Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-29-2020.pdf
PDF · 85.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/29/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX N. - A., zastúpená: JUDr. Zuzana Reguli, advokátka, Jašíková 2, 821 03 Bratislava, IČO: 50 456 156, proti žalovanej: L.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 2, XXX XX N. - G. S., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 01.10.2020 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť kamery umiestnené na stavbe nachádzajúcej sa na pozemku par. č. XXXX, XXXX k. úz. G. S., obec N. - G. S., zapísanej na LV č. XXXX vedenom na P. úrade N., katastrálny odbor, ktoré snímajú nehnuteľnosť žalobkyne: pozemok par. č. XXXX, par. č. XXXX, a stavby (chaty) súp. č. XXXX k. úz. G. S., obec N. - G. S., zapísanej na LV č. XXXX vedenom na P. úrade N., katastrálny odbor, uviesť mimo prevádzky. Ďalej, aby bola žalovanej uložená povinnosť fotopasce umiestnené na pozemku par. č. XXXX, k. úz. G. S., obec N. - G. S., zapísanej na LV č. XXXX vedenom na P. úrade N., katastrálny odbor, ktoré snímajú nehnuteľnosť žalobkyne: pozemok par. č. XXXX, par. č. XXXX, a stavby (chaty) súp. č. XXXX k. úz. G. S., obec N. - G. S., zapísanej na LV č. XXXX vedenom na P. úrade N., katastrálny odbor, uviesť mimo prevádzky. Ďalej, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa vyhotovovania, archivovania a šírenia obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov nehnuteľnosti žalobkyne a zdržať sa inštalácie monitorovacích alebo iných technických zariadení, ktoré sú spôsobilé vytvárať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy nehnuteľnosti žalobkyne alebo dať súhlas na inštaláciu takýchto zariadení tretím osobám.
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnili tým, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom P. úradom N., katastrálny odbor, nachádzajúcej sa v k. úz. G. S., obec BA m. č. G. S., okres N. IV, a to konkrétne: pozemku parcely registra „C“, par. č. XXXX, druh pozemku: záhrada, o výmere 914 m2, pozemku parcely registra „C“, par. č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 45 m2, stavby (chaty) súp. č. XXXX, postavenej na pozemku par. č. XXXX a stavby ,,Záhradná chata, Bratislava - W. diely“, parc. č. XXXX a XXXX, k.ú. G. S. v objektovej stavbe: SO XX Záhradná chata, SO 02 Prípojka vody a kanalizácia - domová, ktorá bola dodatočne povolená rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, KV/SU/XXX/XXXX/XXXXX/ZK zo dňa 31.05.2017 (ďalej len ,stavba“).
3. Ide o dvojpodlažnú stavbu podľa schválenej projektovej dokumentácie so zastavenou plochou 86 m2, ktorá je umiestená na par. č. XXXX a XXXX. Označené nehnuteľnosti a nehnuteľnosti žalovanej sa nachádzajú v záhradkárskej lokalite L., k. úz. G. S. a sú bezprostrednými susediacimi nehnuteľnosťami.
4. Dňa 08.11.2019 žalobkyňa zistila, že žalovaná nainštalovala, resp. si dala nainštalovať na svoju stavbu tri kamery, z ktorých dve sú nasmerované tak, že sú schopné monitorovať susediacu nehnuteľnosť
patriacu žalobkyni a jej manželovi. Kamery sú umiestnené nad druhým podlažím stavby vo výške približne 7 m. Medzi susednými stavbami je úzky priestor pozemku, ktorý je vo vzdialenosti cca 4 - 7 m priestor (napr. okná spálne chaty žalobkyne od steny stavby žalovanej s nainštalovanými kamerami je 4 m, terasa žalobkyne od tejto steny stavby žalovanej s nainštalovanými kamerami je 7 m). To, že má dochádzať v skutočnosti k monitorovaniu súkromného pozemku žalobkyne má byť zreteľné najmä v noci, keď infračervené svetlo preniká na pozemok žalobkyne, osvetľuje vnútorne priestory chaty (napr. aj spálňu). Žalobkyňa a ani jej rodinní príslušníci súhlas na snímanie svojej nehnuteľnosti nedali. Po zistení vyššie uvedenej skutočnosti žalobkyňa oslovila žalovanú, aby jej podala vysvetlenie k nainštalovaniu kamier a umožnila prístup ku kamerovým záznamom, za účelom zistenia, v akom rozsahu monitorujú kamery jej nehnuteľnosť, či žalovaná vytvára obrazové, zvukové záznamy alebo obrazovo-zvukové záznamy a ako sa tieto uchovávajú a v prípade ich existencie požiadala o ich vymazanie. Žalovaná na žiadosť žalobkyne o vysvetlenie vôbec nereagovala.
