
18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný nehodnoverným spôsobom preukazoval obdobie, za ktoré nevložil hotovosť a z toho dôvodu mala byť iná nevložená výška. Okresný súd Žilina predsa dňa 23.09.2013 vydal Trestný rozkaz vo veci 35T/161/2013 na základe podanej obžaloby po vykonanom policajnom vyšetrovaní a posúdil, že žalovaný je vinný, že časť platieb vo výške 5.548,17 Eur, ktoré vybral od kuriérov začiatkom mesiaca január 2013, na účet spoločnosti neposlal a túto si ponechal pre vlastnú potrebu, čím sa dopustil prečinu sprenevery. Voči Trestnému rozkazu nebol podaný odpor, a to ani zo strany žalovaného, čo možno posúdiť, že žalovaný súhlasil so skutkom v celom rozsahu, teda aj s výškou škody, ako aj obdobím. Pokiaľ žalovaný namietal sumu a tvrdil, že musí byť iná dlžná suma, keďže nie od 31.12. ale až od 04.01.2013 nevložil hotovosť, toto ničím hodnoverným nepreukázal. Ním predložené listiny nevyvracajú tvrdenia žalobcu a nepreukazujú tvrdenia žalovaného.
19. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky žalovanej istiny. Súd si osvojil skutkový stav vyplývajúci z Trestného rozkazu, voči ktorému žalovaný nepodal žiadny opravný prostriedok, teda dá sa predpokladať, že s nim súhlasil. Dokonca pôvodne v trestnom rozkaze bol žalovaný zaviazaný nahradiť škodu vo výške 5.548,17 Eur, teda v rovnakej výške, ako žalobca si uplatnil v tomto konaní. Až následne uznesením zo dňa 24.11.2016 bol poškodený odkázaný na civilný proces, a to len z dôvodu pripojenia sa ďalšieho poškodeného, ktorého zastupoval subjekt nesprávne označený v trestnom konaní ako poškodený.
20. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal výšku škody, ktorú považoval za správnu a ani nenamietal Trestný rozkaz, či uznesenie zo dňa 24.11.2016 v tom trestnom konaní, súd si osvojil zistené závery Okresného súdu Žilina v konaní 35T/161/2013, ktoré sú zhodné s nárokom a tvrdením žalobcu.
21. Súd v zmysle intencií odvolacieho súdu sa opätovne zaoberal splnením procesných podmienok s poukazom na oddlženie samotného žalovaného.
22. Pokiaľ žalovaný poukazoval na oddlženie, súd mal preukázané, že dňa 17.07.2017 bolo v Obchodnom vestníku XXX/XXXX zverejnené vyhlásenie konkurzu, bol ustanovený správca a bolo vyhlásené oddlženie dlžníka. Následne konkurz na majetok žalovaného bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a oznámením v Obchodnom vestníku XXX/XXXX dňa 02.11.2017 sa konkurz zrušuje. (l.č. 76) Uvedené však nemá vplyv na toto konanie.
23. Podľa § 166c ods.1 písm.d) ZK oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.
24. Je nepochybné, že žalovaný sa dopustil prečinu sprenevery, v dôsledku čoho žalobca si uplatnil daný nárok v tomto konaní. Prečin sprenevery je úmyselné konanie. Teda žalovaný úmyselným konaním spôsobil žalobcovi škodu. V zmysle § 166c ods.1 písm.d) ZKR je taká pohľadávka žalobcu nedotknutá, preto zrušenie konkurzu, či oddlženie nemá vplyv pre toto konanie. Súd preto nezastavil konanie, nakoľko nebol dôvod vzhľadom na citované zákonné ustanovenie, keďže ide o nedotknutú pohľadávku.
