Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. V. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Y. G. republika, bez cestovného dokladu, trvale bytom Y. G. republika, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA5-81-009/2020-AV zo dňa 22.08.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou vo veciach zaistenia, doručenou žalovanému dňa 23.09.2020 a doručenú súdu dňa 01.10.2020, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA5-81-009/2020-AV zo dňa 22.08.2020, o zaistení žalobcu a navrhol nariadiť, aby bol žalobca, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-81-009/2020-AV zo dňa 22.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný rozhodol podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o zaistení žalobcu dňom 22.08.2020 na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Nariadenie Dublin III“). Podľa správny orgán stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa , najviac do 20.10.2020. Zároveň žalobcu umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

3. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že dňa 21.08.2020 v čase o 17:30 hod. boli kontrolované 4 osoby mužského pohlavia a 1 osoba ženského pohlavia hliadkou PMJ BA. Na miesto bolo privolané OO PZ MA a následne hliadka Medúza 304, ktorá uvedené osoby predviedla na OO PZ Stupava v čase o 21:00 hod. z dôvodu podozrenia z neoprávneného pobytu na území SR. Bola vyrozumená hliadka MJ

PZ BA volací znak HORNÁD 752. Po vykonaní potrebných úkonov boli osoby eskortované na oddelenie MJ PZ BA, kde ich v čase o 23:30 hod. prebral poverený príslušník MJ PZ BA. Vykonanými lustráciami v dostupných informačných systémoch PZ EURODAC bolo zistené, že účastník konania je žiadateľom o azyl v Rumunsku. Táto skutočnosť bola oznámená správnym orgánom dňa 22.08.2020 Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko“), ktoré je príslušné na začatie konania vo veci prevozu účastníka konania na územie iného štátu podľa Dublinského dohovoru.

4. Na základe uvedených skutočností bolo zistené, že účastník konania sa na území Slovenskej republiky, resp. Schengenského priestoru, zdržiava neoprávnene, čím naplnil definíciu neoprávneného pobytu podľa , . Z uvedeného dôvodu začal správny orgán dňa 22.08.2020 konanie vo veci zaistenia účastníka konania podľa na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia z dôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku.

5. Žalobca bol zadržaný orgánmi polície SR a počas konania uviedol, že utiekol zo svojej domovskej krajiny a o udelenie azylu požiadal na území Rumunskej republiky, túto skutočnosť, žalobca potvrdil aj v spísanej zápisnici o podaní vyjadrenia vedenej pod číslom písomnosti: PPZ-HCP-BA5-81-008/2020- AV. Svojím konaním teda neoprávnene opustil krajinu, v ktorej požiadal o medzinárodnú ochranu, tým pádom v jeho prípade existuje riziko úteku, keďže nezotrval ani na území Rumunska, kde žiadal o medzinárodnú ochranu, ako aj skutočnosť, že na území Slovenskej republiky sám nevyhľadal pomoc, ale bol kontrolovaný príslušníkmi Policajného zboru, počas ktorej vyplynuli vyššie uvedené skutočnosti. Z vyjadrenia žalobcu tiež vyplynulo, že jeho cieľovou krajinou bolo Rakúsko.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

6. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti z nasledujúcich dôvodov.

7. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie žalovaného je zároveň nepreskúmateľné z dôvodov uvádzaných nižšie.

8. Podľa názoru žalobcu: „Všeobecné súdy, ale aj ústavný súd, vo veciach preskúmavania rozhodnutí o zaistení cudzincov podčiarkujú povinnosť policajného orgánu preveriť reálnosť, naplnenia účelu zaistenia, a teda skúmať reálnosť vykonania odsunu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukazujú na čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ktorý má v zmysle prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z uvedeného vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byt' splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca. Policajné orgány sú teda povinné už pri zaisťovaní žiadateľa o azyl v inom členskom štáte za účelom jeho odovzdania do iného členského štátu skúmať účelnosť a efektivitu zaistenia, a teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky. Reálnosť (realizovateľnosť účelu zaistenia) odovzdania je vždy nevyhnutnou podmienkou zákonnosti zaistenia.“

