Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-2-2016.pdf
PDF · 149.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu PFM Nitra, IČO: 42 119 952, so sídlom Štúrova 11, 949 01 Nitra, právny zástupca: JUDr. Jana Kubáňová, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, proti žalovanému: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX V., právny zástupca: CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., IČO: 47 255 633, so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 2.244,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 42,26 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 11.01.2016 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu vo výške 2.244,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.12.2015 do zaplatenia. Súčasne sa žalobca domáhal trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, oslovil žalovaného začiatkom roka 2011 ohľadom možného odkúpenia, resp. zámeny pozemkov, nakoľko žalobca je vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území X. O.P., obec Z., okres Z., zapísaným OÚ Z. katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku - záhrady, o výmere 4.193 m2. Predmetný pozemok žalobcu je bezprostredne susediaci s pozemkom žalovaného, nachádzajúcim sa v katastrálnom území X. O., obec Z., okres Z., zapísaný OÚ Z. katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parc. reg. „E“ č. XXXX/XX, druh pozemku - orná pôda, o výmere 4.316 m2, ktorého je žalovaný väčšinovým podielovým spoluvlastníkom v podiele 7/10 (spolu s bratrancami X. Q. a P.Z. Q.). Medzi žalobcom a žalovaným prišlo k dohode, na základe ktorej žalobca nechal vypracovať geometrický plán č. XXXXXX/XXXX zo dňa 03.09.2015, overený OÚ Z. katastrálny odbor dňa 10.09.2015, podľa ktorého malo dôjsť k realizácii zámeny častí vyššie uvedených pozemkov o veľkosti 1.645 m2. Žalobca na základe spoločnej dohody so žalovaným tomuto postupne predložil (po spripomienkovaní žalovaným) celkovo 3 ks zmlúv na podpis, k podpisu ktorých však nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný súhlasil s uzavretím predmetnej dohody o zámene častí pozemkov, ako aj skutočnosť, že k podpisu vyššie uvedených zmlúv realizujúcich zámenu nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalovaného preukazuje najmä e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným. V nadväznosti na dohodu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným vznikli žalobcovi nemalé finančné náklady súvisiace s vypracovaním geometrického plánu vo výške 648,- eur, v zmysle faktúry č. XX/XXXX od U. - X., s.r.o. za vypracovanie GP č. XXXXXX/XXXX, a vypracovaním 3 ks zmlúv, ktoré boli žalovanému predložené na podpis, vo výške 1.596,81 eur, v zmysle faktúry č. XXXXXXXXX od advokátky JUDr. Jany Kubáňovej za poskytnuté právne služby. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi vznikla škoda, ktorú spôsobil svojím konaním žalovaný, žalobca
dňa 22.11.2015 cestou právneho zástupcu zaslal žalovanému výzvu na uhradenie náhrady škody zo dňa 20.11.2015, spolu s ktorou žalovanému zaslal aj fotokópiu vyššie uvedených faktúr vystavených žalobcovi v súvislosti s vypracovaním geometrického plánu a vypracovaním 3 ks zmlúv. Žalovaný si výzvu prevzal dňa 27.11.2015. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listiny: emailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, LV č. XXXX, LV č. XXXX, faktúru č. XX/XXXX od spoločnosti U. - X., Nitra za geodetické práce v celkovej sume 648,- eur, faktúru č. XXXXXXXXX od advokátskej kancelárie JUDr. Jana Kubáňová, Nitra za prevzatie veci a prípravu zastúpenia, zmluvu o budúcej zámennej zmluve, zámennú zmluvu, zmluvu o zriadení vecného bremena v celkovej sume 1.596,81 eur, Predžalobnú výzvu na uhradenie náhrady škody zo dňa 20.11.2015 spolu s doručenkou o prevzatí listovej zásielky.
3. Okresný súd Piešťany vo veci vydal platobný rozkaz č. 9C/2/2016 - 21 zo dňa 18.01.2016, ktorý bol zrušený ex lege podaním odporu zo stranu žalovaného.
4. Žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 08.02.2016 podal voči vyššie uvedenému platobného rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným neprišlo k žiadnej dohode a ani neexistuje žiadna právna skutočnosť, na základe ktorej by žalovanému voči žalobcovi vznikla akákoľvek právna povinnosť. Keďže žalovanému nevznikla voči žalobcovi žiadna právna povinnosť, nie je možné, aby zo strany žalovaného prišlo k porušeniu neexistujúcej povinnosti. Suma 2.244,81 eur, ktorú si žalobca uplatnil, preto ani nemôže byť ako škoda v právnom zmysle posúdená. Bez toho, aby žalovaný vôbec pripustil možnosť posúdenia sumy 2.244,81 eur ako škody v právnom zmysle vo sfére žalobcu, žalovaný z dôvodu právnej opatrnosti namieta výšku uplatnenej sumy a svoju výlučnú pasívnu legitimáciu v konaní a taktiež namieta a konštatuje, že zo žaloby nie je možné ustáliť, akú konkrétnu povinnosť mal ako spoluvlastník určitej nehnuteľnosti porušiť a v čom mal takýto - žalobcom nešpecifikovaný údajný protiprávny úkon, konanie alebo opomenutie žalovaného spočívať. Žalovaný ďalej konštatoval, že nikdy nepožiadal žalobcu o to, aby vypracoval alebo dal vypracovať nejaké zmluvy alebo geometrický plán. Tu išlo výlučne o iniciatívu žalobcu, ktorý tak sledoval svoje záujmy. Absentuje preto aj akýkoľvek náznak príčinnej súvislosti medzi údajným a žalobcom nešpecifikovaným protiprávnym úkonom, konaním alebo opomenutím žalovaného a údajným vznikom škody na strane žalobcu. Návrh žalobcu v celom rozsahu považuje za nedôvodný a neopodstatnený.
5. Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 13.06.2016, sa právna zástupkyňa žalobcu vyjadrila k odporu, kde poukázala, že žalovaný v odpore neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ani nepredložil alebo neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť žalobcom riadne uplatneného nároku.
6. Žalobca doručil súdu dňa 26.09.2017 čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnil tým, že dňa 19.09.2017 prišlo zo strany žalovaného k úhrade sumy vo výške 648,- eur žalobcovi, o čom žalobca súdu doložil výpis.
A.
7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.10.2018 tak, že výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 648,- eur zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 648,- eur od 01.12.2015 do 19.09.2017, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IV. priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 42,26%. S odkazom na výklad § 415 Občianskeho zákonníka upravujúce všeobecnú prevenčnú povinnosť a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.: 29 Odo 1166/2004 zo dňa 11. 10. 2006 vzal v úvahu, že z výpisu občianskeho združenia žalobcu vedeného Ministerstvom vnútra SR je zrejmé, že žalobca má vedenú oblasť činnosti: rozvoj obce, regiónu. Je teda zrejmé, že v rámci vlastnej oblasti činnosti musí ako právnická osoba predpokladať náklady súvisiace s výkonom tejto činnosti a zaujal záver, že pri rokovaniach so žalovaných žalobca bezpochyby konal v rámci svojej činnosti, pre ktorú bol žalobca ako združenie založený. Žalobca si uplatnil finančné náklady súvisiace s vypracovaním geometrického plánu vo výške 648,- eur, v zmysle faktúry č. XX/XXXX od U. - X., s.r.o. za vypracovanie GP č. XXXXXX/XXXX, a vypracovaním 3 ks zmlúv, ktoré boli žalovanému predložené na podpis, vo výške 1.596,81 eur, v zmysle faktúry č. XXXXXXXXX od advokátky JUDr. Jany Kubáňovej za poskytnuté právne služby. Pri posúdení či v danom prípade išlo o náklady obvyklé, súd vyhodnotil, že právne služby súvisiace s vypracovaním troch zmlúv sú nákladmi obvyklými, predpokladateľnými pri uzatváraní kontraktov tohto typu a nie je možné nárokovať si náhradu
titulom zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. S prihliadnutím a vyššie uvedené súd v časti uplatnenej sumy vo výške 1.596,81 eur s príslušenstvom žalobu zamietol.
8. Proti výroku III. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o 1.596,81 eur s príslušenstvom za poskytnuté právne služby v súvislosti s vypracovaním troch zmlúv na základe predchádzajúcich dojednaní žalobcu so žalovaným, podal odvolanie žalobca.
9. Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením sp. zn.: 24Co/30/2019 zo dňa 06.08.2019, ktorým v napadnutom zamietajúcom výroku III. a v závislom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Občianske združenie sa zakladá predovšetkým na neziskovú a verejnoprospešnú činnosť. Za určitých okolností však môže aj podnikať a získať tak dodatočné zdroje na svoju hlavnú činnosť, ale vzťahujú sa na to osobitné podmienky. Aj keď primárnym cieľom občianskeho združenia je vykonávanie neziskovej činnosti, žiadny predpis vyslovene nevylučuje ani to, aby občianske združenie sekundárne vykonávalo aj podnikateľskú činnosť, preto občianske združenie okrem hlavnej neziskovej činnosti môže ako vedľajšiu činnosť vykonávať aj činnosť podnikateľskú. Podnikateľská činnosť občianskeho združenia by však mala mať podporný charakter pre rozvíjanie primárneho účelu občianskeho združenia, na ktorý bolo založené. Podľa bodu 3 článok I., bodu 4 článok 1, bodu 1 článok II. stanov žalobcu cieľom činnosti žalobcu je rozvoj občianskej spoločnosti, popularizácia, propagácia kultúrnych umeleckých, historických a prírodných hodnôt a dedičstva a to najmä miestneho regiónu Nitry a Nitrianskeho kraja, ale aj celého Slovenska, rozvoj kultúrnych a vzdelávacích aktivít, všestranná podpora informovanosti, rozvoj cestovného ruchu prostredníctvom vlastných informačných poradenských a publikačných a osvetových činností, aktivít a iniciatív, ako aj spolupráca s organizáciami a jednotlivcami s obdobným zameraním zo Slovenska, aj zahraničia. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, z čoho súd vyvodil záver o tom, že žalobca je právnickou osobou, občianskym združením a zároveň podnikateľským subjektom. Vzhľadom na uvedené a pre nedostatok iných argumentov súdu, rozsudok je v zamietajúcom výroku nedostatočne odôvodnený a tým i nepreskúmateľný. Povinnosťou súdu prvej inštancie, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť.
B.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: z LV č. XXXX súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ nachádzajúcej sa v okrese Z.T., obec Z., katastrálne územie X. O. s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 4193 m2, druh pozemku - záhrady. Z LV č. XXXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom parcely registra „E“ nachádzajúcej sa v okrese Z., obec Z., katastrálne územie X. O. s parcelným číslom XXXX/XX, výmera 4.316 m2, druh pozemku - orná pôda v spoluvlastníckom podiele 7/10. Ďalšími vedenými podielovými spoluvlastníkmi sú: P. Q., nar. XX.XX.XXXX v podiele 7/40-ín a X. Q., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/8-ina.
