Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-204-2019.pdf
PDF · 190.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/204/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: C. R., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XXX, XXX XX T. proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 6809019610 zo dňa 26.4.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je n e p l a t n á .
II. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere č. 6809019610 zo dňa 26.4.2010 je bezúročný a bez poplatkov.
III. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy z úverovej zmluvy č. 6809019610 zo dňa 26.04.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Žiadal, aby súd zároveň určil, že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere č. 6809019610 zo dňa 26.04.2010 je bezúročný a bez poplatkov, alternatívne, aby súd určil, že zmluva o úvere č. 6809019610 zo dňa 26.04.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná. Svoju žalobu odôvodil tým, že s pôvodným veriteľom Poštová banka a.s. uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. 6809019610 zo dňa 26.4.2010 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13.6.2017 medzi zmluvnými stranami Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, bola pohľadávka veriteľa voči žalobcovi vyplývajúca zo Zmluvy o úvere postúpená so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými na žalovaného, ktorý sa stal mojim novým veriteľom. Považuje Zmluvu o úvere za problematickú nakoľko neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Považuje Zmluvu o úvere za problematickú nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (dohoda o zrážkach zo mzdy, spoplatnená upomienka po omeškaní splátky, rozhodcovská doložka a pod.) Typová formulárová zmluva, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, obsahuje dojednanie článok 3 bod 5, kde podpisom zmluvy zároveň zmluvné strany uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Obč. zák., ktorá mala byť zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutej zo Zmluvy o úvere. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mi zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca považuje za neplatný právny úkon aj pre rozpor s § 37 ods. 1 OZ, zdôrazňujem, že text článku 3 bod 5 je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu (žiadne individuálne dojednanie, čo predpokladá § 53 ods. 2 OZ), neurčuje ani presnú výšku zabezpečenej pohľadávky. Teoreticky preto podľa jeho názoru môže žalovaný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu donekonečna. Svedčí o tom fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Jeho zamestnávateľom je spoločnosť Stonebridge SK, s. r. o., so sídlom Hlinné 403,094 35 Hlinné, IČO: 36 486 931 (pôvodný názov GREENFORM, s.r.0.) Žiadosť žalovaného jeho zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom Oznámenie zmeny čísla účtu" zo dňa 30.06.2017. Tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie. Súčasťou žaloby je preto aj návrh na prerušenie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy a predloženie veci Ústavnému súdu SR alebo Súdnemu dvoru EÚ podľa ČI. čí. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ C 115, 2008 „ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad mojim majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia môjho majetku navrhovateľa nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie (viď. Odôvodnenie nižšie) a ČI. 7 Ústavy SR (rozpor medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Poukázal na rôzne rozhodnutia a Smernice. Uviedol, že na veci má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Taktiež prelomovo navrhujem určenie dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Dáva súdu do pozornosti Nález ÚS SR, sp. zn.: 111. ÚS 107/07 v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (ČI. 1 ods. I ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. l. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a li. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované OI. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Žalobca ďalej uviedol, že nemal možnosť odmietnuť Dohodu o zrážkach zo mzdy, pokiaľ chcel tento úver získať nakoľko činila ustanovenie formulárovej zmluvy. Žalobca svoje tvrdenie preukazuje textovým znením zmluvy o úvere. Určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru Žalobca je toho názoru, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve je nesprávny. V Zmluve o úvere je uvedená RPMN vo výške 20,13 %. Na základe výpočtu s použitím internetovej kalkulačky. Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z., cit: „Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a I), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez Poplatkov". V Zmluve o úvere je nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že úver je poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Má za to, že vzhľadom na absenciu uvedenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere by mal byť považovaný úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Určenie neplatnosti zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok. Žalobca Zmluva o spotrebiteľskom úvere v bode 3. obsahuje nejasné ustanovenie o celkovej výške nákladov dlžníka, nakoľko uvedený počet a výška mesačných splátok nekorešpondujú s uvedenou celkovou výškou nákladov, a to v neprospech spotrebiteľa. Žalobca uvádza, že celkom podľa údajov uvedených v uzavretej zmluve mal žalovanému zaplatiť sumu 6.812,07 EUR (4.000 EUR + 2.612,07 EUR), nakoľko v zmluve o úvere je dojednané, že celková výška nákladov je 2.612,07 EUR. Ak však žalobca má podľa uzavretej zmluvy o úvere zaplatiť
