Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42C-44-2020.pdf
PDF · 192.43 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: O., T..I..N.., T. T. O. A. XXXX/XX, XXX XX Ž., S.: XX XXX XXX, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Q. Y., D..T.. L. S. H., T. T. Š. X, XXX XX P., S.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 885,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 885,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 885,- EUR od 05.06.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu P. P. dňa 15.04.2020 a postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 10.06.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 885,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 885,- EUR od 05.06.2019 do zaplatenia a nahradenia trov konania.
2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 01.03.2019 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky L. Y., F.: O. XXXEF, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený E. E., P. Y. XX, XXX XX Ž. (ďalej len poškodený). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla I. R., F.: O., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 04.03.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky A. A., F.: O. v čase od 04.03.2019 do 06.03.2019 a náhradné motorové vozidlo značky X. S., F.: P. v čase od 07.03.2019 do 20.03.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 21.03.2019, splatnú dňa 21.03.2019 na sumu 625,- EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 04.03.2019 do 20.03.2019, t.j. 17 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 35,- EUR. V sume 625,- EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodený zároveň dňa 21.03.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX) zo dňa 01.03.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 625,- EUR, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Škoda na poškodenom vozidle bola pôvodne vyhodnotená žalovaným ako totálna, neskôr však bola prehodnotená ako parciálna a z dôvodu následne prebiehajúcej opravy vozidla poškodený i naďalej
nevyhnutne potreboval ku svojmu fungovaniu motorové vozidlo. Preto žalobca uzavrel s poškodeným Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 06.04.2019, na základe ktorej prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo značky B. D., F.: O. v čase od 06.04.2019 do 30.04.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 06.05.2019, splatnú dňa 13.05.2019 na sumu 1.030,- EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 06.04.2019 do 30.04.2019, t.j. 25 dní, pričom výška denného nájomného vozidla B. D. predstavovala 40,- EUR. V sume 1.030,- EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodený zároveň dňa 06.05.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX) zo dňa 01.03.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.030,- EUR, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 06.05.2019. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.05.2019, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 20.05.2019 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 27.05.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla spolu vo výške 770,- EUR. Krátenie poistného plnenia z prvej faktúry č. XXXXXXX bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu 10 dní (od 04.03.2019 do 13.03.2019), pričom poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Krátenie poistného plnenia z faktúry č. XXXXXXX bolo takisto dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu 12 dní a okrem toho i vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať sumu 35,- EUR s DPH. Takto určené poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Všetky vynaložené náklady vo výške 625,- EUR a 1.030,- EUR boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po celú uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil úroky z omeškania. Dňa 20.05.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 05.06.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je žalobca nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo výške 885,- EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 1.655,- EUR predstavujúcej súčet faktúr č. XXXXXXX D. XXXXXXX (625,- EUR + 1.030,- EUR) za prenájom náhradných motorových vozidiel a poskytnutého poistného plnenia vo výške 770,- EUR (350,- EUR + 420,-EUR).
3. Okresný súd P. P. žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 (č.l. 34 spisu).
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde P. P. proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením (č.l. 41 spisu). Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd P. P. postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku žalovanému nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný namietal, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Poukázal na ods. 2 cit. ust. podľa ktorého ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o vinníkovi škodovej udalosti a o samotnom priebehu
škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje, čo v konečnom dôsledku zakladá neurčitosť a nejasnosť žalobného návrhu. Tvrdil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a tiež žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom viazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný ďalej citoval rozsudok NS SR, sp. zn. XObo XX/XXXX zo dňa 29.01.2008. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú práve žalobca ako veriteľ, eviduje voči poškodenému ako voči dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), žalovaný považoval takýto právny úkon podľa § 39 OZ za absolútne neplatný. Súčasne žalovaný v podanom odpore poukázal na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Nakoľko z predmetu zrealizovaného postúpenia pritom vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, t.j. zmluvy o postúpení pohľadávky. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný navyše podotkol, že žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil faktúru v časti žalobou uplatneného nároku v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému mal za dostatočne preukázané, že likvidácia škodových udalostí bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami.
6. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 58), v ktorom požiadal príslušný súd o pokračovanie v konaní a k odporu uviedol, že žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb.. „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“ Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. S poukazom na názor v komentovaných predpisoch Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498, súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Žalobca zdôraznil, že faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 21.03.2019 uplatnil za prenájom vozidiel O.. A. A. D. X. S. podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. XX/XXXX sumu vo výške 625,- EUR a následne faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 06.05.2019 uplatnil za prenájom vozidla zn. B. D. podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. XX/XXXX sumu vo výške 1.030,- EUR voči poškodenému. K zániku záväzkov z predmetných faktúr došlo započítaním pohľadávok žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlá oproti pohľadávkam poškodeného v postavení postupcu
z titulu odplatného postúpenia budúcich pohľadávok. Postúpené pohľadávky zo strany postupcu mali charakter budúcich pohľadávok, keďže ich vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2019 a zo dňa 06.05.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukazujeme v tejto časti na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.03.2019 a Zmluvy o postúpení pohľadávky z 06.05.2019 podľa bodu 5, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), vo výške žalovanej istiny v sume 885,- EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 1.655,- EUR a už poskytnutého plnenia v sume 770,- EUR. Poukázal na to, že z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. (Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1708). K tejto problematike poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. XCob/XXX/XXXX, v zmysle ktorého „Záver súdu, že nebol preukázaný vznik škody poškodeného t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, tak je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa § 442 ods. 1, Obč. zák. v spojení so zák. č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1, Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“ V záujme právnej istoty pri posúdení vecnej legitimácie žalobcu vo väzbe na otázku, či reálne došlo k vzniku nákladov u poškodeného za prenájom náhradného vozidla, je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky ako inominátnej zmluvy, ktorú uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu budúcej pohľadávky z titulu nákladov na prenájom vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie budúcej pohľadávky) s tým, že podľa zmluvy si žalobca bude postúpenú pohľadávku vymáhať svojim menom na svoj účet (obdobne Krajský súd P., sp. zn.: XCob/XXX/XXXX zo dňa 05. 05. 2015). V danej veci je relevantná skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu
pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku pohľadávky veriteľa a záväzku dlžníka a dochádza k nemu bez toho, aby si navzájom veriteľ s dlžníkom poskytovali vzájomné plnenia, teda reálne by jeden druhému niečo platili, či už v hotovosti alebo bezhotovostne. Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Ž. sp. zn. XXCob/XX/XXXX, XXCob/XX/XXXX, zároveň predložil súdu Rozsudok zo dňa 30.05.2019 sp. zn. XCo/XXX/XXXX a Rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 27.09.2019 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, v ktorom súd v obdobnej veci medzi obdobnými stranami sporu dôvodil: „Krajský súd sa tak nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanej veci. Táto legitimácia vyplýva, nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. Rovnako sa nestotožňuje s argumentáciou okresného súdu, že poškodený postupoval neexistujúcu pohľadávku. Na základe opakovaného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že poškodený uhradil nájomné žalobcovi titulom zmluvy o nájme č. XXX/XXXX z 09.11.2018 formou započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 OZ v spojení s § 581 ods. 3 OZ. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.“ Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ani z Občianskeho zákonníka považoval za nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Poukázal na to, že podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ a podľa § 442 ods. 1 OZ: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval tiež tvrdenia žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky za neopodstatnené. Žalobca ďalej uviedol, že podľa názoru žalovaného návrh nespĺňa zákonné kritériá požadované v ust. § 132 CSP. V tomto smere žalobca poukázal na to, že žalobca uplatnil svoj nárok návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z., ktoré je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku, pričom