5. Dňa 22.11.2019 sa žalobkyňa obrátila v tejto veci aj na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave IV, odbor poriadkovej polície Bratislava IV a urobila ústne oznámenie o priestupku. Policajný orgán vec postúpil na Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“).Úrad na základe vyššie uvedených podaní vedie správne konanie z dôvodu podozrenia z porušenia zákona o ochrane osobných údajov pod číslom č. k. XXXXX/XXXX-Os. Vo veci ešte nerozhodol. Podľa posledného oznámenia úradu vykonáva kontrolu spoločnosti G s.r.o. , IČO: 45 427 232, so sídlom Zhorinská 33, Bratislava, ktorá kamery inštalovala. Žalovaná neoznačila v správnom konaní vedenom pred Úradom typ kamery. Avšak aj voľným okom má byť rozpoznateľné, že ide o kamery v tvare pologule, ktoré sú s nočným videním (vyššie uvedený infra presvit), a vzhľadom na ponuku spoločnosti K4FIN, s.r.o. (spoločnosť, ktorá kamery inštalovala), na webovej stránke www.vidimvsetko.sk, žalobkyňa má za to, že ide o pravdepodobne kamery zn. Tiandy. Podľa opisu produktu, na týchto kamerách je možné ovládať objektív, zoom, zaostrenie kamier a tak vytvárať detailné obrazové záznamy. Zároveň spoločnosť K4FIN, s.r.o. ponúka kamery so zabudovaným mikrofónom, teda je zrejmé, že kamery umiestené na stavbe žalovanej sú spôsobilé vytvárať obrazový a zvukový záznam, resp. zvukovo-obrazový záznam.
6. V konaní vedenom pred Úradom žalovaná vo vyjadrení zo dňa 31.01.2020, ktorého súčasťou sú aj fotografie so záznamu kamier, okrem iného uviedla, že na záznamoch vykonala softvérovú úpravu snímacieho poľa exteriérových kamier. K uvedenému, žalobkyňa uvádza, že softvérová úprava snímacieho poľa nie je trvalým opatrením, ktoré by bolo spôsobilé zabrániť snímaniu priestoru kamerou, ktorý je takouto úpravou zakrytý začiernením. Softvérové zariadenie nevytvorí trvalú plombu zabezpečenia ochrany snímania „nežiaduceho“ priestoru, nakoľko takto softvérom vytvorenú úpravu snímania, resp. vytvorenú úpravu zón aktivít je možné upravovať podľa potreby. Z porovnania predložených fotografii so začiernením a bez začiernenia vyplýva, že: kamera č. 1 umiestnená na stavbe žalovanej, na bočnej stene je spôsobilá vytvárať obrazové záznamy (pravdepodobne aj obrazovo- zvukové záznamy) z priestoru dvora chaty žalobkyne, monitorovať pohyb osôb vo dvore chaty, príchod a odchod osôb, vzhľadom na funkciu zoom monitorovať aj vnútorný priestor v chate cez okná chaty, pracovnú časť dvora a pod. Kamera č. 2 umiestnená na stavbe žalovanej, na rohu prednej steny, je spôsobilá monitorovať z časti pozemok (záhradu) patriaci žalobkyni a časť terasy.
7. V správnom konaní vedenom pred Úradom žalovaná ako dôvod nainštalovania kamier a monitorovania priestoru uviedla, že „navrhovateľka a členovia jej rodiny pravidelne vstupujú na susediace pozemky - po nainštalovaní exteriérových kamier sa agresivita neznámych páchateľov zo strany pozemku navrhovateľky zvýšila vzhľadom na rastúcu agresivitu neznámych páchateľov poškodzujúcich pozemok zo strany pozemku navrhovateľky považujeme kamerový systém monitorovania nášho pozemku za nevyhnutný a pod.“ Toto tvrdenie žalovanej považuje žalobkyňa za účelové, ničím nepodložené a logicky nekonzistentné. Žalovaná žiaden dôkaz k týmto tvrdeniam nepredložila. Žalobkyňa nezaznamenala, žiadnu zvýšenú kriminalitu a ani pohyb cudzích osôb, ktoré by prechádzali cez jej pozemok na pozemok žalovanej.
8. Napriek skutočnosti, že vo veci nainštalovaných kamier a podozrenia z neoprávneného spracúvania osobných údajov dotknutých osôb sa vedie na Úrade konanie, žalovaná nielenže neopustila od prevádzkovania kamerového systému, ale dokonca nainštalovala na svojom pozemku fotopasce, ktoré nasmerovala objektívom na nehnuteľnosť žalobkyne. Pravdepodobne ide fotopasce modelu Spider X7, Eyeleaf 940nm, s technickými parametrami, - prísvit - 12Mpx, dosah 24 m, odozva 0,7 s, zvuk, HD video, čo znamená, že tieto fotopasce sú technický schopné vytvárať kvalitné obrazovo-zvukové
záznamy. Žalobkyňa, zaznamenala nainštalovanie nových fotopascí začiatkom septembra 2020, pričom k nainštalovaniu mohlo dôjsť aj skôr. Telo prístroja je maskované, takže je ťažko rozpoznateľné od okolitého terénu.
