Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-234-2005.pdf
PDF · 95.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/234/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Dagmar Soliarová, v právnej veci žalobkyne: V. C., G.. XX.XX.XXXX, K. O., Š. XXX/XX, proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o náhradu škody na zdraví s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 179,25 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2005 domáhala zaplatenia sumy 54 000,- Sk (1 792,47 eur) z titulu bolestného.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.11.2003 bola účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej utrpela otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú ranu hlavy a povrchovú ranu pravého kolena. Motorové vozidlo vodiča B. E., ktorý zavinil dopravnú nehodu, bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Rozsah náhrady za bolesť je daný posudkom o stanovení bolestného zo dňa 06.10.2004, ktorý žalobkyňa žalovanému doručila dňa 08.10.2004. Bodové ohodnotenie bolesti je stanovené na 90 bodov. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška“) je výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia určená čiastkou 60,- Sk za jeden bod. Poukázala na ust. 7 ods. 3 vyhlášky, v zmysle ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť. Vzhľadom na uvedené navrhla zvýšiť odškodnenie za bolesť o 10 násobok základného bodového ohodnotenia.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.01.2006 uviedol, že v danom momente nie je jednoznačne preukázané, kto je skutočným vinníkom dopravnej nehody, a teda kto je zodpovedným za škodu. Trestné konanie, ktoré má zásadný význam pre rozhodnutie, nebolo právoplatne ukončené. Je teda otázne, prevádzkou ktorého motorového vozidla bola škoda spôsobená a z poistenia zodpovednosti ktorého motorového vozidla majú byť hradené škody spôsobené účastníkom predmetnej dopravnej nehody. Žaloba tak bola predčasne uplatnená. K 10 násobnému zvýšeniu bodového ohodnotenia uviedol, že sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalobkyňa predkladá svoj subjektívny názor, že išlo
o osobitné mučivé stavy. Uvedené tvrdenie je založené výlučne na subjektívnom vneme a pocite žalobkyne.
4. Súd uznesením č. k. 9C/234/2005-32 zo dňa 24.10.2007 prerušil konanie do právoplatného ukončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6T/123/2004.
5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žiada základné bolestné v sume 5 400,- Sk (179,25 eur). Nemá k dispozícii žiadnu zdravotnú dokumentáciu, snažila sa získať zdravotnú dokumentáciu cez archív nemocnice, kde sa to už nepodarilo. Pravdepodobne sú po tak dlhom čase lekárske správy skartované. Na poslednom pojednávaní žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a žiadala tejto vyhovieť. Uplatnila si bolestné tak ako bolo vyčíslené v rámci znaleckého posudku na sumu 179,25 eur. Pokiaľ sa týka predmetnej dopravnej nehody poukázala na priebeh tejto dopravnej nehody tak ako bol popísaný v trestnom konaní ako aj k vyjadreniam znalca a taktiež ku príčinám dopravnej nehody. Uplatnila si trovy konania.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrení. Ďalej uviedol, že má za to, že žalobkyňa nepreukázala výšku svojho nároku. Taktiež na poslednom pojednávaní zotrval na argumentácii, ktorú uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 03.06.2019 a ktorá sa týkala vyhotovenia lekárskeho posudku ako aj preukázania viny kto zapríčinil dopravnú nehodu. Žalovaný má zato, že nebolo preukázané, kto je vinníkom dopravnej nehody, nebol ustálený skutkový stav kto zodpovedá za nehodu a teda nárok žalobcu je nedôvodný a nepreukázaný. Preto žiadajú žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, posudkom o bolestnom, vyjadrením žalovaného zo dňa 12.01.2006, návrhom na dokazovanie zo dňa 26.01.2006, uznesením o prerušení konania zo dňa 24.10.2007, trestným spisom pod sp. zn. 6T/123/2004 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
8. Uznesením Okresného súdu v Poprade pod sp. zn. 6T/123/2004-547 zo dňa 04.08.2017 bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaného B. E., nakoľko obžalovaný zomrel. Menovaný bol stíhaný pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že dňa 29.11.2003 o 14.30 hod. viedol dodávkové motorové vozidlo Fiat Ducato 2,3 JTD evidenčné číslo C. po ceste 1/18 od Svitu smerom na Poprad kde v križovatke s cestou číslo III/018152 vedúcou k obchodnému centru TESCO a do obce Spišská Teplica v dôsledku nerešpektovania svetelného signalizačného zariadenia, ktorým prednosť v jazde bola v križovatke riadená, nezastavil na hranici križovatky pred svetelným signalizačným zariadením, ale s vozidlom plynule pokračoval v jazde cez križovatku, pričom prednou časťou vozidla narazil do prednej pravej bočnej časti osobného motorového vozidla značky VAZ 2103 evidenčné číslo O. XX-XX odbočujúceho vľavo smerom na Spišskú Teplicu. Vodič tohto vozidla B. Š. pri nehode utrpel sériové zlomeniny prvého až siedmeho rebra vpravo, pomliaždenie stredného a dolného laloka pravých pľúc, krvácanie a vniknutie vzduchu do pravej pohrudnicovej dutiny, opuch mozgu s následným zápalom pľúc a zlyhaním chronicky chorobne poškodeného srdca, dýchacej činnosti a činnosti obličiek, ktorým dňa 10.12.2003 podľahol. Jeho spolujazdkyňa Q. Š.N. utrpela polytraumu s úrazovým šokom, vykĺbenie pravého bedrového kĺbu so zlomeninou hlavice stehennej kosti a odlomením zadnej hrany kĺbovej jamky bedrového kĺbu, zlomeninu panvy, zlomeninu vonkajšieho a vnútorného členka ľavej dolnej končatiny, roztrhnutie vnútorného bočného väzu pravého kolena, poúrazové ochrnutie ihlicového nervu pravej dolnej končatiny, otvorenú zlomeninu základného článku palca a záprstných kostí ľavej ruky a ďalšie zranenia s liečením v trvaní šesť až osem mesiacov. Spolujazdkyňa V. C. utrpela otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice a ďalšie zranenia s liečením v trvaní päť až šesť týždňov, čím mal vodič B. E. z nedbanlivosti spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a smrť.