9. Ďalej v žalobe žalobca tvrdí: „Žalovaný bol preto povinný pri rozhodovaní o zaistení žalobcu v predmetnej veci nielen poukazovať na právnu úpravu zaisťovania žiadateľov za účelom ich odovzdania v zmysle Dublinského nariadenia III, ale mal sa zaoberať i dôsledkami uskutočniteľnosti predpokladaného postupu, či prijímacími podmienkami v dožiadanom členskom štáte, t.j. v Rumunsku. Rumunsko na svojom území už pred niekoľkými mesiacmi v súvislosti so šírením epidémie Covid 19 vyhlásilo stav pohotovosti (ktorý bol naposledy predlžený dňa 17.08.2020 o ďalších 30 dní) a zakázalo vstup cudzincom a osobám bez štátnej príslušnosti (občanom tretích krajín, okrem vybraných kategórií)

na svoje územie. (zdroj: <https://www.mzv.sk/cestovanie/covid19/obmedzenia-na-hraniciach>, <https:// www.mzv.sk/web/bukurest/preklady-opatreni-v-rumunsku>). Z tohto dôvodu boli pozastavené dublinské transfery cudzincov do Rumunska od vypuknutia epidémie neboli a ani v súčasnosti nie sú realizované dublinské transfery do Rumunska zo Slovenska po dobu niekoľkých mesiacov. Žalobca sa nachádza v zaistení čisto formálne, bez reálneho predpokladu zrealizovania jeho odovzdania v lehotách stanovených dublinským nariadením III. V prípade, že účel zaistenia cudzinca nie je možné zrealizovať, zaistenie nie je zákonné a je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ako aj citovaných ustanovení smernice č. 2013/33/EÚ pre prijímanie žiadateľov o azyl a dublinským nariadením III. Práve pre pozastavené dublinské transfery cudzincov na územie Rumunska bolo vo veci žalobcu účelnejšie jeho umiestnenie v azylovom zariadení, kde bude zabezpečené jeho ubytovanie a strava a zároveň bude žalobca k dispozícii slovenským orgánom konajúcim vo veci jeho odovzdania. Ani pre účely tzv. dublinských transferov nie je zaistenie nevyhnutné a aj tu platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl v inej krajine.“

10. Ďalej v správnej žalobe uvádza: „Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné taktiež v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia žalobcu. Žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu, najviac do 20.10.2020. Žalovaný však v odôvodnení rozhodnutia nijako nezohľadnil a na predmetnú vec neaplikoval osobitné lehoty stanovené nariadením Dublin III pre zaistenie žiadateľa o azyl v inom členskom štáte za účelom jeho odovzdania (napr. 6-týždňová lehota zaistenia od akceptácie dožiadania, lehoty na výkon odovzdania, lehoty na podanie dožiadania a pod.), a tým pochybil. Aj v súčasnosti došlo k viacerým opätovným obmedzujúcim opatreniam európskych štátov týkajúcich sa uzavretia hraníc, letísk, obmedzeniam vstupu cudzích štátnych príslušníkov na ich územia a pod. A preto by sa mal žalovaný vysporiadať so súčasnou situáciou ohľadom opatrení proti šíreniu Covid-19 a v tej súvislosti s prihliadnutím na lehoty stanovené nariadením Dublin III ustáliť, či je možné zrealizovať účel zaistenia vzhľadom na vzniknutú situáciu. Držanie v zaistení cudzinca, ktorého nie je možné odsunúť z územia SR v lehotách stanovených nariadením Dublin III, je v rozpore s čI. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ako už bolo uvedené v predošlom bode žaloby. Nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byt' obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov v agende vymedzenej .“

11. Listom č. PPZ-HCP-BA5-81-023/2020-AV zo dňa 25.09.2020 sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol: „Žalovaný zaistil žalobcu podľa , rešpektujúc jednotlivé ustanovenia Dublinského nariadenia. Žalovaný taktiež dodržal všetky lehoty vzťahujúce sa na zaistenie osôb na účel transferu do dožiadaného členského štátu v zmysle Dublinského nariadenia. V prípade ponechania žalobcu na slobode, by bol zmarený účel Dublinského nariadenia, a teda aj samotný transfer do krajiny, kde žiadal o medzinárodnú ochranu. Žalovaný podotýka, že ide o osobu bez akýchkoľvek väzieb na Slovenskú republiku, ktoré by vytvárali záruku zotrvania na našom území a následnom realizovaní transferu. Žalobca nemá byt' navrátený do domovskej krajiny, t.j. Sýrska arabská republika, v ktorej prebieha vojnový konflikt, a čo by vytváralo prekážku odsunu. Žalobca má byť transferovaný do Rumunska, ktoré je krajinou EU, kde požiadal o medzinárodnú ochranu, a ktoré je v zmysle legislatívy EÚ povinné o tejto žiadosti rozhodnúť. Rumunsko, ako člen EÚ, uplatňuje úniové nariadenia. Podľa Dublinského nariadenia má povinnosť prijať cudzieho štátneho príslušníka, ktorý požiadal o medzinárodnú ochranu. Žalovaný hodnotil všetky skutočnosti jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti. Osobná sloboda žalobcu bola pozbavená podľa platných zákonov, v súlade s právom EÚ, zaistenie je účelné a nebránia mu žiadne právne, či faktické prekážky, a teda nemožno hovoriť o porušení čl. 5 Dohovoru. (...) Zástupca žalobcu cituje stránku Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá uvádza, že Rumunsko v súvislosti s epidémiou COVID-19 zaviedlo stav pohotovosti, a tým zakázalo vstup cudzincom a osobám bez štátnej príslušnosti. Žalovaný podotýka, že uvedený zákaz sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú byť transferované podľa Dublinského nariadenia (teda osoby, ktoré majú byť Rumunskom prijaté z iného členského štátu EÚ). Rumunsko momentálne prijíma cudzincov, ktorí sú akceptovaní podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia. V prípade žalobcu, ktorý je akceptovaný podľa čl. 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia, sú transfery pozastavené do 15.10.2020. Po tomto dátume nič nebráni realizácii dublinského transferu. Žalobca je aj po 15.10.2020 zaistený v súlade s Dublinským nariadením. (...) Žalobca bol zaistený dňa 22.08.2020 (sobota). zároveň