25. Súdu bola predložená mailová komunikácia medzi žalovaným a žalobcom, resp. R.K.. Z mailu zo dňa 19.06.2013 vyplýva, že žalovaný kontaktoval R.K. ohľadom dohody o splácaní dlžnej sumy, ktorú mal splatiť do konca 01/2013. Na základe toho R.K. zaslal žalovanému rozpis dlho voči žalobcovi v celkovej výške 6.516,94 Eur /dobierky 5.548,17 Eur, mobil 199,61 Eur, skener 42,- Eur, škoda 69,99 Eur a 657,17 Eur/. Žalovaný mailom zo dňa 19.06.2013 zaslal mail R.K., že pohľadávky sa nezhodujú s výslednou sumou, o ktorej hovorili v januári 2013, keďže je uvedená aj nejaká škoda. Z mailu zo dňa 06.08.2013 vyplýva, že R.K. oznámil žalovanému tabuľku dlhu s tým, že viackrát ho kontaktoval, a to aj cez manželku a žiada uhradiť sumu minimálne za dobierky. Dňa 24.02.2015 manželka žalovaného zaslala mail, v ktorom uvádza, že splácajú dlžnú sumu po 10,- Eur z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie a chcú to splatiť, lebo nechcú byť dlžníkmi. Súd poznamenáva, že v tomto maile už sa nenamieta dlžná suma. (l.č. 116-119)
26. Z predložených výpisov z účtu súd mal zistené, že žalovaný hradil dlžnú sumu žalobcovi v splátkach, a to 18.04.2015 v sume 200,- Eur a po 10,- Eur dňa 17.02.2015, 16.03.2015, 17.04.2015 , 18.05.2015, 17.06.2015, 17.07.2015. 17.09.2015, 30.10.2015, 07.12.2015. (l.č. 120-129) Žalovaný uviedol, že bola splatená istina v časti 480,- Eur, čo potvrdil aj žalobca a v tej časti zobral žalobu späť, pričom úroky z dôvodu zjednodušenia požadoval už len zo zostávajúcej dlžnej istiny. Poukázal však na to, že žalovaný splatil časť len v roku 2015, následne už nič nesplatil.
27. Žalovaný sa na nariadené pojednávania nedostavil bez uvedenia dôvodu, avšak bývalý zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 31.10.2019 uviedol, že žalovaný nesúhlasí s nárokom žalobcu, nakoľko má za to, že žalovaný nevrátil sumy za dobierky od 04.01.2013 do 07.01.2013 a nie tak, ako tvrdí žalobca od 31.01.2012 do 07.01.2013 a vraj aj v mailovej korešpondencii žalovaný namietal výšku istiny. Zároveň uviedla, že žalovaný jej oznámil, že pri výkone kuriéra by mal mať uzavretú aj poistnú zmluvu, ktorú chce zabezpečiť, lebo spomenul si na to až tesne pred pojednávaním a teda žiadal odročiť pojednávanie, aby kontaktoval poisťovňu. Zároveň zástupkyňa žalovaného žiadala, aby žalobca zabezpečil tzv. driver listy na preukázanie doručovaných zásielok žalovaným.
28. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že konanie bolo začaté podaním žaloby dňa 14.11.2017. Žalovaný bol vyzývaný na vyjadrenie sa, pričom hoci sa k veci vyjadroval, nikdy nespomenul žiadnu poistnú zmluvu. Ani nebola označená žiadna poisťovňa, s ktorou mala byť uzavretá poistná zmluva. Súd má za to, že žalovaný mal dostatok času na zabezpečenie nejakého dôkazu, a to s poukazom na § 153 CSP. Súd zároveň poznamenáva, že žiadnu takú listinu nepredložil ani v odvolacom konaní, ako ani následne v ďalšom konaní.
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
30. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd neprihliadal na návrhy bývalej zástupkyne žalovaného, nakoľko pokiaľ by žalovaný pristupoval riadne, tak by mal požadované listiny pripravené na nariadené pojednávanie. A nepredložil ich ani dodatočne. Žalovaný do nariadeného pojednávania
neuviedol žiadny taký dôkaz, ani žiadny taký neoznačil, ani nepredložil. Je zarážajúce, že hoci žalovaný mal vedomosť o danom spore, a to dokonca niekoľko rokov pred podaním žaloby, nikdy a nikde nepoukazoval na poistnú zmluvu a zároveň nikde nepoukazoval na nejaké driver listy.