9. Z vykonaného dokazovania v trestnom konaní vyplýva, že súd pribral do konania znalca z odboru dopravy. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z dvoch verzií príčin dopravnej nehody, ktoré bližšie rozobral. Vychádzal z úvah o intervale svetiel na križovatke, teda intervalom medzi zhasnutím zeleného svetla pre vozidlo VAZ a intervalom pre zapnutie svetla pre vozidlo Fiat, ktorý je šesť sekúnd, pričom k stretu vozidiel došlo v čase kratšom ako je šesť sekúnd keď vozidlo prechádzalo hranicou križovatky skoro rýchlosťou 60 km/hod. a vozidlo VAZ sa pohybovalo rýchlosťou do 30 km/hod. Takto zistené údaje pri vypracovaní znaleckého posudku ho viedli ku konštatovaniu o prijateľnosti verzie v tom smere, že vozidlo Fiat prešlo hranicu križovatky na červenú. Zároveň však znalec zdôraznil, že pre
nedostatok objektívnych údajov tieto skutočnosti sa z technického hľadiska exaktne nedajú preukázať. Znalec v posudku zároveň konštatoval, že pokiaľ vodič vozidla VAZ vchádzal do križovatky na zelený signál, resp. v okamihu kedy prechádzal čiaru hranice križovatky sa rozsvietil oranžový signál, pričom do miesta stretu sa pohyboval konštantnou rýchlosťou 28,1 až 29,9 km/hod. pri intervale prepínania svetiel 6,0 sekúnd vodič Fiatu mal do zasvietenia zeleného signálu ešte minimálne 1,9 až 2,9 sekundy, t. j. mohol vojsť do križovatky na oranžový signál, ktorý nasledoval po červenom signáli. Na tejto situácii nič nemení ani doplnenie znaleckého dokazovania z odboru dopravy zamerané na objasnenie techník jazdy vodiča Fiatu pred vjazdom do križovatky a prijateľnosť jeho tvrdení. Znalec za technicky prijateľnejšiu verziu označil verziu o prejdení vozidla vedeného vodičom vozidla Fiat na červený signál.
10. Zo svedeckej výpovede vedenej v konaní 6T/123/2004 Doc. Ing. Petra Freša, CSc., ktorý bol projektantom a realizátorom stavby svetelnej signalizácie vyplýva, že situácia, aby došlo k súčasnému svitu dvoch zelených signálov na dvoch kolíznych skupinách je vylúčená. V takomto prípade by došlo k vypnutiu zariadenia.