11. Z faktúry č. XXXXXXXX súd zistil, že spoločnosť U. - X., s.r.o., Nitra vyfakturovala žalobcovi celkovú sumu vo výške 648,- eur za geodetické práce. Z faktúry č. XXXXXXXXX vyplynulo, že advokátska kancelária JUDr. Jana Kubáňová, Nitra vyfakturovala žalobcovi za poskytnuté služby a to konkrétne za prevzatie veci a príprava zastúpenia, zmluvu o budúcej zámennej zmluve, zámennú zmluvu a jej prepracovanie a zmluvu o zriadení vecného bremena sumu vo výške 1.596,81 eur. Z Predžalobnej výzvy na uhradenie náhrady škody zo dňa 20.11.2015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného k úhrade vynaložených nákladov súvisiacich s vypracovaním zmlúv a geometrického plánu v sume 2.244,81 eur a trov právneho zastúpenia v sume 199,36 eur, ktoré žalobcovi vznikli z dôvodu, že nedošlo k podpisu predložených zmlúv z dôvodov výlučne na strane žalovaného.
12. Z e-mailovej komunikácie vyplynulo, že prebehla medzi žalovaným a p. D. A., ktorý je predsedom združenia - žalobcu. Z mailu zo dňa 22.11.2015 je zrejmé, že žalovaný uviedol: „...Čo sa týka preplatenia GP, tak faktúra od geodeta je smerovaná na Vás preto nevidím dôvod ho oslovovať, aby som zistil za čo ste platili / ani na to nemám právo, keďže nie som s ním v obchodnom vzťahu/. To by ste snáď
mali vedieť Vy sami najlepšie. Alebo Vám je jedno za čo platíte / i keď v tomto prípade asi áno, keď to budem hradiť ja/. Aby sme sa posunuli dopredu tak Vám to preplatím aj bez toho, že vlastne neviem za čo platím, lebo ste mi nevedeli vysvetliť o aké merné jednotky tu išlo lebo ten rozpis je v tomto znení nejasný / zdá sa mi byť písaný účelovo dodatočne k tejto faktúre aby to sedelo so sumou/. Potom Vás teda prosím o vystavenie faktúry aby som Vám ju mohol preplatiť. ... Znova podotýkam, že som sa nebránil zobrať na seba dôsledky toho, že k zrušeniu dohody došlo z našej strany.“... Z e-mailu žalobcu zo dňa 08.02.2011 adresovaného žalovanému je zrejmé, že mu zasiela návrh geometrického plánu pričom žalovaného informoval o tom, že s navrhovaným riešením súhlasia aj ostatní spoluvlastníci (X. T. P. Q.). Z e-mailu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 28.10.2015 vyplynulo, že v prílohe zasiela faktúru č. XX/XXXX od geodeta s dokladom o zaplatení. Geometrický plán dal vyhotoviť na základe dohody z 31.08.2015 o zámene časti pozemkov, od ktorej však v telefonickom rozhovore odstúpil. Žiadal žalovaného o preplatenie faktúry.
13. Z ostatnej mailovej komunikácie z období 08.02.2011 - 22.11.2015 je zrejmé, že žalobca a žalovaný rokovali o možnosti uzavrieť zmluvu o zámene pozemkov, avšak z ich znenia nevyplynulo, že by strany medzi sebou mali uzavretú zmluvu o budúcej zmluve, alebo že by sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú podieľať na nákladoch s tým súvisiacich. V mailovej komunikácii žalobca spomína dohodu zo dňa 31.08.2015, avšak súdu takúto dohodu nepredložil.
14. Na pojednávaní dňa 07.05.2018 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že si nespomína, že by mali medzi sebou vopred uzavretú zmluvu, odkazuje najmä na e-maily. Dňa 31.08.2015 si žalovaný osobne prevzal zmluvu o budúcej zmluve, ostatné návrhy mu boli doručené e-mailom. Žalovaný potvrdil, že nepodpísaniu zmluvy došlo z dôvodov na jeho strane. Náhrady škody sa domáha v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na judikatúru v obdobných veciach: 25Cdo/695/2003, 29Odo/1166/2004, 25Cdo/127/2007. Bol vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že nie je 100% vlastník pozemkov a nemôže zodpovedať za to, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, keď ju nepodpísali ostatní spoluvlastníci. Žalobca reagoval a tým, že žalovaný je 70% spoluvlastníkom pozemkov a prislúcha mu právo hospodárenia s vecou, pričom žalobcu ubezpečil, že s minoritnými spoluvlastníkmi je dohodnutý.
15. Na pojednávaní dňa 29.04.2020 právny zástupca žalovaného argumentoval, že má za to, že kúpa nehnuteľnosti nie je neziskovou činnosťou, poukazuje aj na to, že toto žalobca ako občianske združenie nikdy nefungovalo ako nezisková organizácia, ale vyvíjalo činnosti ako klasická obchodná spoločnosť, jej predsedom združenia bol bývalý advokát. Poukázal na predžalobnú výzvu zo 14.03.2016, ktorej obsahom je aj výzva na zaplatenie sumy 73.377,50 eur, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu, na ktorú mal byť údajne zaviazaný žalobca následkom neuzavretia zmlúv budúcim kupujúcim. Pokiaľ žalobca vyčísľuje svoje škody v takomto rozsahu, jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že kúpa pozemkov od žalovaného bola robená za účelom ďalšieho predaja a dosiahnutia zisku na tomto obchode, táto skutočnosť jednoznačne z tohto dokumentu vyplýva. Zároveň chcem k tomu doložiť ďalšiu listinu zo dňa 07.04.2016 od ŽA adresovanú ŽV, kde konštatuje, že na výzve zo dňa 14.03.2016 trvá, zároveň však celú záležitosť možno vyriešiť tak, že ŽV žalobcovi predmetný pozemok predá hlboko pod cenu. Skutočnosť, že žalobca je občianskym združením je čisto kamufláž obchodnej spoločnosti prostredníctvom, ktorej F.. A. vykonáva zárobkovú činnosť. Pochybuje o tom, že žalobca má aj iných členov a že v skutočnosti vykonáva činnosť podľa stanov, na ktoré je zriadené. Prvýkrát sa stretli žalobca a žalovaný 31.08.2016 v advokátskej kancelárii F.. A., následne sa všetky udalosti udiali v 3 týždňoch. Žalobca sa prezentoval ako odborník, zmluvy mal nachystané vopred a ponúkol, že geometrický plán takisto vyhotoví. Žalovaný a jeho bratranci sa o spôsobe zámeny pozemkov dozvedali postupne. Bežný postup v kontraktačnom procese je, že sa dohodnú parametre pozemkov a zmlúv a až následne sa vyhotovuje zmluva. Tu to bolo naopak, najskôr boli na stole zmluvy a až potom sa malo o nich rokovať a vyjasňovať si pravidlá, pokiaľ ide o inžinierske siete.
