Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Pc-3-2020.pdf
PDF · 95.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39Pc/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľky: P. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. XX, XXX XX Q., t.č. L. U. U., zastúpenej advokátkou Mgr. Miroslavou Kušnírovou Vadelovou, so sídlom AK Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti manželovi: Š.A. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpenom advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom, so sídlom AK Holíčska 28, 851 05 Bratislava, na určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
I. Návrh sa z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.02.2020 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal manžela navrhovateľky povinnosťou uhrádzať výživné na manželku vo výške 200 € mesačne vopred k rukám navrhovateľky vždy k 15. dňu v príslušnom mesiaci.
2. Skutkovo návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 17.05.1996. Z manželstva sa narodila maloletá dcéra M. Q., nar. XX.XX.XXXX. Pred Okresným súdom Bratislava V prebieha na návrh manžela konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sp.zn. 59P/113/2019. Účastníci spolu nežijú v jednej domácnosti a nehospodária spoločne. Navrhovateľke bola dňa 04.04.2017 diagnostikovaná rakovina prsníka. Postupom času došlo k rozpadu manželstva účastníkov konania a manžel podal návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľka je i toho času po dvojročnej liečbe slabá, má nízku hodnotu železa v krvi, je malátna, krúti sa jej hlava. Na základe lekárskych vyšetrení a prognóz jej bol odporučený pokoj, nevystavovať sa stresu a fyzickej či psychickej námahe. Navrhovateľka po rozpade manželstva zo spoločnej domácnosti odišla len s niekoľkými osobnými vecami. Manžel manželke od jej odchodu neprispieva nijakou sumou na výživu, a to napriek tomu, že si je vedomý toho, že nemá žiaden príjem, tento si ani nemôže zabezpečiť, nemá priznanú dávku v nezamestnanosti a ani žiadne úspory, keďže tieto sú všetky inkorporované v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorým po jej odchode disponuje výlučne manžel. Manželovi ostal byt, motorové vozidlo, bankové karty a všetky finančné prostriedky nachádzajúce sa na spoločných účtoch. Manžel si navyše v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu požaduje určiť výživné na maloletú dcéru, nachádzajúcu sa v jeho starostlivosti, vo výške 250 €. Navrhovateľka skončila pracovný pomer 29.04.2019. Odo dňa 30.04.2019 nie je zamestnaná, je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.05.2019.
3. Manžel navrhovateľky podaním doručeným súdu dňa 04.05.2020 žiadal návrh na určenie výživného na manželku zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že účastníci majú dve nezaopatrené deti a to maloletú M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá študuje 9. ročník Spojenej školy sv. rodiny na Gercenovej 10 v Bratislave
a B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá študuje 2. ročník University of Birmingham (GB), Dejiny umenia. O obe dcéry sa manžel stará a podporuje ich finančne sám. Navrhovateľka na obe dcéry neprispela žiadnymi finančnými prostriedkami. Návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka. Pri odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľka dostala za mesiac máj 2019 v hotovosti 500 €, v júni 2019 sumu 300 € a 200 €. 03.07.2019 na účet vo FIO Banke 500 €, 12.08.2019 sumu 500 €, 02.03.2020 2x sumu 1.000 €, 04.03.2020 sumu 1.000 € a 09.03.2020 sumu 500 €. Spolu 5.000 €, ktorú sumu považuje aj za vysporiadanie majetku. Byt na Z. XX F. Q. je vo výlučnom vlastníctve manžela, ktorý nadobudol pred uzavretím manželstva. Motorové vozidlo bolo ocenené zostatkovou hodnotou a polovicu hodnoty poslal manžel navrhovateľke v platbách na účet. Manžel uviedol, že v marci 2019 riešili manželskú krízu bezúspešne, nakoľko navrhovateľka odmietala komunikovať. Začala cestovať na tri dni za priateľom do Prahy. Po oznámení, že od mája už nemôžu spolu pracovať v rodinnom podniku odišla bývať k sestre a 29.04.2019 požiadala o rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Manžel ma príjem z prevádzkovania tenisových kurtov v U.. Prevádzka je závislá od počasia. Podľa daňového priznania za rok 2019 nie je v možnostiach manžela posielať požadované výživné na manželku. Nakoľko ostal na obe dcéry sám, čo sa výchovy a finančnej podpory týka a navrhovateľka sa odsťahovala s priateľom do o 400 km vzdialeného mesta, manžel má za to, že je neetické vyžadovať výživné od manžela. Priateľ navrhovateľky si je vedomý, že roztrhol rodinné puto a tým pádom je už zodpovedný za jej pokračovanie v živote, zdravotný stav a finančné zabezpečenie. Má dom a vlastní byt v Prahe. Plnoletá dcéra B. potvrdila, že bez finančnej podpory otca, realizovanej na jej účet, by nemohla plynule absolvovať štúdium na Univerzite v Birmingheme. Náklady na maloletú M. v mesiaci marec 2020 predstavovali sumu 442,18 € (potraviny, drogéria, lekáreň, školská jedáleň, oblečenie, Kraw Maga).
4. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi do spisu, obsahom spisu 59P/113/2019 vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: Nina Baová, nar. 21.12.2004 a ostatným na vec sa vzťahujúcim sa spisovým materiálom.
5. Navrhovateľka trvala na podanom návrhu a žiadala zaviazať manžela povinnosťou uhrádzať manželské výživné vo výške 200 € mesačne a zročné výživné od podania návrhu, t.j. od 27.02.2020. Navrhovateľka je onkologickou pacientkou, má priznaný invalidný dôchodok, nateraz je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Býva u priateľa v Prahe, ktorý je zamestnaný, finančne ju podporuje a invalidný dôchodok si odkladá nakoľko nevie, ako sa vyvinie jej zdravotný stav. Zamestnanie si hľadala aj v Prahe, ale vhodnú prácu nenašla. Navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom narodeným v manželstve, plnoletú B., nar. XX.XX.XXXX, študentku na Univerzite v Birminghame formou denného štúdia a maloletú M., nar. XX.XX.XXXX, študentku Hotelovej akadémie na Mikovíniho 1 v Bratislave. Navrhovateľka potvrdila, že manžel momentálne zabezpečuje starostlivosť o maloletú M. a v čase koronavírusu pomáha aj dcére B., keď bola doma. Staršia dcéra keď chcela ísť študovať v zahraničí vedela, že na to nemajú finančné prostriedky, zobrala si pôžičku aby mohla študovať a našla si brigády. Podľa navrhovateľky (vyjadrenie zo dňa 09.07.2020 č.l. 72), manžel si vyživovaciu povinnosť neplní v plnej miere, v dôsledku čoho dochádza k rozdielu v životnej úrovni manželov. Sumu, ktorú jej manžel skutočne uhradil (5.000 €), podľa navrhovateľky predstavuje len doterajšie výživné na manželku a to za čas od jej odchodu zo spoločnej domácnosti, preto má za to, že je potrebné určiť výživné na manželku. Manželka má za to, že vzhľadom na manželove príjmy je jeho životná úroveň výrazne vyššia ako životná úroveň navrhovateľky. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená ich rovnakým postavením v manželstve, v rodine a spoločnosti, a vyplýva i z ich rovnakých práv a povinností (§ 18 Zákona o rodine). K vyživovacej povinnosti plnoletej dcéry B., navrhovateľka uviedla, že dcéra je samostatne zárobkovo činná, má vlastné zamestnanie a popri štúdiu si sama na vlastné potreby zarába. Skutočnosť, že otec dcére hradí nadštandardné výdavky, je výhradne jeho osobným rozhodnutím a možnosťami. Navrhovateľka nie je schopná dcére prispievať na výlety a voľno časové aktivity, čo však nemôže byť podľa navrhovateľky, na ťarchu manželky a preto nie je dôvod pre nepriznanie nároku na výživné na manželku. Podľa navrhovateľky rozpad manželstva bol zapríčinený správaním sa manžela, ktorý po tom, ako sa dozvedel o manželkinej chorobe, nijako jej nepomohol, a to ani po fyzickej ani po psychickej stránke, preto navrhovateľka považuje za nemiestne vyjadrenie manžela, že by sa o ňu mal starať výhradne jej nový partner.
6. Manžel žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že sa mu výrazne zmenila situácia. Stará sa o dve nezaopatrené deti. V súvislosti s Covid19 musel prevádzku tenisových kurtov uzavrieť a ostal bez príjmu. Navrhovateľke bola priznaná dávka, invalidný dôchodok v sume 168 € a v rozhodnutí bolo konštatované, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %. Podľa manžela je na navrhovateľke, aby si našla vhodné zamestnanie k jej zdravotnému stavu, aby dosahovala okrem invalidného dôchodku aj iný príjem. Od času čo odišla zo spoločnej domácnosti na nezaopatrené deti neprispela. Manžel jej poslal celkovo sumu 5.000 € po dohode s deťmi na lieky a liečbu, ktorú sumu si požičal a musí ju splácať. Na obe dcéry má podstatne vyššie náklady, starostlivosť zabezpečuje sám a popri tom pracuje ako živnostník. Tenisové kurty, ktoré prevádzkuje, pozemky, má prenajaté od Magistrátu, štvrťročne platí nájom pozemku 2.400 € a 540 € nebytové priestory. Zamestnáva dvoch brigádnikov. Kurty bývajú otvorené od 07,00 hod. do 22,00 hod. v závislosti od počasia, v zime sa postaví nafukovacia hala.