31. Súd poukazuje na to, že žalovaný namietal iba výšku žalovanej istiny, spochybňoval zoznam zásielok, nakoľko vraj nie všetky boli ním doručované. Z ničoho však jeho tvrdenie nevyplýva. Pokiaľ chcel svoje tvrdenie preukázať nejakými driver listami, toto navrhol až na nariadenom pojednávaní dňa 31.10.2019, hoci dlhuje žalobcovi od 01/2013, čo nepoprel. Súd zároveň aplikoval § 153 CSP. Pokiaľ namietal výšku a teda zoznam skutočne doručených zásielok, počas celého konania až do pojednávania neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť na preukázanie jeho tvrdení. Neuviedol, v akej výške považuje nárok žalobcu za oprávnený. Súd však poukazuje na mailovú korešpondenciu, v ktorej žalovaný nenamieta nič konkrétne, dokonca uviedol, že suma je iná než sa dohodli v 01/2013. Súd poukazuje, že v tabuľke pohľadávok je zahrnutá aj škoda, mobil,..., avšak v tomto konaní si žalobca uplatňuje iba za neodovzdanú hotovosť. Dokonca žalovaný vo svojom liste z 01/2013 potvrdil, že neodovzdal danú hotovosť, z ktorej žalobca si po započítaní uplatňuje zvyšnú časť v tomto konaní.
32. Žalobca riadne preukázal výšku zásielok, ktoré žalovaný neodovzdal. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nejde o všetky jeho zásielky a mal by platiť menšiu sumu, toto ničím nepreukázal, dokonca ani neuviedol žiadnu výšku. Iba namietal správnosť výšky žalovanej istiny. Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že žalovaná istina bola predmetom aj trestného konania, v rámci ktorého bol vydaný trestný rozkaz s tým, že žalovaný sa dopustil prečinu sprenevery, keď neodovzdal žalobcovi sumu 5.548,17 Eur a túto výšku nikto nespochybňoval, ani nenamietal. Táto výška bola v rámci trestného konania nesporná, preto súd pôvodne zaviazal žalovaného na zaplatenie danej sumy, ale keďže došlo k pochybeniu uvedenia poškodeného, súd následne uznesením odkázal poškodených na civilný proces, avšak samotná škoda, ako ani výška, sporné neboli. Pokiaľ aj na pojednávaní žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhoval nejaké dôkazy, súd s poukazom na § 153 CSP neprihliadal na to. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že žalovaný mal dostatočný časový priestor na svoje vyjadrenia a návrhy, pričom k veci sa pred pojednávaním aj vyjadroval, avšak žiadny taký návrh nevzniesol a dokonca prvé pojednávanie bolo odročené na návrh žalovaného, resp. jeho zástupcu, teda žalovaný mohol byť minimálne pripravený už na to predchádzajúce pojednávanie. Napriek tomu do pojednávania konaného dňa 31.10.2019 nič nenavrhol.
33. Je nesporné, že žalovaný splácal dlžnú istinu v roku 2015 a následne bezdôvodne prestal splácať, hoci žalobca mu oznámil, že aby splatil aspoň za tie dobierky. Pokiaľ žalovaný namietal výšku žalovanej istiny, žiadne svoje tvrdenie relevantným spôsobom neodôvodnil a nepreukázal. Nestačí iba tvrdiť, že suma by mala byť iná. Keďže žalovaný tvrdí inú výšku, než aká vyplýva z predložených listín, bol povinný to preukázať. Avšak žalovaný nielen nepreukázal inú výšku, ale ani neuviedol, aká by podľa neho mala byť správna výška. Pokiaľ predsa namieta správnosť výšky, mal by vedieť uviesť konkrétnu výšku, ktorá je správna podľa jeho názoru, nakoľko nepoprel, že finančné prostriedky neodovzdal žalobcovi. Dokonca žalovaný v liste z 01/2013 oznámil žalobcovi, že sa priznáva, že neodovzdal peniaze za dobierky, a to vo výške 11.650,75 Eur.
34. Súd poukazuje aj na to, že v trestnom konaní bola aj zo strany súdu ustálená výška škody 5.548,17 Eur a túto výšku žalovaný nenamietal. Do civilného procesu sa daná náhrada dostala len kvôli tomu, že v trestnom rozkaze bol nesprávne označený poškodený, keďže bol označený zástupca poškodeného a nie samotný poškodený. Keby to nebolo namietané, žalovaný by bol v rámci trestného rozkazu povinný zaplatiť danú škodu. Teda je nepochybné, že žalovaný výšku škody nenamietal v trestnom konaní, preto je nelogické jeho namietanie tomto konaní. Následne začal splácať. Vo svojej mailovej korešpondencii namietal v podstate iba náhradu škody, za mobil. Ale samotnú sumu za neodovzdané dobierky nenamietal.