16. Na pojednávaní dňa 29.04.2020 predstúpil aj žalovaný, ktorý uviedol, že predložená výzva zo dňa 14.03.2016 bola doručená aj ostatným spoluvlastníkom, výzva zo dňa 07.04.2016 už bola doručená len jemu. Má k dispozícii celú históriu komunikácie, ktorú predložil súdu a z ktorej vyplýva ako v rámci kontraktačného procesu postupovali. Žalobca sa prezentoval, že sa v tom vyzná a že podobné zámeny pozemkov bežne robí, už na prvom stretnutí mu odovzdal prvý návrh Zmluvy o budúcej zmluve (ZOBZ). Ďalej chce poukázať na rozsudok NS ČR, ktorý citoval žalobca v odvolaní, z ktorého vyplýva, že zmluva nebola uzavretá bez legitímneho dôvodu. On však legitímny dôvod mal, ich pripomienky neboli zapracované, mali byť odpílení od inžinierskych sietí, čím by sa pozemok po zámene znehodnotil.
Zmluvy boli naformulované tak, že by z toho profitoval len žalobca, cena ich pozemkov by klesla, lebo by tam nebol prístup k inžinierskym sieťam. To sa stalo 31.08. Dňa 03.09. už bol geometrický plán a 11.09. boli predložené zmluvy, kde mali byť odrezaní od elektrickej prípojky. Už 15.09. v komunikácii vyjadril obavu o hodnotu pozemku, riešili napojenie na siete, aj kvôli možnosti budúcej výstavby. Všetko sa riešilo v rýchlosti, už 18.09. mal žalobca pripravenú ďalšiu verziu zmlúv. 21.09. som odpovedal, že zmluvy predložím bratancom, ešte sme neboli dohodnutí, že sa kúpa uskutoční. Bolo to na ich rozhodnutí, splnomocnenie som od nich nemal, hoci som bol kontaktnou osobou v obchode. 28.09. už žalobca vedel, že k uzavretiu zmluvy nedôjde kvôli obavám o napojenie na inžinierskych sietí. Z vyjadrenia samotného žalobcu z 12.11.2015 je zrejmé, že vedel, že zámena pozemkov sa neuskutoční, sám uvádza, že aktivity odloží o 5 až 10 rokov a že pripravené peniaze nebude blokovať ďalej. Tu poukazuje na časový nesúlad, keď v marci 2016 bol vyzývaný na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 73.000,- eur, čo je v rozpore s vyjadreniami žalobcu v 11/2015, pričom podľa jeho vyjadrení budúca kúpna zmluva mala byť uzavretá už v 9/2015 s treťou stranou, to je uvedené v predžalobnej výzve zo 14.03.2016. Nevidí dôvod, prečo by mal platiť za jednostranne nachystané zmluvy, na základe ktorých by z obchodu mal profitovať len žalobca a oni mali byť poškodení. Zdôraznil, že od začiatku mali obavy o hodnotu toho pozemku, keď k neuzavretiu zmlúv ich doviedol legitímny dôvod, a to ohrozenie straty hodnoty pozemku. Predložil aj časovú os priebehu prípadu, ktorú môže súd považovať za súčasť jeho výpovede.
17. Žalovaný predložil printscreen informácie o elektronickom dokumente - Zmluvy o budúcej zmluve, z ktorého vyplýva, že dokument upravoval v trvaní 8 minút dňa 31.08.2015 „D.“. Z printscreen informácie o elektronickom dokumente - Zámenná zmluva vyplynulo, že dokument upravoval v trvaní 35 minút dňa 11.09.2015 „D.“. Z printscreen informácie o elektronickom dokumente - Zmluva o zriadení vecného bremena vyplynulo, že dokument upravoval v trvaní 17 minút dňa 18.09.2015 „D.“. Z printscreen informácie o elektronickom dokumente - Zámenná zmluva Q. + vecné bremeno vyplynulo, že dokument upravoval v trvaní 11 minút dňa 18.09.2015 „D.“. Na pojednávaní uviedol, že vidieť ako boli jednotlivé dokumenty - zmluvy, upravované a revidované, pričom zdôraznil, že na tých časových pečiatkach z Wordu je vidieť, že dokumenty vždy upravoval len D. a ako dlho to trvalo, čiže spochybňuje, že by JUDr. Kubáňová ako bývalá koncipientka F.. D. A. na týchto zmluvách vôbec pracovala. Celkovo predložil 4 výpisy z týchto súborov. Tie dokumenty zodpovedajú tomu, čo je uvedené v časovej osi, lebo to boli prílohy jednotlivých e-mailov. Z predloženej časovej osi, ktorá je dokumentom spísaným žalovaným a ktorú súd považoval za súčasť vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že dňa 31.08.2015 mala byť žalovanému zaslaná mailom zmluva o budúcej kúpnej zmluve, dňa 11.09.2015 boli poslané zmluvy o zámene pozemkov. Žalovaný uviedol, že v zámennej zmluve žalobca zakotvil, že „umožní“ vybudovanie prípojky elektrickej energie na pozemok parc. č. XXXX/XXX, čo žalovaný považoval takú zámenu pozemkov, ktorou by pozemok v ich vlastníctve ostal znehodnotený, lebo boli obavy o dopojenie pozemku na inžinierske siete. Mailom zo dňa 15.09.2015 žalovaný tieto obavy aj oznámil žalobcovi: „verím že nás pochopíte, že zlou výmenou prerobíme na bezcennej pôde bez sietí viac ako získame výmenou a zgrupením do lepšieho celku.“ Dňa 18.09.2015 bola zaslaná prepracovaná zámenná zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena. Dňa 21.09.2015 žalovaný odpísal, že zmluvu posiela na zhodnotenie bratrancom a verí, že ju budú môcť zrealizovať a podpísať. K dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi (žalovaný a jeho bratranci) však neprišlo kvôli obavám o dopojenie inžinierskych sietí. Predžalobnou výzvou zo dňa 14.03.2016 sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 73.377,50 eur. Žalovaný poukázal, že z výzvy vyplýva aj to, že v mesiaci 9/2015 už podpísal zmluvu o budúcej zmluve, kde sa zaviazal do 31.12.2015 odpredať pozemky pod hrozbou zmluvnej pokuty vo výške 73.377,50 eur. Dňa 07.04.2016 žalobca po zaslaní predžalobnej výzvy, ktorú žalovaný považuje za absurdnú, zaslal ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného.
