Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Ek-302-2020.pdf
PDF · 72.69 KB
Case nature
Subarea
10Ek/302/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35937874, proti povinnému: G. Q., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. XXX/X, XXX XX F. F., o vymoženie 1165,82 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42196477, pod sp. zn. 367EX 112/20, o návrhu súdneho exekútora na schválenie predaja nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Konanie o návrhu súdneho exekútora na schválenie predaja nehnuteľnosti zastavuje.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.02.2020 domáhal voči povinnému vymoženia 1165,82 eur istiny a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 10,00 eur na podklade exekučného titulu, Výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným č. 1921248913 dňa 04.12.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 16.01.2020 a ktorým bol povinný ako platiteľ poistného zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu 574,84 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,00 eur, a na podklade Výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným č. 1921329117 dňa 13.06.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 16.09.2019 a ktorým bol povinný ako platiteľ poistného zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu 600,98 eur.
2. Súd dňa 14.02.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42196477, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 367EX 112/20 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Dňa 04. 09. 2020 doručil súdny exekútor súdu v zmysle § 63 ods. 3 Exekučného poriadku návrh na schválenie predaja nehnuteľností vo vlastníctve povinného zapísané na Liste vlastníctva č. 539, pre katastrálne územie - obec Pohronská Polhora. V odôvodnení návrhu uviedol, že voči povinnému sú vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú viaceré pohľadávky prevyšujúce v súhrne sumu 2.000,00 eur a iný spôsob vykonania exekúcie ako predajom nehnuteľností povinného na podklade zisťovaní súdneho exekútora k majetku povinného nie je v súčasnosti možný.
4. Súd dňa 17. 09. 2020 požiadal súdneho exekútora o predloženie exekútorského spisu sp. zn. 367EX 112/20 za účelom posúdenia dôvodnosti jeho návrhu na schválenie predaja nehnuteľností v zmysle § 63 ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku.
5. Podaním zo dňa 28. 09. 2020 súdny exekútor zobral návrh na schválenie predaja nehnuteľností povinného späť. Poukázal na skutočnosť, že povinný začal vymáhané pohľadávky splácať v rámci čiastkových plnení.
6. Podľa § 64 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
7. Podľa § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len "drobné exekúcie"), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
8. Podľa § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Keďže postup súdu pri späťvzatí návrhu súdneho exekútora na schválenie predaja nehnuteľností Exekučný poriadok a ani Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje, súd postupoval podľa zákonných ustanovení, ktoré sú najbližšie tejto procesnej situácii a konanie o návrhu súdneho exekútora na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa § 145 ods. 1 CSP per analogiam legis v spojení s § 200 Exekučného poriadku zastavil. Úvaha súdu o primeranej použiteľnosti ust. § 145 ods. 1 CSP vychádzala najmä z cieľa sledovaného touto právnou úpravu nepokračovať v konaní, ktoré možno začať len na návrh, pokiaľ navrhovateľ tohto konania vyslovene požiada súd, aby sa v tomto konaní nepokračovalo.
12. Súd ďalej dopĺňa svoje úvahy o konštatovanie, že súd v koní o návrhu súdneho exekútora posudzuje splnenie zákonných podmienok upravených v § 63 ods. 3 Exekučného poriadku pre vykonanie drobnej exekúcie (pohľadávka bez príslušenstva neprevyšujúca 2000 eur) predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný trvalý pobyt a posudzuje, či je vzhľadom na zistené okolnosti možné prelomiť zákonné obmedzenie v ust. § 63 ods. 2 Exekučného poriadku. Povaha tohto konania vylučuje, aby súd žiadal oprávneného či povinného o súhlas so späťvzatím návrhu zo strany súdneho exekútora a to najmä s poukazom na skutočnosť, že je to práve súdny exekútor, kto určuje spôsob vykonania exekúcie (§ 64 Exekučného poriadku) v súlade s požiadavkou primeranosti a zásadou suficiencie, v zásade bez možnosti ovplyvnenia zvoleného spôsobu výkonu exekúcie zo strany oprávneného či povinného. Pokiaľ potom súdny exekútor na základe vlastnej úvahy vychádzajúcej z dobrovoľného čiastočného plnenia vymáhaných záväzkov zo strany povinného nateraz nepovažuje výkon exekúcie predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného (vyžadujúcej súhlas súdu v zmysle § 63 ods. 3 Exekučného poriadku) za primeraný, povinný a ani oprávnený toto rozhodnutie súdneho exekútora v zmysle § 64 Exekučného poriadku ovplyvniť nemôže. Nebolo preto možné na daný prípad analogicky použiť popri § 145 ods. 1 CSP aj ust. § 146 CSP. Súd preto nežiadal súhlas oprávneného ani povinného k späťvzatiu návrhu súdneho exekútora na schválenie predaja nehnuteľnosti.
13. Keďže konanie o návrhu na schválenie predaja nehnuteľnosti inicioval súdny exekútor, ktorého v danom prípade nie je možné považovať za účastníka exekučného konania (§ 35 Exekučného poriadku) a teda ani oprávnený ani povinný sa voči nemu nenachádzajú v opačnom (protichodnom) procesnom postavení, v danom prípade je z povahy veci vylúčená aj aplikácia § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keďže v tomto type konania niet účastníkov, voči ktorým by bolo možné rozhodnúť o
nároku na náhradu trov konania. Tento záver súdu umocňuje aj skutočnosť, že Exekučný poriadok ako lex specialis vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku (§ 200 Exekučného poriadku) nepredpokladá, že by oprávnenému či povinnému v súvislosti s týmto konaním bolo možné priznať nárok na náhradu trov konania (k tomu porovnaj § 199d ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedených dôvodov súd o trovách zastaveného konania nerozhodoval (čl. 3, čl. 4 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.