35. Žalovaný vo svojom písomnom podaní oznámil súdu, že dodatočne dopošle výšku sumy, ktorú dlhuje. Žalovaný však nič o výške škody neoznámil, nepreukázal, neuviedol žiadnu konkrétnu výšku. Na rozdiel od neho žalobca predložil listiny, z ktorých vyplýva žalovaná istina, ako aj podania žalovaného, ktorý výšku za dobierky nenamietal. Žalovaný uviedol, že vraj hneď, ako mu bol uložený trest, bol ochotný postupne splácať dlh. Bolo však zistené, že žalovaný spreneveril finančné prostriedky v 01/2013, ale splácal dlžnú sumu až v roku 2015, aj to iba čiastočne.
36. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
37. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
38. Podľa § 262 ods.8 a 9 Obchodného zákonníka (8) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú sa nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
40. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
41. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
42. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a to v spojitosti s čl. 11 ods.4 CSP a s čl. 15 CSP a dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu tak, ako bolo vyššie uvedené, nakoľko prevzaté finančné prostriedky z dobierok neodovzdal žalobcovi, hoci bol na to povinný, a to vo výške 5.548,17 Eur. Žalovaný do začatia pojednávania uhradil 480,- Eur v splátkach, čo nebolo medzi stranami sporné. Súd osobitne nedokazoval vykonanie platieb zo strany žalovaného, nakoľko to nebolo rozporované a preto súd to považoval za nesporné podľa § 151 ods.1 CSP. Hoci žalovaný namietal správnosť výšky žalovanej istiny, svoje tvrdenia ničím nepreukázal, z ničoho nevyplývajú, pričom žalovaná istina bola nesporná aj v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 35T/161/2013 a v tom konaní nebola rozporovaná. Preto námietky voči výške istiny zo strany žalovaného súd posúdil len ako účelové a špekulatívne s cieľom vyhnúť sa plneniu. Pokiaľ žalovaný mal za to, že v žalovanej istine sú aj dobierky, ktoré nepatria do ním vybratých dobierok, ničím to nepreukázal, namietal to až so značným časovým odstupom a jeho námietky s poukazom na vykonané dokazovanie a zistené skutočnosti sú nielen nepreukázané, ale javia sa aj ako nehodnoverné. Žalovaný v rámci trestného konania nenamietal danú skutočnosť, čo vyplýva aj z toho, že voči trestnému rozkazu bol podaný odpor iba zo strany poškodeného vzhľadom na zámenu označenia poškodeného s jeho zástupcom.
43. Súd zároveň opätovne zdôrazňuje, že zrušenie konkurzu a oddlženie dlžníka - žalovaného, nemá vplyv na toto konanie a nie je to dôvod ani na zastavenie konania, nakoľko v danom prípade ide o nedotknutú pohľadávku žalobcu v zmysle § 166c ods.1 písm.d) ZKR, nakoľko k vzniku pohľadávky došlo úmyselným konaním žalovaného, čo nepochybne vyplýva z Trestného rozkazu, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z prečinu sprenevery, ktorý je úmyselným konaním.
44. S poukazom na uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie, po čiastočnom späťvzatí, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím dňa 31.10.2019, súd žalobe o zaplatenie sumy 5.068,17 eur vyhovel.
45. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.068,17 Eur od 31.01.2013 do zaplatenia.