18. Z listu zo dňa 14.03.2016 vyplynulo, že tento právna zástupkyňa žalobcu - JUDr. Jana Kubáňová adresovala spoločne žalovanému a p. P. T. X. Q. vo veci: predžalobná výzva na uhradenie náhrady škody. Podľa obsahu výzvy žalobca mal na základe dohody so žalovaným a jeho bratrancami zabezpečiť vypracovanie geometrického plánu a zámenných zmlúv, na podklade ktorých malo dôjsť k zámene pozemkov, pričom žalobca ich oslovil v uvedenej veci už v roku 2011. K neuzavretiu zmlúv došlo z dôvodov na strane žalovaného a P. T. X. Q., čím vznikli žalobcovi nemalé náklady spojené s vypracovaním geometrického plánu a zmlúv. Žalobca v septembri 2015, kedy už bol dohodnutý na uzavretí zámennej zmluvy so žalovaným, uzavrel zmluvu o budúcej kúpnopredajnej zmluve so záujemcom o kúpu pozemkov, ktorú sa žalobca zaviazal uzavrieť do 31.12.2015 pod hrozbou zmluvnej pokuty. K uzavretiu zmluvy nedošlo a žalobca bol budúcim kupujúcim vyzvaný v januári 2016 na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 73.377,50 eur. Žalovaný spolu s jeho podielovými spoluvlastníkmi boli vyzvaní na zaplatenie tejto sumy do troch dní od doručenia výzvy.
19. Z listu zo dňa 07.04.2016 je zrejmé, že žalobca ním ponúkol žalovanému odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu za sumu 60.424,- eur.
20. Na pojednávaní dňa 12.10.2020 žalovaný doplnil, že by chcel zdôrazniť dátumové nesúlady, kde žalobca v emailovej komunikácii 16.09.2015 tvrdil, že za geometrický plán už zaplatil avšak faktúra bola vystavená 13.10.2015, kedy ju platil. Logicky nemohol platiť za faktúru 16.09.2015 keď bol doklad vystavený až neskôr. Druhý nesúlad je znova dátumový, kedy ŽA poskytol alebo prepracoval zámennú zmluvu 18.09. aj bola vtedy poslaná mailom ale faktúra bola vystavená 3 dni predtým 15.09. Z toho je jednoznačné, že spolupráca s kanceláriou JUDr. J. Kubáňovej bola fiktívna a zrealizovaná z obrovskými dátumovými nezhodami.
21. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 28.05.2020 zhrnul žalovaný prostriedky procesnej obrany a uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a poukázal na mail zo dňa 16.09.2015, v ktorom D. A.Á. - predseda žalobcu konštatuje, že žalovaní majú možnosť zmluvy pripomienkovať a uviesť ako si to predstavujú, je to „už druhá zmluva, čo robil“.
22. Žalobca na doručené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave nijako nereagoval, pojednávania dňa 29.04.2020 sa nezúčastnil bez ospravedlnenia. Nereagoval ani na uznesenie zo dňa 06.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2020 a ktorým súd vyzval žalobcu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku. Pojednávania nariadeného na deň 12.10.2020 sa žalobca opäť nezúčastnil bez ospravedlnenia.
C.
23. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
24. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
25. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
26. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
27. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
28. Podľa. § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia“) a združovať sa v nich.
D.
30.V danom prípade bolo na mieste skúmať či sa žalovaný dopustil takého konania alebo opomenutia, ktoré by zakladalo žalobcovi nárok požadovať náhradu škody. Základnými predpokladmi zodpovednosti za škody podľa § 420 ods. 1 OZ sú: protiprávnosť (protiprávny úkon), škoda, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a zavinenie (iné než nedbanlivosť). V prevažujúcom ponímaní protiprávnosť predpokladá faktické správanie (konanie alebo opomenutie), ktoré porušuje právnu povinnosť. Právna povinnosť môže byť tak stanovená: a) priamo zákonom alebo iným predpisom objektívneho práva, b)
vyplýva zo zmluvného vzťahu, c) spočíva v nezachovaní určitého všeobecného štandardu správania (porušenie generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ). V danom prípade je zrejmé, že nemohlo ísť ani o prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, ani o zmluvnú povinnosť, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany medzi sebou nemali uzavretú žiadnu zmluvu o budúcej zmluve, ani inú zmluvu, ktorá by upravovala ich vzájomné vzťahy alebo nároky v tzv. predzmluvnom období. Samotný inštitút predzmluvnej zodpovednosti v Občianskom zákonníku upravený nie je.