bola v ten istý deň zaslaná žiadosť na dublinské stredisko. Dublinské stredisko prijalo žiadosť a začalo konanie dňa 24.08.2020 (pondelok), 02.09.2020 bola Rumunsku odoslaná žiadosť o prijatie naspäť podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia („Členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť Žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania, a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt“). Dňa 14.09.2020 prišla akceptácia z Rumunska s tým, že žalobca je posudzovaný podľa čl. 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia (Členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorých žiadosti boli zamietnuté, a ktorí podali žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt“). Z uvedeného vyplýva, že žalobcova žiadosť o medzinárodnú ochranu v Rumunsku bola zamietnutá, ale Rumunsko má napriek tomu povinnosť prijať späť takúto osobu, čo aj potvrdilo akceptáciou žiadosti. (...) Dňa 25.09.2020 bolo rozhodnutie dublinského strediska o transfere právoplatné. Od tohto dátumu plynie 20 dňová lehota na podanie opravného prostriedku (správnej žaloby). Po uplynutí 20 dní, zanikne odkladný účinok podľa vyššie citovaného zákonného znenia. Do uplynutia posledného dňa 6 týždňovej lehoty od zániku odkladného účinku môže byt' žalobca zaistený na účel transferu.“

12. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

13. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná.

14. Správny súd sa na pojednávaní dňa 09.10.2020 oboznámil s písomným podaním žalovaného zo dňa 25.09.2020, ktorým žiadal správny súd o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Správny súd v zmysle pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného a právneho zástupcu žalobcu, i samotného žalobcu, ktorí požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti v správnej žalobe.

15. Správny súd v prvom rade poukazuje na námietku žalobcu, ktorou poukazuje na neúčelnosť zaistenia z dôvodu pozastavenia dublinských transferov cudzincov do Rumunska. V tejto súvislosti správy súd uvádza, že zo zisteného stavu veci (bod 11. rozsudku) Rumunsko momentálne prijíma cudzincov, ktorí sú akceptovaní podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia. V prípade žalobcu, ktorý je akceptovaný podľa čl. 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia, sú transfery pozastavené do 15.10.2020. Po tomto dátume nič nebráni realizácii dublinského transferu. Žalobca je aj po 15.10.2020 zaistený v súlade s Dublinským nariadením.

16. Z povahy tohto dôvodu zaistenia ( ) vyplýva, že obsahuje istú metodiku, tzv. dublinského transferu. Táto metodika je pomerne podrobne popísaná aj v čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, ktorú možno v hrubých rysoch zhrnúť do štyroch fáz: akceptáciu konania dublinským strediskom, žiadosť štátu, akceptácia, transfer (pozri bod 4. rozsudku). Z uvedeného dôvodu účel zaistenia podľa nemožno chápať ako alternatívnu normu, ale ak normu, ktorá subsumuje celý proces dublinského transferu, od jeho prípravy až po transfer, podľa dištinkcie, v ktorej fáze je cudzinec zaistený.

17. V súvislosti s námietkou dĺžky doby zaistenia (bod 10. rozsudku) správny súd uvádza, že žalobca bol zaistený dňa 22.08.2020 (sobota). Zároveň bola v ten istý deň zaslaná žiadosť na dublinské stredisko. Dublinské stredisko prijalo žiadosť a začalo konanie dňa 24.08.2020 (pondelok), 02.09.2020 bola Rumunsku odoslaná žiadosť o prijatie naspäť podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia. Dňa 25.09.2020 bolo rozhodnutie dublinského strediska o transfere právoplatné. Z uvedeného vyplýva, že stanovením lehoty zaistenia do 20.10.2020 správny orgán neporušil zákon.

18. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Podľa čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.SKL 180/46 Úradný vestník Európskej únie 29.06.2013.

Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.

19. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, nakoľko žalobcu zaistil v súlade so zákonom a stanovil dobu zaistenia žalobcu v súlade čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III. Preto správny súd správnu žalobu v zmysle zamietol.

20. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa , to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.