7. Zo spisu sp.zn. 59P/113/2019 súd zistil, že navrhovateľka podala dňa 19.06.2019 návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností. V tom čase už v návrhu uviedla, že s manželom spolu nežijú, nehospodária. Súd na pojednávaní konanom dňa 09.10.2020 vyhlásil rozsudok, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol a maloletú M., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril podľa návrhu navrhovateľky a po dohode s maloletou (správa ÚPSVaR zo 14.06.2019 č.l. 5) do osobnej starostlivosti manžela a navrhovateľku zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 130 €. Rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. Podaním doručeným súdu dňa 28.02.2020 navrhovateľka podala návrh na určenie výživného na manželku. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne od mája 2019, kedy sa navrhovateľka zo spoločného bydliska odsťahovala a t.č. býva u priateľa v Prahe, je nezamestnaná a stará sa o domácnosť v Prahe. V konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že ju manžel zo spoločného bydliska vyhodil. V konaní bolo preukázané, že manželia majú ešte stále dve vyživovacie povinnosti, jednu na plnoletú dcéru, ktorá študuje formou denného štúdia v zahraničí a jednu maloletú dcéru, ktorá je v osobnej starostlivosti otca. V konaní neboli preukázané ani iné príjmy manžela okrem príjmov zo živnosti vo výške 600 € až 700 € mesačne. Je výlučným vlastníkom bytu, v ktorom žili v spoločnej domácnosti a staršieho motorového vozidla. Dňa 29.04.2019 sa navrhovateľka so zamestnávateľom Š. Q. - PRO SET, IČO: 34 448 047 dohodla na ukončení pracovného pomeru uzavretého dňa 18.06.2018 podľa § 60 Zákonníka práce dohodou ku dňu 30.04.2019 (č.l. 4, 9). Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava listom zo 06.05.2019 oznámil navrhovateľke o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.05.2019 (č.l. 4). Z lekárskej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava, nemocnica Ružinov zo 04.04.2017 vyplýva, že navrhovateľka je sledovaná ako onkologický pacient. Zdravotne sa cíti slabá, malátna a krúti sa jej hlava. Snažila si nájsť zamestnanie, chcela sa o seba postarať sama, no nie je schopná sa plnohodnotne sústrediť. Navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok v sume 168,10 €. Poslednú lekársku správu zo dňa 29.11.2019 navrhovateľka predložila v konaní 59P/113/2019 č.l. 102.
8. Podľa § 71 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) - (1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. (2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
9. Podľa § 18 ZoR - Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ZoR - (1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. (3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
11. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR - (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1, 3 ZoR - (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. .... (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu na určenie výživného na manželku nie je možné vyhovieť. Manželia sú v rozvodovom konaní, ktoré zatiaľ nebolo právoplatne skončené, t.j. manželstvo trvá. V rozvodovom konaní nebolo preukázané konanie manžela, ktoré by viedlo k vážnemu narušeniu a trvalému rozvráteniu vzťahov medzi manželmi a ani ďalšie správanie sa manžela po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou. Manželia spolu od mája 2019 nežijú, nehospodária spolu. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s novým partnerom v Prahe a preto ani nezabezpečuje žiadnu starostlivosť o domácnosť, ktorú sama opustila, ani o manžela a deti pochádzajúce z manželstva, navyše jedno maloleté. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenia § 18 a § 19 ZoR určujú práva a povinnosti manželov. Dôvody odkázanosti jedného z manželov na výživu - sociálna odkázanosť, spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Zásada solidarity nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napr. v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti. V predmetnom konaní bolo preukázané, že majetkové pomery manžela a jeho životná úroveň z dôvodu starostlivosti o domácnosť a na výživu odkázaných detí sa znížila a jeho majetkové pomery neodôvodňujú potrebu určenia výživného na manželku, ktorá sa sama rozhodla odísť za novým partnerom, ktorý zabezpečuje jej potreby. Manželia si neplnia svoje manželské povinnosti tak ako to má na mysli Zákon o rodine. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť k deťom, ktorú zabezpečuje od mája 2019 výlučne manžel, má prednosť pred vyživovacou povinnosťou medzi manželmi a s poukazom aj na správanie manželky, ktorá sa rozhodla žiť s iným partnerom, čo preukazuje ňou podaný návrh na rozvod manželstva dňa 19.06.2019, by priznanie výživného na manželku bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto návrh zamietol.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.