31. Súd mal za preukázané, že strany vstúpili do rokovaní o uzavretí zámennej zmluvy týkajúce sa pozemkov vo vlastníctve žalobcu a žalovaného, vedome teda zahájili kontraktačný proces, ktorý logicky mohol, ale nemusel vyústiť do uzavretia konkrétnej zmluvy. Žalovaný nepoprel, že k neuzavretiu zmluvy došlo z dôvodov na „ich“ strane, ako vyplynulo napr. aj z e-mailu zo dňa 22.11.2015: ...„Znova podotýkam, že som sa nebránil zobrať na seba dôsledky toho, že k zrušeniu dohody došlo z našej strany...“ Tu však súd už nemohol dať za pravdu žalobcovi, že by to bol výlučne žalovaný, kto sa rozhodol nepristúpiť k uzavretiu zmluvy. Z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmé, že žalovaný je vlastníkom parcely registra „E“ s parcelným číslom XXXX/XX v spoluvlastníckom podiele 7/10. Ďalšími vedenými podielovými spoluvlastníkmi sú: P. Q., nar. XX.XX.XXXX v podiele 7/40-ín a X. Q., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/8-ina. Žalovaný nebol výlučným spoluvlastníkom predmetného pozemku a z mailovej komunikácie je nepochybné, že k uzavretiu zmluvy mali pristúpiť všetci podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku, nielen žalovaný sám. Argumentácii žalobcu, že žalovaný je väčšinovým spoluvlastníkom (70%) a prislúcha mu právo hospodárenia s vecou, nemožno prisvedčiť. Právo s vecou hospodáriť si nemožno zamieňať právom v dispozícii s predmetom prevodu (nehnuteľnosťou), kde nejde o hospodárenie s vecou, ale o jej prevod. V danom kontexte je bezpredmetné, či žalovaný bol majoritným alebo minoritným spoluvlastníkom, keď jeho súhlas alebo nesúhlas so zmluvou nemohol nahradiť prejav vôle ostatných spoluvlastníkov.
32. Podľa rozsudku sp. zn. 25Cdo/127/2007 Najvyššieho súdu ČR, je všeobecne platný právny názor, že pri rešpektovaní zásady zmluvnej voľnosti a rovného postavenia účastníkov je chovanie jedného z potencionálnych zmluvných partnerov možné považovať za protiprávne za predpokladu, že jednania o uzavretí zmluvy dospeli do štádia, keď jedna zo strán bola v dôsledku chovania druhej strany v dobrej viere, že zmluva bude uzavretá a druhá strana ukončila jednania o uzavretí zmluvy bez toho, že by k tomu mala legitímny dôvod.
33. Súd sa zaoberal aj dôvodmi, pre ktoré k uzavretiu zmlúv nedošlo, ako vyplynulo z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ako aj výsluchu žalovaného, súd mal za to, že dôvodom na neuzavretia zmlúv bola tá skutočnosť, že napojenie pozemku na inžinierske siete, ktorý mal po uzavretí zámennej zmluvy prislúchať žalovanému a jeho bratrancom, bolo neisté alebo problematické, čo avizoval žalovaný mailom zo dňa 15.09.2015 žalobcovi: „verím že nás pochopíte, že zlou výmenou prerobíme na bezcennej pôde bez sietí viac ako získame výmenou a zgrupením do lepšieho celku.“ Je nesporné, že zmluvy boli pripravované žalobcom a pokiaľ navrhované riešenie zámeny vrátane pripojenia na inžinierske siete nepovažovala druhá strana za výhodné, nemožno konštatovať že by išlo o neuzavretie zmluvy na strane žalovaného bez legitímneho dôvodu, ale za prirodzený vývoj kontraktačného procesu, ktorý mohol nastať. Ako súd uviedol vyššie, kontraktačný proces nemusí nutne viesť k uzavretiu zmluvy. Opačným príkladom by bolo, keby z komunikácie strán bol zjavný súhlas oboch strán s navrhovaným riešením zámennej zmluvy a následne by jedna zo strán bezdôvodne k podpisu zmluvy nepristúpila (napr. z motivácie uzavrieť zmluvu výhodnejšie s tretím subjektom) a došlo by tak zmareniu legitímneho očakávania jednej zo strán že zmluva bude uzavretá. Z dokazovania však nevyplynulo, že by tomu tak bolo. Naopak, po návrhu žalobcu na uzavretie zámennej zmluvy, druhá strana (žalovaný a jeho podieloví spoluvlastníci) mali námietky, ktoré neboli odstránené ani následnými úpravami zmluvných dokumentov a k uzavretiu zmluvu nedošlo. Z komunikácie strán konania nevyplynulo ani to, že by žalovaný žiadal žalobcu výslovne o to, aby na vlastné náklady zabezpečoval vyhotovenie zmlúv. Formu, akou žalobca pristupoval k jednaniu o podmienkach zámeny nehnuteľností, si zvolil sám žalobca, pričom musel mať vedomosť o tom, že návrh zmluvy nemusí byť prijatý druhou stranou. Nemožno preto konštatovať, že by na strane žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti tým spôsobom, že spôsobil škodu žalobcovi neuzavretím zmluvy, hoci žalobca mohol očakávať jej uzavretie. Subjektívne očakávania žalobcu v danej veci nemohol súd považovať za legitímne očakávanie uzavretia zmluvy, lebo v čase vyhotovenia zmluvy neboli strany dohodnuté na konkrétnom spôsobe zámeny pozemkov. Samotná skutočnosť, že žalobca už v čase predloženia návrhu zámennej zmluvy (september 2015) dúfal (nie „očakával“), že zmluva bude uzavretá podľa
jeho návrhu a pristúpil hneď k uzavretiu ďalšej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s tretím subjektom, z ktorej mu vyplývala zmluvná pokuta za neuzavretie zmluvy do 31.12.2015 vo výške 73.377,50 eur, nič nemení na tom, že nedisponoval vyjadrením všetkých podielových spoluvlastníkov k návrhu zámennej zmluvy, pričom z ich strany mohol byť predložený odlišný návrh zmluvy, čo ostatne vyplynulo z mailu zo dňa 16.09.2015, v ktorom D. A.Ť. - predseda žalobcu konštatuje, že žalovaní majú možnosť zmluvy pripomienkovať a uviesť ako si to predstavujú.