žalovanému 70 splátok vo výške 103,75 EUR, tak celková čiastka úveru, ktorú má žalobcovi zaplatiť činí sumu 7.262,50 EUR (70 x 103,75 EUR). Žalobca dáva do pozornosti súdu, že zmluva o úvere je napísaná malým písmom a voľným okom je úplne nečitateľné. Žalobca mám za to, že ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené žalovaným bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti podľa názoru žalobcu je rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca je toho názoru, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú so žalovaným uzavrel, je to zmluva uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom, naviac má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Žalobca uviedol, že nemal žiadnu možnosť vyjednávania a buď podmienky zmluvy prijal tak, ako si ich žalovaný sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo by zmluvný vzťah nevznikol. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica"). Žalobca má za to, že túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa názoru žalobcu smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď' bola zmluva spísaná vopred a žalobca (ako spotrebiteľ) som nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. V zmysle ČI. 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa ČI. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď' existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Žalobca je toho názoru, že postup žalovaného, ktorý umiestnil uzavretie zmluvy o úvere do vopred predpísaného textu, ktorý som žalobca nemohol ovplyvniť, resp. odmietnuť, by mal súd kvalifikoval ako nekalú praktiku. Zmluva o úvere svojim rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na všeobecné obchodné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť, bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí vrátane zmluvných podmienok týkajúcich sa úverov. Vzhľadom na uvedené je dôvodné, že žalobca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah so žalobcom, a to Dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj poistenie schopnosti splácať úver. Žalobca vzhľadom na uvedené má za to, že Zmluva bola od počiatku uzavretá neplatne, pretože nebola uzavretá zrozumiteľne a určito. Z tohto dôvodu sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že namieta nedostatok procesnej podmienky - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže máme za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na ustanovenia § 53a odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, je zrejmé. že rozhodnutie súdu bude mať vplyv na nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa
- bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa Poštovú bankou, a.s.. so sídlom Prievozská 2/B. Bratislava 821 09. IČO: 31340890 f ďalej len „Poštová banka. a.s.). ktorá je dodávateľom. Števček, M., Ficová, S. a kol., Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2010, str. 313: „O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy. keď priamo zo zákona je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné. aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané. existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca namiesto procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
zamietnutá.“ Števček, M., Ficová, S. a kol., Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2010, str. 314: „Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam. kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné spoločenstvo na jednej strane.“ V uvedenej súvislosti poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/122/02 zo dňa 30. júla 2003: „Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah je alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, môže mať i osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie (v tomto prípade ide len o aktívnu legitimáciu). Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide. Namieta nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu. podľa ustanovenia § 137 písmeno c] CSP. prvom rade dáva súdu do pozornosti tú skutočnosť, že žalobca podal návrh v zmysle ustanovenia § 137 písmeno c] CSP, pričom však právny záujem. ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. musí byť naliehavý. Naliehavý právny záujem nie je daný 1/ spravidla tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ CSP - R 17/1972, 2) ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, 3/ ak požadované určenie má povahu (len] predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je] právny vzťah alebo právo - rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 - ZSP 6/06, Ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok NPZ. je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej
- rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza ,že posledná zrážka, ktorá bola vykonaná žalobcovi, bola vykonaná dňa 19.06.2019 vo výške 66,22,- EUR. Od tohto dátumu žalovaný nevykonal žiadnu zrážku žalobcovi. A teda v čase vyhotovenia žalobného návrhu t.j. 12.11.2019 sa už zrážky nevykonávali. Nie je vôbec pravdou, ako tvrdí žalobca, že sa mu „vykonávajú" zrážky zo mzdy. Opätovne zdôrazňujeme, že posledná zrážka bola vykonaná dňa 19.06.2019 vo výške 66,22,- EUR. Navyše žalovaný ani netrvá na vykonávaní zrážok zo mzdy keďže poslednú vykonal dňa 19.06.2019 a teda žalobca nemá žiadny naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ide o výšku RPMN, tak v zmluve je uvedený údaj vo výške 21,13% RPMN. Vôbec nie je jasné odkiaľ žalobca zobral hodnotu vo výške 20,13% RPMN. K samotnej výške RPMN uviedol, že právny predchodca žalobcu (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je výške 27,15, tak banka zašle pred jej splatnosťou dlžníkovi list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch a z dôvodu zaokrúhľovania mesačnej splátky na celé číslo. V tejto súvislosti uvádzame, že posledná (70.) splátka bola vo výške 27,15,- EUR. Pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy o úvere, žalovaný uvádza, že ak by aj výška celkových nákladov úveru bola uvedené nesprávne, tak to nemá za následok neplatnosť zmluvy o úvere. Navyše celková výška nákladov je uvedená správne, pričom toto je vysvetlené v bode III. nášho vyjadrenia. Žalobca vo svojej žalobe poukazuje hlavne na to, že zmluva o úvere je formulárová zmluva. Žalobca však na žiadnom mieste nepreukazuje to, že by mu bola zmluva o úvere akokoľvek vnútená, že by nemal možnosť si zmluvu o úvere prečítať či vziať domov na prečítanie. Ďalej, žalobca uzatvoril zmluvu o úvere dňa 29.04.2010 pričom veľkosť písma namieta žalobca 12.11.2019, teda 9 slovom (deväť) rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere. Taktiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v zmysle listiny „aktuálny stav úveru" žalobca mohol predmetný úver vyčerpať od 29.04.2010 do 29.05.2010, pričom žalobca predmetný úver vyčerpal hneď na druhý deň od možnosť čerpať úver, t. j. dňa 30.04.2010. V tomto čase nenamietal veľkosť písma v zmluve o úvere, dokonca veľkosť písma v zmluve o úvere nenamietal ani počas obdobie keď úver spláca riadne a včas t. j. do momentu zosplatnenia úveru t. j. 09.04.2014. K samotnej veľkosti písma uvádzame, že v čase uzatvorenia zmluvy žiaden právny predpis nestanovoval povinnosť o minimálnej veľkosti písma v zmluve o úvere. Pre úplnosť však žalovaný uvádza, že úverová zmluva má porovnateľnú veľkosť písma, ako bolo novelou č. 141/2014 Z. z. stanovená minimálna veľkosť písma v roku 2015. V nadväznosti na vyššie uvedené žiadame, aby súd konanie zastavil (z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu] alternatívne žiadame, aby žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovaného.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobou a jej prílohami, a to zmluvou o úvere z 29.04.2010, obchodnými podmienkami, listom z 30.06.2017, písomnými vyjadreniami žalovaného s prílohami, prepočtom RPMN, výpisom z účtu, originálom zmluvy o úvere a výsluchom žalobcu.
4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci:
5. Žalobca a predchodca žalovaného uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6809019610 dňa 29.04.2010 , výška úveru bola 4000 eur. Mesačná splátka predstavovala sumu 103,75 eur. Počet splátok bolo dohodnutý na 70. RPMN predstavovala 21,13 %. Úroková sadzba bolo dohodnutá vo výške 19 % ročne. Dátum prvej splátky bol stanovený na deň 28.05.2010 a dátum poslednej splátky na deň 18.05.2018.
6. Zo zmluvy vyplýva, že bod bodom 5 je uvedené, že podpisom zmluvy zmluvné strany uzatvárajú zároveň aj dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 OZ, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4 bod 8 OP.
7. Podľa čl. 4 OP banka podpisom ZoÚ zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platnom znení a Klient udeľuje súhlas Banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy Klienta za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov Klienta vyplývajúcich zo ZoÚ. Táto dohoda a tento súhlas sa vzťahujú aj na budúceho platiteľa mzdy klienta, ako aj na iné príjmy Klienta, z ktorých umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy vykonávať zrážky. Ukončením platnosti nezaniká zabezpečenie Klientových záväzkov voči Banke vyplývajúcich zo ZoÚ.
8. Z výzvy žalovaného z 30.06.2017 vyplýva, že žalovaný ako nový veriteľ, ktorý nadobudol pohľadávku na základe uzavretej zmluvy o postúpení z 13.06.2017 žiadal zamestnávateľa žalobcu o pokračovanie vykonávania zrážok zo mzdy u žalobcu.
9. Z písomného vyjadrenia žalovaného z 20.04.2020 vyplýva, že žalovaný namieta nedostatok procesnej podmienky - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže máme za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. K vyjadreniu priložil prepočet RPM výpis z úverového účtu..
10. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 08.10.2020 vyplýva, že ???dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že rozhodnutie v predmetnej určovacej žalobe v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a s tým súvisiaceho neodkladného opatrenia nebude existovať ako právo erga omnes. Jeho účinky sú relatívne a jeho záväznosť je subjektívna. Taktiež všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránky významný, aby mal pre neho zmysel. Tu si Vám dovoľujem poukázať na skutočnosti, že v žalobe žalobca označil zamestnávateľa spoločnosť Stonebridge SK, s.r.o. IČO 36 486 931 (pôvodne ako GREENFORM, s.r.o.). Naša spoločnosť, ako žalovaný, odo dňa postúpenia pohľadávky - 13.06.2017 obdŕžala v prospech vyššie špecifikovanej pohľadávky čiastočné úhrady od spoločnosti COST CONTROL s.r.o., pričom posledná úhrada bola na náš účet pripísaná dňa 19.06.2019. Od spoločnosti COST CONTROL s.r.o. sme obdŕžali Oznámenie o prevzatí zastupovania klienta a žiadosť o individuálny splátkový režim zo dňa 03.07.2017. Prostredníctvom nášho právneho zástupcu bolo dňa 23.10.2017 odpovedané na predmetný list v zmysle možnosti uhrádzať dlh v ktoromkoľvek štádiu pre zníženie výšky dlhu. A teda nemáme za to, že predmetné úhrady sú zrážky zo mzdy, ale dobrovoľné úhrady. Nakoľko okrem predmetných úhrad spoločnosti COST CONTROL, s.r.o. neevidujeme žiadne ďalšie úhrady, predpokladáme, že žalovaný nemal naliehavý právny záujem ani na predbežnom opatrení a nemá naliehavý záujem ani na výsledku žaloby v časti o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keďže zamestnávateľ Stonbridge SK, s.r.o. nevykonával zrážky zo mzdy pre vyššie uvedenú pohľadávku a teda rozsudok by nemal účinky erga omnes. V zmysle vyššie uvedeného týmto žiadame žalobu v časti o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zastaviť ako bezpredmetnú.
11. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že trvá na podanej žalobe a pridržiavam sa všetkých mojich doterajších tvrdení. K neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvádza, že trvá na tom, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je presná výška zabezpečenej pohľadávky a som toho názoru, že je neplatná. Pri podpise zmluvy nebol informovaný o možnosti odmietnuť, podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Čo ani nebolo možné, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy nebola na právoplatnom tlačive, ale jedným zo zmluvných dojednaní zmluvy o úvere. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ chcel úver získať, musel takto naformulovanú zmluvu podpísať. Žalovaný bez ďalšieho záujmu dal k zmluve automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Nemal skutočnú vôľu uzavrieť spolu so
zmluvou o úvere aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Ak by však zmluvu o úvere nepodpísal v predloženom znení, úver by nebol poskytnutý. Z jeho pohľadu je logické, že dlžník žiada o poskytnutie úveru v čase keď tento potrebuje. Tak to bolo aj v jeho prípade. K určeniu, že úver je poskytnutý bezúročne a bez poplatkov sa pridržiava všetkých mojich tvrdení o tom, že v zmluve je uvedená nesprávna výška, a to v neprospech klienta, je nesprávne uvedená v sume v celkovej výške nákladov. Na konci je uvedený počet a výška mesačných splátok, nekorešpondujú s uvedenou celkovou výškou nákladov, a to v neprospech spotrebiteľa. K neplatnosti zmluvy o úvere pre množstvo neprijateľných podmienok. Pridržiava sa všetkých svojich tvrdení o neprijateľných podmienkach v zmluve o úvere, ktorú uviedol samostatným návrhom.
12. Z výpovede žalobcu na otázku súdu, aby ozrejmil ako došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto konania uviedol, že pokiaľ sa pamätá zmluvu mal uzavrieť na pošte, zmluvu podpísal. Pred podpisom zmluvu nečítal. Na otázku, či mu bola predložená zmluva na oboznámenie sa na prečítanie pred jej podpisom uviedol, že nie, dali mu ju len podpísať. Žalobca na otázku súdu, či mu bolo povedané, oboznámené, že súčasťou zmluvy o úvere je aj dohoda o zrážkach zo mzdy uviedol, že nie. To zistil niekedy v roku 2015, presne sa nepamätá. Na otázku súdu aký úver žiadal, žalobca uvádza, že presne to nevie. Na dotaz súdu, či to bola suma 4.000,- eur ako je uvedené v zmluve, žalobca uviedol, že áno.
13. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:
14. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
20. Podľa ust. § 2 písma až c) zákona č. 258/2001 Z.z. zákona účinného v čase uzavretia zmluvy a)spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c)celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1.sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2.poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3.poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4.členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5.poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
21. Podľa ust. § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. zákona účinného v čase uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
22. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
25. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Podľa § 137 písmeno c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
27. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Petit návrh je v súlade s ust. § 137 CSP.
28. Žalovaný dňa 30.06.2017 zaslal zamestnávateľovi žalobcu list, ktorým inicioval realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy podľa zmluvy č. 6809019610. V predmetnej veci bola realizácia dohody o zrážkach zo mzdy pozastavená na základe vydaného neodkladného opatrenia. V čase rozhodovania súdu tu bol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez takéhoto určenia by právne postavenie žalobcu bolo neisté, súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie s jeho mzdou, keďže zamestnávateľ žalobcu rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel vykonávať zrážky zo mzdy. Aj v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku dlhu žalobcu.
29. Žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu v danej veci tým, že deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto netransparentného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.
30. Súd na návrh tiež dňa 19.12.2019 vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.06.2010 zo zmluvy o úvere č. 6809019610 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný je povinný oznámiť zamestnávateľovi žalobcu Stonebridge SK, s.r.o., Hlinné 403, 094 35 Hlinné, IČO: 36 486 931, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy.
31. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
32. Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
33. V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 ( čl. 5 smernice ).
34. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.
35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
36. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
37. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka).
38. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
39. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
41. Nepochybne zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
42. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.
43. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
44. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.
45. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
46. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy v zmluve o spotrebiteľskom úvere podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.
47. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
48. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
49. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
50. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
51. Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
52. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
53. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na právneho vzťahu.
54. Zámer právneho predchodcu žalovaného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky bez súdnej kontroly podpísaním Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere, ktorú žalobca podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
55. Pokiaľ ide o návrh na určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 6809019610 zo dňa 26.04.2020 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným , t.j. predchodcom je neplatná súd žalobe v tejto časti ako dôvodnej v zmysle vyššie uvedeného vyhovel.
56. Súd poukazuje na to, že právny predchodca žalovaného v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobcovi na podpis Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú zakomponoval do iného právneho úkonu a ktorú žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Vzor zmluvy o úvere je vlastne určité tlačivo, kde sa konkrétne náležitosti úveru len dopisujú. Uzavretie dohody je cieľ sledovaný žalovaným, nie však žalobcom ako to sám uviedol a potvrdil ako spotrebiteľom, ktorý obsah Dohody o zrážkach zo mzdy nemôže nijako ovplyvniť. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.
57. Vo vzťahu k dohodám o zrážkach zo mzdy súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, avšak ak existuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
58. Postup právneho predchodcu žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je súdu známy z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešov, sp. zn. 5Co/7/2017 zo dňa 16.02.2017), z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
59. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).
60. Súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).
61. Skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola zakomponovaná do iného právneho úkonu, do textu samotnej zmluvy o úvere bola neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť nepodpísať ju , ináč by nepodpísal ani zmluvu o úvere. Súd musí v konaní prihliadať na spotrebiteľa ako slabšiu stranu sporu a vyžadovať od žalovaného preukázanie, že si voči žalobcovi ako spotrebiteľovi splnil svoju predzmluvnú informačnú povinnosť.
62. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.
63. V danom prípade je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako je to vyššie uvedené sa veriteľ právny predchodca žalovaného snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalovaného, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalovaný sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný môže sám určiť výšku, akú ma zamestnávateľ žalobcu zrážať. Na tomto nič nemení to, či žalovaný ako veriteľ túto dohodu o zrážkach využila lebo nie.
64. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy ktorá, neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
65. Článok 4 a 14 Smernice rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré, sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami, preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl.4 uvedenej smernice, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy ( znenie písomných podmienok európskej komisie vo veci C-30/12 P.G. T./POHOTOVOSŤ, s.r.o. ).
66. Súd poukazuje podporne aj na aktuálnu právnu úpravu § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
67. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
68. Aj v prípade, že súd priamo neaplikuje ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. na predmetnú zmluvu uzavretú v roku 2010, môže ustanovenie zmluvy týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a postup žalobcu popísaný vyššie ako nekalú obchodnú praktiku. Dohoda o zrážkach zo mzdy Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 6809019610 nebola dojednaná individuálne, žalobca nemohol ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva ako celok mala formulárový charakter. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú.
69. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
70. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe žalobcu v časti o určenie že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 6809019610 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, vyhovel. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, s poukazom na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Ako je to zrejmé, bola uzavretá za použitia nekalej obchodnej praktiky, ako súd uviedol vyššie.
71. Pokiaľ sa jedná o žalobu žalobcu v časti o určenie, že úver zo zmluvy o úvere č. 6809019610 zo dňa 26.04.2010 je bezúročný a bez poplatkov súd vyhovel žalobe aj v tejto časti. S dôvodmi bezúročnosti uvedeným i žalobcom sa súd stotožnil.
72. Žalobca sa ďalej podanou žalobou domáhal rozhodnutia o tom, že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere č. 6809019610 zo dňa 26.4.2010 je bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitostí podľa ust. 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z.a to RPMN , tá je v zmluve uvedená nesprávne.
73. Súd zistil, že zmluva bola uzavretá dňa 29.04.2010, podľa zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý bol účinný do 10.6.2010, teda aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Preto súd postupoval v zmysle a podľa tohto zákona pri posudzovaní bezúročnosti úveru.
74. Podľa ust. § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e)celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f)v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g)konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n)oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o)upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p)práva spotrebiteľa podľa § 7, q)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
75. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
76. Súd zistil, že v zmluve o úvere č. 6809019610 zo dňa 26.4.2010 je uvedená RPMN vo výške 20,13% Po prepočte RPMN súdom , čl. 62 súd zistil, že RPMN vyšla vyššia 25,25 a že teda v zmluve nebola uvedená správna RPMN. V zmluve bola uvedená vyššia RPMN, v neprospech spotrebiteľa. Správnosť jej výpočtu však v konaní nepreukázal. Tvrdenie o meniacej sa výške poslednej splátky a následnej
možnosti ( vyjadrenia na čl. 2425) a jej vplyv na výpočet súd považuje za nedôvodné a rozporný so zákonom. Všetky náležitosti musia byť v zmluve jasne a zreteľne v zmluve uvedené.
77. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia nesprávne uvedenie RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN je možné pri širšom výklade tohto ustanovenia stotožniť s neexistenciou, s neuvedením RPMN v zmluve.
78. Na základe uvedeného preto považoval súd žalobu aj v tejto časti o u určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru za dôvodnú a preto jej vyhovel.
79. Čo sa týka námietky žalovaného , že nie je daný právny záujem súd poukazuje, že k samotnej otázke naliehavého právneho záujmu na tu požadovanom určení, súd má za to, že žalobca sa podanou žalobou môže domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z napádanej zmluvy a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Platí totiž ustanovenie § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva.
80. Súd v tejto otázke poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017 z 23.04.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018 z 17.04.2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017 z 23.04.2018.
81. V danom prípade na základe uvedených skutočnosti mal súd za to, že existuje dôvodná pochybnosť o správnosti údajov uvedených v zmluve najmä o výške ročnej úrokovej sadzby, jej výpočet, v označení údajov z ktorých žalovaný ako dodávateľ vychádzal žalovaný v konaní nepreukázal. Tvrdenia žalovaného sú nedôvodné. Dodávateľom v danom právnom vzťahu je žalovaný. Povinnosťou žalovaného ako dodávateľa, ktorý zmluvu pripravoval a vyhotovoval , ktorý RPMN vypočítaval bolo uviesť z akých údajov vychádzal pri výpočte RPMN a preukázať jeho správnosť.
82. Podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov a výpočet RPMN upravujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Do 10.6.2010 , kedy tento zákon nadobudol účinnosť platil zákon 258/2001 z.z..
83. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. prechodné ustanovenia, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
84. Na účely tohto zákona sa RPMN rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru.
85. Výpočet RPMN upravuje ustanovenie § 2 psím. d). cit. zákona, kde je definované na základe čoho sa vypočíta RPMN, aké údaje sa použijú na výpočet RPMN a z čoho sa vychádza pri výpočte RPMN a príloha 1 k zákonu , v ktorej je uvedené, že sa vychádza z celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky spotrebiteľského úveru.
86. V prípade, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená RPMN Ako jedna z náležitosti zmluvy, tak sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, § 4 ods. 3.