uplatnený nárok nepochybne vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Žalobcom uvedené skutočnosti a dôkazy sú postačujúce vzhľadom k uplatnenému nároku. Navyše ak by aj žalobca v žalobe neuviedol všetky tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný namieta, že zo zmlúv o nájme nie je zrejmé, kto zmluvy za prenajímateľa a nájomcu uzatvára a taktiež že v predmetnej zmluve nie je uvedené miesto odovzdania ani prevzatia náhradného vozidla. Takéto tvrdenia a námietky žalovaného žalobca považoval za zmätočné a bezpredmetné vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žalovaný v odpore tiež namietal, že uvedenie presného dátumu skončenia nájmov pri uzavretí zmlúv o nájme zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti týchto zmlúv, keďže pri ich uzavretí nemohli mať zmluvné strany vedomosť o skutočnostiach, ktoré mali nastať v budúcnosti. Vo vzťahu k pochybnosti o existencii nájomných vzťahov je podstatné uviesť, že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu, pri odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia, ale prioritne zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by nájomca odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v rozpore s dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému na základe ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal. V ďalšom je potrebné uviesť, že žalobca v čase začatia nájmu nevie koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná, preto je zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú v zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Žalovaný v podanom odpore spochybnil predložené čestné prehlásenie poškodeného ako aj samotnú nevyhnutnosť nájmu a účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla. Argumentáciu žalovaného v tejto súvislosti žalobca považoval za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Žalobca poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. V Oznámení o poistnom plnení žalovaný uviedol, že neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo bola vzhľadom na typ požičaného vozidla upravená na 35,- EUR s DPH/ deň. Vzhľadom na fakturovanú výšku denného nájomného jednotlivých prenajatých vozidiel žalobca usudzuje, že žalovaným uvádzaná krátená denná sadzba sa vzťahuje na prenájom vozidla B. D. zo zmluvy č. XX/XXXX. K uvedenému postupu však žalovaný v rozpore so zákonom do dnešného dňa neposkytol podrobnejšie vysvetlenie ani neprodukoval žiadne dôkazy. Žalobca preto poukázal na cenové ponuky spoločností pôsobiacich v žilinskom regióne - a to cenník spoločnosti V. L., T..I..N.., z ktorého vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlá porovnateľné s poškodeným a prenajatým vozidlom, vo výške 50,- EUR s DPH. Taktiež predložil súdu prehľad cien denného nájmu vozidiel strednej triedy, z ktorého vyplýva výška denného nájomného pre porovnateľný typ vozidiel v predmetnom mieste a čase vo výške od 54,- EUR do 63,60 EUR. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie
aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (Rozsudok Okresného súdu P. S. zo dňa 06.06.2017, sp. zn. XXCb/XX/XXXX, Rozhodnutie Krajského súdu v P. zo dňa 05.05.2015, sp. zn. XCob/XXX/XXXX). V Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.05.2019 žalovaný uviedol, že zapožičanie náhradného vozidla podľa prvej zmluvy o nájme bolo priznané od 04.03.2019 do oznámenia o totálnej škode dňa 13.03.2019 (t.j. 10 dní), zapožičanie podľa druhej zmluvy o nájme bolo vzhľadom na rozsah poškodenia a prácnosť opravy priznané max. 12 dní. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený nijakými dôkazmi ani bližšou argumentáciou, vzhľadom k čomu žalobca považoval uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, pričom žalobca mal za to, že takýto postup nemožno akceptovať, keďže ide z jeho strany len o nepreukázané tvrdenia. Vo vzťahu k trvaniu prvého nájmu žalovaný odvodzuje ním stanovenú dĺžku trvania odo dňa oznámenia o totálnej škode. V tomto smere žalobca poukázal na to, že pre poškodeného je smerodajný až dátum doručenia oznámenia o totálnej škode, kedy sa objektívne dozvie o spôsobe vybavenia škodovej udalosti. Aj napriek tomu je však podľa nášho názoru náklady na prenájom náhradného vozidla nevyhnutné považovať za nutne a účelne vynaložené až do samotnej doby vyplatenia poistného plnenia, keďže v konečnom dôsledku je poškodený aj napriek oznámeniu o totálnej škode až do poskytnutia poistného plnenia naďalej obmedzený vo výkone jeho vlastníckeho práva bez vlastného zavinenia. Poškodený v tomto prípade ukončil prenájom a náhradné vozidlo vrátil po doručení oznámenia o totálnej škode poisťovňou, hoci v čase od 21.03.2019 až do 05.04.2020 nemal k dispozícii jeho vozidlo. Vzhľadom k prehodnoteniu škody žalovaným následne autoservis pristúpil k oprave poškodeného vozidla a na obdobie opravy si preto žalobca opäť prenajal náhradné vozidlo, pričom i toto poistné plnenie bolo žalovaným krátené. Žalovaný v odpore rozporuje skutočnosť, že vozidlo poškodeného muselo zotrvať v autoservise až do vystavenia krycieho listu. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v danom prípade. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (Rozsudok Okresného súdu P. S. zo dňa 04.04.2013, sp. zn. XXCb/XXX/XXXX). Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Okrem toho je postup prác v servise závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Čo sa týka poplatku vo výške 30,- EUR, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme č. XX/XXXX a takisto aj zmluvy o nájme č. XX/XXXX, okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Žalovaný krátil poistné plnenie z oboch nájomných zmlúv o čiastku zodpovedajúcu fakturovanému poplatku, toto krátenie však nebolo podporené nijakým dôkazom ani argumentáciou z jeho strany a preto žalobca považoval toto krátenie za svojvoľné a neopodstatnené konanie žalovaného. Poplatok 30,- EUR predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Ž. sp.zn. XXCob/XXX/XXXX zo dňa 22.11.2017, podľa ktorých: „Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré
by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď.“ Právny názor žalovaného vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania s poukazom na označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je podľa názoru žalobcu nesprávny. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 20.05.2019, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa21.05.2019. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie s poukazom na § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, keďže v oznámení zo dňa 21.05.2019 žalovaný len stručne uviedol o aké náklady krátil poistné plnenie bez toho, že by objektívne vysvetlil skutočnosti, z ktorých vychádzal a na základe ktorých stanovil výšku poistného plnenia. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ. Zároveň bol žalobca toho názoru, že ukončenie prešetrovania poistnej udalosti žalovaného v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zákona o PZP ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 zákona o PZP po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6, teda sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2 OZ. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by bol v rozpore so zmyslom a účelom zákona o PZP. Zmyslom vyššie označenej právnej úpravy nie je formalizovanie postupu poisťovne, ale zabezpečenie rýchlej a efektívnej ochrany poškodeného. Opačný výklad tohto ustanovenia by umožňoval oddialenie plnenie poisťovne často bez právne relevantných dôvodov a bez rizika takýto postup kompenzovať sankciou v podobe úrokov z omeškania. Teda v situácii, že zodpovednosť škodcu za spôsobenú škodu nie je sporná, škoda je riadne vyčíslená a podložená relevantnými podkladmi, je dôvodný nárok žalobcu sankcionovať odopretie poskytnutia poistného plnenia v podobe úrokov z omeškania. Záverom žalobca poukázal na názor (s ktorým sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje) vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Ž. zo dňa 27.09.2019 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, kde pri obdobných skutkových okolnostiach súd konštatoval, že: „Podľa názoru odvolacieho súdu sa ustanovenie § 11 ods. 8 z.č. 381/2001 Z.z. týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného zákona riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi žalobca riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje, že poškodený má nárok na úrok z omeškania len v prípade v ňom uvedenom. Pri akceptácii názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, no nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru poskytnúť poistné plnenie. Dovedené ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodné a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov. Takýto postup poisťovne by podľa názoru súdu nemohol byť v súlade so spravodlivosťou. Poškodený by bol tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorý sa stal veriteľom nie na základe svojej vôle, ale nútene - nedobrovoľne v dôsledku protiprávneho konania, z ktorého mu vznikla škoda. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia) bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu, naráža aj na ústavný princíp rovnosti (čl.12 ods.1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (čl.20 Ústavy). Vedený týmito úvahami sa odvolací súd nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX z 22.11.2018 a priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na zaplatenie úroku z
omeškania.“ Vzhľadom na uvedené preto žalobca navrhol, aby súd vo veci konal a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 885,- EUR s príslušenstvom a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
7. Súd vo veci nariadil a dňa 09.10.2020 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, žalovaného, právneho zástupcu žalovaného a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 07.10.2020, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.10.2020, požiadal o ospravedlnenie svojej a žalovaného neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania), ako aj s poukazom na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 a v záujme predchádzania vzniku škôd na zdraví a eliminovania šírenia nákazy. PZ žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, pričom navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní namietal, že sa nejedná o ospravedlnenie včas a z vážnych dôvodov a žiadal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd však s poukazom na rozhodovaciu činnosť krajského súdu ospravedlnenie žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu akceptoval a vec na nariadenom pojednávaní prejednal a následne po vykonanom dokazovaní aj rozhodol. Možno konštatovať, že strany sporu vo svojich vyjadreniach ako aj v konaní pred súdom zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.
8. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
9. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
10. V konaní nebolo sporné, že dňa 01.03.2019 došlo v Ž. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky L. Y., F.: O. XXXEF, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený E. E., P. Y. XX, XXX XX Ž., a to prevádzkou motorového vozidla I. R., F.: O. XXXHI, zmluvne poisteného u žalovaného. Poistná udalosť bola evidovaná pod č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). Uvedenú skutočnosť súd podľa § 151 ods. 2 CSP považoval za nespornú. Rovnako nespornou bola skutočnosť, že žalobca a poškodený uzavreli dňa 04.03.2019 zmluvu o nájme č. XX/ XXXX, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo značky A. A., F.: O. XXXCL na dobu od 04.03.2019 do 06.03.2019 a náhradné motorové vozidlo značky X. S., F.: P. XXXTL v čase od 07.03.2019 do 20.03.2019 za cenu s uvádzaným denným nájomným 39,- EUR spolu s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- EUR. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 21.03.2019, s dátumom splatnosti 21.03.2019 na sumu 625,- EUR bez DPH, a to za prenájom vozidla od 04.03.2019 do 06.03.2019, t.j. 3 dni nájmu vo výške 105,- EUR bez DPH a za prenájom vozidla od 07.03.2019 do 20.03.2019, t.j. 14 dní nájmu vo výške 490,- EUR bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR bez DPH. Rovnako nespornou bola skutočnosť, že žalobca a poškodený uzavreli dňa 06.04.2019 zmluvu o nájme č. XX/XXXX, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo značky B. D., F.: O. XXXHU na dobu od 06.04.2019 do 30.04.2019 za cenu s uvádzaným denným nájomným 50,- EUR spolu s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- EUR. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 06.05.2019, s dátumom splatnosti 13.05.2019 na sumu 1.030,- EUR bez DPH, a to za prenájom vozidla od 06.04.2019 do 30.04.2019, t.j. 25 dní nájmu vo výške 1.000,- EUR bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR bez DPH. V Čestnom prehlásení uviedol poškodený, že náhradné vozidlo A. A., F.: O. XXXCL mal prenajaté od 04.03.2019 do 06.03.2019, náhradné vozidlo X. S., F.: P. XXXTL mal prenajaté od 07.03.2019 do 20.03.2019 a náhradné vozidlo B. D., F.: O. XXXHU mal prenajaté od 06.04.2019 do 30.04.2019, z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2019 umiestnené v autoservise , až do doručenia oznámenia o totálnej škode poisťovňou a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2019 postúpil postupca E. E., V..XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Ž. žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 625,- EUR
bez DPH z nároku voči žalovanému podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. za užívanie náhradného vozidla za odplatu 625,- EUR bez DPH. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov a to odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu náhradného vozidla vo výške 625,- EUR bez DPH vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXX. Postúpenie bolo postupcom listom zo dňa 21.03.2019 oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka - žalobcu. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.05.2019 postúpil postupca E. E., V..XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Ž. žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 1.030,- EUR bez DPH z nároku voči žalovanému podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. za užívanie náhradného vozidla za odplatu 1.030,- EUR bez DPH. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov a to odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu náhradného vozidla vo výške 1.030,- EUR bez DPH vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXX. Postúpenie bolo postupcom listom zo dňa 06.05.2019 oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka - žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu.
11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
12. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
15. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
16. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2019 a zo dňa 06.05.2019 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 625,- EUR bez DPH a vo výške 1.030,- EUR bez DPH. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 21.03.2019 a zo dňa 06.05.2019. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2019 nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 625,- EUR bez DPH voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 625,- EUR bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú (č.l. 15 spisu). Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.05.2019 nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 1.030,- EUR bez DPH voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.030,- EUR bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a
úhrada nájomného, započítavajú (č.l. 23 spisu). Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v P. zo dňa 17.01.2018, sp.zn. XCob/XXX/XXXX, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka.
18. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 04.03.2019 uzavrel Zmluvu o nájme č. XX/XXXX, na základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. A. A., F.: O. XXXCL na dobu od 04.03.2019 do 06.03.2019 a náhradné motorové vozidlo značky X. S., F.: P. XXXTL v čase od 07.03.2019 do 20.03.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 21.03.2019, splatnú dňa 21.03.2019 na sumu 625,- EUR bez DPH. Faktúra bola vystavená za obdobie od 04.03.2019 do 06.03.2019 a od 07.03.2019 do 20.03.2019, pri výške denného nájomného predstavovala 35,- EUR bez DPH a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR bez DPH, spolu v sume 625,- EUR bez DPH (č.l. 14 spisu). Zo zmluvy o nájme č.XX/XXXX ako aj z vystavenej faktúry č. XXXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo zn. A. A., F.: O. XXXCL D. O.. X. S., F.: P. XXXTL. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 06.04.2019 uzavrel Zmluvu o nájme č. XX/XXXX, na základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. B. D., F.: O. XXXHU na dobu od 06.04.2019 do 30.04.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 06.05.2019, splatnú dňa 13.05.2019 na sumu 1.030,- EUR bez DPH. Faktúra bola vystavená za obdobie od 06.04.2019 do 30.04.2019, pri výške denného nájomného predstavovala 40,- EUR bez DPH a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR bez DPH, spolu v sume 1.030,- EUR bez DPH (č.l. 22 spisu). Zo zmluvy o nájme č.XX/XXXX ako aj z vystavenej faktúry č. XXXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo zn. B. D., F.: O. XXXHU.
19. Z oboznámeného listinného dôkazu Oznámenie o poistnom plnení - list žalovaného zo dňa 21.05.2019 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že dňa 20.05.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu poukázal poistné plnenie vo výške 770,- EUR s odôvodnením výpočtu výšky plnenia a vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie: Zapožičanie náhradného vozidla od 04.03.2019 do 06.03.2019 priznané celé. Zapožičanie od 07.03.2019 priznané do oznámenia o totálnej škode dňa 13.03.2019, t.j. 7 dní. Zapožičanie náhradného vozidla od 06.04.2019 vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť opravy (stanovené výrobcom) zapožičanie náhradného vozidla priznané max. 12 dní. Zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Neprimerane účtovaná denná sadzba za náhradné vozidlo vzhľadom na typ požičaného upravená na 35,- EUR s DPH/deň (č.l. 29 spisu). Ako Príloha k Oznámeniu o poistnom plnení bol pripojený Výpočet výšky plnenia zo dňa 21.05.2019 z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX: Faktúra za prenájom náhradného vozidla č. 0322019 suma 625,- EUR; Neprimerané náklady na náhradné vozidlo suma - 275,- EUR; Faktúra za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX suma 1.030,- EUR; Neprimerané náklady na náhradné vozidlo suma - 610,- EUR;. Spolu priznané 770,- EUR.
20. V tomto konaní je uplatnený nárok na náhradu škodu avšak nie priamo voči osobe zodpovednej za škodu, ale podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. voči poisťovni, u ktorej je poistená osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tým bola aj založená pasívna legitimácia žalovaného.
21. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. Tvrdenia žalovaného o cesii dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému E. E. vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 04.03.2019 (A. A. F.: O. XXXCL na dobu od 04.03.2019 do 06.03.2019 a náhradné vozidlo zn. X. S. F.: P. XXXTL na dobu od 07.03.2019 do 20.03.2019 za cenu 35,- EUR bez DPH/deň) poškodený užíval vozidlo v rozsahu 17 dní nájmu, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 21.03.2019, s dátumom splatnosti 21.03.2019 na sumu 625,- EUR bez DPH za nájom vozidla od 04.03.2019 do 06.03.2019 a od 07.03.2019 do 20.03.2019, t.j. 17 dní nájmu spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR bez DPH. Na základe
zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 06.04.2019 (B. D. F.: O. XXXHU na dobu od 06.04.2019 do 30.04.2019 za cenu 40,- EUR bez DPH/deň) poškodený užíval vozidlo v rozsahu 25 dní nájmu, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou č. 0472019 zo dňa 06.05.2019, s dátumom splatnosti 13.05.2019 na sumu 1.030,- EUR bez DPH za nájom vozidla od 06.04.2019 do 30.04.2019, t.j. 25 dní nájmu spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR bez DPH. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Následne dňa 21.03.2019 a dňa 06.05.2019 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 625,- EUR bez DPH a za odplatu vo výške 1.030,- EUR bez DPH. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného
- nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu. Takéto konanie by bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel žalobca prebrať dlh nájomcu voči nemu samému, vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč. zákonníka. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.
22. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Žalovaný dňa 27.05.2019 poukázal na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 770,- EUR bez DPH. Krátenie poistného plnenia z prvej faktúry č. XXXXXXX bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu 10 dní (od 04.03.2019 do 13.03.2019), pričom poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Krátenie poistného plnenia z faktúry č. XXXXXXX bolo takisto dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu 12 dní a okrem toho i vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať sumu 35,- EUR s DPH. Takto určené poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Tento postup žalovaného však nebol podložený nijakými dôkazmi ani bližšou argumentáciou. Súd považuje uvedené krátenie poistného pnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Naopak zo Zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 04.03.2019 vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo A. A. D. X. S. vo výške 39,- EUR a zo Zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 06.04.2019 vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo B. D. vo výške 50,- EUR a sadzba zmluvného nájomného vo výške 40,- EUR. Súd skonštatoval, že cena je primeraná a obvyklá vzhľadom na ceny prenájmu iných obdobných vozidiel. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním určenej ceny denného prenájmu náhradného vozidla. Ničím nepreukázal skutočné vykonanie prieskumu trhu, ani záver takého prieskumu. Ním určenú cenu súd posúdil ako svojvoľné stanovenie ceny denného prenájmu. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným určená výška, či výpočet, či aritmetický priemer, s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť vzhľadom na prenájom konkrétneho vozidla, vzhľadom na stanovenie konkrétneho nájomného a na porovnateľnosť s iným nájomným. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške v porovnaní s nájomným obdobných vozidiel. Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 30,- EUR bez DPH účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom vyplývajúcim zo zmluvných dojednaní a ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Spornou nebola ani skutočnosť, že poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 17 a 25 dní. Poškodený ukončil prenájom a náhradné vozidlo vrátil po doručení oznámenia o totálnej škode poisťovňou, hoci v čase od 21.03.2019 do 05.04.2019 nemal k dispozícii jeho vozidlo. Vzhľadom k prehodnoteniu škody žalovaným následne autoservis pristúpil k oprave poškodeného vozidla a na obdobie opravy si preto poškodený opäť prenajal náhradné vozidlo, pričom i toto poistné plnenie bolo žalovaným krátené. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo bolo v oprave do 30.04.2019, kedy bolo poškodenému vydané po obdržaní krycieho listu od žalovaného. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej ceny denného nájomného a jeho dĺžky, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd
zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť dĺžky a výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Súd posúdil, že cena 35,- EUR bez DPH a 40,- EUR bez DPH za deň je bežná cena, je obvyklá, primeraná. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky a dĺžky nájomného z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.
23. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (I., I., I., I....).
24. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 770,- EUR je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 885,- EUR uplatnená dôvodne (uplatnená suma 1.655,- EUR - priznaná suma 770,- EUR = žalovaná istina 885,- EUR), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
25. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku a dĺžku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky.
Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku denného nájomného, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či čestné prehlásenie poškodeného, vyplýva dĺžka opravy a opodstatnenosť dĺžky nájmu.
26. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 05.06.2019, nakoľko dňa 20.05.2019 došlo k čiastočnému poskytnutiu poistného plnenia zo strany žalovaného a možno dôvodne predpokladať, že týmto dňom bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti, a teda týmto dňom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 04.06.2019. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 05.06.2019.
27. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
28. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 05.06.2019, keďže súd posúdil skončenie šetrenia dňom 20.05.2019, kedy došlo k oznámeniu o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného (č.l. 29 spisu), a teda týmto dňom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 04.06.2019. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 885,- EUR (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. (rozhodnutí KS v Q. z 09.04.2015, sp.zn. XCo/XXX/XXXX, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto názorom sa súd stotožňuje.)
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
36. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.