34. V zmysle ust. § 415 OZ upravujúce všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ide o záväznú právnu povinnosť každého, aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania - počínať si natoľko obozretne, aby správaním či opomenutím nevznikla škoda iným alebo jeho samému. Povinnosť vyslovená týmto ustanovením je pre každého z účastníkov občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou určitým spôsobom sa správať a jej nedodržanie predstavuje protiprávne konanie v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na strane žalovaného síce došlo ku konaniu, keď z dôvodov na jeho strane a na strane ostatných dvoch podielových spoluvlastníkov parc. č. 3692/12 bol ukončený kontraktačný proces medzi ním a žalobcom, avšak takéto porušenie právnej povinnosti nemožno s prihliadnutí na okolnosti prípadu posudzovať v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou.
35. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn.: 29 Odo 1166/2004 zo dňa 11. 10. 2006 súd dáva do pozornosti výňatok z odôvodnenia: Právny inštitút tzv. culpa in contrahendo - predstavuje právnu úpravu zodpovednosti za zavinenie v predzmluvnom štádiu. Pod tento všeobecný pojem predzmluvnej zodpovednosti je možné zahrnúť rokovanie medzi osobami, ktoré je právne relevantné a na základe ktorého mohol vzniknúť alebo prípadne aj vznikol záväzkový vzťah. ... V súvislosti s rokovaním o uzavretí zmluvy totiž väčšine podnikateľských subjektov nutne vznikajú predvídateľné náklady, pričom je zrejmé, že aj napriek vynaloženým nákladom, nie každé rokovanie vyústi k uzavretiu zmluvy. Potencionálni zmluvní partneri tak nemôžu predpokladať ani návratnosť vynaložených nákladov, ak nie je ich úhrada zakotvená vo osobitnom zmluvnom dohovore. Mala by byť daná povinnosť k úhrade nákladov vzniknutých v súvislosti s rokovaním o uzavretí zmluvy, bez toho aby tu bola konkrétna dohoda strán v tomto smere, muselo by ísť - zdôraznil odvolací súd - o náklady, ktoré sa vymykajú bežnému štandardu, t.j. o náklady nie obvyklé. Z tohto pohľadu potom prichádzajú do úvahy dve základné možnosti. Podľa prvej z nich je povinnosť k úhrade vzniknutých nákladov založená na existencii obchodných zvyklostí, vzťahujúcich sa k určitému druhu obchodu alebo k určitému tovaru s tým, že subjekt požadujúci určitý produkt by už pri rokovaní o zmluve na tomto základe musel vždy počítať s prípadnou úhradou nákladov aj vtedy, ak by k uzavretiu zmluvy nedošlo. Druhú možnosť predstavuje za určitých špecifických predpokladov aplikácia ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, t.j. stanoví, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Ak v rámci rokovania o uzavretí zmluvy jeden z potencionálnych zmluvných partnerov dáva v rámci rokovania o zmluve druhému nádej, že k uzavretiu zmluvy príde, napr. tým, že žiada dopracovanie niektorých podmienok alebo ďalších doplnení a v súvislosti s týmto jeho konaním a ďalšími požiadavkami vznikajú druhej strane ďalšie náklady, bolo by extenzívnom výklade na taký prípad možno aplikovať citované ustanovenie. To však len za predpokladu existencie konkrétneho konania, z ktorého by bolo možné vyvodiť porušenie práva alebo povinnosti jedným z možných zmluvných partnerov. ... Ak ide o majetkovú ujmu spočívajúcu vo vynaložení nákladov v súvislosti s jednaním o uzavretie zmluvy a prípravou návrhu zmluvy, Najvyšší súd v zhode so súdom odvolacím akcentuje, že potencionálnym zmluvným partnerom spravidla vznikajú náklady, ktorých povaha a výška závisí na typu uzatváranej zmluvy, s naložením ktorých musia počítať bez ohľadu na to, či zamýšľaná zmluva bude napokon uzavretá alebo nie. Vynaloženie týchto obvyklých prevádzkových nákladov pritom odškodniteľnou majetkovou ujmou v zmysel ust. § 420 OZ považovať nemožno. Oproti tomu v prípade vynaložení nákladov, ktoré nie je možné považovať za - pre uzavretie zmluvy konkrétneho typu - bežné (obvyklé), a ich potreba vyvstala v dôsledku špecifických požiadaviek druhej strany, nie je možné vylúčiť možnosť ich posúdenia ako škody podľa vyššie cit. ustanovenia.