11. Z priebehu dopravnej nehody vyplýva, že je potrebné upriamiť pozornosť na vozidlo stojace pred križovatkou zo smeru jazdy vodiča vozidla Fiat. Stojaca poloha druhého vozidla pred križovatkou svedčí o tom, že vodičovi tohto vozidla prejazd cez križovatku neumožňovala svetelná signalizácia. Vedľa stojace vozidlo čakalo na zelený signál umožňujúci prejazd cez križovatku a preto je zrejmé, že vodič vozidla Fiat nemohol prejsť cez križovatku na zelený signál. Tým, že pred križovatkou s vozidlom nezastavil, ale križovatku prechádzal v rozpore so svetelnou signalizáciou, porušil pravidlá cestnej premávky a minimálne nevenoval pozornosť situácii na križovatke. Taktiež bolo zistené z výpovede V. C., že v protiľahlom pruhu stálo na križovatke čierne vozidlo, všimla si aj prichádzajúcu bielu dodávku, ktorá do nich neskôr narazila. Táto skutočnosť nakoniec vyplýva aj z tvrdenia vodiča Jána Tótha, ktorý v konaní 6T/123/2004 uviedol, že keď vchádzal do križovatky vo výhľade mu bránilo vedľa stojace väčšie vozidlo. Je teda zrejmé, že mohol predvídať potrebu zastavenia vozidla. Za týmto účelom bolo nariadené doplnenie znaleckého dokazovania v trestnom konaní, avšak skôr ako došlo k doplneniu znaleckého posudku bolo zistené, že vodič bielej dodávky značky Fiat zomrel a preto trestné stíhanie voči nemu ako obžalovanému bolo zastavené. Hodnotiac teda uvedené dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti aj s poukazom na závery vypracovaných znaleckých posudkov a ich doplnení ako aj s poukazom na závery odvolacieho súdu v trestnom konaní a to konkrétne v uznesení 5To/46/2015-529 zo dňa 24.05.2016 vyplýva, že vodič vozidla Fiat konal v rozpore s predpismi upravujúcimi pravidlá cestnej premávky.
12. Z predloženého posudku o bolestnom vyplýva, že bodové hodnotenie bolestného v súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne pri tejto dopravnej nehode je vo výške 90 bodov a to za utrpené nasledovné poranenia: otras mozgu stredného stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržná rana hlavy, povrchová rana pravého kolena. To pri výške náhrady za bolesť platnej v roku 2003 po 60,- Sk za bod činí sumu 5 400,- Sk. Žalovanému bola doručená žaloba s príloha na vyjadrenie a výšku bodového hodnotenia vo vyjadrení v žalobe nenamietal. S poukazom na predchádzajúcu odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa predloženého posudku zo strany žalobcu súd poukazuje na vyjadrenie Krajského súdu, že pokiaľ konanie začalo v roku 2005 a žalobkyňa v roku 2019 jednoznačne uviedla, že nemá k dispozícii žiadnu zdravotnú dokumentáciu a túto sa snažila získať cez archív nemocnice je pravdepodobné, že po takomto čase lekárske správy boli skartované a neboli založené v jej karte u obvodného lekára. Odvolací súd uviedol, že vzhľadom na prednes právneho zástupcu žalovaného považuje za dostatočne preukázané bodové ohodnotenie žalobkyne.
13. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
14. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
15. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
18. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
19. Podľa § 7 ods. 1 - 3 vyhlášky, (1) výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. (2) celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. (3) v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
20. Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy, ako aj existujúcu súdnu prax a judikatúru súdov pri rozhodovaní o objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľov vozidiel a ich poisťovateľov z povinného zmluvného poistenia, súd dospel k právnemu záveru, že nárok žalobkyne voči žalovanému ako poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktorým došlo k stretu, k dopravnej nehode a k vzniku škody, je čiastočne dôvodný. Na základe inštitútu povinného zmluvného poistenia je daná objektívne zodpovednosť poisťovateľa vozidla, ktorého osobitnou prevádzkou pri dopravnej nehode k vzniku škody na zdraví u žalobkyne nepochybne došlo.
21. V konaní nebolo sporné, že prevádzateľ motorového vozidla, ktorým došlo k dopravnej nehode, bol B. E.E., ktorý mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Žalovaný je pasívne legitimovaný v konaní podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP. Žalovaný je povinný podľa zákona o PZP odškodniť poškodenú žalobkyňu, ktorá si voči nemu náhradu škody za bolestné uplatnila, pretože ju dobrovoľne neuhradil.
22. Je nesporné, že žalobkyňa v dôsledku zisteného poškodenia zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 29.11.2003 má nárok na náhradu za bolesť. Žalobkyňa nárok preukázala predloženým posudkom o bolestnom, v ktorom bola ustálená výška bodového ohodnotenia na bolestnom v počte bodov 90.
23. Výška náhrady za bolesť je v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v spojení s § 7 ods. 1 vyhlášky určená sumou 60,- Sk za jeden bod. Pri 90 bodov je tak výška náhrady za bolesť vo výške 5 400 Sk (179,25 eur).
24. Keďže žalobkyňa svoj nárok na náhradu bolestného riadne preukázala a odôvodnila, súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené v prvom výroku rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť jej náhradu škody za bolestné v sume 179,25 eur.
25. Vo zvyšnej časti, prevyšujúcej sumu 5 400 Sk (179,25 eur), súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by prichádzala do úvahy možnosť zvýšenia náhrady za bolesť v zmysle 7 ods. 3 vyhlášky.
26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O náhrade trov konania medzi stranami súd rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení CSP, keď vzhľadom na nízku hodnotu predmetu konania rozhodol, že stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.