9. Žalovaná nainštalovaním monitorovacieho zariadenia a fotopascí, ktorými je spôsobilá sústavne snímať a monitorovať nehnuteľnosti žalobkyne, vytvorila stav, ktorý navodzuje dojem stáleho sledovania žalobkyne a ostatných rodinných príslušníkov a osôb, ktoré sa na pozemku žalobkyne nachádzajú. Týmto snímaním, vytváraním zvukovo-obrazových alebo obrazových záznamov (aj len možnosťou vytvárania týchto záznamov) dochádza k výraznému zásahu do súkromia žalobkyne a jej rodiny a zároveň hrozí riziko zneužitia, upravovania a šírenia obrazových, resp. obrazovo-zvukových záznamov. Už samotná dôvodná obava zo sledovania a z dôvodu, že žalovaná, resp. jej manžel si pravdepodobne vyhotovené obrazovo-zvukové záznamy môžu vypočuť a získať vedomosti o súkromnom živote žalobkyne a jej rodinných príslušníkov a tieto informácie, obrazové, zvukové, obrazovo-zvukové záznamy ďalej šíriť, resp. pozmeňovať, upravovať a ďalej šíriť, vedie k tomu, že žalobkyňa aj s rodinou alebo návštevami si na svojom vlastnom pozemku šepkajú, zatvárajú si okná tak, aby si dokázali uchovať súkromie. Žalobkyňa takto vyvolaný stav pociťuje ako zásah do svojej osobnej integrity a cti a aj ako zásah do rodinného života. Je zrejmé, že tento zásah do súkromia má trvajúci charakter a nakoľko, žalovaná napriek konaniu pred Úradom nainštalovala nové fotopasce, čím zintenzívnila pravdepodobnosť zásahu do súkromia žalobkyne a potvrdila obavu žalobkyne, že žalovaná neupustí od tohto konania.
10. Vzhľadom na správanie sa žalovanej, ktorá pokračuje v inštalovaní ďalších monitorovacích zariadení, žalobkyňa nemá možnosť odstrániť alebo napraviť zásah do jej osobnostných práv. S poukazom na vyššie uvedené má za to, že oprávnenosť svojho nároku na ochranu osobnosti dostatočne osvedčila a taktiež objasnila situáciu bezprostrednej hroziacej ujmy, ktorá sa týka jej osobnostných práv, ktoré sú chránené ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 324 odsek 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 odsek 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená."
Podľa § 325 odsek 2 písmeno d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala."
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba, aby ešte pred konečným rozhodnutím súdu boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že exekúcia by bola ohrozená. Ide o úpravu právnych pomerov, pri ktorej treba zvážiť naliehavosť potreby a najmä, aké budú dôsledky takého opatrenia. Dôvody na jeho nariadenie musia byť však osvedčené a musí ísť o potrebu naliehavú. Súd pri rozhodovaní o návrhu musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávnenou stranou sporu aj osvedčené.
12. Súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia ako mimoriadneho opatrenia, nevyhnutne potrebného, tak aby nebolo v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalobkyňa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala ani neosvedčila, že by žalovaná opisovaným spôsobom zasahovala do jej intergrity, cti alebo rodinného života. Súd nemá pochybnosť, že na nehnuteľnosti žalovanej sú nainštalované kamery a fotopasce, avšak nemá ani za osvedčené, že by prevádzkou týchto zariadení dochádzalo aj k monitorovaniu nehnuteľností žalobkyne, čím by mohlo dochádzať k narušovaniu jej súkromia. V konaní
nebola preukázaná ani tvrdená skutočnosť, či nainštalované kamery a fotopasce sú spôsobilé opísaným spôsobom zachytávať obraz s funkciou priblíženia (zoom), zvuk. Sama žalobkyňa uvádza, že nemá vedomosť o presnom type uvedenej záznamovej techniky, konkrétny typ len predpokladá. Z doložených fotografií, ktoré majú podľa žalobkyne preukazovať skutočnosť, že je záznamovou technikou žalovanej monitorovaná aj jej nehnuteľnosť nie je podľa názoru súdu možné dospieť k záveru, že k tomu skutočne dochádza. Sama žalobkyňa pri popise jednotlivých fotografií pritom uvádza, že ide o pravdepodobné snímanie a vytváranie obrazových záznamov.
13. Súd pri rozhodovaní o podanom návrhu vzal do úvahy aj vyjadrenie žalovanej adresované Úradu na ochranu osobných údajov (č.l. 18). V tomto vyjadrení úradu žalovaná uvádza, že susedné pozemky ani verejné priestory zachytávané nie sú, systém má nainštalovaný len za účelom ochrany jej majetku a obydlia. Kamerový systém pritom využíva vo svojej osobnej sfére, nemá postavenie prevádzkovateľa podľa zákona o ochrane osobných údajov.
14. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti uzneseniu, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.