36. Z výpisu občianskeho združenia žalobcu vedeného Ministerstvom vnútra SR je zrejmé, že žalobca má vedenú oblasť činnosti: rozvoj obce, regiónu. Žalobca predložil stanovy až v odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu. Podľa bodu 3 článok I., bodu 4 článok 1, bodu 1 článok II. stanov žalobcu cieľom činnosti žalobcu je rozvoj občianskej spoločnosti, popularizácia, propagácia kultúrnych umeleckých, historických a prírodných hodnôt a dedičstva a to najmä miestneho regiónu Nitry a Nitrianskeho kraja, ale aj celého Slovenska, rozvoj kultúrnych a vzdelávacích aktivít, všestranná podpora informovanosti, rozvoj
cestovného ruchu prostredníctvom vlastných informačných poradenských a publikačných a osvetových činností, aktivít a iniciatív, ako aj spolupráca s organizáciami a jednotlivcami s obdobným zameraním zo Slovenska, aj zahraničia. Ako uviedol odvolací súd, ktorého názorom je prvostupňový súd viazaný: aj keď primárnym cieľom občianskeho združenia je vykonávanie neziskovej činnosti, žiadny predpis vyslovene nevylučuje ani to, aby občianske združenie sekundárne vykonávalo aj podnikateľskú činnosť, preto občianske združenie okrem hlavnej neziskovej činnosti môže ako vedľajšiu činnosť vykonávať aj činnosť podnikateľskú. Podnikateľská činnosť občianskeho združenia by však mala mať podporný charakter pre rozvíjanie primárneho účelu občianskeho združenia, na ktorý bolo založené. V danom prípade sú zameral dokazovanie na to, či činnosť žalobcu vyvíjaná v kontraktačnom procese so žalovaným mala prvky činnosti za účelom dosiahnutia zisku, resp. či viedla k podnikateľskej činnosti žalobcu. Z listu zo dňa 14.03.2016 vyplynulo, že tento právna zástupkyňa žalobcu - JUDr. Jana Kubáňová adresovala spoločne žalovanému a p. P. T. X. Q. vo veci: predžalobná výzva na uhradenie náhrady škody. Podľa obsahu výzvy žalobca uviedol, že v septembri 2015, kedy už bol dohodnutý na uzavretí zámennej zmluvy so žalovaným, uzavrel zmluvu o budúcej kúpnopredajnej zmluve so záujemcom o kúpu pozemkov, ktorú sa žalobca zaviazal uzavrieť do 31.12.2015 pod hrozbou zmluvnej pokuty. K uzavretiu zmluvy nedošlo a žalobca bol budúcim kupujúcim vyzvaný v januári 2016 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 73.377,50 eur. Žalovaný spolu s jeho podielovými spoluvlastníkmi boli vyzvaní na zaplatenie tejto sumy do troch dní od doručenia výzvy. Z uvedeného mal súd za to, že žalobca uskutočňoval kroky smerujúce k uzavretiu zámennej zmluvy so žalovaným a jeho podielovými spoluvlastníkmi so zámerom nadobudnuté pozemky ďalej predať tretiemu subjektu za účelom dosiahnutia zisku, a teda speňažiť ich. Pri rokovaniach so žalovaným žalobca bezpochyby vyvíjal podnikateľskú činnosť
- za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti zámenou so zámerom ďalej ju predať a dosiahnuť zisk, čo žalobca nespochybnil a v konaní nepreukazoval opak. Žalobca si uplatnil finančné náklady súvisiace s vypracovaním 3 ks zmlúv, ktoré boli žalovanému predložené na podpis, vo výške 1.596,81 eur, v zmysle faktúry č. 201509001 od advokátky JUDr. Jany Kubáňovej za poskytnuté právne služby. Pri posúdení či v danom prípade išlo o náklady obvyklé, súd vyhodnotil, že právne služby súvisiace s vypracovaním troch zmlúv sú nákladmi obvyklými, predpokladateľnými pri uzatváraní kontraktov tohto typu a nie je možné nárokovať si náhradu titulom zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.
37. Na okraj súd uvádza: pokiaľ ide o samotné poskytnutie právnych služieb, žalovaný spochybňoval, že by právne služby reálne boli vykonané. Z predložených printscreenov výpisu informácií o jednotlivých zmluvných dokumentoch vyplynulo, že zmeny na dokumentoch vykonával „D.“, čo nasvedčuje tvrdeniu žalovaného, že na zmluvách pracoval štatutár žalobcu - F.. D. A. a nie právna zástupkyňa, ktorá poskytnutie právnych služieb účtovala. Uvedené vyplýva aj z mailu zo dňa 16.09.2015, v ktorom F.. D. A. - predseda žalobcu konštatuje, že žalovaní majú možnosť zmluvy pripomienkovať a uviesť ako si to predstavujú, je to „už druhá zmluva, čo robil“. Pomerne zarážajúco pôsobí aj predmet poskytnutia právnych služieb vo faktúre č. 201509001, kde sa uvádza, že zámenná zmluva bola prepracovaná dňa 18.09.2015, takisto ja zmluva o zriadení vecného bremena, pričom samotná faktúra bola vystavená dňa 15.09.2015, pričom aj uskutočnenie zdaniteľného plnenia je dňa 15.09.2015, teda skôr ako mali byť poskytnuté právne služby. Uvedené tvrdenia žalovaného a skutočnosti, na ktoré poukázal, opäť žalobca nespochybnil. Z vykonaného dokazovania preto vyplynula pochybnosť, že by právne služby v rozsahu prepracovania zámennej zmluvy dňa 18.09.2015 a vyhotovenia zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 18.09.2015 boli skutočne vykonané v rámci poskytnutia právnych služieb advokátskou kanceláriou JUDr. Janou Kubáňovou.
38. S prihliadnutím a vyššie uvedené súd v časti uplatnenej sumy vo výške 1.596,81 eur s príslušenstvom žalobu zamietol (výrok I.)
E.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,26 %. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.244,81 eur. Nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo na podklade plnenia žalovaného v rozsahu 648,- eur, z procesného hľadiska čiastočné zastavenie konania zavinil žalovaný. V časti, kde súd konanie zastavil, nadobudol rozsudok zo dňa 15.10.2018 právoplatnosť dňa 29.11.2018.
44. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 28,87 % (v časti konania kde súd konanie zastavil) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 71,13 % (v časti žaloby, ktorú súd zamietol). S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu 42,26 %, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. Náhrada trov konania sa týka tak trov prvostupňového ako aj trov odvolacieho konania, nakoľko vo vzťahu k uplatnenému nároku je potrebné pristupovať ako celku, pričom samotný úspech strany v konaní možno vysloviť až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).