46. Podľa § 369 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
47. Podľa § 1 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
48. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neodovzdal finančné prostriedky vybraté v mesiaci 01/2013, hoci podľa čl.III, bod 8 Zmluvy o spolupráci bol povinný vložiť na účet žalobcu vybrané hotovostné prostriedky najneskôr do 10.30 hod nasledujúceho dňa odo dňa vybrania hotovosti, pričom išlo o výbery do 07.01.2013, dostal sa do omeškania nasledujúci deň po danej povinnosti. Žalobca si však zjednodušeným spôsobom uplatnil úroky z omeškania zo všetkých neodovzdaných prostriedkov za obdobie do 07.01.2013 až od 31.01.2013, hoci mal nárok na úroky z omeškania aj spred týmto dátumom. Keďže žalobca si uplatnil takto úroky z omeškania, nebolo potrebné skúmať, do kedy bol žalovaný povinný odovzdať jednotlivé prostriedky z dobierok, keďže bolo nesporné, že išlo o dobierky do 07.01.2013. Zároveň žalobca mal nárok na úroky z omeškania z jednotlivých súm a od nasledujúceho dňa po uplynutí povinnosti, t.j. po splatnosti až do jednotlivých splácaní splátkami, žalobca následne po čiastočnom späťvzatí požadoval úroky z omeškania už len zo zostávajúcej dlžnej sumy, hoci mal nárok na úroky do jednotlivých splatení. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, súd ich považoval za primerané bez osobitného dokazovania s poukazom na ustanovenia CSP. S poukazom na uvedené skutočnosti súd priznal úroky z omeškania tak, ako si uplatnil žalobca, hoci mal nárok na úroky z vyššej sumy a aj za obdobie pred 31.01.2013.
49. Podľa § 232 ods.2, 3 a 4 CSP (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia
50. Žalovaný pred prvotným rozhodnutím navrhoval priznať plnenie v splátkach. Žalobca nesúhlasil so splátkami, a to ani s navrhovanými splátkami po 10,- Eur. Žalovaný požadoval splátky aj v mailovej korešpondencii od žalobcu, avšak nebol žiadny splátkový kalendár dohodnutý. Napriek tomu žalovaný začal splácať v splátkach.
51. Bývalý zástupca žalovaného (pred vyhlásením rozhodnutia, ktoré bolo následne odvolacím súdom zrušené) navrhoval zaviazať žalovaného v splátkach s poukazom na jeho finančnú situáciu, 4 maloleté deti, nezamestnanosť. Súdu však nebola žiadna z daných tvrdení preukázaná. Nebolo preukázané, že žalovaný je nezamestnaný, ani jeho príjem. Počet maloletých detí tiež nebol preukázaný, pričom počet detí nevyvoláva automaticky dôvod na povolenie splátok. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil bez uvedenia dôvodu, hoci podľa zástupcu by mal byť nezamestnaný, takže žiadne pracovné, či rodinné dôvody neúčasti neboli dané. Zároveň žalovaný má zvoleného právneho zástupcu, ktorý nebol ustanovený Centrom právnej pomoci. Teda súd má za to, že pokiaľ žalovaný si dokázal zvoliť advokáta ako právneho zástupcu pre toto konanie, nie je až v takej zlej finančnej situácii a právna zástupkyňa na to neuviedla žiadnu skutočnosť. Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný dlhuje žalobcovi danú sumu už od 01/2013, avšak do 31.10.2019 splatil iba 480,- Eur. Teda 7 rokov dlhuje žalobcovi. Napriek tomu nespláca istinu, avšak vypisuje žalobcovi, ako chce splatiť,... Teda aj tieto tvrdenia žalovaného považuje
súd za účelové a špekulatívne a zavádzajúce. Súd poznamenáva, že následne žalovaný neuvádzal, že požaduje splátky a pod.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
54. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
56. Pri rozhodovaní o trovách konania bolo nutné prihliadať na výsledok celého konania, teda aj na rozhodnutie o zastavení v časti zo dňa 31.10.2019 a na toto rozhodnutie, ktorým súd žalobe vo zvyšnej časti vyhovel. Čo sa týka zastavenej časti, súd posúdil, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, nakoľko žalobu zobral v časti späť z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej istiny pred podaním žaloby. Vo zvyšnej časti žalobca bol žalobca úspešný. Pri analogickej aplikácii vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojitosti s čl.4 CSP, súd posúdil pomer úspechu a neúspechu tak, že dospel k záveru, že úspech žalobcu je 91% (vzhľadom na zavinené zastavenie konania o žalobe v rozsahu 480,- Eur) a úspech žalovaného je 9%, teda čistý úspech žalobcu je 82% (91-9). Z toho dôvodu súd priznal v zmysle § 255 CSP žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82%.
57. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol o žalobnom návrhu tak, ako bolo uvedené, pričom vykonané dokazovanie považoval za postačujúce pre rozhodnutie vo veci samej a v rámci odôvodnenia súd sa v súlade s CSP vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami, pričom prihliadal na § 153 CSP a v zmysle intencií odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).