87. Predmetný úver bol spotrebiteľovi žalobcovi poskytnutý bankou a ako spotrebiteľ očakáva riadnu odbornú starostlivosť banky pri postupe s poskytnutím úveru. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je bezo sporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch. Uvedenie takéhoto nesprávneho údaja je
potrebné hodnotiť tak, ako keby údaj RPMN v zmluve uvedený nebol, pretože správny údaj o RPMN v zmluve absentuje.
88. Je povinnosťou veriteľa uviesť údaj o RPMN zodpovedajúci skutočnosti (teda zohľadňujúci všetky náklady s poskytnutím tohto úveru spojené), keďže dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom profesionálom so skúsenosťami a výrazne lepšími poznatkami v oblasti, v rámci ktorej vyvíja podnikateľskú činnosť. Bez toho, aby boli v zmluve uvedené objektívne údaje umožňujúce spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými rôznymi dodávateľmi a posudzovať výhodnosť podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver poskytnutý, nedochádza k naplneniu cieľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenie nesprávneho údaja o RPMN je skutočnosťou, ktorá nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa a je práve na dodávateľovi ako profesionálne vystupujúcom subjekte, ktorého povinnosťou je konať s odbornou starostlivosťou tak, aby spotrebiteľa nezavádzal a poskytol mu pravdivé informácie o poskytovanom úvere.
89. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že im ako tzv. slabšej zmluvnej strane bude poskytnutá ochrana v rozsahu a kvalite ustanovenej platnými právnymi predpismi.
90. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom neexistencie pasívnej legitimácie, súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožňuje. Je nesporené, že pohľadávka pôvodného veriteľa poštovej banky zo zmluvy č. 6809019610 zo dňa 26.4.2010 v zmysle uzavretej zmluvy o postúpení bola postúpená na žalovaného, Postúpenie pohľadávky ako takej žalovaným namietané nebolo.
91. Súd poukazuje, že v zmysle zmluvy o postúpení postupca na postupníka, teda žalovaného postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere spolu so všetkým príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami a zabezpečeniami, ktoré sú s pohľadávkou spojené.
92. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) sa dlžníkovým veriteľom stáva postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Právami spojenými s pohľadávkou sú najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov.
93. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovací inštitút je právo akcesorickej povahy, sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje. Sleduje ju aj v prípade zmeny veriteľa postúpením pohľadávky. Postupník, ktorý nastupuje na miesto postupcu, je oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, preto postupcovi zákon (§ 528 Obč. zák.) ukladá povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady a informácie, týkajúce sa postúpenej pohľadávky. Ukladá mu tiež povinnosť vyrozumieť osobu, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla, o postúpení pohľadávky, pričom súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky nie je potrebný. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v predmetnej veci. Naopak pasívne legitimovaný nemôže byť pôvodný veriteľ, ktorý už nie je nositeľom hmotného práva ako to namieta žalovaný. Subjektom oprávneným zo žalovanej dohody o zrážkach zo mzdy je už žalovaný ,( nie jeho právny predchodca) na ktorého bola pohľadávka voči žalobcovi zo zmluvy o úvere č. 6809019610 postúpená spolu so zabezpečeniami s pohľadávkou spojenými o čom bol žalobca preukázateľne informovaný listom zo dňa 30.06.2017.
94. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o žalobu určovaciu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21 Cdo 2964/2006 zo dňa 6.11.2007, podľa ktorého v zmysle ustálenej judikatúry súdov je možné vyhovieť žalobe o určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu (zmluvy) len vtedy, ak sa konania zúčastňujú (na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci napadnutého právneho úkonu (zmluvy), prípadne ich právni nástupcovia. Predmetné rozhodnutie nehovorí o účastníkoch zmluvy, ktorí bezprostredne podpísali zmluvu, ale pôjde aj o právnych nástupcov týchto účastníkov právneho vzťahu. V danom prípade v dôsledku singulárnej sukcesie, je pasívne vecne legitimovaným žalovaný.
95. Keďže súd hlavnému petitu vyhovel v celom rozsahu, nebolo potrebné rozhodovať o alternatívnom petite.
96. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
97. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
98. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
99. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
100. Pokiaľ ide o trovy konania súd žalobe ako takej vyhovel , preto by mal žalobca nárok na náhradu trov konania, avšak žalobca v žalobe ani na pojednávanie neuviedol, že žiada priznať trovy konania, zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli aj pokiaľ sa týka vydaného neodkladného opatrenia a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.